Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5CoP/17/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713203313 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8713203313.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobkyne: V. P., nar. XX.X.XXXX, bytom J., L. R. XXXX/XX proti žalovanému: E. P., nar. X.X.XXXX, trv. bytom J., L. R. XXXX/XX, t.č. bytom u sestry U. V., J., O. XXX/XX, zast. Advokátskou kanceláriou Hudzík - Novýsedlák Partners, v.o.s., Mnoheľova 830/15, Poprad, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom: R., nar. XX.X.XXXX, Z., nar. X.XX.XXXX a E. V., nar. X.X.XXXX, P., všetky deti zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pre čas po rozvode manželstva s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 10P/63/2013-40 zo dňa 22.4.2013 takto jednohlasne r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o určení výživného zo strany otca na mal. Z. v sume 100,- Eur mesačne a na mal. E. V. v sume 90 Eur mesačne, spolu v sume 190,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku vo výroku o rozvode manželstva až do doby, kým sa nezmenia pomery. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo účastníkov V. P., rod. F., nar. XX.X.XXXX a E. P., nar. X.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu v J. vo zv. XX, roč. XXXX na str. XX, pod por. č. XXX, rozviedol. Pre čas po rozvode manželstva súd zveril mal. dieťa R. P., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca E. P., ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a matke V. P. súd určil výživné na toto mal. dieťa v sume 80,- Eur mesačne, ktoré je matka povinná platiť k rukám otca vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, počnúc dňom právoplatnosti rozvodu manželstva až do doby, kým sa nezmenia pomery. Pre čas po rozvode manželstva súd zveril mal. deti Z. P., nar. X.XX.XXXX a E. V. P., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky V. P., ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otcovi E. P. súd určil výživné na mal. Z. v sume 100,- Eur mesačne a na mal. E. V. v sume 90,- Eur mesačne, spolu v sume 190,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, počnúc dňom právoplatnosti rozvodu manželstva až do doby, kým sa nezmenia pomery. Súd prvého stupňa zároveň upravil styk otca E. P. s mal. deťmi Z. a E. V. P. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s oboma mal. deťmi každý párny víkend v mesiaci v roku od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že matka V. P. je povinná obe mal. deti na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať ich otcovi, ktorý si prevezme obe mal. deti od matky v mieste ich bydliska pred začatím upraveného styku a otec je povinný odovzdať obe mal. deti matke v mieste ich bydliska po ukončení upraveného styku. Rodičia sú povinní navzájom sa vopred informovať o vážnej prekážke, pre ktorú v konkrétnom prípade k upravenému styku nemôže dôjsť. Súd prvého stupňa zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 33 eur v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvého stupňa ust. §§ 18, 19, 20, 22, 23, 24, 25 ods. 1, 2, §§ 26, 62, 75, 76 ods. 1, § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Výrok o trovách konania ust. § 144 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP). Manželstvo rodičov, uzavreté dňa XX.X.XXXX, bolo so súhlasom oboch manželov rozvedené na pojednávaní súdu dňa XX.X.XXXX a to z dôvodu dlhodobých vážnych manželských a rodičovských nezhôd. Podľa § 113 O.s.p. s konaním o rozvode je zo zákona spojené konanie o úpravu pomerov k mal. deťom pochádzajúcich z manželstva na čas po rozvode manželstva rodičov. Na pojednávaní súdu dňa 22.04.2013 obaja rodičia sa zhodli na tom, že mal. R. má byť zverená do osobnej starostlivosti otcovi, ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a o úpravu styku matky s týmto dieťaťom rodičia nežiadali. Mal. deti Z. a E. V. majú byť zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otec požiadal o úpravu styku s týmito deťmi v takom rozsahu, že sa bude s týmito deťmi stretávať každý párny víkend v mesiaci od soboty od 10,00 hod. do nedele do 18,00 hod. Kolízny opatrovník voči tomu nemal námietky a vzhľadom k tomu, že každý rodič navrhol inú sumu výživného, kolízny opatrovník vzhľadom na reálne príjmy každého rodiča navrhol určiť výživné otcovi na mal. Z. v sume 100,- Eur mesačne, na mal. E. V. v sume 90,- Eur mesačne a matke navrhol určiť výživné na mal. R. v sume 80,- Eur mesačne, pretože i keď matka má nižší príjem ako otec, ide o stredoškoláčku, u ktorej sú objektívne vyššie potreby a náklady, ako u dvoch mladších detí. Z vykonaného prešetrenia výchovného prostredia mal. deti a z výsledkov pohovoru vykonaného s mal. Z. a E. V. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad dňa 02.04.2013 vyplynulo, že medzi rodičmi boli dlhodobé vážne nezhody, deti boli svedkom ako otec fyzicky napádal dospelého najstaršieho brata V., ktorého majú rady a obe deti boli neraz svedkami toho, ako medzi mamou a sestrou R. boli konfliktu kvôli tomu, že sestra R. neposlúchala mamu a vodila si domov priateľa bez súhlasu mamy. Obe mladšie deti chcú žiť s mamou, s ktorou si rozumejú a odkedy otec a sestra R. nebývajú doma, je tam väčší kľud. Na základe zisteného skutkového stavu a cit. právnej úpravy súd na základe zhodných návrhov rodičov a so súhlasom kolízneho opatrovníka zveril mal. R. do osobnej starostlivosti otcovi, ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a matke na toto dieťa určil výživné v sume 80,- Eur mesačne, ktoré zodpovedá veku a potrebám dieťaťa a príjmovým možnostiam matky. Mal. deti Z. a E. V. zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otcovi určil výživné na mal. Z. v sume 100,- Eur mesačne a na mal. E. V. v sume 90,- Eur mesačne, ktoré zodpovedajú veku a potrebám jednotlivých detí, ako aj príjmovým možnostiam otca, ktorý okrem základného zárobku má aj ďalšiu náležitosť mzdy a to vyplácané diétu za každý deň výkonu práce, pričom z tejto sumy dokáže podľa vlastného vyjadrenia ušetriť aspoň 150,- Eur mesačne. Na žiadosť otca súd upravil jeho styk s mal. deťmi Z. a E. V., pretože je v záujme mal.deti, aby aj po rozvode manželstva rodičov nestratili kontakt s otcom a mohli si budovať vzájomné vzťahy ako s ním, tak aj s príbuznými otca. Pokiaľ sa týka mal. R., jej styk s matkou nebol upravovaný, pretože o to rodičia nežiadali. Toto dieťa bude mať 17 rokov a mladších súrodencov dobrovoľne navštevuje, takže sú ako súrodenci v kontakte. V prípade zmeny pomerov u rodičov alebo mal. deti Zákon o rodine umožňuje, aby došlo k zmene doterajšej súdnej úpravy práv a povinností rodičov k mal. deťom pre čas po rozvode manželstva na základe nového súdneho rozhodnutia alebo rodičovskej dohody schválenej súdom a to v zmysle § 163 Os.p. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa tak, že v danom prípade žalobkyňa zaplatila pri podaní návrhu súdny poplatok za návrh o rozvod manželstva sama v sume 66,- Eur a voči žalovanému si uplatnila náhradu trov konania vo výške polovice zo zaplateného súdneho poplatku, pretože dôvody na rozvod manželstva boli na oboch stranách a zapríčinili ich obaja účastníci. Za daného stavu preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 33,- Eur. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný a to iba voči tretiemu výroku rozsudku, a to čo do povinnosti žalovaného prispievať výživným na mal. Z. v sume 100,- Eur mesačne a na mal. E. V. sumou 90,- Eur mesačne. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Príjem žalovaného vzhľadom k jeho predpokladaným výdavkom v žiadnom prípade neumožňuje platiť výživné v takom rozsahu. Súd správne vyhodnotil čistý príjem otca vo výške 390 Eur, ale nesprávne vyhodnotil diéty vo výške 45 Eur denne. Diéty sú poskytované zamestnancovi za účelom pokrytia zvýšených výdavkov súvisiacich s pobytom počas zahraničnej pracovnej cesty. Žalovaný poukázal na znenie ust. § 1 ods. 1 Zákona o cestovných náhradách. Je zrejmé, že Zákon o cestovných náhradách nekoncipuje stravné (diéty) ako príjem zamestnanca, len ako náhradu výdavkov spojených so sťaženou možnosťou zamestnanca pokryť výdavky na stravu počas zahraničnej pracovnej cesty. Stravné je samostatný inštitút oproti mzde zamestnanca, ktorá je odmenou za prácu a teda tvorí príjem zamestnanca podľa Zákona o rodine. Súd nemôže od žalovaného spravodlivo požadovať, aby z diét 45,- Eur šetril a teda ukracoval svoje zákonné nároky podľa Zákona o cestovných náhradách a z ušetrených diét prispieval na výživu mal. detí. Takýto postup by bol v rozpore so Zákonom o rodine, so Zákonom o cestovných náhradách a ohrozoval by zdravie žalovaného. Prvostupňový súd takto nezohľadnil zvýšené výdavky, ktoré mal žalovaný v súvislosti s bývaním u svojej sestry, a ktoré potenciálne ešte narastú v prípade, že si žalovaný nájde vlastné ubytovanie a bude musieť platiť nájom. Vo finančných možnostiach žalovaného nie je možné platiť výživné na dcéry Z. a E. V. podľa rozhodnutia súdu prvého stupňa. Prvostupňový súd takisto nezdôvodnil, prečo má žalobkyňa platiť výživné na dcéru R. vo výške 80 Eur, keď je táto staršia ako Z. a E. V., a teda jej oprávnené výdavky sú vyššie a v tejto časti je teda rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd podľa ust. § 221 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo aby rozsudok zmenil tak, že stanoví výživné žalovaného na dcéru Z. vo výške 60,- Eur a na dcéru E. V. vo výške 40,- Eur mesačne. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril kolízny opatrovník. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Prvostupňový súd vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, na základe ktorého určil otcovi výživné na mal. Z. v sume 100,- Eur mesačne a na mal. E. V. v sume 90,- Eur mesačne, spolu výživné v sume 190,- Eur považuje kolízny opatrovník mal. detí za primerané príjmovým pomerom obidvoch rodičov, opodstatneným potrebám mal. R. aj s prihliadnutím na to, že matka má vo svojej starostlivosti ešte 2 mal. deti. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 10.7.2013 o 11.30 hod. a zistil, že odvolanie žalovaného v napadnutej časti nie je dôvodné. Ust. § 205 ods. 2 OSP taxatívne určuje dôvody, ktorými možno odôvodniť odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) OSP, teda nesprávny skutkový záver súdu prvého stupňa je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak súd pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa kritérií uvedených v ust. § 132 - 135 OSP. Teda, ak súd prvého stupňa jednotlivé dôkazy a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti nehodnotil z hľadiska ich vierohodnosti, pravdivosti a významu pre posúdenie veci z právneho hľadiska. Nesprávne právne posúdenie veci podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) OSP je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak dôjde k omylu súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Za mylnú aplikáciu právnych predpisov sa považuje použitie iného právneho predpisu než sa správne mal použiť alebo síce aplikácia správneho právneho predpisu, ale jeho nesprávny výklad. V prejednávanej veci odvolací súd nezistil, že by rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vychádzal z nesprávneho skutkového a právneho záveru. Účastníkmi produkované dôkazy na preukázanie skutkových tvrdení hodnotil súd prvého stupňa v súlade s kritériami uvedenými v ust. § 132 až 135 OSP a jeho hodnotenie a skutkový záver si osvojuje i odvolací súd. Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Z obsahu spisu vyplýva, že manželstvo rodičov bolo právoplatne rozvedené. Mal. R. bola zverená do osobnej starostlivosti otcovi, ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a matke na R. určil súd platiť výživné v sume 80,- Eur mesačne. V tejto časti rozsudok napadnutý nebol. Predmetom odvolacieho konania nie je ani zverenie mal. Z. a E. V. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Predmetom odvolacieho konania je len určenie výživného na mal. Z. v sume 100,- Eur mesačne a na mal. E. V. v sume 90,- Eur mesačne. Takto určené výživné súd prvého stupňa odôvodnil aj tým, že otec okrem základného zárobku má i ďalšie náležitosti mzdy, a to vyplácané diéty za každý deň výkonu práce, pričom z tejto sumy dokáže podľa vlastného vyjadrenia ušetriť aspoň 150,- Eur mesačne. Otec pracuje vo firme Northergger Slovakia s.r.o., H. a jeho mesačný zárobok činí 390,- Eur, k tomu dostáva diéty 45,- Eur za každý deň výkonu práce. Matka pracuje vo firme Chemosvit - Fibrochem a.s., R. a dosahuje čistý mesačný zárobok vo výške 420,- Eur mesačne. Po odchode od rodiny žalovaný (otec) žije v spoločnej domácnosti s mal. dcérou R. v 3-izbovom byte, ktorý patrí jeho sestre U. V. a v spoločnej domácnosti žije aj jej dospelý syn a ich ovdovelá matka. Do budúcnosti si plánuje nájsť nejaké vlastné bývanie. Matka žije v spoločnej domácnosti s dcérou Z. a E. V. a dospelým synom V. P., ktorý je v súčasnom období bez zamestnania. Súd prvého stupňa správne prihliadol na reálne oprávnené potreby mal. detí, ako aj skutočnosť, že matka má len príjem 420 Eur mesačne a platenie výživného nahrádza osobnou starostlivosťou o dve mal. deti. Otec sa stará iba o jedno z detí. Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že je v schopnostiach a možnostiach žalovaného (otca) platiť výživné pre mal. Z. v sume 100,- Eur mesačne a pre mal. E. V. v sume 90,- Eur mesačne. Tak ako konštatuje súd prvého stupňa vo svojom rozsudku, otec potvrdil, že je schopný mesačne si ušetriť na diétach asi 150,- Eur. K odvolacím námietkam žalovaného (otca), že za jeho príjem nemožno považovať sumy vreckového pri zahraničných pracovných cestách, že by to bolo v rozpore so zákonom, odvolací súd uvádza, že je pravda, že Zákon o rodine s týmto vreckovým pri zahraničných pracovných cestách nepočíta. Súdna prax však i s poukazom na ďalšie zákony s použitím sumy vreckového ako príjmu pre povinného počíta. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 327/2005 Z.z. v platnom znení o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na účely tohto zákona sa za príjem považuje suma vreckového pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené osobitným predpisom. Odvolací súd má za to, že pokiaľ otec z diét šetrí, tak ako to uviedol aj vo svojej výpovedi, neukracuje svoje zákonné nároky podľa Zákona o cestovných náhradách, keď z ušetrených diét prispieva na výživu mal. detí. Takýto postup nie je ani v rozpore so Zákonom o rodine, ani so Zákonom o cestovných náhradách a v konaní nebolo preukázané ani to žalovaný netvrdil, že by to ohrozovalo jeho zdravie. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o určení výživného zo strany otca na mal. Z. v sume 100,- Eur mesačne a na mal. E. V. v sume 90,- Eur mesačne, spolu v sume 190,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom právoplatnosti rozsudku vo výroku o rozvode manželstva až do doby, kým sa nezmenia pomery podľa ust. § 219 OSP ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiadny z účastníkov takýto návrh nepodal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.