Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Sd/16/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200316 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200316.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľky W. Z., nar. XX.F. XXXX, bytom M., Ul. B. č. XXXX/X, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 21.novembra 2013 č. XXX XXX XXXX. N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave rozhodnutím zo dňa 21.novembra 2013 č. XXX XXX XXXX rozhodla tak, že zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok podľa ustanovení zákona č 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a to §70 a § 71. Výrok rozhodnutia odôvodnila citovaním ustanovení § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení s tým, že navrhovateľka podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Humenné zo dňa 05.novembra 2013 nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ďalej konštatovala, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je uvedené v odbornom posudku o invalidite zo dňa 05.11.2013, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou odôvodnenia rozhodnutia a v ňom sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľka nie je invalidná. Rozhodnutie odporkyne napadla včas podaným opravným prostriedkom navrhovateľka, v ktorom stroho konštatovala, že sa necíti dobre a jej zdravotný stav jej neumožňuje vykonávať zárobkovú činnosť. Návrh na preskúmanie uvedeného rozhodnutia doplnila v účastníckej výpovedi na pojednávaní tak, že navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec odporkyni na ďalšie konanie. Má strach. Na pojednávanie sa dostavila v doprovode syna a švagra. Je nervózna, nie je schopná pracovať. Má obavy, aby deťom neublížila, pretože má také myšlienky, že sama nevie čo robí. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení Občianskeho súdneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom predloženého administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný. Z obsahu spisu vyplýva tak, ako uvádza v odôvodnení rozhodnutia odporkyňa, že rozhodnutie, ktoré je predmetom preskúmania, bolo vydané na základe posudku Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné zo dňa 05.novembra 2013. Podľa výroku posudku navrhovateľka nebola uznaná za invalidnú podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení pri stanovenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20%. Z tohto posudku vyplýva, že bol vypracovaný na základe odborných nálezov a to psychiatrického vyšetrenia zo dňa 16.09.2013 a to objektívneho nálezu, podľa ktorého je u navrhovateľky v klinickom obraze vysoká intrapsychická tenzia, anxieta s vegetatívnym doprovodom, pri depresívnej symptomatológii, pri dissomnii - dysfylaxii, pri labilnej afektivite, hyperirritabilite, dekoncentrácii pozornosti, so sekundárnymi mnestickými poruchami v oblasti novopamäti, anhedoniou, nosognosiou s evidentným pocitom morbidity a somatopsychickej insuficiencie a exhauscie, s diagnostickým záverom úzkostná depresívna porucha ťažkého stupňa. Zo správy z hospitalizácie v Psychiatrickej nemocnici W. zo dňa 27.03.2013 je konštatované v objektívnom náleze vedomie lucidné, orientovaná všestranne správne, verbálny kontakt možný, odpovede primerané, PMT v norme, v klinickom obraze dominuje najmä vystupňovaná anxiózna symptomatika s neurovegetatívnym sprievodom potencovaná exogénne, výrazne zvýšená IP tenzia, nálada depresívna a sýtená úzkosť, anhedónia, hypobúlia, emočná a afektívna instabilita, s alteráciou spánku, s poruchami koncentrácie pozornosti, somatopsychickou insuficienciou a stavmi exhaustivity, pri zníženej frustračnej tolerancii, pri simplexnej osobnosti, senzitívnejšej, bez manifestačných psychotických fenoménov a suicidálnych úvah. Na základe uvedeného ako choroba je konštatovaná úzkostná depresívna neuróza reaktívne podmienená. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú duševné choroby a poruchy správania podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení so zaradením do kapitoly V, položka 4, písm. a/ s mierou poklesu 20%. Výrok posudku bol odôvodnený tým, že navrhovateľka v minulosti pracovala ako upratovačka a v evidencii psychiatra je od roku 1998 pre neurózu. Podrobila sa hospitalizácii v dobe od 18.03.2013 do 27.03.2013 pre úzkostne depresívnu neurózu, ktorá mala reaktívny vznik a je udržiavaná zdravotným postihnutím syna. Nejedná sa o psychózu, suidiálne tendencie neboli zistené. Psychologické vyšetrenie počas hospitalizácie nebolo zrealizované a rovnako nebolo vykonané ani formou ambulantnou. Po podaní opravného prostriedku bol posudok vypracovaný aj posudkovou lekárkou sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunuté pracovisko v Košiciach a to dňa 18.02.2014 za osobnej účasti navrhovateľky. Z tohto odborného lekárskeho posudku vyplýva, že navrhovateľka bola vyšetrená posudkovou lekárkou, ktorá konštatovala, že je pri vedomí, orientovaná, s eupnoe, bez cyanózy, kardiopulmonálne kompenzovaná, bez suicidálnych úvah a bez psychotických príznakov. Okrem vyššie citovaných správ v posudku sociálnej poisťovne pobočky sa zo správy z hospitalizácie konštatuje, že navrhovateľka predčasne na 8 deň pobytu dostala informáciu, že náhle zomrela manželova sestra v Českej republike, ktorý musí ísť na pohreb a žiadala, aby bola prepustená z hospitalizácie, pretože sa musí postarať o zdravotné poškodeného najmladšieho syna. Diagnosticky bola konštatovaná reaktívne podmieneneá úzkostne-depresívna neuróza a bližšia diferenciácia diagnózy má byť realizovaná prostredníctvom psychologického vyšetrenia, ktoré pre krátkosť času počas hospitalizácie nebolo uskutočnené. V kontrolnom psychiatrickom vyšetrení zo dňa 02.12.2013 navrhovateľka subjektívne udávala, že má sa zle, celá sa trasie, je nervózna, podráždená, často má myšlienky na to, že si voľačo urobí. Podľa objektívneho vyšetrenia v klinickom obraze je vysoká intrapsychická tenzia, polymorfná neurotická symptomatika, dráždivá slabosť, labilná afektivita, hyperirritabilita, pohotovosť v impulzívnej reaktivite, anxieta a agitácia depresívnej symptomatológie s prechodnými suicidálnymi vyhrážkami. K zmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia nedošlo, ani v stanovenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudková lekárka - ústredia poukázala na to, že navrhovateľka je evidovaná psychiatrom od roku 1998, lieči sa nepravidelne u psychiatra pre neurózu a to úzkostnú poruchu. V marci 2013 sa podrobila hospitalizácii na psychiatrickom oddelení pre prehlbovanie neurotickej symptomatiky. Hospitalizácia mala reaktívny vznik v dôsledku zbitia jej najmladšieho syna, ktorý je invalidný pre duševnú zaostalosť, následkom útoku je už aj nevidiaci. Psychický stav v priebehu hospitalizácie bol uzavretý ako reaktívna neuróza, s doporučením psychologického vyšetrenia ambulantne, ktoré však do dňa vypracovania tohto posudku nebolo uskutočnené. Posudková lekárka ústredia uviedla, že nejedná sa teda o psychózu a nie sú zistené suicidálne tendencie, kontroly na psychiatrickej ambulancii sú nepravidelné, len podľa uváženia obvodného lekára. Takto definované ochorenie nie je pravidelne liečené, nie je diagnosticky došetrené a nie sú splnené posudkové kritéria invalidity. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov podmienky nároku na invalidný dôchodok v § 70 ods. 1 upravuje tak, že poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení základné kritéria pre určenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť upravuje v § 71. Podľa ods. 1 tohto ustanovenia - poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Podľa § 71 ods. 3 citovaného zákona - pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení - pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 5 až 10 Zákona o sociálnom poistení). Posudkoví lekári sociálnej poisťovne pobočky a ústredia rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradili do kapitoly V., položka 4, písm. a/ prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení. Príloha č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v kapitole V. upravuje duševné choroby a poruchy správania so všeobecným posudkovým hľadiskom, podľa ktorého pri stanovení poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je potrebné prihliadnuť na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti adaptácie, na vplyvy prostredia, možnosti pracovného a sociálneho zaradenia. Pod položkou 4 sú uvedené neurotické, stresové a somatoformné poruchy, pod písm. a/ stredne ťažké formy s mierou poklesu schopnosti 15 - 25%, pod písm. b/ ťažké formy, napr. ťažké obsedantné neurózy s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 - 70%. Z obsahu predloženého spisu a to odborných nálezov jednoznačne vyplýva, že posudok bol vypracovaný predovšetkým na základe správy z hospitalizácie navrhovateľky v dobe od 18.03.2013 do 27.03.2013, v ktorej sa jednoznačne konštatuje, že nie sú manifestačne prítomné psychotické fenomény a iný záver nevyplýva ani z nálezu psychiatričky zo dňa 16.09.2013. Z nálezu predloženého navrhovateľkou vyplýva, že dňa 24.11.1998 došlo k prvotnému vyšetreniu, s odkazom na nález psychiatra zo dňa 23.11.1998 so záverom úzkostne-depresívna porucha. Následne bolo realizované ďalšie psychiatrické vyšetrenie a to 05.01.1999. Navrhovateľka iné nálezy o pravidelnej liečbe u psychiatra nepredložila. Na pojednávaní dňa 18.03.2014 navrhovateľka predložila nové lekárske nálezy a to nález psychiatričky zo dňa 20.02.2014, v ktorom sa uvádza, že v klinickom obraze perzistuje symptomatológia polyformných neurotických ťažkostí, s prevahou anxiety, neurotické depresie, dissomnie, exhauscie, nosognosie, so záverom, že ďalšie vyšetrenie u psychiatra prichádza do úvahy podľa uváženia obvodného lekára. Z ďalšieho nálezu psychiatra zo dňa 14.03.2014 v diagnostickom závere opätovne konštatovaná zmiešaná úzkostne depresívna porucha. Z citovaných odborných nálezov, kritérií upravených v § 71 ods. 1 až 10 zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že posudky vypracované posudkovými lekármi sociálneho poistenia sociálnej poisťovne ústredia a pobočky vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu , pretože je povinnosťou poistenca predložiť lekárske nálezy, ktoré dokumentujú jeho zdravotný stav. Navrhovateľka na pojednávaní tvrdila, že nemala vedomosť o tom, že sa má podrobiť psychologickému vyšetreniu, pričom je zrejmé, že takýto záver o potrebe dodiagnostikovania zdravotného stavu u navrhovateľky vyplýva aj zo správy z hospitalizácie. Z predložených odborných nálezov nevyplýva iný diagnostický záver, ako úzkostná depresívna porucha, ktorá je nepravidelne liečená a navrhovateľka teda v konaní nepreukázala, žeby jej zdravotný stav zodpovedal invalidite. Na základe uvedenej skutočnosti súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je správne a zákonné, a preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením §250l ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľka v konaní nemala úspech a odporkyňa aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania. Navrhovateľke nič nebráni v tom, aby sa podrobila psychologickému vyšetreniu a následne požiadala o prehodnotenie zdravotného stavu, ak psychologické vyšetrenie bude dokumentovať zhoršený zdravotný stav oproti lekárskym nálezom, ktoré navrhovateľka predložila v rámci konania o invalidite v tomto konaní. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.