Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1Co/130/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312202201 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8312202201.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Márie Kupkovej a JUDr. Mariany Muránskej vo veci žalobcu Z. X., nar. XX.X.XXXX, bytom K., Ul. L. č. XXX/XX, zastúpeného Centrom právnej pomoci Bratislava, Námestie slobody č. 12, P.O.Box 18, proti žalovaným 1/ Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ul. Pribinova č. 25, 2/ Mgr. C. T., B., C., Ul. K. č. X, o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 21 C 16/2012 - 74 z 31.8.2012 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že zmluva o zriadení záložného práva pod č. 267/2009 - ZIL uzavretá dňa 18.5.2009 je neplatná. Zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 237,93 Eur a štátu titulom súdneho poplatku vo výške 99,50 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva, pričom naliehavosť právneho záujmu odôvodnil tým, že pokiaľ táto zmluva zostane v platnosti, vždy môže žalovaný v 1. rade pristúpiť k začatiu výkonu záložného práva napriek tomu, že žalovaný v 1. rade dal návrh na zrušenie záložného práva z katastra nehnuteľností. Žalobca zároveň poukázal na to, že táto zmluva je neplatná z dôvodu, že ju v jeho mene uzavrel splnomocnenec - žalovaný v 2. rade, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami splnomocniteľa. Zároveň poukázal na to, že zmluva o úvere, ktorá trpela vadami, ktoré ju robia minimálne v časti plnomocenstva pre žalovaného v 2. rade neplatnou. Splnomocnenca na podpísanie záložnej zmluvy a notárskej zápisnice si žalobca nevybral sám, ale bol určený žalovaný v 1. rade - veriteľom zo zmluvy o úvere, má súd za to, že záujmy žalovaného v 2. rade a žalovaného v 1. rade sledujú rovnaký cieľ a je možné konštatovať, že záujmy žalovaného v 2. rade sú v rozpore so záujmami zastúpeného, teda žalobcu. Nakoľko žalobca nemohol ovplyvniť obsah plnomocenstva, ktoré bolo súčasťou formulárovej zmluvy o úvere vyhotovenej žalovaným v 1. rade, súd má za to, že táto časť zmluvy o úvere nebola individuálne dohodnutá medzi žalovaným v 1. rade ako dodávateľom a žalobcom ako spotrebiteľom. Nakoľko znenie plnomocenstva udeleného žalovanému v 2. rade nie je dostatočne formulované ohľadom nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu v čase podpisu záložnej zmluvy a žalovaný v 2. rade ani žalobca v čase uzavretia dohody o plnomocenstve nevedeli, s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bola zriadená záložná zmluva, je možné konštatovať, že toto plnomocenstvo ako právny úkon je neplatné z dôvodu, že je neurčité. Žalobca ako spotrebiteľ v čase podpisu úverovej zmluvy nebol v stave bdelosti a nemal možnosť predvídať následky podpisu dohody o plnomocenstve. Vzhľadom na to, že plnomocenstvo udelené žalobcom žalovanému v 2. rade, ktoré je obsahom formulárovej zmluvy o úvere zo dňa 26.11.2008, považuje súd za neplatné v zmysle § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, aj samotná Zmluva o zriadení záložného práva pod č. 267/2009 - ZIL zo dňa 18.5.2009 je neplatná z dôvodu, že nebola podpísaná žalobcom, ale len jeho splnomocnencom, ktorého plnomocenstvo nebolo platné. Súd prihliadol aj na názor žalobcu, že samotná hodnota založenej nehnuteľnosti k hodnote poskytnutého úveru je neprimeraná a je v rozpore so zásadou rovnoprávnosti a primeranosti postavenia účastníkov zmluvného vzťahu a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Výrok o trovách konania medzi účastníkmi odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Výrok o súdnom poplatku odvodil ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 71/92 Zb. Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade. Poukázali na to, že súd má dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé, pričom súd sa mal zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu, pričom odôvodnenie samotného súdneho rozhodnutia musí v rámci právneho posúdenia obsahovať úvahy súdu, akými sa riadil pri riešení otázky posúdenia naliehavosti právneho záujmu na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, pričom absencia týchto úvah má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia v tejto časti. Z toho dôvodu, teda pre absenciu úvah súdu o naliehavosti právneho záujmu na určení neplatnosti záložnej zmluvy, je rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný. Platná právna úprava nevyžaduje na platnosť dohody o plnej moci, ktorou sa účastníci dohodnú na zastupovaní pri uzatvorení záložnej zmluvy osobitné náležitosti pre obsah takejto dohody. Posúdenie, či právny úkon spĺňa podmienku platnosti závisí od jeho obsahu. Obsah musí byť formulovaný tak, že vylučuje pochybnosť o tom, čo je predmetom právneho úkonu, aké sú práva a povinnosti zmluvných strán. Z textu splnomocnenia je nepochybné, že predmetom záložnej zmluvy môže byť ktorákoľvek nehnuteľnosť vo vlastníctve splnomocniteľa. Je zrejmé, že predmetom zálohu môžu byť aj nehnuteľnosti nadobudnuté splnomocniteľom po uzavretí dohody o splnomocnení, ak ich bude vlastniť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy. Rozsah splnomocnenia udeleného zástupcovi je teda nepochybný. Dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými právnymi predpismi a záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho zo záložnej zmluvy. Pokiaľ súd vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka rozpor musí reálne existovať, čo sa však v danom prípade nestalo. Je potrebné poukázať na to, že dohodu o plnomocenstve a udelené plnomocenstvo treba posudzovať ako samostatný právny úkon, bez ohľadu na to, že sa nachádzajú na tej istej listine ako zmluva o úvere. Neobstojí argumentácia prvostupňového súdu, ktorý poukazuje na absolútnu neplatnosť dohody o splnomocnení s odvolaním sa na ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Naviac žalovaný v 1. rade požiadal o výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností a teda nebude sa môcť domáhať opätovnej registrácie záložného práva na základe tej istej záložnej zmluvy a následne aj výkonu záložného práva, pretože podľa § 151md ods. 2 Občianskeho zákonníka, po zániku záložného práva sa vykoná výmaz záložného práva z registra záložných práv alebo z osobitného registra, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa zákona registrácia v osobitnom registri. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných poukázal na to, že samotná zmluva o zriadení záložného práva by bola platná aj naďalej aj pri eventuálnom výmaze záložného práva z registra nehnuteľností a právne postavenie žalobcu by bolo neisté. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva pod č. 267/2009 - ZIL z 18.5.2009, nakoľko napriek tomu, že žalovaný v 1. rade podal návrh na výmaz predmetného záložného práva z katastra nehnuteľností, v spise sa nenachádza žiaden dôkaz o tom, že k tomuto výmazu došlo a zároveň je potrebné rozlišovať medzi zánikom záložného práva a výmazom záložného práva z katastra nehnuteľností. Z citovaného ustanovenia § 151md Občianskeho zákonníka (ako to uvádzajú žalovaní v 1. a 2. rade vo svojom odvolaní) síce vyplýva, že po zániku záložného práva sa vykoná výmaz záložného práva z registra záložných práv alebo z osobitného registra, pričom však zánik záložného práva nie je nijakým spôsobom odôvodnený a teda nie je odôvodnený ani výmaz tohto záložného práva. V tomto smere žalovaní v 1. a 2. rade vo svojom odvolaní bližšie odôvodnenie neposkytli a ako už bolo vyššie naznačené, nepredložili dôkaz, že k tomuto výmazu záložného práva z katastra nehnuteľností skutočne došlo. Súd prvého stupňa sa dostatočne zaoberal naliehavosťou právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva a v odôvodnení svojho rozhodnutia svoje úvahy aj rozviedol. Právny záujem na určení tejto neplatnosti vyplýva aj z faktu, ktorý nepochybne zistil súd prvého stupňa, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva je neplatná z dôvodu rozporu záujmov medzi splnomocnencom - žalovaným v 2. rade a splnomocniteľom, teda žalobcom. Je síce pravdou, ako to uvádzajú žalovaní v 1. a 2. rade vo svojom odvolaní, že je potrebné rozlišovať medzi plnomocenstvom a dohodou o plnomocenstve, avšak súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia sa sústredil na konštatovanie neplatnosti plnomocenstva ako jednostranného právneho úkonu, pričom je nepochybné, že toto plnomocenstvo nie je dostatočne určitým právnym úkonom a nie je zrejmé, na aké konkrétne nehnuteľnosti sa bude vzťahovať z hľadiska oprávnení splnomocnenca s nehnuteľnosťami nakladať. Takéto plnomocenstvo nemožno považovať za platný právny úkon, pretože je formulované všeobecne a nespĺňa náležitosti platného právneho úkonu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka. Je potrebné súhlasiť s tým, že zmluva o zriadení záložného práva pod č. 267/2009 - ZIL z 18.5.2009 je neplatná z toho dôvodu, že nebola podpísaná žalobcom, avšak splnomocnencom, ktorého plnomocenstvo nebolo za týchto okolností platné. Taktiež je správny záver súdu prvého stupňa o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spočívajúcej v tom, že hodnota založenej nehnuteľnosti je k hodnote poskytnutého úveru, t.j. 418,24 Eur skutočne neprimeraná ak zvážime, že zmluva o zriadení záložného práva postihuje nehnuteľnosti vo výmere 804 m2 - parcely č. 3/3 a č. 3/13 v spoluvlastníckom podiele žalobcu vo výške 6/10 zapísané na LV č. XX kat. úz. K.. Naviac, predmetom tejto záložnej zmluvy je aj rodinný dom, nachádzajúci sa na parcele č. 3/3, LV č. XX, kat. úz. K., čo je pochopiteľne zjavný nepomer spôsobujúci značnú nerovnováhu v postavení účastníkov takto založeného právneho vzťahu. Správne preto postupoval súd prvého stupňa pokiaľ určil neplatnosť predmetnej záložnej zmluvy a naliehavosť právneho záujmu žalobcu na tomto určení bola preukázaná v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., pretože doposiaľ nebol preukázaný zánik tohto záložného práva, ani rozhodnutie katastra nehnuteľností o výmaze záložného práva. So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil a to aj s poukazom na správnosť výroku súdu prvého stupňa o povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo výške 99,50 Eur v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 71/92 Zb. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žalobca ako úspešný účastník mal by nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovaným, ktorí ani v odvolacom konaní úspech nemali. Žalobca však žiadne preukázateľné trovy spojené s odvolacím konaním okrem trov právneho zastúpenia si neuplatnil a trovy právneho zastúpenia nevyčíslil v zmysle § 151 ods. 1,2 O.s.p., preto táto náhrada nebola priznaná žiadnemu z účastníkov. Poučenie: Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.