Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1Sp/34/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013201150 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8013201150.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti odporcovi Okresnému úradu Prešov, katastrálny odbor, ul. Konštantínova 6, P.O.Box 69, Prešov, za účasti Z. K., bytom U., L. XX, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne zo dňa 30. septembra 2013, č. k. V - 2230/2013-M3 takto
r o z h o d o l :
Súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 30. septembra 2013 č. V- 2230/2013-M3.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Preskúmavaným rozhodnutím odporca zamietol v zmysle § 31 ods. 1, 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení návrh na vklad záložnej zmluvy č. 107/2013 - Šte.
V rozhodnutí uviedol, dňa 25.4.2013 mu bol doručený návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností s prílohou záložnou zmluvou č. 107/2013-Šte zo dňa 9.4.2013, predmetom ktorej bolo založenie podielu na nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX a XXX v k. ú. U.. Citoval § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona, § 31 ods. 1, 4, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Mal zistené z vyjadrenia záložcu, že ten nemal vedomosť o poskytnutí plnej moci spoločnosti ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len združenie), tohto svojho zástupcu si nevybral slobodne, ani dobrovoľne, nevedel, že podpisuje plnú moc na založenie svojich nehnuteľností. Vzhľadom na to, a skutočnosť, že dohoda o splnomocnení mala podobu formulárovej typovej zmluvy, ktorú dlžník nemohol vôbec ovplyvniť, nastal konflikt v zmysle § 22 ods. 2 OZ. Nešlo o prejav slobodnej vôle, lebo nešlo o slobodný výber osoby zástupcu zastúpeným, ale záložným veriteľom. Na základe toho odporca zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností.
Navrhovateľ včas podaným opravným prostriedkom proti tomuto rozhodnutiu žiadal zrušiť ho a vec vrátiť na ďalšie konanie. Citoval § 22, 23, 31, 32 Občianskeho zákonníka, §§ 32 ods. 1, 46 správneho poriadku a § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Podľa jeho názoru dohoda o splnomocnení (Ďalej len Dohoda) je uzavretá riadne v súlade so zákonom. Spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť, zrozumiteľnosť. Záložca sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a udelil plnomocenstvo ProHelp - združeniu. Tvrdenie odporcu, že navrhovateľ určil osobu zástupcu dlžníkovi, vychádza z ničím nepodložených predpokladov odporcu. V tomto smere odporca nemal spoľahlivo zistený skutkový stav, rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené. Odporcom tvrdený rozpor záujmov podľa § 22 ods. 2 OZ musí reálne existovať, nestačí potenciálna možnosť
rozporu. Odporca vychádzal z ničím nepodložených predpokladov. Navrhovateľ poukázal na to, že veriteľ nebol účastníkom dvojstranného právneho úkonu, akým je dohoda o plnomocenstve a odporca nemal preukázané, žeby veriteľ do tohto vzťahu nejako zasahoval. Argumentácia odporcu v súvislosti s použitím predtlače dohody neobstojí, odporca nepreukázal ani to, žeby u zástupcu išlo o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Závery odporcu sú preto v hrubom rozpore s obsahom správneho spisu. Navrhovateľ poukázal na konkrétne zákonné povinnosti odporcu vyplývajúce z ust. § 46 Správneho poriadku a § 31 katastrálneho zákona, t.j. náležité zistenie skutkového stavu, posúdenie platnosti zmluvy, predpísanej formy úkonov, hodnovernosti prejavov, ich dostatočná určitosť, zrozumiteľnosť, a iné. Odporca vydal nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnosti. V závere navrhovateľ poukázal na dôvody, pre ktoré sa rozhodol zabezpečiť svoje pohľadávky proti dlžníkovi zriadením záložného práva.
Krajský súd podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.
Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ dňa 25.4.2013 podal návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva č. 107/2013- Šte do katastra nehnuteľností. K návrhu pripojil túto zmluvu o zriadení záložného práva č. 107/2013-Šte uzavretú dňa 9.4.2013, ktorú za dlžníka uzavrelo na základe splnomocnenia Pro-Help - združenie občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, P.O.BOX 261, Bratislava, pričom podľa zmluvy jej účelom je zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa (navrhovateľa) voči záložcovi (Z. K.), ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 801300131 zo dňa 13.6.2012.
Administratívny spis odporcu obsahuje aj dohodu o splnomocnení medzi Z. K. a združením podpísaná zastúpeným dňa 13.6.2012 a zástupcom - združením 14.6.2012. Podľa bodu 1. tejto dohody ide o zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere ním uzavretou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. pod č. 801300131. Zastupovanie sa týka právnej stránky veci, ale aj konkrétnych rokovaní a konzultácií so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. V dohode je uvedené, že sám splnomocniteľ sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a využiť bezplatnú pomoc a za týmto účelom udeľuje plnomocenstvo na uzavretie záložnej zmluvy ako formy zabezpečenia záväzku zo zmluvy o úvere podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v jeho vlastníctve alebo spoluvlastníctve ktoré budú bližšie špecifikované na listoch vlastníctva. Táto Dohoda má formu predtlače, pričom súčasťou základného textu je už označenie splnomocnenca všetkými identifikačnými znakmi a tiež veriteľa zo zmluvy o úvere spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Dodatočne do graficky pripravených prázdnych častí sú perom dopísané údaje splnomocniteľa a údaje týkajúce sa konkrétnych nehnuteľností, t.j. katastrálne územie, veľkosť podielu, druh nehnuteľnosti, parcelné číslo, výmera, druh pozemku, čísla listov vlastníctva, ďalej dátum a podpisy zmluvných strán.
Spôsob zabezpečenia pohľadávok záložnou zmluvou upravuje Občiansky zákonník v ust. § 552 s tým, že ako sa zabezpečuje pohľadávka zálohom vecí alebo práva je upravené v časti o vecných právach.
Zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v § 4 ods. 1, 2, 3 upravuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona.
Podľa § 5 ods. 1, vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
Podľa § 28 ods. 1, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia - práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (podľa § 1 ods. 1 druhá veta - súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to vlastníckom práve, záložnom práve...).
Ustanovenie § 30 ods. 3 a 4 obsahuje náležitosti návrhov na vklad a jeho príloh.
Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Z týchto ustanovení katastrálneho zákona vyplýva, že správa katastra bola oprávnená a povinná skúmať aj náležitosti úkonu, ktorým dlžník splnomocnil ProHelp - združenie na uzavretie záložnej zmluvy.
Občiansky zákonník v ustanovení § 151a upravuje, že záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Podľa § 151b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje a záloh.
Podľa § 151d ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, zálohom môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3, záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu alebo na právo a inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.
Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak (§ 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva splnomocnencovi je jednostranným právnym úkonom a podľa § 34 Občianskeho zákonníka - právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že platný právny úkon predpokladá, že k prejavu vôle došlo okrem iného aj určite a zrozumiteľne.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Dohoda o splnomocnení v tejto veci je predložená ako formulárová, typová zmluva, ktorej obsah záložca nemal možnosť ovplyvniť. Evidentne je pripravená ako formulár pre špecifické avšak mnohé prípady, kedy dlžníci majú uzavreté zmluvy o úvere so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. Dokonca aj pasáž o vlastnom rozhodnutí dlžníka (splnomocniteľa) uzavrieť takúto dohodu je súčasťou vopred pripraveného tlačiva, čo pôsobí značne paradoxne, a to o to viacej, že právnym následkom má byť zaťaženie vlastného nehnuteľného majetku záložným právom v prospech veriteľa za poskytnutie finančných prostriedkov. To preukazuje naopak, že nejde o dohodu iniciovanú dlžníkom. Táto textová predpríprava Dohody spochybňuje aj slobodné konanie splnomocniteľa. Slobodná voľba zástupcu, ktorý by konal v mene dlžníka, bola obmedzená. Skutočnosť, že splnomocenca uvedeného na tomto formulári vyberá záložný veriteľ, je v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože rozpor záujmov medzi veriteľom a záložným veriteľom v jednej osobe a dlžníkom - záložcom zastúpeným osobou vybranou veriteľom je evidentný. Navyše základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho právne záležitosti. Nie je vyjadrením slobodnej vôle dlžníka taký spôsob uzavretia Dohody, keď sa dlžníkovi zo zmluvy o úvere v deň jej uzavretia automaticky predkladá na podpis vyššie uvedená Dohoda o splnomocnení. Vzhľadom na to, že Dohoda je v deň uzavretia zmluvy o úvere podpísaná len dlžníkom ako splnomocniteľom, ale nie splnomocnencom, je dôvodné sa domnievať, že Dohoda bola na podpis dlžníkovi predložená zástupcom veriteľa (záložného veriteľa). Inak nie je vysvetliteľné, ako spotrebiteľ uzatvárajúci úverovú zmluvu dostal do dispozície v deň jej podpisu text Dohody o splnomocnení, v ktorom sú údaje veriteľa (tiež budúceho záložného veriteľa), avšak ktorý nie je (pre zrejmú neprítomnosť) splnomocnencom podpísaný, hoci dlžníkom - záložcom, ktorý si mal údajne sám zvoliť zastúpenie, áno. Aj preto je dohoda o splnomocnení podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Zvláštne v tejto súvislosti vyznieva aj intenzívna obhajoba dohody o splnomocnení navrhovateľom, opisovanie jej právnej podstaty a predovšetkým jej pozitívneho účelu a okolností predchádzajúcich jej uzavretiu, to všetko popri tvrdení, že sám nebol jej účastníkom. Spornou totiž ostala okolnosť a spôsob označenia záložného veriteľa v dohode o splnomocnení, nie zástupcu. Ak zástupca konajúci údajne v rámci občianskoprávnej pomoci používa tlačivo, v ktorého texte je už zakomponované označenie záložného veriteľa (súd z vlastnej rozhodovacej činnosti má poznatok že ide o nezanedbateľné množstvo prípadov) a s takouto predprípravou jedná s ešte len potenciálnymi klientmi práve tohto (z obsahu Dohody vyplýva, že je určená iba pre tohto) záložného veriteľa, je rozhodnutie odporcu o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností podľa zmluvy o zriadení záložného práve uzavretej subjektom na základe uvedenej Dohody o splnomocnení zákonné.
Vzhľadom na uvedené krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporkyne ako správne potvrdil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, lebo navrhovateľ v konaní nemal úspech a odporkyňa aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.