Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Sp/23/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200766 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8013200766.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému úradu Poprad, katastrálny odbor (bývalej Správy katastra Poprad), Ul. J. Curie 3, Poprad, za účasti: 1) E. V., bytom Q. XXX, J., 2) I. V., bytom Q. XXX, J., 3) S. V., bytom Q. XXX, J., 4) G. V., bytom Q. XXX, J., 5) J. K., bytom Q. XXX, J., 6) C. V., bytom Q. XXX, J., 7) E. V., bytom Y. XXXX/XX, B. C., 8) E. C., bytom Y. XXXX/XX, B. C., 9) O. V., bytom Q. XXX, J., XX) C. V., bytom Q. XXX, J., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu Správy katastra Poprad č. k.: V- 4084/2008 zo dňa 21. augusta 2008 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozhodnutie bývalej Správy katastra Poprad zo dňa 21. augusta 2008 č. V- 4084/2008.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Preskúmavaným rozhodnutím odporca rozhodol vo veci podaného návrhu na vklad záložného práva podanom k nehnuteľnostiam podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. 473/2008-PTR zo dňa 16.06.2008 medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a dlžníkom I. V. ako záložcom tak, že podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len „Katastrálny zákon“) návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. 473/2008-PTR zo dňa 16.06.2008 zamietol.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že pri preskúmaní náležitostí návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, zmluvy a príloh zistil, že predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva na pozemok parc. reg. „C“, parc. č. 1627/3/1, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 512 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie J., obec J., okres G., a na: stavbu rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku parc. reg. „C“, parc. č. 1657/3, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie J., obec J., okres G., a to za účelom zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa voči dlžníkovi/ záložcovi, vzniknutej zo zmluvy o úvere č. 7391731 zo dňa 13.09.2007. Plnomocenstvo spísané medzi záložcom ako splnomocniteľom a advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom ako splnomocnencom nebolo podľa odporcu riadne uzavreté. Plnomocentsvo na zastupovanie pri spisovaní/ uzatváraní právneho úkonu o právach k nehnuteľnostiam v danom prípade na zastupovanie pri uzatvorení záložnej zmluvy by malo obsahovať samotný predmet zmluvy; obsahom plnomocenstva by mali byť v takom prípade také údaje, ktoré by jednoznačne identifikovali nehnuteľnosti, na ktoré sa bude zriaďovať záložné právo, teda údaje, ktoré výslovne taxatívne vymenúva § 42 Katastrálneho zákona. Z plnomocenstva nevyplýva právo splnomocnenca predložiť záložnú zmluvu ako prílohu návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností. Znenie plnomocenstva, podľa ktorého splnomocnenec uzavrie v mene splnomocniteľa záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo
vlastníctve dlžníka, ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva vyhotovenom ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy, nie je dostatočne určité. Ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase spísania plnomocenstva nemohli vedieť, s akými nehnuteľnosťami bude v čase uzatvárania záložnej zmluvy dlžník disponovať, resp. aké nehnuteľnosti bude v tomto okamžiku vlastniť. Takéto neurčité dojednanie spôsobuje neplatnosť právneho úkonu.
Plnomocenstvo bolo spísané priamo v zmluve o úvere, bez ďalšieho preukázania prípadného zmluvného vzťahu medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Zmluva o úvere bola podpísaná dlžníkom dňa 13.09.2007, pričom dlžník priamo v texte zmluvy vyhlásil, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na druhej strane zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Plnomocenstvo však splnomocnenec prijal až v čase platnosti a účinnosti zmluvy o úvere. Z celého kontextu zmluvy a jej podpisovania tak nie je podľa odporcu jasná vôľa dlžníka, resp. nie je jasné, čo chcel dlžník podpisovaním zmluvy prejaviť. Samotné plnomocenstvo dlžníkom podpísané nie je. Nie je teda zrejmé, čo/ akú vôľu mienil dlžník podpisom zmluvy o úvere prejaviť; teda okrem jednoznačného súhlasu prijať požičanú sumu, záväzku dlžníka vrátiť požičanú sumu navýšenú o úrok a rôzne poplatky a súhlasu dlžníka so všeobecnými podmienkami zmluvy.
Odporca citoval § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) a s poukazom na toto ustanovenie, teda z dôvodu rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami zastúpeného splnomocniteľa, posúdil toto plnomocenstvo ako neplatné. Povinnosťou splnomocnenca bolo totiž hájiť záujmy splnomocniteľa v súvisloti s návratnosťou úveru do budúcnosti, a nie v záujme záložného veriteľa uzatvárať za splnomocniteľa záložnú zmluvu na majetok dlžníka a poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Splnomocnenec svojím konaním nezohľadnil výšku úveru a jeho príslušenstvo pri uzavretí záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka všetkého nehnuteľného majetku vo vlastníctve dlžníka, pričom hodnota zálohu je ďaleko väčšia ako hodnota plnenia dlžníka podľa zmluvy o úvere, čím sa výrazne zasahuje do práv dlžníka zo zmluvy o úvere bez pomenovaného právneho úkonu a v konečnom dôsledku sa tým ohrozujú dobré mravy. Takýmto konaním došlo k porušeniu zásady, ktorá vyjadruje všeobecne platné pravidlo morálky, pri ktorej je daný všeobecný záujem ho rešpektovať.
Správny orgán citoval ustanovenia § 3 ods. 1, § 22 ods. 2, § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka a § 31 Katastrálneho zákona.
Navrhovateľ podal včas opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že Katastrálny zákon, tak ako Občiansky zákonník, neustanovuje podstatné obsahové náležitosti dohody o splnomocnení uzavretej medzi záložcom a zástupcom záložcu (rovnako je tomu i pri iných dohodách o splnomocnení v katastrálnom konaní) a to ani v spojení s ustanovením § 17 Správneho poriadku. Správny poriadok pre zastupovanie na základe plnomocenstva ustanovuje len niektoré formálne požiadavky. Z uvedeného vyplýva, že ani na platnosť procesno-právneho splnomocnenia sa nevyžaduje špecifikácia nehnuteľností, a teda účastník katastrálneho konania nemá zákonnú povinnosť uvádzať presnú identifikáciu nehnuteľností v dohode o splnomocnení, a to najmä v prípade ak z obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé, že zástupca je v mene a na účet záložcu oprávnený zriaďovať záložné právo (záložné práva) k všetkým nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu, pričom stačí samotná skutočnosť, že zakladaná nehnuteľnosť je ku dňu podpisu záložnej zmluvy vo vlastníctve záložcu.
Ustanovenie § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona sa expressis verbis vzťahuje na právne tituly a nie na plnomocenstva. Katastrálny zákon pre plnú moc ustanovuje len formu - písomnú s úradne overeným podpisom splnomocniteľa a všeobecné údaje o tom, kto, koho a načo splnomocňuje. Žiadne jeho ustanovenie ale nevyžaduje konkretizáciu údajov o nehnuteľnosti, ku ktorej má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo. Aplikácia ustanovenia § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona aj na obsahové náležitosti plnej moci je i s poukazom na článku 2 ods. 3 Ústavy SR len šikanóznym výkladom práva, ktorý nemá oporu v platnom právnom poriadku.
Z uvedených dôvodov neobstojí preto právny názor, podľa ktorého udelená plná moc mala obsahovať presnú špecifikáciu konkrétnej nehnuteľnosti. Platné právo na zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti v zastúpení zvláštnu plnú moc nevyžaduje a umožňuje takýto úkon vykonať dokonca aj na základe všeobecnej plnej moci. Písomná plná moc má predpísané náležitosti, je z nej zrejmý prejav vôle
splnomocniteľa, spĺňa náležitosti ust. § 37 Občianskeho zákonníka a je splnomocniteľom podpísaná, pričom je irelevantná konkrétna grafická úprava plnomocenstva, samotné umiestnenie podpisu splnomocniteľa ako i fakt. či medzi týmito je včlenený iný text alebo nie. Z predloženého splnomocnenia je pritom zrejmé, že text splnomocnenia je riadne krytý podpisom záložcu s výslovným prejavom vôle, toto udeliť, t.j. podpis sa nachádza na správnom mieste a medzi tento nie je včlenená žiadna samostatná časť textu, ktorá by logicky, graficky alebo inak zasahovala do explicitného prehlásenia záložcu a mohla by čo i len teoreticky spôsobiť akýkoľvek vnútorný rozpor.
V zmysle platnej právnej úpravy je neplatným právnym úkonom ten právny úkon, ktorý nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Občiansky zákonník rozumie pod pojmom forma náležitosť prejavu, teda akým spôsobom konajúci subjekt právny úkon prejaví, písomne či ústne. V prípade udelenia plnej moci splnomocnencovi za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa, predmetom ktorej je nehnuteľnosť alebo práva a povinnosti spojené s nehnuteľnosťami, a vyžaduje, aby táto plná moc bola udelená písomne. Pre platnosť plnej moci sa vyžaduje podpis konajúcich osôb, t. j. splnomocniteľa a splnomocnenca. Podľa navrhovateľa je preto zrejmé, že plná moc zjavne nebola odporcom riadne preskúmaná a splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi v úverovej zmluve spĺňa všetky náležitosti vyžadované Občianskym zákonníkom. Písomná forma plnej moci predpísanej zákonom bola splnená, preto nie je možné udelenú plnú moc považovať za absolútne neplatnú.
Pokiaľ teda príslušná správa katastra mala pochybnosti o platnosti splnomocnenia práve z tohto dôvodu, mala konanie prerušiť a zaobstarať si spôsobilý podklad pre rozhodnutie, čo však preukázateľne neurobila a za účelom overenia si takéhoto svojho konštatovania, ktoré uviedla v odôvodnení napadnutého rozhodnutia si nezabezpečila ani len vyjadrenie - či už písomne alebo ústne vo forme vypočutia splnomocneného advokáta. Z odôvodnenia nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospela Správa katastra k takémuto zisteniu a ani odôvodnenie tohto záveru. Je nepochybné, že splnomocnený advokát Mgr. Bruno Žlnay je spôsobilý na právne úkony. Posúdenie spôsobilosti dlžníka nebolo predmetom zisťovania zo strany správy katastra a toto z uvedeného dôvodu nemohlo správu katastra viesť k takejto právnej úvahe. Odvolateľ zdôraznil, že absentuje odôvodnenie domnelého rozporu záujmov záložcu a zástupcu podľa ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na ktoré poukazuje príslušná správa katastra.
Ad absurdum správa katastra ďalej konštatovala, že predtlač obsahuje meno Mgr. Kušníra ako splnomocnenca, a preto táto skutočnosť sa javí ako skutočnosť, ktorá má vplyv na obhajobu záujmov splnomocniteľa zo strany splnomocnenca. K takému záveru je možno dospieť na základe toho, že záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu dlžníkov.
Vo vzťahu k názoru správneho orgánu o tom, že záložnou zmluvou sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy a predmetom záložnej zmluvy navrhovateľ uviedol, že predmetná záložná zmluva napĺňa funkciu zabezpečovacieho prostriedku. Záložné právo patrí k najvýznamnejším zabezpečovacím inštitútom. Citoval komentár Občianske právo hmotné, 2. zväzok od autora prof. Lazara a komentár k Občianskemu zákonníku JUDr. Svobodu.
Občiansky zákonník obsahuje pomerne podrobnú právnu úpravu zabezpečovacích prostriedkov, ktoré majú zvýšiť istotu veriteľa a ktoré majú slúžiť na uspokojenie ukráteného veriteľa. Avšak Občiansky zákonník neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by ukladalo povinnosť na výber konkrétneho zabezpečovacieho prostriedku. Občiansky zákonník teda síce zakotvuje viacero zabezpečovacích prostriedkov, ale neurčuje, kedy a za akých podmienok vzniká, je veriteľ oprávnený využiť ten - ktorý prostriedok zabezpečenia v závislosti od výšky pohľadávky. Uvedená voľba je i v závislosti na zásade, čo nie je zákonom zakázané, je dovolené, ktorou sa spravujú zmluvné súkromnoprávne vzťahy medzi fyzickými a právnickými osobami výlučne na vôli účastníkov takéhoto úkonu.
Podľa ustanovenia § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Poukázal na názor prof. K. G.. Účel a funkcia záložného práva sa nemení ani po prijatých zmenách. Záložné právo slúži veriteľovi na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva. Záložné právo plní svoju funkciu tým, že umožňuje, aby veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z predmetu zálohu, ak pohľadávka, ktorá ním
bola zabezpečená, nebude riadne a včas splnená. Z hľadiska celkovej úpravy záložného práva možno vyvodiť, že sa rozlišujú dve základné funkcie záložného práva, a to funkcia zabezpečovacia a funkcia uhradzovacia. Zabezpečovacia funkcia spočíva v tom, že veriteľ do splatnosti pohľadávky má právne svoju pohľadávku zabezpečenú pre prípad, že dlžník nesplní svoj dlh, že sa bude môcť uspokojiť zo zálohu. Uhradzovacia funkcia znamená len možnosť (nie povinnosť) záložné právo vykonať a uspokojiť sa zo zálohu.
Z toho vyplýva, že záložná zmluva vo fáze, kedy mal správny orgán rozhodnúť o vklade, napĺňala výhradne zabezpečovaciu funkciu. Ak aj by po kladnom rozhodnutí správneho orgánu došlo k naplneniu uhradzovacej funkcie tohto zabezpečovacieho prostriedku podľa ustanovenia § 151m ods. 9 Občianskeho zákonníka záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva bez zbytočného odkladu po predaji zálohu, v ktorej uvedie najmä údaje o predaji zálohu, hodnote výťažku z predaja zálohu, o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného práva a o použití výťažku z predaja zálohu. Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva je záložný veriteľ povinný preukázať.
Podľa ustanovenia § 151m ods. 10 Občianskeho zákonníka ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku z predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva. Na základe týchto ustanovení je teda zrejmé, že záložný veriteľ má pre prípad, ak by aj pristúpil k využitiu uhradzovacej funkcie záložného práva zákonom danú povinnosť vrátiť hodnotu výťažku prevyšujúcu zabezpečenú pohľadávku. Je potom absolútne vylúčené hovoriť o rozpore s dobrými mravmi spôsobenom hrubým nepomerom medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti. Ide teda o absolútne nedôvodný zásah do zásady zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi zmluvy o úvere, ktorí si sami zvolili zabezpečovací prostriedok k poskytnutému úveru. Záložca mal možnosť oboznámiť sa s obsahom úverovej zmluvy a plnomocenstva a svoj súhlas s nimi prejavil svojim úradne overeným podpisom.
Nezákonnosť rozhodnutia správy katastra navrhovateľ ďalej vidí v tom, že z ustanovenia § 46 Správneho poriadku v spojení s ustanovením § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinnosti správy katastra o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti.
Odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi v úverovej zmluve nesprávne právne posúdil. Správa katastra vydala nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam, lebo: 1) Osoba advokáta bola vybratá záložcom. 2) Došlo k riadnemu udeleniu a prijatiu plnej moci na zastupovanie záložcu advokátom, pričom neexistuje žiaden reálny a preukázaný rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného advokáta. V tejto časti je rozhodnutie správy katastra zmätočné a nepreskúmateľné. 3) Udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné náležitosti a je platné, pričom do dňa podania návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané. 4) Neexistuje rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného advokáta.
Poukázal na to, že je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a navrhovateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva.
Krajský súd podľa § 250l a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a zároveň súhlasili s tým, aby súd pojednával v ich neprítomnosti. Právni nástupcovia po nebohom účastníkovi správneho konania I. V. boli k veci vypočutí prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Poprad. Súd sa ďalej oboznámil s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ dňa 16.06.2008 podal návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva č. 473/2008-PTR do katastra nehnuteľností. Prílohou tohto návrhu bola zmluva o zriadení záložného práva č. 473/2008-PTR zo dňa 16.06.2008, ktorá bola uzavretá podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka medzi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložcom I. V., zastúpeným na základe splnomocnenia advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom s tým, že predmet zálohu je identifikovaný pod bodom I., a že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k bezpodielovému spoluvlastníctvu a výlučnému vlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I. tejto zmluvy v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 7391731 zo dňa 13.09.2007 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka.
Podľa kópie zmluvy o úvere č. 7391731 zo dňa 13.09.2007, ktorá bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a dlžníkom I. V. sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 10.000,- Sk a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 9.680,- Sk, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 19.680,- Sk v 12 mesačných splátkach po 1.640,- Sk, počnúc dňom 10.10.2007. V zmluve o úvere je zahrnuté aj plnomocenstvo, podľa ktorého (citácia): „Dlžník ako splnomocniteľ splnomocňujem advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, advokátska kancelária Údernícka 5, 851 01 Bratislava, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j., aby v mojom mene uznal môj záväzok zo zmluvy o úvere vyššie uvedenej a uznal môj záväzok uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice (odmena notára za spísanie notárskej zápisnice, trovy právneho zastúpenia pri spísaní notárskej zápisnice, poplatok za zasielanie upomienok) tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. v platnom znení na celý môj majetok, do výšky neuhradenej pohľadávky alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia môjho dlhu a jej príslušenstva. Notárska zápisnica bude obsahovať právny záväzok, označenie osoby oprávnenej a osoby povinnej, právny dôvod, predmet, dobu plnenia a súhlas osoby povinnej s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a bude preto titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. v platnom znení. Ďalej advokáta Mgr. Tomáša Kušníra splnomocňujem, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa- spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá je mojím záväzkom, vyplývajúcim z tejto zmluvy o úvere, uzatvoril v mojom mene: a) záložnú zmluvu podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení, alebo b) zmluvu o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka v platnom znení, k nehnuteľnostiam v mojom vlastníctve, ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva vyhotovenom ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ako formu zabezpečenia splatenia tejto pohľadávky s tým, že pokiaľ nesplním riadne a včas podmienky tejto zmluvy o úvere ani v dodatočne poskytnutej lehote jeden mesiac od uzatvorenia vyššie uvedených zmlúv, beriem na vedomie, že: a) v prípade uzatvorenia záložnej zmluvy vzniká k predmetným nehnuteľnostiam veriteľovi záložné právo vkladom do katastra nehnuteľností, b) v prípade uzatvorenia zmluvy o zabezpečovacom prevode práva vzniká k predmetným nehnuteľnostiam veriteľovi vlastnícke právo vkladom do katastra nehnuteľností. Toto plnomocenstvo udeľujem na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom spísania notárskej zápisnice alebo uzatvorenia príslušnej zmluvy, ktorou sa zabezpečí pohľadávka spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., z vyššie uvedenej zmluvy o úvere, pozostávajúca z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane nákladov preukázateľne vynaložených na spísanie notárskej zápisnice, záložnej zmluvy alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a nákladov na vykonanie zápisu v katastri nehnuteľností. Dlžník ako splnomocniteľ splnomocňujem advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na uzatvorenie záložnej zmluvy, ktorej predmetom bude zriadenie práva v prospech veriteľa za účelom zabezpečenia jeho pohľadávok vzniknutých z tejto úverovej zmluvy k už existujúcim pohľadávkam splnomocniteľa a k pohľadávkam, ktoré splnomocniteľ nadobudne alebo vzniknú po dni uzatvorenia úverovej zmluvy, alebo záložného práva k pohľadávkam, ktorých vznik závisí od splnenia podmienky. Splnomocniteľ splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na zastupovanie spolnomocniteľa pri všetkých úkonoch a vo všetkých veciach týkajúcich sa podania žiadostí o registráciu záložných práv k pohľadávkam splnomocniteľa v prospech záložného veriteľa v Notárskom registri záložných práv v zmysle ustanovenia § 151e ods. 1 Občianskeho zákonníka. Splnomocniteľ splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na zastupovanie v celom rozsahu vo veci zaslania oznámenia o vzniku záložného práva k pohľadávke spolu s výzvou na plnenie záložnému veriteľovi dlžníkom splnomocniteľa a súčasne splnomocniteľ poveruje advokáta vymáhaním splatnej pohľadávky splnomocniteľa na účet záložného veriteľa v prípade, že dlžník splnomocniteľa nebude
plniť splatnú pohľadávku dobrovoľne. Dlžník ako splnomocniteľ súhlasí s tým, že pri jednotlivých úkonoch môže splnomocnenca zastúpiť advokátsky koncipient alebo iný zamestnanec splnomocnenca v zmysle Zákona o advokácii v platnom znení. V prípade, ak splnomocnenec ustanoví viac zástupcov, splnomocniteľ súhlasí, aby každý z nich konal samostatne.“
Právni nástupcovia po nebohom účastníkovi správneho konania I. V. na výsluchoch pred dožiadaným Okresným súdom Poprad zhodne uviedli, že pokiaľ majú vedomosť nebohý I. V. pôžičku od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. splácal, požičanú čiastku už mal uhradenú. Nemali vedomosť o tom, že by zmluvou o úvere niekoho splnomocnil, so zmluvou o zriadení záložného práva nesúhlasili. Navrhli, aby súd napadnuté rozhodnutia správneho orgánu, ktorým zamietol návrh na vklad záložného práva potvrdil.
Občiansky zákonník upravuje záložné právo v ustanoveniach § 151a až 151g.
Podľa § 151a Občianskeho zákonníka- záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Podľa § 151b ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka- záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia- v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právo zabezpečuje a záloh.
Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka- záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hnuteľná vec.
Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka- záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Z citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka je nepochybné, že záložné právo podlieha vkladovému konaniu a podľa § 30 Katastrálneho zákona- účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti.
Občiansky zákonník v § 22 upravuje, že zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia- zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 23 Občianskeho zákonníka- zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Podľa § 24 Občianskeho zákonníka- zástupca musí konať osobne, ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť len ak je to právny predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka- pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobu. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tejto orgán udelí plnomocenstvo. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia - ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.
Občiansky zákonník v štvrtej hlave upravuje právne úkony a podľa § 34 právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 36 ods. 1 Občianskeho zákonníka- prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím, môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chce účastník prejaviť.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka- právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka- neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Katastrálny zákon v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia upravuje kompetencie príslušnej správy katastra ako orgánu štátnej správy na úseku katastra pri povoľovaní vkladu v ustanovení § 31 ods. 1 tak, že správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Z uvedeného je zrejmé, že správa katastra bola pri posudzovaní návrhu na vklad oprávnená a povinná skúmať aj náležitosti právneho úkonu, ktorým dlžník I.M. splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola podkladom pre konanie o vklade záložného práva.
Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. (§ 31 ods. 3 Katastrálneho zákona). Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu, a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.
Z obsahu spisu, ako aj z formy uzavretej zmluvy o úvere je zrejmé a nepochybné, že dlžník udelil predmetné plnomocenstvo v priamom súvise so zmluvou o úvere a poskytnutými finančnými prostriedkami zo strany veriteľa. Zo znenia a formulácie samotnej zmluvy však nemožno bezpochyby určiť, akú vôľu mienil dlžník svojím podpisom vyjadriť, na čo správne v napadnutom rozhodnutí poukazuje aj správny orgán. Udelené plnomocenstvo je koncipované obšírne a neurčito, bez presnej identifikácie nehnuteľností, ku ktorým má byť zriadené záložné právo v prípade nesplácania úveru. Nehnuteľnosti mali byť presne identifikované katastrálnym územím, listom vlastníctva, parcelným číslom, druhom kultúry a výmerou. Pokiaľ sa v napadnutom rozhodnutí konštatuje, že v obsahu plnomocenstva absentujú údaje, ktoré by jednoznačne identifikovali nehnuteľnosti, na ktoré sa bude zriaďovať záložné právo, teda údaje, ktoré výslovne taxatívne vymenúva § 42 Katastrálneho zákona, súd sa s týmto tvrdením v plnej miere stotožňuje. Už toto je dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad záložného práva v prospech navrhovateľa do katastra nehnuteľností. Zároveň predmetné plnomocenstvo obsahuje aj oprávnenie splnomocnenca na spísanie notárskej zápisnice o uznaní prípadného dlhu. Odsek o udelenom plnomocenstve však nie je dlžníkom osobitne podpísaný.
Rozhodujúcim rozporom so zákonom však okrem skutočnosti, že udelenie plnomocenstva nie je koncipované v súlade s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je však skutočnosť, že plnomocenstvo bolo udelené v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, lebo, ak je v predtlači textu vopred uvedená osoba splnomocnenca a zmluva je predložená veriteľom, spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. pri poskytnutí úveru, a takáto zmluva je ako formulárová zmluva predložená dlžníkovi, splnomocniteľovi, ktorého identifikačné údaje sú až následne vpísané rukou do tlačiva, má súd bez ďalšieho za preukázané, že ide o zrejmý konflikt záujmov splnomocniteľa a splnomocnenca.
Predloženie návrhu formulárovej zmluvy svedčí o tom, že splnomocnenca na zastupovanie nevyberal sám budúci dlžník, ale poskytovateľ úveru. Týmto postupom bol znemožnený slobodný výber spôsobu konania pri uzatváraní záložnej zmluvy zo strany I. V., čím bol tak porušený prejav slobodnej vôle dlžníka ako splnomocniteľa pri uzatváraní právneho úkonu.
Je preto viac než pravdepodobné, že splnomocniteľovi nebola daná reálna možnosť odmietnuť udelenie plnomocenstva, ak mal záujem o poskytnutie peňažného úveru. Rovnako pochybná sa javí skutočnosť, aby si splnomocniteľ sám slobodne na základe vlastnej úvahy vybral za splnomocnenca veriteľom určeného advokáta so sídlom v Bratislave na to, aby ten dôkladne, so všetkou vážnosťou bránil výlučne záujmy splnomocniteľa. Uvedenie splnomocnenca v predtlači formulárovej dohody o plnomocenstve spochybňuje skutočnosť, aby šlo o slobodnú vôľu splnomocniteľa vo výbere osoby splnomocnenca, resp. vôbec o vôľu uzavrieť slobodne a vážne samotnú zmluvu s vedomím si možných dôsledkov tohto právneho úkonu.
Skutočnosť, že ide o vopred určeného splnomocnenca zo strany navrhovateľa, poskytovateľa úveru a záložného veriteľa, bezpochyby odôvodňuje záver v tom smere, že takto udelené plnomocenstvo je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže vzniká dôvodná pochybnosť, že záujmy splnomocnenca sú v tejto veci v rozpore so záujmami splnomocniteľa.
Udelené plnomocenstvo je preto absolútne neplatným právnym úkonom, na základe ktorého nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú v mene I. V. uzavrel s navrhovateľom advokát Mgr. Tomáš Kušnír.
Súd sa stotožňuje tiež so záverom správneho orgánu, že hodnota zálohu je ďaleko vyššia ako hodnota plnenia dlžníka, čo je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka.
Správa katastra teda postupovala v súlade so zákonom, ak návrh na vklad do katastra nehnuteľností zamietla, pretože právny úkon nebol urobený určite, slobodne a vážne. Ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu.
Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako správne potvrdil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, lebo navrhovateľ v konaní nemal úspech, odporca a právni nástupcovia I.M. aj pri úspechu v konaní zo zákona nemajú nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v 12 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.