Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Sd/55/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200822 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200822.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľa P. C., nar. XX.F. XXXX, bytom X. - Q., Ul. R. č. XXXX/X proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o starobný dôchodok takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 27.mája 2014 č. XXX XXX XXXX a v r a c i a vec odporkyni na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. d/ v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím vydaným odporkyňou dňa 27.05.2014 pod č. XXX XXX XXXX odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 27.03.2011 podľa § 142 ods. 4 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a §259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskoršieho predpisu. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že navrhovateľ si žiadosťou, ktorá bola spísaná dňa 27.03.2014, uplatnil nárok na starobný dôchodok od 27.03.2011 s tým, že na základe šetrenia v konaní o starobnom dôchodku navrhovateľ potvrdením Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 6540700799630 z 15.10.2013 preukázal, že mu bol od 01.januára 1999 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení zákona č. 131/1999 Z.z. a podľa ustanovenia § 125 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa od 01.júla 2002 považuje naďalej za výsluhový dôchodok. Odporkyňa poukázala na to, že pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku navrhovateľovi bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 01.09.1961 do 31.08.1963 v I. kategórii funkcií, ďalšia služba vo vojenskej škole od 01.09.1963 do 24.07.1964 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru vojaka z povolania od 25.07.1964 do 29.01.1984 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru vojaka z povolania od 30.01.1984 do 31.10.1991 v II. kategórii funkcií a doba služobného pomeru vojaka z povolania od 01.11.1991 do 31.12.1998 v I. kategórii funkcií. Keďže navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. dovŕšením 55 roku veku dňa 08.03.1998, t.j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 114/1998 Z.z.. Sociálna poisťovňa ústredie ďalej poukázala na to, že z ustanovenia § 259 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v konaniach o nárokoch na dávku a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01.01.2004, a o ktorých nebolo do tohto dňa rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 01.01.2004. Argumentovala tiež ustanovením § 142 ods. 4 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorého o dávke dôchodkového zabezpečenia vojaka z povolania rozhoduje Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia s tým, že odporkyňa je príslušná rozhodovať o nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Pretože navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa predpisov účinných pred 01.01.2004, ktoré vzhľadom na uvedené ustanovenie príslušnosť sociálnej poisťovne na rozhodnutie o tomto nároku vylučujú, z uvedeného dôvodu navrhovateľovi tento nárok nevznikol podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a to ani s prihliadnutím na ustanovenie § 261 ods. 1 tohto právneho predpisu, pretože nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31.12.2003. Odporkyňa uzavrela, že vzhľadom na to, že nie je príslušná na rozhodnutie o starobnom dôchodku navrhovateľa, žiadosť zamietla. Rozhodnutie odporkyne napadol včas podaným návrhom na preskúmanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie. Namietal, že podľa osobného listu dôchodkového poistenia má odpracované doby pre výpočet dôchodkového poistenia nasledovne: Stredná škola s maturitou (1. ročník opakovaný zo zdravotných dôvodov) od 01.09.1957 do 31.08.1961, základná (náhradná) vojenská služba od 01.09.1961 do 31.08.1963, ďalšia vojenská služba od 01.09.1963 do 24.07.1964, služba vojaka z povolania od 25.07.1964 do 31.12.1998, v evidencii úradu práce vedený od 01.01.1999 do 30.06.2000. Ďalej namietal, že vojenskú službu vykonával od 01.09.1961 do 31.12.1998 nepretržite, pričom mu bola zhodnotená doba pre nárok na výsluhový dôchodok podľa § 33 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok podľa prechodných ustanovení § 89 ods.3 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov a považuje sa za výsluhový dôchodok podľa prechodných ustanovení § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Vzhľadom k tomu, že získal najmenej 25 (v skutočnosti 37 rokov a 4 mesiace) rokov zamestnania a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií (v skutočnosti do 30 rokov), vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. dovŕšením 55 roku veku, teda dňa 08.03.1998, t.j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 114/1998 Z.z.. Citoval ustanovenie § 142 ods. 4 písm. a/ Zákona o sociálnom zabezpečení s tým, že s rozhodnutím odporkyne nesúhlasí, lebo nie je medzi ním a sociálnou poisťovňou sporné, že ako vojak z povolania vykonával vojenskú službu zaradenú do I. kategórie funkcií a II. kategórie. Vylúčenie doby základnej vojenskej služby a trvanie služobného pomeru vojaka z povolania pre nárok na starobný dôchodok, vrátane ukončenia strednej školy s maturitou, sa sociálna poisťovňa oprela o právne normy zjavne v jeho neprospech. Ďalej namietal, že keďže z titulu výkonu vojenskej služby vojaka z povolania mu nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. vznikol a výsluhový príspevok sa za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 238/2002 Z.z. iba považuje, podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nie je možné stanoviť pre neho iné, menej výhodné podmienky pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok. Odporkyňa sa k veci vyjadrila v písomnom podaní zo dňa 01.10.2014 a navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že námietka navrhovateľa nie je opodstatnená poukazujúc na rovnaké skutkové okolnosti ako v odôvodnení rozhodnutia s dodatkom, že poukázala na zhodnotenú dobu, z čoho vyplýva, že spornú dobu má navrhovateľ zhodnotenú pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku, ktorý má priznaný vojenským úradom sociálneho zabezpečenia. Právny názor, že doby zabezpečenia (poistenia), ktoré sa prekrývajú, možno hodnotiť len raz, zaujal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení rozsudku sp. zn.: 7So/127/2009 z 27.10.2009, keď konštatoval, že dobu poistenia možno započítať len raz, a ak k jej započítaniu došlo v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia v dôsledku dobra poskytovaného v zákone č. 87/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, nemôže byť tá istá doba započítaná aj vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup odporkyne, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom predloženého administratívneho spisu a zistil tento skutkový stav. Z administratívneho spisu tak, ako uvádza odporkyňa, je medzi účastníkmi konania nesporné, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 27.03.2014 požiadal o starobný dôchodok od 27.03.2011 s údajmi uvedenými v žiadosti, že opakoval školský rok 1957/1958 11.-ročnej Strednej školy v Prešove, poberá výsluhový dôchodok z Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava pod č. 65407007996308- VUSZ/DO2, doklady o dobe zamestnania, o dobe štúdia, o dobe evidencií na úrade práce, rozhodnutie o priznaní výsluhového dôchodku pripojil k žiadosti o starobný dôchodok zo dňa 12.08.2013. Zo žiadosti ďalej vyplýva, že navrhovateľ v dobe 01.09.1961 do 24.07.1964 absolvoval Spojovacie učilište Z., v dobe od 25.07.1964 do 31.12.1998 bol vojakom z povolania, v dobe od 01.01.1999 do 30.06.2000 bol nezamestnaný evidovaný a v dobe od 01.07.2000 je nezamestnaný - neevidovaný. Z odôvodnenia rozhodnutia odporkyne je nepochybné, že výrok o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok založila na aplikácii ustanovenia § 142 ods. 4 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a to za procesnej situácie, keď z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ už v minulosti a to konkrétne dňa 12.08.2013 podal žiadosť o starobný dôchodok, v ktorej žiadal priznať starobný dôchodok od 12.08.2010. Vo vzťahu k prvej žiadosti zo spisu vyplýva, že táto žiadosť bola postúpená Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia a tento žiadosť vrátil odporkyni, ktorá skutočnosť vyplýva z listu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava zo dňa 14.07.2014 č. VUSZ-79963-PO/2014 a v liste sa konštatuje, že služobný pomer navrhovateľa skončil za účinnosti zákona č. 114/1998 Z.z., ktorý v § 103 ustanovil, že odo dňa účinnosti tohto zákona, t.j. od 01.05.1998 sa na sociálne zabezpečenia vojakov nepoužijú ustanovenia § 130 a § 145 zákona č. 100/1988 Zb. a podľa § 18 tohto právneho predpisu boli taxatívne vymedzené druhy dávok výsluhového zabezpečenia, ktoré bolo po skončení služobného pomeru možné priznať. K tvrdeniu, že nárok navrhovateľa na starobný dôchodok vznikol podľa zákona č. 100/1988 Zb., tento orgán uvádza, že v ustanoveniach § 94 ods. 1, 2 boli ustanovené podmienky vzniku nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia a to tak, že nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie dávky, pokiaľ nie je ustanovené, že taká žiadosť nie je potrebná. V zmysle vyššie uvedeného je podľa názoru vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zrejmé, že k doručeniu žiadosti o priznanie výsluhového dôchodku došlo až 15.12.1998, t.j. za účinnosti zákona č. 114/1998 Zb., ktoré vylučuje použitie ustanovení § 130 a § 145 zákona č. 100/1988 Zb.. V liste adresovanom odporkyni vojenský úrad sociálneho zabezpečenia ďalej uviedol, že zákonom č. 328/2002 Z.z. o sociálnom poistení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol zákon č. 114/1998 Zb. zrušený, ale ustanovenie §143a zákona č. 328/2002 Z.z. doposiaľ vylučuje použiteľnosť ustanovení § 130 a § 145 zákona č. 100/1988 Zb. na účely sociálneho zabezpečenia vojakov. Napriek uvedenému právnemu názoru, ktorý bol odporkyni v čase vydania napadnutého rozhodnutia známy, lebo vyplýva z rozhodovacej činnosti súdu v iných veciach sa s uvedenou právnou argumentáciou vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v odôvodnení rozhodnutia žiadnym spôsobom nevyrovnala a tak navrhovateľ sa ocitá v bludnom kruhu dvoch inštitúcií, ktoré tvrdia, že nie je v ich kompetencií rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok. Podľa ustanovenia § 103 ods. 1 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona (od 01.mája 1998) sa na sociálne zabezpečenie vojakov nepoužijú bod 2, § 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Aplikáciu ustanovenia §§ 142 ods. 4 písm. a/ Zákona o sociálnom zabezpečení vylučuje aj zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení zákonov, lebo podľa § 143a bod 1, od 01.júla 2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepovažujú § 130 až § 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Takýto postup a rozhodnutie odporkyne je v rozpore s ustanovením § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, pretože odporkyni ukladá, aby v odôvodnení rozhodnutia uviedla, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Preskúmavané rozhodnutie žiadnu takúto úvahu neobsahuje a to predovšetkým k vyššie citovanými ustanoveniami právnych predpisov. Po preskúmaní rozhodnutia odporkyne súd dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto podľa § 250j ods. 2 písm. d/ v spojení s ustanovením § 250l ods. 2, § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vracia vec odporkyni na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je odporkyňa povinná o žiadosti navrhovateľa opätovne rozhodnúť a rozhodnutie v súlade s kritériami upravenými v § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom zabezpečení, berúc do úvahy aj právny názor Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, odôvodniť tak, aby navrhovateľ nemal pocit šikanózneho postupu odporkyne. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením §250l ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľ, ktorý mal v konaní úspech, si náhradu trov konania neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).