Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 17CoP/31/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113236379 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113236379.1
Uznesenie Krajský súd v Prešove vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti R. S., nar. XX.XX.XXXX a K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúci z matky O. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, Y.-B., práv. zast. JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 2, a z otca R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XXA, Y., B., práv. zast. JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 89, o zrušenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 24P/442/2013 - 101 zo dňa 24.09.2014 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa okrem výroku o zamietnutí návrhu otca na zrušenie vyživovacej povinnosti za obdobie od 16.12.2013 do nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku a v r a c i a vec na ďalšie konanie a rozhodovanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zrušil vyživovaciu povinnosť otca mal. detí určenú rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 28P/313/2012 - 51 zo dňa 28.02.2013 počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Výživné počas striedaj starostlivosti neurčil. Otcovi mal. detí určil povinnosť uhradiť všetky potreby mal. detí tretím osobám - školné, stravné v škole, odplata za školský klub, cestovné výdavky, výdavky na voľnočasové aktivity a krúžky.
Návrh otca na zrušenie vyživovacej povinnosti za obdobie od 16.12.2013 do nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku zamietol. Návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Prvostupňový súd tak rozhodol o návrhu otca, ktorý žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť, ktorá mu bola určená rozsudkom Okresného súdu v Prešove č.k. 28P/313/2012 - 51 zo dňa 28.02.2013 z dôvodu, že na jeho strane došlo k podstatnej zmene pomerov pre zdravotné problémy, čo sa prejavilo v poklese jeho príjmov. Znížila sa mu pracovná schopnosť. Aj naďalej však deťom platí všetky výdavky a poplatky v škole, za obedy, krúžky, oblečenie, obuv, školské potreby, pomôcky, lieky, stravu, hygienické potreby a jeho jediným príjmom je nemocenské, ktoré nestačí na pokrytie všetky výdavkov.
V priebehu konania matka maloletých detí na pojednávaní dňa 04.06.2014 žiadala zvýšiť výživné na mal. R. na sumu 100 Eur mesačne a na mal. K. na sumu 80 Eur mesačne.
Prvostupňový súd zistil, že maloleté deti pochádzajú zo vzťahu rodičov, ktoré manželmi neboli. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 28P/313/2012 - 51 zo dňa 28.02.2013 boli maloleté deti zverené do striedavaj osobnej starostlivosti oboch rodičov. Prvostupňový súd zároveň určil výživné zo strany otca pre mal. R. v sume 70 Eur mesačne a výživné pre mal. K. v sume 50 Eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.04.2013. V tom čase majetkové pomery na strane otca boli lepšie, ako majetkové pomery na strane matky. Matka maloletých detí bola zamestnaná na KRPZ Prešov
ako odborná referentka s príjmom 400 Eur spolu s daňovým bonusom. Z tohto príjmu hradila náklady súvisiace so staršou dcérou T. V., nar. XX.XX.XXXX. Otec pracoval ako živnostník, podľa daňového priznania za rok 2011 dosiahol príjem 100 861 Eur a výdavky 99 263 Eur. Základ dane predstavoval 1 596 Eur. Prevádzkoval autobazár a odťahovú službu. Jeho výdavky vysoko prekračovali jeho mesačné príjmy podľa daňového priznania. Bolo zistené, že dosahuje aj iné príjmy, ktoré je si schopný zarátať do daňového priznania, prípade ktoré vôbec v daňovom priznaní nevykazuje. V tom čase otec hradil všetky výdavky súvisiace so starostlivosťou o maloleté deti. Prvostupňový súd zistil, že v súčasnej dobe matka mal. detí aj naďalej pracuje na KRPZ v Y. ako odborná referentka. Mesačne platí za nájom 250 Eur, elektrinu 25 Eur, plyn 5 Eur. Spláca pôžičku 30 Eur, poistku na mal. T. 10 Eur, mobil 30 Eur, pohonné hmoty 70 Eur. Žije v prenajatom jednoizbovom byte.
Otec maloletých detí je aj naďalej SZČO, od 26.10.2012 je práceneschopný. Vyživovacia povinnosť mu nepribudla. Mesačne hradí inkaso vo výške 160 Eur, hypotéku v Tatrabanke 170 Eur a deťom všetky výdavky v školskej jedálni 44 Eur, voľnočasové aktivity u mal. R. 100 Eur, mal. K. kúpil gitaru za 56 Eur a hradí jej náklady spojené s pôsobením v súbore L..
Mal. R. navštevuje 4. ročník základnej školy s hokejovým zameraním, otec prejavil ochotu podieľať sa na všetkých nákladoch v súvislosti so štúdiom syna na tejto škole ( 35 Eur mesačne poplatok a strava 20 Eur ). Platí mu mobil 6 Eur na 3 mesiace, poskytuje mu vreckové, zabezpečuje jeho odvozy na tréningy, aj v čase keď je u matky. Na tento školský rok mu zabezpečil všetky školské potreby, topánky, oblečenie a uhradí poplatok za ZRPŠ. Vzhľadom na to, že dieťa chodí na hokejovú základnú školu, otec sa zaviazal hradiť mu výdavky so zápasmi sústredeniami a odvoz na takéto sústredenia.
Mal. K. je žiačkou 3. ročníka základnej školy. Otec je ochotný jej hradiť obedy 22 Eur mesačne, je ochotný podieľať sa na voľnočasových aktivitách mal. K..
Matka mal. detí je ochotná prispievať na potreby mal. detí, avšak s poukazom na jej finančné možnosti a schopnosti a na skutočnosť, že sa stará o staršiu dcéru. Aktivity syna R. v hokejovej škole nemôže podporovať.
Otec mal. detí požiadal o priznanie invalidného dôchodku, práceneschopnosť u neho trvá od októbra 2012. Poprel, žeby prevádzkoval autobazár. Jeho čistý príjem je približne 400 - 500 Eur mesačne. S výdavkami mu pomáhajú rodičia. Úhradu za užívanie bytu hradí jeho otec vo výške 300 Eur, z úspor 2 500 Eur uhrádza ďalšie potreby. Je vlastníkom motorového vozidla, pozemku na kúpu ktorého si požičal 75 000 Eur, pričom pôžičku zatiaľ nespláca.
Otec je vlastníkom bytu, v ktorom má právo doživotného užívania pani, z tohto bytu otec nemá žiaden príjem.
Za prvý polrok roku 2013 mu boli vyplatené dávky nemocenského poistenia vo výške 3 245 Eur. Mesačný príjme otca predstavuje podľa daňových priznaní 448,14 Eur a v januári 2014 až apríl 2014 to predstavuje 392,89 Eur.
Otec mal. detí predložil prvostupňovému súdu výsledky hospodárenia v súvislosti s jeho podnikaním, ktorý výsledok bol doručený prvostupňovému súdu a podľa tejto informácie príjem otca predstavuje 528,34 Eur. Za rok 2013 základ dane u otca predstavuje 2 888,63 Eur.
Prvostupňový súd zistil, že otec mal. detí je spoločníkom v spoločnosti 2rent, s.r.o., táto obchodná spoločnosť je vlastníkom nehnuteľností na LV č. XXX, k.ú. B. a ďalej otec mal. detí je vlastníkom nehnuteľností a to v podiele 1 pozemku v k.ú. V. L., zapísaných na LV č. XXXX a bytu, ktorý sa nachádza v Y. na ul. Y., zapísaný na LV č. XXXXX.
Prvostupňový súd vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1,2,4 a 5 Zákona o rodine, ďalej podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, § 77 ods. 1 Zákona o rodine a § 78 ods. 1,2,3 Zákona o rodine. Z procesných predpisov aplikoval ustanovenie § 163 ods. 1 O.s.p.
Prvostupňový súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí. Posledná úprava
výživného prebehla pred rokom vo februári 2013, kedy deti navštevovali 1. a 2. ročník základnej školy, čo je prvý stupeň. V súčasnosti tiež navštevujú prvý stupeň základnej školy.
Mal. R. má zvýšené výdavky od školského roka 2014 - 2015, pretože nastúpil na novú základnú školu s hokejovým zameraním. Keďže však ide o prvý stupeň základnej školy, nejde o tak významnú a podstatnú zmenu pomerov. Rodičia zabezpečujú striedavú starostlivosť o mal. deti v týždňových intervaloch, obaja znášajú a hradia náklady spojené so zabezpečením detí v čase, kedy zabezpečujú starostlivosť o deti. Otec maloletých detí zabezpečuje okrem bežných nákladov aj náklady na oblečenie, obuv, stravu v školskej jedálni, náklady v súvislosti so vzdelávaním, zabezpečovaním školských potrieb, v súvislosti s novým školským rokom, financuje ich voľnočasové aktivity, záľuby a záujmy. Aj v súčasnej dobe je ochotný naďalej sa podieľať na týchto výdavkoch.
Ďalej prvostupňový súd zistil, že matka maloletých detí aj naďalej pracuje na KRPZ Y. ako odborná referentka, jej pomery sa nezmenili. Jej príjem za rok 2013 predstavuje 448,14 Eur za obdobie od januára do apríla 2014 vo výške 392,89 Eur. Teda podstatná aj na jej strane zistené nebola.
Prvostupňový súd zistil porovnaním príjmov na strane otca maloletých detí v predchádzajúcom období a v súčasnom období, že jeho príjem sa nepatrne zvýšil, keď po zdanení predstavuje 528,34 Eur. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 vyplýva, že príjmy mal vo výške 26 240,30 Eur, výdavky vo výške 23 351,67 Eur, teda základ dane 2 888,63 Eur.
Otec maloletých detí je konateľom a spoločníkom v obchodnej spoločnosti 2rent, s.r.o., ktorá za rok 2013 dosiahla daňovú stratu vo výške 4 595,05 Eur.
Ďalej prvostupňový súd konštatoval, že otec dosahuje aj iné príjmy, ktoré v daňovom priznaní nevykazuje, vzhľadom na jeho mesačné výdavky, ktoré prekračujú jeho príjmy. Otec maloletých detí sa ale podieľa na úhrade pravidelných aj nepravidelných výdavkov, ktoré súvisia zo starostlivosťou o deti, v súvislosti s ich vzdelávaním, zdravotnou starostlivosťou a aktivitami.
Obaja rodičia hradia náklady detí v čase, keď o deti vykonávajú osobnú starostlivosť.
Prvostupňový súd skonštatoval, že zárobkové možnosti a schopnosti a majetkové pomery otca sú lepšie oproti zárobkovým možnostiam a schopnostiam a majetkovým pomerom matky, preto by otec mal prispievať na potreby detí väčším podielom ako matka. Bolo aj zistené, že otec prispieva na potreby detí väčším podielom.
Prvostupňový súd vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol tak, že výživné počas striedavej starostlivosti neurčuje. Zamietol návrh matky na zvýšenie výživného ako nedôvodný a zároveň určil otcovi maloletých detí povinnosť uhradiť všetky potreby detí tretím osobám a to školné, stravné, odplatu za školský klub, cestovné a všetky výdavky s voľnočasovými aktivitami. Prvostupňový súd zamietol návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti otca od 16.12.2013 do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku v prejednávanej veci, pretože spotrebované výživné pre maloleté dieťa sa nevracia.
Prvostupňový súd o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka maloletých detí. Namietala, že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav, nevykonal navrhnuté dôkazy a naviac, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Poukazuje na zrejmý rozpor druhé a piateho výroku napadnutého rozsudku. Uviedla, že dôvodom na zmenu výšky vyživovacej povinnosti môžu byť len okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom a dlhodobo prejavia v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozhodnutia.
Prvostupňový súd vzhľadom na odôvodnenie rozhodnutia sa dopustil vady, ktorá spočíva v tom, že rozsudok je nepreskúmateľný, pretože napriek zistenému záveru o nezmenených pomeroch na strane účastníkov konania, bez opory v zákone ( § 78 ods. 1 Zákona o rodine nemôže byť podkladom pre rozhodnutie súdu o zmene, resp. v tomto prípade o zrušení vyživovacej povinnosti, pretože nedošlo k požadovanej intenzite zmene pomerov ) rozhodol o zrušení výživného zo strany otca pre maloleté deti a platenie výživného, arbitrárne nahradil povinnosťou otca uhrádzať potreby maloletých detí osobám tretím a to školné, stravné, odplata za školský klub a podobne. Tieto výdavky otec maloletých detí zabezpečoval aj v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku, čo súd v tom čase pri rozhodnutí o výške výživného vo veci č.k. 28P/313/2012 -51 v celom rozsahu zohľadnil.
Bez odvolania sa na konkrétne zákonné ustanovenia nie je možné zrušiť povinnej osobe jej doterajšiu vyživovaciu povinnosť a zaviazať ju inou povinnosťou a to uhrádzať jednotlivé vypočítané výdavky maloletých detí, ktoré, naviac, otec dobrovoľne uhrádzal ešte aj pred rozhodnutím v prejednávanej veci. Tieto výdavky sú však vyvolané jedine z iniciativy otca, ktorý bez súhlasu matky prehlásil mal. R. na základnú školu s hokejovým zameraním.
Ďalej prvostupňový súd nevykonal a nezabezpečil dôkaz, ktorý navrhla matka na pojednávaní dňa 04.06.2014, a to peňažný denník otca za rok 2013. Vychádzal len z vypracovaného prehľadu príjmov a výdavkov bez predloženia ďalších súvisiacich dokladov, ktoré vypracoval otec maloletých detí. Tento bez akéhokoľvek preukázania týchto okolností tvrdil, že ukončil činnosť autobazáru.
Ďalej matka namietala, že prvostupňový súd nebral do úvahy skutočnosť, že výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami povinnej osoby a tiež na to, že majetkové pomery povinnej osoby možno okrem iného zistiť aj z charakteru, objemu a celkovej výšky výdavkov, ktoré povinná osoba v posudzovanom období vynakladá.
Okrem toho, že otec maloletých detí nezdokladoval svoje príjmy ako živnostník, nezdokladoval svoje príjmy ako spoločník spoločnosti 2rent, s.r.o., ktorá firma vykazuje vysoké zisky a jej majetok tvoria viaceré lukratívne pozemky.
O insolventnosti pred prvostupňovým súdom otec maloletých detí len tvrdil, svoje tvrdenia nepreukázal. Nepreukázal doklady o výdavkoch na inkaso, splácanie hypotéky a pod. Napriek tomu tieto okolnosti prvostupňový súd pri rozhodovaní o zrušení vyživovacej povinnosti zohľadnil. Naopak, matka mal. detí preukázala listami vlastníctva, výpisom z obchodného registra a ďalšími dôkazmi, ktoré predložila prvostupňovému súdu, majetkové pomery otca.
V napadnutom rozsudku, ako aj v rozsudku z predchádzajúceho obdobia je konštatované, že otec maloletých detí má výdavky nepomerne prekračujúce jeho príjmy. Túto skutočnosť však prvostupňový súd žiadnym spôsobom nezohľadnil.
Matka maloletých detí namietala, že aj ona zabezpečuje maloletým deťom stravu, ošatenie, obuv a poskytuje im vreckové, aj keď jej majetkové pomery sa nijako nezmenili. Naviac, otec maloletých detí disponuje viacerými motorovými vozidlami, je vlastníkom bytu a jeho životná úroveň je vysoká. Absolvuje rôzne výlety a dovolenky. Z príjmu matky, ktorý po úhrade všetkých nevyhnutných výdavkov predstavuje 85 Eur musí zabezpečiť stravu pre štyri osoby, sezónne oblečenie, lieky, hygienické potreby, a zabezpečuje staroslitvosť ešte o staršiu dcéru a platí si všetky povinné platby, ako za vývoz smetia, povinné zmluvné poistenie, životné poistky, vianočné a narodeninové darčeky, voľnočasové aktivity, internet a podobne. Matka všetky úspory investovala do rodinného domu otca maloletých detí, ktorý musela následne opustiť a zadovážiť si všetky základné potreby a zariadenie domácnosti nielen pre seba, ale aj pre všetky maloleté deti. O pomeroch otca svedčí aj to, že si môže dovoliť platiť advokáta nielen v tomto konaní, ale aj v iných sporoch. Pokiaľ má finančné problémy, mohol sa obrátiť na centrum právnej pomoci tak, ako to urobila matka. Žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil tak, že zamietne návrh otca na zrušenie výživného a zvýši výživné zo strany otca pre mal. R. na sumu 100 Eur mesačne a pre mal. K. na sumu 80 Eur mesačne.
K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletých detí, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny vo všetkých napadnutých výrokoch potvrdil. Rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z dostatočne a správne zisteného skutkového stavu veci, správneho
zhodnotenia vykonaného dokazovania a správneho právneho posúdenia veci. Rozsudok nie je nepreskúmateľný, ani arbitrárny, naopak, je spravodlivý. Uviedol, že peňažný denník za rok 2013 nebolo potrebné predložiť, pretože boli doložené daňového priznania za rok 2013, ako aj prehľad príjmov a výdavkov za rok 2013, ktoré považuje za dostatočné dôkazy v prejednávanej veci. Počas konania dostatočne vysvetlil svoje majetkové pomery, poukázal na rozsah plnenia výživného z jeho strany. Namietal, že matka poskytla súdu nepravdivé informácie v súvislosti s majetkom otca, najmä vo vzťahu k bytu a pozemkom. Práve matka bola vlastníčkou v čase pôvodného konania troch osobných motorových vozidiel, tieto motorové vozidlá predala a mala z nich finančné prostriedky. Matka zatajila prvostupňovému súdu, že si privyrába upratovaním bytov a rodinných domov, čo môže činiť približne 40 Eur za jedno upratovanie. Naviac sa presťahovala sa do väčšieho bytu, s vyšším nájomným, má teda mimozárobkové možnosti, ktoré využíva a zatajuje ich pred súdom. Životná úroveň oboch rodičov je rovnaká, a preto navrhol podľa § 219 O.s.p. napadnutý rozsudok potvrdiť.
Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s § 214 ods. 1,2 O.s.p., vo veci nariadil verejné vyhlásenie rozhodnutia a zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie pred prvostupňovým súdom trpí vadami, na ktoré musí odvolací súd podľa § 212 ods. 3 O.s.p. prihliadnuť, pretože mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
O tom, ako v tejto veci prebiehalo súdne konanie, vrátane dokazovania, môže odvolací súd usudzovať len z obsahu spisu a osobitne z obsahu zápisníc o súdnych pojednávaniach ( § 40 ods. 1 O.s.p. ).
V spise je založený celý rad listinných dôkazov, z ktorých prvostupňový súd, tvrdiac v napadnutom rozsudku vyvodzoval skutkové závery.
Podľa § 129 ods. 1 O.s.p. sa dôkaz listinou vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta, alebo oznámi jej obsah. To neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie.
Z obsahu zápisníc o pojednávaní bolo zistené, že jediné, zákonom predpísané dokazovanie listinami, bolo pred prvostupňovým súdom vykonané dňa 03.09.2014 na pojednávaní ( č.l. 72 a násl. spisu ), kde prvostupňový súd sa oboznámil s výsledkom hospodárenia za obdobie od januára do júna 2014, s daňovým priznaním za rok 2013 a s rodným listom mal. R. S.. Všetky ďalšie listiny, ktoré boli predkladané prvostupňovému súdu zo strany účastníkov konania, najmä prostredníctvom matky maloletých detí, neboli vyhodnotené ako listinné dôkazy, keď neboli riadnym spôsobom prečítané, alebo nebol oboznámený ich obsah, dokonca prvostupňový súd nečítal ani rozsudok č.k. 28P/313/2012 - 51. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa naviac vyplýva, že práve tieto listiny, vrátane príjmov oboch rodičov prvostupňový súd vyhodnocoval v rámci zisteného skutkového stavu, od ktorého závisí aj právne posúdenie veci.
Keďže prvostupňový súd svoje skutkové zistenia nepodložil procesne správnym dokazovaním, teda dokazovaním vykonaným spôsobom, ktorý určuje zákon, nemal a ani nemohol mať pre svoje právne závery žiadne podklady.
Najzávažnejšou vadou rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorú nebolo možné odstrániť pred odvolacím súdom je vada, ktorá spočíva v nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa. Túto okolnosť namietala matka maloletých detí a odvolací súd jej musí dať za pravdu. Zo skutkových a právnych záverov rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že na strane maloletých detí a ani na strane matky maloletých detí k podstatnej zmene pomerov od posledného rozhodnutia súdu nedošlo. Ďalej zo záveru rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca sú lepšie oproti možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom matky, preto otec by mal prispievať na potreby detí väčším podielom ako matka. Bolo aj zistené, že prispieva väčším podielom ako matka.
Logický záver z týchto konštatovaní prvostupňového súdu by, mal byť taký, že pomery oproti predchádzajúcemu obdobiu sa natoľko nezmenili na strane všetkých zainteresovaných osôb, že by bolo dôvodné návrhu otca, ale aj návrhu matky vyhovieť. Táto logická úvaha však v rozhodnutí súdu prvého
stupňa je nahradená konštatovaním prvostupňového súdu, že „vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, že výživné počas striedavej starostlivosti neurčuje, zamietol návrh matky na zvýšenie výživného ako nedôvodný a zároveň určil otcovi maloletých detí povinnosť hradiť všetky potreby tretím osobám - školné, stravné, odplata za školský klub, cestovné, všetky výdavky s voľnočasovými aktivitami“ . Z týchto záverov rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je možné žiadnym spôsobom zistiť, na základe čoho prvostupňový súd rozhodol o nároku spôsobom tak, ako to vyhlásil v napadnutom rozsudku.
Práva na spravodlivé súdne konanie, ktoré je garantované v článku 46 a nasl. Ústavy SR, v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ale aj v ustanoveniach § 157 ods. 2 O.s.p. bolo prvostupňovým súdom porušené.
Okrem Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa vo vnútroštátnych podmienkach sú upravené v § 157 ods. 2 O.s.p. Podľa citovaného zákonného ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ ( žalobca ) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca ( žalovaný ), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, s ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotí dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne posúdil. Dbá pri tom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Ústavne konformným výkladom § 157 ods. 2 O.s.p. pritom treba dospieť k záveru, že s požiadavkami v ňom uvedenými je v rozpore nielen úplný, či čiastočný nedostatok dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistených v žiadnej možnej interpretácií nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiadáva i so špecifickými námietkami účastníka.
Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite, skutkovo a právne argumentovať proti takémuto rozhodnutiu v rámci využitia prípadných riadnych alebo aj mimoriadnych opravných prostriedkov, odníma sa mu možnosť konať pred súdom.
Takto postihnuté je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktoré rozhodnutie bez akýchkoľvek záverov a bližšieho vysvetlenia je v extrémnom nesúlade so skutkovým stavom, ktorý sa doposiaľ podarilo zistiť už aj s porušením predchádzajúcich zákonných ustanovení súdu prvého stupňa. Rozhodnutie súdu prvého stupňa sa javí arbitrárne, resp. svojvoľné a nedostatočne odôvodnené. Prvostupňový súd pre svoje právne závery nevyhodnotil všetky zákonné hľadiska, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy. Takéto rozhodnutie súdu prvého stupňa je možné považovať za nepreskúmateľné, neodôvodnené. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je preto nezlučiteľné s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a s článkom 46 ods. 6 Ústavy SR.
Pre všetky tieto dôvody bolo potrebné rozhodnutie prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Bude úlohou prvostupňového súdu v ďalšom konaní vykonať dokazovanie zákonom predpísaným spôsobom, zabezpečiť si aj pri aplikácii vyšetrovacej zásady všetky nevyhnutné listinné dôkazy na zákonné a správne rozhodnutie v prejednávanej veci. Pokiaľ prvostupňový súd nevykoná niektoré dôkazy, ktoré navrhnú účastníci konania, v rozhodnutí súdu prvého stupňa sa so svojim procesným postupom vysporiada a odôvodní takýto postup. Rozhodnutie prvostupňového súdu následne, pokiaľ vo
veci rozhodne, odôvodní tak, aby zodpovedalo ustanoveniu § 157 ods. 2 O.s.p. a aby nejavilo známky arbitrárnosti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.