Text rozhodnutia
Súd: Najvyšší súd Spisová značka: 2Sžf/16/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200767 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kováčová ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:8013200767.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Kataríny Benczovej, v právnej veci žalobcu: Hotel Gerlach, a.s., Hviezdoslavova 2, Poprad, IČO: 31 716 733, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., Školská 257, Veľký Slavkov, korešpondenčná adresa Hviezdoslavova 2, Poprad, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020503/1/552823-1125338/2012/5081 zo dňa 20. augusta 2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/36/2013-81 zo dňa 26. novembra 2013, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/36/2013-81 zo dňa 26. novembra 2013, p o t v r d z u j e . Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.") zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020503/1/552823-1125338/2012/5081 zo dňa 20.08.2012, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 9700501/5/392557/2012 zo dňa 16.05.2012, ktorým daňový úrad podľa § 91 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok") vyzval žalobcu na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 22 654 € na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu Poprad č. 717/230/71936/11/Neuv zostavený správcom dane z evidencie daní daňového dlžníka ku dňu 09.11.2011, vo výške 21 206,40 € a vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu Poprad č. 717/230/64762/2011/Neuv zostavený ku dňu 04.10.2011, vo výške 1447,60 €. Daňový nedoplatok, ktorý správca dane vymáha v daňovom exekučnom konaní, vznikol na základe rozhodnutia Daňového úradu Poprad č. 717/230/56304/11/Neuv zo dňa 23.08.2011, ktorým správca dane vyrubil sankčný úrok vo výške 21 206,40 € za nezaplatenie dane z príjmov právnickej osoby priznanej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2006 a na základe rozhodnutia Daňového úradu Poprad č. 717/230/53447/11/Neuv zo dňa 05.08.2011, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi sankčný úrok vo výške 1447,60 € za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty priznanej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007 v lehote splatnosti. Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že exekučné konanie je dôsledkom nesplnenia daňovej povinnosti žalobcom dobrovoľným spôsobom, čo sú právne následky, ktorých si žalobca musí byť vedomý na základe skôr vydaných právoplatných a vykonateľných rozhodnutí, ktorými boli vyrubené sankcie a tieto sú základom pre daňové exekučné konanie. Daňová exekučná výzva má charakter procesného rozhodnutia, ktoré sa týka vedenia exekučného konania, ktorým sa vykonáva povinnosť uložená daňovému dlžníkovi. Krajský súd s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/65/2012 zo dňa 22.05.2013 skúmal relevantnosť žalobných námietok a dospel k záveru, že v konaní neboli preukázané dôvody nezákonnosti daňovej exekučnej výzvy tak ako vyplývajú z ustanovenia § 91 ods. 5 daňového poriadku. Z predložených listinných dôkazov krajský súd ustálil, že je nesporné, že sankcie boli žalobcovi uložené za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty, ktorá bola priznaná v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007 v lehote splatnosti, a za nezaplatenie dane z príjmov právnickej osoby priznanej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2006 v lehote splatnosti. Tvrdenie žalobcu, že ide o daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2005, podľa krajského súdu v konaní preukázané nebolo, o čom svedčí daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby pripojené v spise a v žiadnom prípade nejde o preddavky na daň. Krajský súd na základe uvedeného dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného sú v súlade so zákonom, a preto žalobu zamietol. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. V dôvodoch odvolania uviedol, že podstatou sporu je daňová exekučná výzva č. 9700501/5/392557/2012 zo dňa 16.05.2012 vydaná na základe výkazu daňových nedoplatkov Daňového úradu Prešov č. 717/230/64762/2011/Neuv ku dňu 04.10.2011. Keďže však po vyhotovení tohto výkazu daňových nedoplatkov podal žalobca opravné daňové priznanie, nezodpovedá tento výkaz reálnej daňovej povinnosti k dnešnému dňu, a teda aj daňová exekučná výzva bola vydaná na základe neexistujúcich daňových záväzkov, keďže na základe dodatočného daňového priznania v súvislosti s navrátením nehnuteľností na pôvodného vlastníka a zánikom daňovej povinnosti z kúpnej zmluvy na strane žalobcu táto daňová výzva nezodpovedá skutočným daňovým povinnostiam žalobcu voči žalovanému. Bolo povinnosťou žalovaného po doručení dodatočného daňového priznania vyhotoviť nový výkaz daňových nedoplatkov, čo však do dnešného dňa žalovaný neurobil. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že žaloba je dôvodná. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že daňový nedoplatok, ktorý je predmetom vymáhania v daňovom exekučnom konaní, vznikol na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2006, a to na základe rozhodnutia č. 717/230/56304/11/Neuv zo dňa 23.08.2011, ktorým bol vyrubený sankčný úrok za nezaplatenie dane v lehote splatnosti. Žalobca podal za zdaňovacie obdobie roka 2006 daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby, v ktorom priznal daň vo výške 933 967 Sk, čo predstavuje sumu 31 002,03 €, ktorú bol povinný zaplatiť v lehote na podanie daňového priznania. Dodatočné daňové priznanie bolo podané za zdaňovacie obdobie roka 2005 a vo vzťahu k vymáhanému daňovému nedoplatku je bezpredmetné. Žalovaný tiež poukázal na svoje písomné vyjadrenie k žalobe. Záverom navrhol, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Prešove ako vecne správny potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.). Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je daňová exekučná výzva Daňového úradu Prešov č. 9700501/5/392557/2012 zo dňa 16.05.2012, ktorým daňový úrad vyzval žalobcu na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 22 654 €. Na odvolanie žalobcu žalovaný daňovú exekučnú výzvu potvrdil rozhodnutím č. 1020503/1/552823-1125338/2012/5081 zo dňa 20.08.2012. Exekučným titulom je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu Poprad č. 717/230/64762/2011/Neuv zo dňa 04.10.2011, z ktorého vyplýva, že daňový nedoplatok vznikol na základe rozhodnutia Daňového úradu Poprad č. 717/230/53447/11/Neuv zo dňa 05.08.2011 a jeho výška je 1447,60 €. Z rozhodnutia Daňového úradu Poprad č. 717/230/53447/11/Neuv zo dňa 05.08.2011, ktoré je súčasťou administratívneho spisu žalovaného, vyplýva, že správca dane vyrubil žalobcovi sankčný úrok vo výške 1447,60 € za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty priznanej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007 v lehote splatnosti. Druhým exekučným titulom, na základe ktorého bola vydaná sporná daňová exekučná výzva, je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu Poprad č. 717/230/71936/11/Neuv zo dňa 09.11.2011, z ktorého vyplýva, že daňový nedoplatok vznikol na základe rozhodnutia Daňového úradu Poprad č. 717/230/56304/11/Neuv zo dňa 23.08.2011 a jeho výška je 21 206,40 €. Z rozhodnutia Daňového úradu Poprad č. 717/230/56304/11/Neuv zo dňa 23.08.2011, ktoré je súčasťou administratívneho spisu žalovaného, vyplýva, že správca dane vyrubil sankčný úrok vo výške 21 206,40 € za nezaplatenie dane z príjmov právnickej osoby priznanej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2006 v lehote splatnosti. Súčasťou administratívneho spisu žalovaného je aj dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2005 podané žalobcom na Daňovom úrade Prešov, pobočka Poprad, dňa 02.06.2012. Po vydaní rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania je ďalším úkonom správcu dane v daňovom exekučnom konaní zaslanie daňovej exekučnej výzvy daňovému dlžníkovi. V daňovej exekučnej výzve správca dane oznamuje daňovému dlžníkovi, že bolo začaté daňové exekučné konanie na vymoženie daňového nedoplatku, ktorý správca dane eviduje, a zároveň ho vyzýva na zaplatenie daňového nedoplatku v lehote určenej správcom dane, a tým mu dáva možnosť predísť výkonu daňovej exekúcie vydaním daňového exekučného príkazu. Podľa § 91 ods. 5 daňového poriadku do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. Ako už Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil v konaniach vedených pod sp. zn. 3Sžf/77/2012, 5Sžf/66/2012 či 2Sžf/65/2012, aj v tomto konaní uvádza, že zákonnosť daňovej exekučnej výzvy súd preskúmava v rozsahu dôvodov uvedených v ustanovení § 91 ods. 5 daňového poriadku, pričom ide o také okolnosti, ktoré nastali po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu. Opačný výklad by viedol k duplicitnej možnosti súdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu i v štádiu exekučného konania, čo je v rozpore s princípom subsidiarity, ktorý pri prechode do ďalšej úrovne právnej ochrany (§ 247 ods. 2 O.s.p.) počíta s vyčerpaním právneho prostriedku nápravy v predchádzajúcom štádiu. Žalobca v konaní neosvedčil, že po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu v danej veci nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti a neosvedčil ani, že sú tu iné dôvody, pre ktoré by bola daňová exekúcia neprípustná. Žalobca v odvolaní argumentuje, že daňová exekučná výzva je nezákonná, nakoľko po vyhotovení výkazu daňových nedoplatkov Daňového úradu Poprad č. 717/230/64762/2011/Neuv ku dňu 04.10.2011, ktorý bol podkladom pre vydanie daňovej exekučnej výzvy, žalobca podal opravné daňové priznanie. Súčasťou administratívneho spisu žalovaného je aj dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2005 podané žalobcom na Daňovom úrade Prešov, pobočka Poprad dňa 02.06.2012. Preskúmavaná exekučná výzva sa týka daňového nedoplatku za nezaplatenie dane z príjmov právnickej osoby priznanej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2006, teda sa týka iného zdaňovacieho obdobia ako dodatočné daňové priznanie. (Pre úplnosť ešte treba uviesť, že výkaz daňových nedoplatkov č. 717/230/64762/2011/Neuv ku dňu 04.10.2011, na ktorý poukazuje žalobca v odvolaní, nie je vydaný na základe rozhodnutia o vyrubení sankčného úroku za nezaplatenie dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2006, ale sa týka daňového nedoplatku vzniknutého na základe rozhodnutia o vyrubení sankčného úroku za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007.) Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že rozhodnutie a postup správnych orgánov oboch stupňov bol v súlade so zákonom. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/36/2013-81 zo dňa 26.11.2013 ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. l O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. l O.s.p. v spojení s § 246c ods. l veta prvá O.s.p. a § 250k ods. l O.s.p. Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.