Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5S/42/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013201017 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8013201017.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu Okresného prokurátora v Poprade, Okresná prokuratúra Poprad, Štefánikova 11, Poprad, proti žalovanému Mesto Poprad, Mestská polícia, Nábrežie Jána Pavla II. č. 280/43, Poprad, za účasti X. S., bytom S. XXXX/XX, Z., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného séria A č. 0340957 zo dňa 11. decembra 2011 na základe žaloby takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného o uložení blokovej pokuty séria A č. 0340957 zo dňa 11. decembra 2011 podľa § 250j ods. 2 písm. d/, e/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Preskúmavaným rozhodnutím - blokom na pokutu nezaplatenú na mieste zo dňa 11.12.2011 série A č. 0340957 žalovaný uložil X. S. (ďalej len „účastník konania“) pokutu vo výške 60,- € za skutok spáchaný dňa 29.11.2011 o 21.20 hod. v Z. na ulici L. S. za státie na parkovisku reserve z dôvodu porušenia ust. § 22 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
Žalobou zo dňa 08.11.2013 sa žalobca domáhal preskúmania vyššie uvedeného rozhodnutia z dôvodu, že týmto rozhodnutím bol porušený zákon. Citoval ust. § 84, § 85 a § 60 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) a dôvodil, že prejednanie priestupku v blokovom konaní je osobitnou skrátenou formou postihnutia za priestupok, v ktorom možno bez dokazovania vec vybaviť na mieste spáchania priestupku, ktorý sa v podstate udial „pred zrakom príslušníka polície“ za podmienky, že samotný páchateľ vinu uznáva a s takouto skrátenou formou súhlasí. Ak páchateľ nesúhlasí s blokovým konaním alebo nie je možné z akýchkoľvek dôvodov vec vyriešiť na mieste v blokovom konaní, vec sa ukončí správou o výsledku objasňovania priestupku a následne sa prejedná v rámci priestupkového konania a to buď vydaním rozkazu o uložení sankcie za priestupok alebo po vykonanom dokazovaní a správnom konaní vydaním rozhodnutia. Policajt Mestskej polície Poprad pochybil, ak namiesto predloženia veci na prejednanie priestupku so správou o výsledku objasňovania priestupku vec dodatočne vybavil uložením blokovej pokuty.
Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžo 19/2009 zo dňa 13.05.2010, v ktorom sa uvádza, že: „Blokové konanie je upravené v ust. § 84 až § 86 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“) v znení neskorších predpisov. Uvedené ustanovenia zákona nie je možné vykladať izolovane, gramatickým výkladom, ale musia byť vkladané vo vzájomných vzťahoch, systematickým výkladom. Jednotlivé právne normy uvedené v paragrafovom znení, ktoré majú spoločného menovateľa (blokové konanie) sa navzájom dopĺňajú a tým spresňujú svoj obsah.
Je pravdou, že v znení ust. § 84 zákona o priestupkoch sa neuvádza časová ani miestna súvislosť skutku a samotného blokového konania, táto však implicitne vyplýva z ust. § 85 ods. 3 zákona o priestupkoch, podľa ktorého „ak nemôže páchateľ priestupku zaplatiť pokutu na mieste, vydá sa mu blok na pokutu na mieste nezaplatenú s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty“. Miestom sa rozumie miesto zistenia priestupku. Zo zákonnej podmienky blokového konania - spoľahlivo zisteného skutkového stavu implicitne vyplýva, že podmienka blokového konania je splnená, ak nie je potrebné objasňovanie priestupku podľa § 58 ods. 1 priestupkového zákona. Objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu. Keďže v blokovom konaní sa neuskutočňuje objasňovanie priestupku, celý skutok priestupku i jeho právna kvalifikácia je zaznamenaná iba vo vedomí správneho orgánu uskutočňujúceho blokové konanie, ktorý základné údaje zo skutku a jeho právnej kvalifikácie vyznačí na bloku o uložení pokuty. Práve z dôvodu neobjasňovania priestupku nie je v zmysle § 84 ods. 3 zákona o priestupkoch možné sa proti blokovému konaniu odvolať, obnoviť ho, ani preskúmať ho mimo odvolacieho konania. Keďže priestupok ostáva zaznamenaný vo vedomí iba orgánu, ktorý blokové konanie uskutočňuje, môže blokové konanie uskutočniť iba tento orgán, a to iba s ohľadom na miestnu a časovú súvislosť skutku. V danom prípade však priestupok bol spáchaný dňa 20.05.2008, blokové konanie bolo uskutočnené 14.07.2008 a to nie orgánom, ktorý priestupok 20.05.2008 zistil. Najvyšší súd sa preto stotožnil s krajským súdom, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre blokové konanie.“
Uviedol, že práve ďalší postup policajta v predmetnej veci (predvolanie páchateľa za účelom podania vysvetlenia) bol de facto objasňovaním priestupku podľa § 60 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch. Citoval v tejto súvislosti § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), podľa ktorého správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Poukázal na ust. § 22 ods. 1 písm. j/ a k/ zákona o priestupkoch, podľa ktorého priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten kto j) iným spôsobom ako uvedeným v písm. a/ až i/ sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu, k) iným konaním ako sa uvádza v písm. a/ až j/ porušení všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Dôvodil, že predmetný skutok páchateľa mal byť správne právne kvalifikovaný ako priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch. Tým, že policajt Mestskej polície Poprad v napadnutom rozhjodnutí uviedol právnu kvalifikáciu skutku len ako priestupok podľa § 22 zákona o priestupkoch, nedostatočne skutok právne kvalifikoval. Samotný § 22 zákona o priestupkoch obsahuje 11 skutkových podstát priestupkov. Tým, že policajt neuviedol naplnenie ktorej skutkovej podstaty priestupku sa páchateľ svojim konaním dopustil, ide o nepreskúmateľné rozhodnutie. Citovanými zákonnými ustanoveniami sa policajt mestskej polície dôsledne neriadil a preto zistil dôvod na podanie protestu prokurátora.
Ďalej uviedol, že dňa 02.05.2013 podal proti vyššie uvedenému rozhodnutiu protest prokurátora podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov pod sp.zn. Pd 121/13-7. Tento protest bol správnemu orgánu doručený dňa 06.05.2013. Z oznámenia žalovaného zo dňa 04.06.2013 vyplynulo, že protestu prokurátora nevyhovel a postúpil na rozhodnutie Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru, Krajskému dopravnému inšpektorátu Prešov, ktorému bol doručený dňa 07.06.2013. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Prešov protest prokurátora postúpilo na rozhodnutie Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Poprade, Okresnému dopravnému inšpektorátu Poprad. Tento správny orgán rozhodol dňa 25.06.2013 tak, že podanému protestu vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil. Na základe odvolania podaného účastníkom konania rozhodovalo vo veci následne Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Prešov, Krajský dopravný inšpektorát, ktorý dňa 13.09.2013 rozhodol tak, že rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Poprad zrušil a protestu prokurátora nevyhovel. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.09.2013.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 19.12.2013, v ktorom uviedol, že sa nestotožňuje so žalobou prokurátora, pretože podľa jeho názoru mestský policajt postupoval v súlade s platnou legislatívou a pri svojom konaní neporušil žiadne konkrétne ustanovenia platného zákona. K samotnému skutku uviedol, že hliadka mestskej polície zistila dňa 29.11.2011 o 21.20 hod. na ulici L. S. pri Zdravotnom stredisku v Z. zaparkované osobné motorové vozidlo Suzuki ev.č. PP 350BU na mieste vyhradenom pre ZŤP. Pretože vozidlo nebolo označené parkovacím preukazom, ktorý by vodiča oprávňoval parkovať na uvedenom mieste, bol na uvedené vozidlo založený technický prostriedok na zabránenie odjazdu motorového vozidla. Išlo o tzv. „obmedzujúci úkon“, účelom ktorého je zabrániť odjazdu vodičovi motorového vozidla po tom ako došlo k spáchaniu priestupku z dôvodu jeho objasnenia a prípadného prejednania v blokovom konaní. V priebehu výkonu služby službukonajúca hliadka fyzicky v dvojhodinových intervaloch kontrolovala uvedené motorové vozidlo s predmetným technickým prostriedkom z dôvodu, že vozidlo bolo zablokované v nočných hodinách. Pri poslednej kontrole o 5.45 hod. dňa 30.11.2011 bolo konštatované službukonajúcou hliadkou, že blokovacie zariadenie nebolo poškodené a motorové vozidlo bolo zapakované na pôvodnom mieste. Následne druhá hliadka mestskej polície vykonávajúca hliadkovaciu službu dňa 30.11.2011 o 12.20 hod. zistila, že zablokované vozidlo sa na mieste nenachádza a na tomto mieste sa nenachádzalo ani blokovacie zariadenie, ktoré bolo na vozidlo nasadené. Službukonajúca hliadka mestskej polície z uvedeného miesta vyhotovila fotodokumentáciu. V čase o 19.10 hod. na základe telefonického oznamu X. S. na číslo 159 mestskej polície bola službukonajúca hliadka mestskej polície vyslaná stálou službou na predmetné miesto. Po príchode hliadky na uvedené miesto zistila, že osobné motorové vozidlo bolo opätovne zaparkované na pôvodnom mieste a blokovacie zariadenie bolo položené poškodené pri prednom kolese vozidla na strane vodiča. K vozidlu sa prihlásil vodič vozidla ako neskôr zistený X. S.. Za opätovné zaparkovanie vozidla na vyhradenom parkovisku pre ZŤP dňa 30.11.2011 mu bola na mieste uložená bloková pokuta vo výške 60,- €, ktorú zaplatil. Na otázku službukonajúcej zasahujúcej hliadky prečo demontoval z kolesa osobného motorového vozidla blokovacie zaradenie, pričom došlo k jeho poškodeniu uviedol, že potreboval súrne odcestovať, preto ho demontoval. Na otázku kto zaparkoval dňa 29.11.2011 predmetné vozidlo na vyhradenom mieste pre ZŤP odpovedal hliadke, že nevie kto tam vozidlo zaparkoval. Priestupca bol hliadkou informovaný o ďalšom postupe mestskej polície pri podaní vysvetlenia k predmetným udalostiam a následne z miesta spáchania priestupku hliadka odišla.
Ďalej uviedol, že v súlade s § 10 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov bola vyzvaná majiteľka motorového vozidla Suzuki ev.č. PP 350BU W. S., bytom S. XXXX/ XX, Z., aby sa dostavila na deň 11.12.2011 v čase od 9.30 hod. do 10.30 hod. na útvar Mestskej polície v Poprade za účelom vykonania úkonov potrebných na objasňovanie priestupku. Dňa 11.12.2011 sa na úradovňu mestskej polície dostavil syn pani S. X. S. sám na základe svojho slobodného rozhodnutia a prehlásil, že dňa 29.11.2011 zaparkoval motorové vozidlo Suzuki ev.č. PP 350BU na ul. L.S. na miesto vyhradené pre ZŤP. Bolo mu vysvetlené, že svojim konaním porušil § 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch. X. S. si bol vedomý spáchania priestupku, bol ochotný riešiť priestupok v blokovom konaní udelením blokovej pokuty vo výške 60,- €. Pretože nemal pri sebe finančnú hotovosť bol mu v súlade s § 85 ods. 3 zákona o priestupkoch vydaný blok na pokutu nezaplatenú na mieste vo výške 60,- € s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty. Prevzatie tohto bloku vlastnoručne podpísal. Z uvedených skutočností vyplýva, že boli splnené podmienky blokového konania podľa § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch. Priestupok bol spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku bol ochotný pokutu zaplatiť. Pri tejto forme rozhodnutia v blokovom konaní páchateľ priestupku svoj súhlas s blokovým konaním (ochotu pokutu zaplatiť) prejavil prostredníctvom podpisu vydaného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste.
Uviedol, že blokové konanie je upravené v ust. § 84 až § 86 zákona o priestupkoch. V znení ust. § 84 zákona o priestupkoch sa neuvádza časová ani miesta súvislosť skutku a samotného blokového konania. Zo zákonnej podmienky blokového konania - spoľahlivo zisteného skutkového stavu implicitne vyplýva, že podmienka blokového konania je splnená, ak nie je potrebné objasňovanie priestupku podľa § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch. O jeho správnosti postupu pri riešení predmetného skutku je žalovaný presvedčený aj na základe toho, že metodické usmernenie k blokovému konaniu na internetových stránkach Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré ako autor a predkladateľ predmetných zákonov je zároveň kompetentné dávať výklad k jednotlivým paragrafovým zneniam predmetných zákonov uvádza, cit.: „ Blokové konanie je tzv. zjednodušeným a zrýchleným konaním o priestupku, kedy oprávnený orgán dospeje k záveru, že skutok bol spoľahlivo zistený, pričom obvinený z priestupku vyjadril ochotu pokutu zaplatiť. Blokové konanie zväčša príslušný orgán vykonáva priamo na mieste
zistenia priestupku (takéto konanie však môže byť vykonané i po predvolaní na správny orgán) a to o skutkoch - priestupkoch proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktoré vykazujú zväčša nižšiu nebezpečnosť pre spoločnosť. Skutočnosť, ktoré konkrétne konanie možno označiť za priestupok s nižšou nebezpečnosťou pre spoločnosť, zisťuje a rozhoduje príslušník Policajného zboru, pričom je do určitej miery viazaný i jednotlivými internými predpismi. Priestupky proti bezpečnosti a plynulosti, za ktoré nemožno uložiť sankciu zákazu činnosti (§ 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch), môžu byť vybavené i napomenutím.“
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžd 22/2011 z 28.02.2012: „Právna kvalifikácia priestupku v blokovom konaní je vecou dohody priestupcu a orgánu oprávnenému ukladať pokutu v blokovom konaní v dôsledku dohodnutej a tým aj nevyvrátiteľnej domnienky naplnenia všetkých štyroch prvkov skutkovej podstaty priestupku (subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka) vrátane posúdenia charakteru skutku, riadneho zistenia skutkového stavu, osoby páchateľa a riadnosti uloženej sankcie prostredníctvom pokuty, ktorá prelamuje v dôsledku súhlasu páchateľa zásady správneho konania, a to najmä zásadu materiálnej pravdy. Ide o dohodu o vine a sankcii, ktorú nie je možné preskúmavať z hľadiska skutkového a hmotnoprávneho. Má povahu verejnoprávnej zmluvy. Blokové konanie bolo riadne, t.j. legálne aj legitímne. Prokurátor môže skúmať súlad dohody o vine a sankcii iba vo vzťahu k procesným normám, ale aj to iba tým, ktorých nedodržanie by vyvolalo tak závažné vady, že by to spôsobovalo nulitu rozhodnutia - absencia právneho titulu, najzávažnejšie vady príslušnosti a nedostatok právomoci konajúceho správneho orgánu resp. úradnej osoby. Žalovaný je toho názoru, že právomoc na ukladanie pokút v blokovom konaní je riešená v § 84 ods. 4 zákona o priestupkoch: „Pokuty v blokovom konaní sú oprávnené ukladať a vyberať správne orgány, v ktorých pôsobnosti je prejednanie priestupkov, osoby nimi poverené a ďalej orgány ustanovené týmto alebo iným zákonom.“ Podľa § 3 ods. 1 písm. f/ zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii obecná polícia prejednáva v blokovom konaní priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Obecná polícia je však iba poriadkový útvar mesta, ktoré musí poveriť príslušníkov obecnej polície prejednávať priestupky v blokovom konaní. Akonáhle je príslušník obecnej polície poverený prejednávať priestupky v blokovom konaní, nemožno hovoriť o vade, ak priestupok prejednal v blokovom konaní pri splnení podmienok - spoľahlivom zistení skutkového stavu a ochote priestupcu zaplatiť pokutu, hoci ho osobne nezistil. Spoľahlivé zistenie skutkového stavu nemusí byť len vecou schopnosti osobného zistenia priestupku, ale môže byť od príslušníka obecnej polície reprodukované ústne inému príslušníkovi obecnej polície, ktorý následne uzavrie verejnoprávnu zmluvu s priestupcom o vine a sankcii. Nie je dôvod vyžadovať, aby príslušník obecnej polície uzatvárajúci verejnoprávnu zmluvu za Mesto Poprad s priestupcom musel byť ten istý, ktorý priestupok zistil. Nejde o zistenia, ktoré by nemohol po reprodukcii spracovať vo svojej pamäti iný príslušník obecnej polície namiesto príslušníka obecnej polície, ktorý priestupok zistil. Žalovaný poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžo/440/2009 zo dňa 18.03.2010, podľa ktorého: „Je dôležité poukázať, že pri podávaní žaloby je nutné, aby prokurátor každý prípad posudzoval so zreteľom na všetky okolnosti v zmysle proporcionality výsledku zamýšľaného žalobou a práv účastníka konania nadobudnutých v dobrej viere. Vedľajší účastník v preskúmavanej veci postupoval v súlade s pokynmi a vlastnou činnosťou správneho orgánu. Výsledok sledovaný prokurátorom - formálne administratívne prejednanie priestupku nemožno považovať, s poukazom na závažnosť priestupku a taktiež rovnakú výšku pokuty pri prejednaní v skrátenom blokovom konaní a administratívnom prejednaní priestupku, za primeraný vo vzťahu k rozsahu zásahu do práv vedľajšieho účastníka. Formalistický výklad zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov by účastníkovi konania bol na ujmu bez toho, aby táto mala pôvod vo vlastnom zavinenom konaní tohto účastníka konania. Slovenské právo je súčasťou európskeho právneho systému, z dôvodu ktorého je potrebné, aby aj rozhodovanie správnych orgánov odrážalo princípy dobrej správy, ktoré sú vyjadrené v odporúčaniach Rady Európy a na tieto princípy odkazuje európska judikatúra. Uplatnenie princípov dobrej správy v praxi, okrem iného znamená, že pri rozhodovaní správny orgán musí vychádzať z princípov ochrany nadobudnutých práv a legitímneho očakávania, ako aj z princípu proporcionality. Účastník konania postupoval v súlade s pokynmi správneho orgánu, preto by bolo v rozpore s týmito princípmi dobrej správy v tomto konkrétnom prípade, ak by bolo vyhovené dôvodom v žalobe. V súvislosti s vyššie uvedeným je potrebné zhrnúť, že 1) pri plnení úloh vyplývajúcich zo zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre je prokurátor oprávnený podať žalobu proti rozhodnutiu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, ak protestu podanému proti tomuto rozhodnutiu nebolo vyhovené,
2) pri podávaní žaloby však musí v zmysle ustanovenia § 35 ods. 1 písm. b/ v spojení s ustanovením § 249 ods. 3 O.s.p. dbať na to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli dotknuté čo najmenej, 3) rozsah zásahu do práv nadobudnutých v dobrej viere musí byť čo najmenší v porovnaní s výsledkom zamýšľaným žalobou. Teda je nutné posúdiť, či v prípade úspechu prokurátora v súdnom konaní nedôjde k šikanóznemu uplatňovaniu práva smerom k dotknutému účastníkovi správneho konania.“
Uviedol, že podľa jeho právneho názoru samotný postup príslušníka Mestskej polície Poprad pri riešení predmetného priestupku je legitímny, nakoľko ho riešil v súlade s platnou legislatívou, metodickými usmerneniami Ministerstva vnútra SR a svojim konaním sa snažil predísť šikanóznemu uplatňovaniu práva smerom k dotknutému účastníkovi priestupkového konania, o čom svedčí aj výška uloženej blokovej pokuty a prokurátor by nemal konať, ak nekoná v záujme ochrany práva účastníka blokového konania, čo nekoná, pretože ten už v dôvere v konanie mestskej polície súhlasil s pokutou, kde mu v správnom konaní hrozí pokuta až do 300 EUR a zákaz činnosti do dvoch rokov. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností je toho právneho názoru, že pri riešení tohto priestupku príslušníkom mestskej polície nebol porušený zákon. Priestupok bol prejednaný v blokovom konaní, skrátenou formou postihnutia za priestupok, v ktorom bol spoľahlivo zistený bez dokazovania, vybavený na mieste, nakoľko páchateľ priestupku sa sám dobrovoľne dostavil na úradovňu mestskej polície, kde sa ku spáchaniu priestupku dobrovoľne priznal, vinu si uznal a súhlasil so zaplatením udelenej blokovej pokuty. V uvedenom prípade p. X. S. nebolo potrebné zápisnične vypočuť alebo písomne poznačiť jeho vyjadrenie, lebo tak, ako to uvádzame vo vyššie uvedenom konštatovaní priestupok bol priamo na úradovni mestskej polície spoľahlivo zistený, obvinený z priestupku sa ku spáchaniu skutku priznal a bol ochotný zaplatiť uloženú blokovú pokutu.
Nesúhlasí s poukázaním na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Sžo 19/2009 zo dňa 13.05.2010. Existujú aj iné rozsudky NS SR, ktorý takéto a podobné situácie riešia odlišne (vrátane hrozby vyššej pokuty v riadnom konaní, pretože vyhovením by už nemohlo dôjsť k novému uloženiu blokovej pokuty v nižšej výmere, ale účastník riskuje vyššiu pokutu, ako mal uloženú), pretože v danom prípade ide aj o inú procesnoprávnu situáciu, keď o blokovej pokute rozhodol ten istý orgán (mestská polícia) ako ten, ktorý vec zistil (zákon nerozlišuje medzi zisťovacím hliadkovacím orgánom obecnej polície a referátnym orgánom obecnej polície).
Podľa dvoch rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (lSžr 22/2011 z 28. februára 2011 lSžd 32/2011 z 24.4.2012): „V zmysle zásady logického výkladu argumentum a minori ad maius uvedené ustanovenia zák. č. 372/1990 Zb. implicitne nepripúšťajú subsidiárny účinok zvyšných ustanovených obsiahnutých v III. časti (Konanie o priestupkoch) zák. č. 372/1990 Zb. na blokové konanie, tzn. autonómny charakter blokového konania sa s výnimkou zásady subsidiarity (§ 51), ustanovení o príslušnosti (§ 52 až 57), objasňovania priestupkov (§ 58 až 60) a priestupkových exempcií (§ 66), potvrdzuje.
Ďalej uviedol, že je zrejmé, že využitie ustanovení o objasňovaní priestupkov nevylučujú následnú realizáciu blokového konania. Môže totiž nastať situácia, že priestupca sa prihlási až po niekoľkých dňoch, pretože nemal vedomosť o priestupku, keďže bol odcestovaný. V tomto prípade by bolo nezmyselné nepripustiť blokové konanie po tom, ak sú splnené podmienky pre jeho uskutočnenie. Požiadavka, aby sa priestupca o blokovom konaní rozhodoval priamo na mieste priestupku z § 85 ods. 3 priestupkového zákona alebo aby o priestupku rozhodoval len ten príslušník obecnej polície, ktorý priestupok má zaznamenaný vo svojej pamäti rovnako z § 85 ods. 3 priestupkového zákona implicitne ani systematicky nevyplýva. V tomto ustanovení je uvedená len situácia, keď priamo na mieste osoba nemá finančné prostriedky na uhradenie pokuty, ktorú má uhradiť na základe skráteného prejednania v blokovom konaní. Na blokové konanie totiž z jasného znenia § 84 ods. 1 priestupkového zákona postačí, ak je osoba, okrem spoľahlivého zistenia priestupku (to nastane až dohodou o spoľahlivom zistení priestupku, takže nevylučuje to predchádzajúce objasňovanie), ochotná pokutu zaplatiť (ak by išlo len o napomenutie, tu netreba ani ochotu prijať napomenutie). To, že osoba nemôže pokutu zaplatiť, je pre výsledok blokového konania rozhodujúce len v tom, že nedostane pokutový blok, ale blok na pokutu na mieste nezaplatenú. Domnievame sa, že výraz „na mieste" ojedinelo sa vyskytujúci v § 85 ods. 3 priestupkového zákona, ak by sa mal vykladať systematicky, by nemal pre priestupcu zhoršujúcim spôsobom zužovať zmysel ostatných ustanovení priestupkového zákona o blokovej pokute, tzn. zakazovať mu dohodnúť sa s orgánom oprávneným prejednať priestupok v blokovom konaní o uložení pokuty v blokovom konaní, ak tento orgán je orgán obecnej polície, ktorý priestupok dovtedy
objasňuje, ale ešte nedošlo k predloženiu správy o výsledku objasňovania orgánu oprávnenému na riadne prejednanie v prvom stupni (OR PZ SR, ODI PZ SR). Zásadnou právnou otázkou prokurátorom citovaného rozhodnutia 3Sžo 19/2009 z 13.5.2010 bolo: „14. V danom prípade medzi žalobcom a žalovaným vznikol spor o výklad zákona o priestupkoch o tom, či je súladné so zákonom uložiť blokovú pokutu nielen na mieste spáchania priestupku, alebo aj dodatočne, ak bola vypracovaná správa o výsledku objasňovania priestupku a bola predložená ako podnet na začatie konania o priestupku.“
Žalovaný je toho názoru, že ak by spor o výklad bol taký, ako je v danom prípade: či je súladné so zákonom uložiť blokovú pokutu nielen na mieste spáchania priestupku, alebo aj dodatočne, ak bolo už začaté objasňovanie priestupku orgánom zároveň oprávneným na jeho prejednanie v blokovom konaní, ale ešte nebola predložená správa o výsledku objasňovania priestupku orgánu oprávnenému na riadne prejednanie tohto priestupku, dopadol by súdny výklad odlišne, pretože ešte nezačalo riadne konanie o priestupku, keďže nie je predložený orgánu oprávnenému na riadne prejednanie priestupku podnet, ktorým je správa o výsledku objasňovania, pričom z vyššie uvedených rozhodnutí NS SR je zrejmé, že blokové konanie nie je vylúčené predchádzajúcou existenciou objasňovacieho konania. Podľa jeho názoru až do začatia riadneho prejednania priestupku je vždy možné konať vo veci blokovým konaním. Vo veci priestupku podľa § 22 zákona o priestupkoch prejednáva v blokovom konaní obec, a v prípade, že poverí prejednaním v blokovom konaní orgán obecnej polície, potom tento orgán obecnej polície vykonáva aj objasňovanie priestupku. Priestupkový zákon hovorí o termíne „zistenie priestupku", ale v žiadnom prípade nevyžaduje, aby to bola len tá osoba, ktorá priestupok osobne zistila, postačí podľa nášho názoru, aby ten istý orgán, ktorý priestupok zistil, bol tým, ktorý pokutu uložil. Blokové konanie môže byť vylúčené až po tom, čo je vylúčená ochota priestupcu zaplatiť pokutu, čo je spravidla zistené pri podaní vysvetlenia k priestupku, keď sa má priestupca možnosť rozhodnúť, či využije tento spôsob prejednania priestupku. Až v prípade, že túto možnosť nevyužije, je možné hovoriť o tom, že nie je ochotný pokutu zaplatiť. Aj keď aj v tomto prípade, ak by došlo opäť k splneniu podmienok pre blokové konanie, je otázkou, či možno tomuto v podstate prednostnému zrýchlenému konaniu dávať prekážky len preto, že sa neuskutočňuje na mieste.
Uviedol, že mestský policajt vyplnil blok na pokutu na mieste nezaplatenú presne v súlade s predtlačou. V tlačive mal uviesť paragraf a ten uviedol správne. Mesto Poprad dostáva tlačivá blokov na pokutu na mieste nezaplatenú od príslušného daňového úradu a je to oficiálne tlačivo Ministerstva financií SR. Z uvedeného vyplýva, že policajt pri vypisovaní bloku nepochybil, nakoľko ďalšie špecifikovanie priestupku nemal kde uviesť.
Konštatoval, že na základe vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že Mesto Poprad postupovalo správne pri uložení blokovej pokuty, a preto žiadame súd, aby žalobu v plnom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.
Podľa § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p., prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone.
Podľa § 249 os. 3 O.s.p., prokurátor pri podaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b/ dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté.
Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v ods. 1 písm. a/ nevyhovie protestu prokurátora, môže prokurátor podať na súd žalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia, ak to ustanovuje osobitný zákon.
Vychádzajú z námietok žalobcu uvedených v žalobe v predmetnom konaní je sporné, či žalovaný dodržal zákonný postup a či vydal zákonné rozhodnutie, ktorým uložil účastníkovi konania X. S. blokovú pokutu za priestupok podľa § 22 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 29.11.2011 parkoval osobným motorovým vozidlom Suzuki ev.č. PP 350BU na mieste vyhradenom pre ZŤP.
Podľa § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch, za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu zaplatiť.
Podľa § 85 ods. 3 zákona o priestupkoch, ak nemôže páchateľ priestupku zaplatiť pokutu na mieste, vydá sa mu blok na pokutu na mieste nezaplatenú s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty. Prevzatie tohto bloku páchateľ priestupku potvrdí.
Obsahové náležitosti bloku na pokutu upravuje ust. § 85 ods. 4 zákona, podľa ktorého na pokutových blokoch sa vyznačia údaje o tom komu, kedy a za aký priestupok bola pokuta v blokovom konaní uložená.
Skutkové podstaty priestupkov sú upravené v osobitnej II. časti zákona o priestupkoch. Priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sú upravené v § 22 citovaného zákona, podľa ktorého priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten kto zo zákona o priestupkoch
a) ako vodič vozidla sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, hoci by také vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie, b) ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, c) vedie motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, bez osoby spolujazdca alebo počas zadržania vodičského preukazu okrem prípadu, ak sa učí viesť motorové vozidlo v autoškole, podrobuje sa skúške z vedenia motorového vozidla alebo má v čase zadržania vodičského preukazu povolenú jazdu, d) vedie motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, ktorý si privodil požitím alkoholu, e) ako vodič počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu alkohol ešte nachádza v jeho organizme, f) ako vodič počas vedenia vozidla požije inú návykovú látku alebo vedie vozidlo v takom čase po jej požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu návyková látka ešte nachádza v jeho organizme, g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, h) ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením v obci o 20 km.h-1 a viac alebo mimo obce o 30 km.h-1 a viac , i) použije vozidlo, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť vozidla, najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy, najväčšia prípustná celková hmotnosť prípojného vozidla alebo najväčšia prípustná hmotnosť pripadajúca na nápravy vozidla je prekročená, j) ako vodič vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou vozidla prevyšujúcou 12 000 kg alebo ako vodič jazdnej súpravy s najväčšou prípustnou hmotnosťou prevyšujúcou 12 000 kg vojde na pozemnú komunikáciu, na ktorej je jazda takéhoto vozidla alebo takejto jazdnej súpravy zakázaná.
Pretože proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať (§ 84 ods. 3 zákona o priestupkoch) a rozhodnutie vydané v blokovom konaní je vykonateľným správnym rozhodnutím, musí spĺňať požiadavku určitosti,
presnosti a zrozumiteľnosti tak, aby nebol skutok zameniteľný s iným skutkom a aby bolo zrejmé akého konkrétneho priestupku podľa zákona o priestupkoch sa páchateľ priestupku dopustil. Špecifikácia priestupku je dôležitá aj z hľadiska uloženia výšky pokuty podľa § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch.
Ako vyplýva z preskúmavaného rozhodnutia bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, príslušník mestskej polície skutok označil ako státie P.RESERVE a porušenie ust. § 22 zákona č. 372/1990 Zb., pričom nešpecifikoval zákonné ustanovenie, z ktorého vyplýva akého konkrétneho priestupku sa mal účastník konania ako páchateľ priestupku dopustiť.
Tak ako to namietal žalobca v žalobe ust. § 22 zákona o priestupkoch obsahuje 11 skutkových podstát priestupkov. Ak teda žalovaný v rozhodnutí nešpecifikoval ktorej skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 zákona o priestupkoch sa páchateľ svojim konaním dopustil, ide o rozhodnutie, ktoré je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť.
V § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch sú určené základné zákonné podmienky, pri ktorých možno uložiť pokutu v blokovom konaní, a to že priestupok je spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu zaplatiť. To znamená, že v tomto prípade nie je potrebné objasňovanie priestupku podľa § 58 os. 1 zákona o priestupkoch a správny orgán nemusí pristúpiť k obstaraniu podkladov potrebných na rozhodnutie.
Zo záznamu z výkonu služby zo dňa 29.11.2011, ktorý tvorí obsah priestupkového spisu vyplýva, že hliadka mestskej polícia vykonávajúca službu v čase od 19.30 hod. do 7.30 hod. na základe pracovníkov stálej služby bola o 21.20 hod. preveriť oznámenie na ul. L.S. k zdravotnému stredisku, kde malo neoprávnene parkovať motorové vozidlo Suzuki ev.č. PP 350BU na vyhradenom mieste pre ZŤP. Po príchode na miesto zistili, že toto vozidlo skutočne parkuje na vyhradenom mieste pre ZŤP. Pretože nebolo označené parkovacím preukazom, ktorý by oprávňoval parkovanie na tomto mieste, založili na vozidlo nepoškodený a plne funkčný technický prostriedok na zabránenie odjazdu motorového vozidla a vyhotovili fotodokumentáciu. V priebehu výkonu služby fyzicky v dvojhodinových intervaloch kontrolovali uvedené motorové vozidlo a aj technický prostriedok na zabránenie jeho odjazdu. Počas týchto kontrol bol technický prostriedok na zabránenie odjazdu motorového vozidla nepoškodený a riadne upevnený na motorovom vozidle. Posledná hliadka bola vykonaná o 5.45 hod. dňa 30.11.2011, kde nebolo zistené žiadne poškodenie technického prostriedku na zabránenie odjazdu motorového vozidla.
V priestupkovom spise sa nenachádza žiadny záznam, z ktorého by vyplývalo, že príslušníci mestskej polície zistili, že na uvedenom mieste motorové vozidlo už neparkovalo a že technický prostriedok sa taktiež na tomto mieste nenachádzal. V spise sa nenachádza ani záznam, z ktorého by vyplynulo, že účastník konania X. S. oznámil príslušníkom mestskej polície, že sa hlási k predmetnému motorovému vozidlu a že blokovacie zariadenie poškodil, tak ako to vyplýva z opisu skutku žalovaného vo vyjadrení zo dňa 19.12.2013.
V spise sa nachádza ďalší záznam z výkonu služby zo dňa 06.02.2012 spísaný príslušníkom mestskej polície W. K., z ktorého vyplýva, že dňa 03.12.2011 mu bol pridelený priestupkový spis vo veci priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť dňa 29.11.2011 o 21.20 hod. vodič osobného motorového vozidla Suzuki ev.č. PP 350BU. Z uvedeného záznamu ďalej vyplýva, že lustráciou tohto osobného motorového vozidla zistil, že vlastníkom a držiteľom vozidlom je W. S., bytom S. XXXX/XX, Z.. Dňa 05.12.2011 zaslal W. S. písomné vyzvanie, aby sa dostavila dňa 11.12.2011 v čase od 9.30 hod do 10.30 hod. na útvar Mestskej polície v Poprade za účelom podania vysvetlenia a vykonania úkonov na objasnenie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch. V uvedený deň sa na mestskú políciu dostavil X. S., syn W. S., ktorý mu oznámil, že dňa 29.11.2011 zaparkoval vozidlo na ul. L.S. na miesto vyhradené pre ZŤP. V zázname je ďalej uvedené, že pán S. po vysvetlení, že svojim konaním porušil § 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch, si bol vedomý priestupku a bol ochotný riešiť priestupok v blokovom konaní. Pretože nemal pri sebe potrebnú hotovosť vypísal mu blok na pokutu nezaplatenú na mieste vo výške 60,- €, ktorý podpísal a prevzal aj šek. Následne mu bolo oznámené, že dňa 30.11.2011 sa dopustil priestupku proti § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch a to tým, že v tento deň v ranných hodinách násilím odmontoval z motorového vozidla Suzuki ev.č. PP 350BU technický prostriedok na zabránenie odjazdu vozidla, čím došlo k jeho poškodeniu. X. S. sa na mieste vyjadril, že potreboval súrne odcestovať a preto násilím demontoval technický prostriedok na zabránenie
odjazdu vozidla, ktorý následne vložil do svojho vozidla. Priestupku si bol vedomý a bol ochotný riešiť priestupok v blokovom konaní. Bola mu udelená bloková pokuta 30,- €, ktorú na mieste zaplatil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení rozsudku sp.zn. 3Sžb 19/2009 zo dňa 13.05.2010 ustálil, že blokové konanie je upravené v ust. § 84 až § 86 zákona o priestupkoch. Uvedené ustanovenia zákona nie je možné vykladať izolovane, gramatickým výkladom, ale musia byť vykladané vo vzájomných vzťahoch, systematickým výkladom. Jednotlivé právne normy uvedené v paragrafovom znení, ktoré majú spoločného menovateľa (blokové konanie) sa navzájom dopĺňajú a tým spresňujú svoj obsah. Je pravdou, že v znení ust. § 84 zákona o priestupkoch sa neuvádza časová ani miestna súvislosť skutku a samotného blokového konania, táto však implicitne vyplýva z ust. § 85 ods. 3 zákona o priestupkoch, podľa ktorého „ak nemôže páchateľ priestupku zaplatiť pokutu na mieste vydá sa mu blok na pokutu na mieste nezaplatenú s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia, o následkoch nezaplatenia pokuty.“ Miestom sa rozumie miesto zistenia priestupku. Zo zákonnej podmienky blokového konania - spoľahlivo zisteného skutkového stavu implicitne vyplýva, že podmienka blokového konania je splnená, ak nie je potrebné objasňovanie priestupku v zmysle § 58 ods. 1 priestupkového zákona. Objasňovanie priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu.
Účastník konania X. S. na nariadenom pojednávaní vypovedal, že dňa 30.11.2011 objasnil príslušníkom mestskej polície všetky skutočnosti týkajúce sa parkovania osobného motorového vozidla, pričom zo strany príslušníkov mestskej polície mu neboli kladené žiadne otázky. Bol upozornený na skutočnosť, že mu musí byť udelená najvyššia možná pokuta v blokovom konaní 60,- €, pretože ide o súbeh viacerých priestupkov. Blokovú pokutu za priestupok zo dňa 29.11.2011 zaplatil z dôvodu, že sa mu príslušník mestskej polície vyhrážal, „že mu zoberie aj rodný list.
Z vyjadrenia žalovaného k žalobe zo dňa 19.12.2013 vyplýva, že dňa 30.11.2011, kedy bol na základe nahlásenia X. S. prejednávaný jeho priestupok na mieste mu bola uložená bloková pokuta vo výške 60,- € za parkovanie vozidla na vyhradenom parkovisku pre ZŤP dňa 30.11.2011. Na otázku kto zaparkoval dňa 29.11.2011 motorové vozidlo na vyhradenom mieste pre ZŤP odpovedal, že nevie kto tam vozidlo zaparkoval, pričom bol hliadkou informovaný o ďalšom postupe pri podaní vysvetlenia k predmetným udalostiam a následne z miesta spáchania priestupku hliadka odišla. Tieto skutočnosti však z priestupkového spisu nevyplývajú. V priestupkovom spise sa nachádza lustrácia vykonaná na osobné motorové vozidlo Suzuki Swift ev.č. PP 350BU a predvolanie majiteľky osobného motorového vozidla W. S. na útvar mestskej polície za účelom podania vysvetlenia podľa § 10 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polície. Vyžadovanie vysvetlenia od fyzických osôb alebo právnických osôb, ako aj lustrácia motorového vozidla sú úkony smerujúce k objasňovaniu priestupku, tak ako to upravuje § 60 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch.
Ak teda podľa tvrdenia žalovaného sa účastník konania na mieste prejednávania priestupku dňa 30.11.2012 ku spáchaniu priestupku zo dňa 29.11.2012 nepriznal a žalovaný za účelom objasnenia priestupku vykonal úkony smerujúce na jeho objasnenie podľa § 58 a nasl. ustanovení zákona o priestupkoch, nie je možné konštatovať, že boli splnené zákonné podmienky blokového konania podľa § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch. V danom prípade je aj sporné či ochota účastníka konania zaplatiť blokovú pokutu deklarovaná žalovaným v priestupkovom spise zodpovedala jeho skutočnej vôli, alebo bola prejavená vplyvom iných skutočností (hrozieb inými sankciami).
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, ak teda správny orgán uložil pokutu v blokovom konaní, po tom čo začal objasňovanie priestupku podľa § 58 a nasl. ustanovení zákona o priestupkoch, je jeho postup nezákonný.
Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d/, e/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude opätovne prejednať a vyhodnotiť konanie účastníka konania X. S. a v konaní postupovať zákonným spôsobom vychádzajúc z právneho názoru súdu vysloveného v tomto rozsudku (§ 250j ods. 6 O.s.p.).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca bol v konaní úspešný, žiadne trovy konania mu nevznikli a žalovaný ako neúspešný účastník konania nemá právo na náhradu trov konania.
Senát krajského súdu sa jednohlasne uzniesol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.