Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 17CoP/27/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113236379 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113236379.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Gabriely Világiovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého R. S., nar. XX.XX.XXXX a maloletú K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, deti rodičov matky O. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., L. XX, práv. zast. JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 2, a R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., L. XXXX/XXA, práv. zast. JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 89, v konaní o zrušenie výživného na mal. deti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 24P/442/2013-201 zo dňa 23.9.2015 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu otca na zrušenie vyživovacej povinnosti a vo výroku o trovách konania.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh otca na zrušenie vyživovacej povinnosti zamietol. Návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Prvostupňový súd tak rozhodol o návrhu otca, ktorým sa domáhal zmeny rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 25P 313/2012-51 zo dňa 28.2.2013 vo výroku o výživnom tak, aby bolo zrušené výživné zo strany otca pre mal. R. vo výške 70 eur a mal. K. vo výške 50 eur dňom podania návrhu na zrušenie výživného.
Svoj návrh podal z dôvodu, že mal. deti sú v striedavej starostlivosti a na strane otca došlo k podstatnej zmene pomerov pre zdravotné problémy, čo sa prejavilo aj v poklese jeho príjmov. Znížila sa jeho pracovná schopnosť.
Matka maloletých detí v priebehu konania na pojednávaní dňa 4.6.2014 žiadala zvýšiť výživné na mal. R. na sumu 100 eur a na mal. K. na sumu 80 eur mesačne.
Vo veci prvý raz rozhodol Okresný súd Prešov pod sp.zn. 24P 442/2013 zo dňa 24.9.2014 tak, že výživné počas striedavej starostlivosti neurčil, zrušil vyživovaciu povinnosť otca maloletých detí určenú rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 28P 313/2012-51 zo dňa 28.2.2013. Návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Otcovi mal. detí určil povinnosť hradiť všetky potreby maloletých detí tretím osobám - školné, stravné v škole, odplata za školský klub, cestovné výdavky, výdavky na voľnočasové aktivity a krúžky. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka maloletých detí.
Odvolací súd uznesením č.k. 17CoP 31/2014-123 zo dňa 2.12.2014 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa okrem výroku o zamietnutí návrhu otca na zrušenie vyživovacej povinnosti za obdobie od 16.12.2013 do právoplatnosti tohto rozsudku a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie prvostupňovému súdu.
Následne prvostupňový súd doplnil dokazovanie a zistil, že maloleté deti pochádzajú zo vzťahu rodičov O. V. a R. S.. Rodičia manželmi neboli. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 28P 313/2012-51 zo dňa 28.2.2013 maloleté deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. deti každý párny týždeň od nedele 18.00 hod. nepárneho týždňa do 18.00 hod. nedele párneho týždňa. Otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti každý nepárny týždeň, a to od nedele 18.00 hod. párneho týždňa do 18.00 hod. nedele nepárneho týždňa. Určil výživné zo strany otca pre mal. R. v sume 70 eur mesačne a výživné pre mal. K. vo výške 50 eur mesačne. Styk neupravil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.4.2013.
V tom čase bolo zistené, že majetkové pomery na strane otca sú väčšie ako majetkové pomery na strane matky. Matka bola zamestnaná na KR PZ Prešov ako odborná referentka s príjmom 400 eur spolu s daňovým bonusom. Z tohto príjmu hradila náklady súvisiace so staršou dcérou T..
Otec maloletých detí pracoval ako živnostník. Ako živnostník podľa daňového priznania za rok 2011 dosiahol príjmy 100.861 eur a výdavky 99.263 eur. Základ dane predstavoval 1.596 eur. Prevádzkoval autobazár a odťahovú službu. Jeho výdavky v tom čase vysoko prekračovali jeho mesačné príjmy podľa daňového priznania. Zistilo sa, že dosahuje aj iné príjmy, ktoré je schopný si zarátať do daňového priznania, prípadne ktoré vôbec v daňovom priznaní nevykazuje. Otec hradil v tom čase všetky výdavky súvisiace so starostlivosťou o maloleté deti.
V súčasnej dobe matka maloletých detí je zamestnaná na KR PZ Prešov ako odborná referentka s priemerným čistým mesačným príjmom za obdobie od marca 2014 do februára 2015 vo výške 409,22 eur. Poberá rodinné prídavky na 3 deti. Spláca pôžičku v celkovej výške 2.000 eur, ktorá je bezúročná a bez poplatkov po 30 eur mesačne, ktorú mala poskytnutú na zabezpečenie zariadenia bytu. Pravidelne mesačne uhrádza cestovné 50 eur, nájomné 280 eur, elektrinu 25 eur, plyn 5 eur, poistku na mal. T. 10 eur, mobil 30 eur.
Má vyživovaciu povinnosť k mal. K. a mal. R., ale aj vo vzťahu k dcére mal. T. V., nar. X.X.XXXX, na ktorú jej otec prispieva mesačne sumou 80 eur výživným.
Matka zo svojho príjmu uhrádza bežné náklady na zabezpečenie detí, domácnosť, pohonné hmoty. Všetky ďalšie aktivity uhrádza otec maloletých detí. Niektoré výdavky podľa námietky matky najmä v súvislosti s návštevou školy s hokejovým zameraním, financuje otec maloletých detí, ktorý podporuje maloleté deti v tejto aktivite. Matka maloletých detí zabezpečuje deťom ošatenie, obuv, stravu, vreckové na voľnočasové aktivity a uhrádza všetky povinné poplatky ako odpad, povinné zmluvné poistenie, životné poistky, darčeky, vreckové.
Rodičia zabezpečujú striedavú starostlivosť maloletých detí. Stravu mal. R. hradí otec a mal. K. matka. Matka žije v prenajatom byte, ktorý je oproti domácnosti otca skromnejší, má však zabezpečené všetky vyhovujúce podmienky pre maloleté deti. Otec maloletých detí žije v 6 izbovom rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve jeho brata.
Mal. R. navštevuje piaty ročník základnej školy s hokejovým zameraním. Mal. K. je v súčasnej dobe žiačkou štvrtého ročníka základnej školy.
Prvostupňový súd zistil, že otec je samostatne zárobkovo činná osoba od 26.10.2012 je práceneschopný. Jeho príjem je v porovnaní s predchádzajúcou úpravou nižší, pozostáva z provízií, ktoré mu poisťovňa vypláca z uzavretých poistiek. Náklady na zabezpečenie rodiny hradí z úspor, resp. si požičiava. Vyživovacia povinnosť mu nepribudla žiadna. Jeho zdravotné problémy spôsobili to, že sa svojmu zamestnaniu nemôže venovať v plnej miere, čo sa prejavilo poklesom jeho príjmu, má zníženú pracovnú schopnosť, musí sa šetriť, vyhýbať dvíhaniu bremien a otrasom.
Mesačne platí inkaso 160 eur, hypotéku v Tatrabanke 170 eur.
Otec maloletých detí podniká v odbore odťahová služba. Autobazár neprevádzkuje, zamestnáva zamestnanca na dohodu a priznal čistý príjem 400 - 500 eur mesačne.
Pravidelný výdavky mu pomáhajú splácať rodičia. Je vlastníkom osobného motorového vozidla, pozemku, na kúpu ktorého si požičal 75.000 eur, ktoré zatiaľ nespláca. Je spoločníkom a zároveň konateľom právnickej osoby 2Rent, s.r.o. Svoju činnosť vykonáva vo forme parkovania áut, vozíkov na 1 pozemku. Na druhej polovici pozemku si jeho brat postavil firmu, ktorú prenajíma.
Má zdravotné problémy s chrbticou, ktoré sa v roku 2013 zhoršili tak, že mu znemožňovali vykonávať podnikateľskú činnosť. V minulosti prevádzkoval aj autobazár, ktorý pre slabé hospodárske výsledky predal.
Otec nadobudol vlastnícke právo k bytu na ul. Prostejovskej č. 71 v Prešove, na základe kúpnej zmluvy so zriadením vecného bremena práva doživotného bývania a užívania bytu pre predávajúcu. Okrem toho otec k vlastníctvu pozemku v Kúpeľoch Išľa uviedol, že pozemok mal byť súčasťou podnikateľského zámeru jeho brata S.. J. S., Y.. a J. X.. Otec si na kúpu tohto pozemku požičal peňažné prostriedky od Ing. Q. Q.. Tento zámer nevyšiel, z tohto majetku otec nemá žiaden výnos.
Budovu na ul. Hlavnej č. 32 v Prešove vlastnila ako podielová spoluvlastníčka matka otca maloletých detí, ktorá previedla svoj podiel na otcovho brata Ing. J. S..
Spoločnosť 2Rent, s.r.o. je vlastníkom budovy, ktorá sa prenajíma v Ľuboticiach s mesačným nájmom 1.000 eur. Výstavba budovy stála 60.000 eur. Do výstavby investoval brat otca maloletých detí a nájomné je vyplácané spoločnosti. S účtom disponuje brat otca maloletých detí.
Otec má príjem okolo 550 eur mesačne (na inom mieste uviedol čistý príjem cca 400 - 500 eur mesačne), výdavky sú na bývanie vo výške 100 eur, úver za pozemok 170 eur a mobil 30 eur. Okrem toho má výdavky na lieky.
Prvostupňový súd z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby na rok 2013 zistil príjmy otca vo výške 26.240,30 eur, výdavky 23.351,67 eur a základ dane vo výške 2.888,63 eur.
Z daňového priznania na rok 2013 právnickej osoby 2Rent, s.r.o. vyplýva, že daňová strata bola vo výške 4.595,05 eur.
Zo Sociálnej poisťovne prvostupňový súd zistil, že za obdobie od januára 2013 do 5.6.2013 otcovi boli vyplatené nemocenské dávky spolu vo výške 3.245 eur.
Matka maloletých detí od svojho zamestnávateľa dostala čistý mesačný zárobok v roku 2013 vo výške 448,14 eur a od januára do apríla 2014 vo výške 392,89 eur.
Z daňového priznania k dani z príjmu fyzickej osoby otca maloletých detí na rok 2014 vyplýva príjem otca vo výške 21.298,27 eur a výdavky vo výške 14.953,18 eur. Základ dane predstavuje 6.345,09 eur. Daňové priznanie k dani z príjmu právnickej osoby spoločnosti 2Rent, s.r.o. za rok 2014 uvádza základ dane vo výške 6.341,65 eur. Súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov predstavuje 22.973,11 eur a súčet prevádzkových finančných a mimoriadnych nákladov vo výške 17.593,33 eur. Výsledok hospodárenia pred zdanením predstavuje 5.379,68 eur.
Otec je vlastníkom vo veľkosti podielu 1 nehnuteľnosti zapísanej na LV 2683 v k.ú. Nižná Šebastová, jednoizbového bytu na ul. Prostejovskej 71, Prešov v podiele 1/1. Obchodná spoločnosť 2Rent, s.r.o. je vlastníkom pozemkov v k.ú. Ľubotice zapísanej na LV 679.
Prvostupňový súd zistil, že matka maloletých detí za posledných 5 rokov mala zaevidovaných 9 motorových vozidiel, ku ktorým uviedla, že tieto nakupoval otec maloletých detí za účelom ich ďalšieho predaja.
Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenou medzi spoločnosťou 2Rent, s.r.o. a spoločnosťou Terrastroj, s.r.o. vyplýva, že prenajímateľ prenajíma nehnuteľnosti spoločnosti Terrastroj na dočasné užívanie za nájomné 12.000 eur ročne bez DPH.
Prvostupňový súd vec posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, ďalej vychádzal aj z ust. § 75 ods. 1 zák. o rodine, § 77 ods. 1 zák. o rodine, § 78 ods. 1, 3 zák. o rodine a § 163 ods. 1 O.s.p. Vysvetlil, v čom spočíva postup súdu v súvislosti s rozhodovaním o zmene výšky výživného na mal. deti, keď poukázal na nutnosť porovnania zmeny pomerov v predchádzajúcom rozhodnutí o určení výživného a v súčasnej dobe. Dôvodom na rozhodnutie o zmene výživného však musí byť trvalá a výrazná zmena okolností na strane účastníkov konania, ktoré okolnosti boli podkladom pre skoršie rozhodnutie. Miera zmeny okolnosti nie je stanovená na ľubovôli. Musí ísť o zmenu okolností, ktoré sa závažnejším spôsobom a dlhodobo prejavia v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Súd sa musí vysporiadať nielen so zmenou odôvodnených potrieb oprávneného dieťaťa, so schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného rodiča. Tvrdená zmena pomerov musí byť preukázaná. Len na základe tvrdenia niektorého z rodičov nie je možné rozhodnúť o zmene výšky výživného. Zmena nemôže mať krátkodobý a prechodný charakter. Pritom prvostupňový súd poukázal najmä na ust. § 78 zák. o rodine a na to, že je potrebné vyhodnotiť aj nárast životných nákladov.
Prvostupňový súd pri porovnaní zmeny pomerov zistil, že nie sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom. Vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletých detí a prihliadol, či nedošlo k zmene vyživovacej povinnosti tak na strane matky, ako aj na strane otca. Prihliadol na striedavú starostlivosť rodičov o maloleté deti, a dospel k záveru, že pôvodné upravené výživné je primerané a otec týmto výživným môže prispievať na výživu maloletých detí aj naďalej.
Mal. K. navštevuje prvý stupeň základnej školy. Bolo to tak aj v čase poslednej úpravy. K zmene pomerov na jej strane nedošlo. Mal. R. v tomto školskom roku začal navštevovať piaty ročník základnej školy s hokejovým zameraním. Navštevuje teda 2. stupeň základnej školy. Zmena pomerov na jeho strane nastala nástupom na vyšší stupeň základnej školy a v tejto súvislosti rástli aj náklady na jeho výchovu a výživu, ošatenie oproti výdavkom v čase poslednej úpravy.
Rodičia zabezpečujú striedavú starostlivosť maloletých detí. Každý z nich uhrádza a znáša náklady spojené so zabezpečením detí v čase, keď sú deti v jeho starostlivosti, pokiaľ ide o bežné náklady na stravu, bývanie a zdravotnú starostlivosť. Otec maloletých detí naviac zabezpečuje aj voľnočasové aktivity maloletých detí a stravu v školskej jedálni u mal. R.. Zabezpečuje aj vyššie náklady na mal. R. v súvislosti s povinnou školskou dochádzkou na druhom stupni základnej školy s hokejovým zameraním.
Na strane matky nedošlo k výraznému zvýšeniu jej príjmov oproti poslednej úprave. Na jej strane zmena pomerov zistená nebola.
Otec je naďalej konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti 2Rent,s.r.o. Táto spoločnosť v roku 2013 vykazovala stratu, v roku 2014 základ dane predstavoval 6.341,75 eur. Otec zároveň podniká ako samostatne zárobkovo činná osoba s predmetom podnikania odťah motorových vozidiel. Základ dane v roku 2013 mal vo výške 2.888,63 eur a v roku 2014 vo výške 6.345,09 eur.
Prvostupňový súd nehodnotil len uvedené okolnosti, ale aj majetkové pomery otca a najmä to, že je vlastníkom nehnuteľností.
Súd zhodnotil aj zdravotné problémy otca a skonštatoval, že jeho zdravotný stav mu nebráni vykonávať podnikateľské aktivity, pretože nepredložil žiadnu lekársku správu, z ktorej by vyplývalo, že jeho zdravotný stav mu bráni vykonávať pracovnú činnosť. Podľa otca, ktorý v priebehu konania uviedol, že môže športovať, môže s deťmi hrať hokej, môže lyžovať, ale nie v takom rozsahu ako predtým, vyplýva, že jeho zdravotný stav mu nebráni vykonávať podnikateľské aktivity.
Otec maloletých detí potvrdil príjem nájomného vo výške 1.200 eur s DPH mesačne na účet jeho spoločnosti 2Rent, s.r.o., pričom s účtom tejto spoločnosti disponuje brat otca, aj keď konateľom spoločnosti je otec maloletých detí.
Otec maloletých detí je ďalej vlastníkom nehnuteľnosti, a to bytu na ul. Prostejovskej č. 71, z tohto bytu nemá príjem, pretože v ňom býva predávajúca na základe vecného bremena doživotného práva bývania. Žiaden výnos nemá ani z pozemkov, na ktoré si zobral pôžičku v Kúpeľoch Išľa.
Tvrdenia otca sa prvostupňovému súdu zdali účelové a prispôsobené. Svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nezdokladoval. Prvostupňový súd preto vyhodnotil túto situáciu ako vzdanie sa výhodnejšieho zárobku v zamestnaní alebo majetkového prospechu podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine.
Keďže prvostupňový súd zistil, že náklady na výživu maloletých detí zodpovedajú ich potrebám, výdavky nie sú nadmerné ani neprimerané, korešpondujú súčasnému charakteru doby aj nárokom, ktoré prináša štúdium, prihliadol na možnosti a schopnosti matky, na možnosti a schopnosti povinného otca a vyhodnotil aj nadobudnutý majetok otca maloletých detí, poukázal na jeho nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy, na osobnú starostlivosť a mieru osobnej starostlivosti o maloleté deti a dospel k záveru, že návrh otca na zrušenie vyživovacej povinnosti nie je dôvodný. Taktiež vzhľadom na uvedené okolnosti nebol dôvodný ani návrh matky na zvýšenie výživného. Preto návrhy rodičov zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý namietal, že prvostupňový súd jeho návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti zamietol. Tvrdil, že rozsudok súdu prvého stupňa je nedostatočne odôvodnený, arbitrárny a nespravodlivý. Prvostupňový súd nesprávne uzavrel, že od poslednej úpravy výživného sa pomery na jeho strane nezmenili. Preukázal, že v dôsledku zhoršenia jeho zdravotného stavu nemôže vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, dokonca požiadal o invalidný dôchodok. V pôvodnom konaní jeho zdravotné problémy neboli až tak vážne, v súčasnej dobe jeho zdravotný stav je akútny. V dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu má zníženú pracovnú schopnosť, nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť v pôvodnom rozsahu. Aj autobazár, ktorý prevádzkoval, pre slabé hospodárske výsledky, predal.
Potvrdil, že je vlastníkom bytu na ul. Prostejovskej 71 v Prešove. K bytu viazne vecné bremeno v prospech osoby, ktorá má tam právo doživotného bývania. Z tohto majetku nemá žiaden výnos. Na pozemok v Kúpeľoch Išla si zobral pôžičku, avšak tento pozemok je zaťažený záložným právom. Projekt v súvislosti s týmto pozemkom nebol realizovaný. Pokiaľ sa týka budovy na Hlavnej ulici č. 32 v Prešove, v podielovou spoluvlastníčkou bola jeho matka, ktorá tento svoj podiel previedla na svojho druhého syna Ing. J. S., PhD. a otec maloletých detí s touto nehnuteľnosťou nemá žiadny súvis. Motorové vozidlá a prívesný vozík používa pre účely podnikania.
Otec maloletých detí nemá žiaden príjem ani zo spoločnosti 2Rent, s.r.o., kde je konateľom, pretože ide o bezplatný výkon funkcie konateľa.
Matka maloletých detí v čase pôvodného konania bola vlastníčkou troch motorových vozidiel, ktoré predala a mala z nich peňažné prostriedky. V súčasnosti používa motorové vozidlo VW Polo v zostatkovej hodnote približne 8.000 eur, privyrába si upratovaním bytov a rodinných domov v sume približne 40 eur za jedno upratovanie. Presťahovala sa do väčšieho bytu s vyšším nájomným.
Otec maloletej T. na dieťa prispieva len sumou 66 eur. Matka namiesto toho, aby žiadala zvýšiť výživné, používa peňažné prostriedky z výživného na mal. R. a mal. K. v prospech mal. T..
Z uvedeného vyplýva, že úroveň rodičov je rovnaká, majetkové pomery otca nie sú také, že by zvyšovali jeho životnú úroveň oproti matke. Preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a zrušil vyživovaciu povinnosť na maloleté deti, alternatívne aby rozsudok prvého stupňa bol zrušený.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletých detí, ktorá odvolacie námietky otca ani v jednom bode nepovažovala za dôvodné. Poukázala na to, že otec maloletých detí síce zrušil autobazár, ale
založil aj spoločnosť 2Rent, s.r.o., kde je konateľom a spoločníkom a naviac prevádzkuje aj odťahovú službu a autodopravu dodávkovým vozidlom. Rozhodne poprela, že by používala finančné prostriedky z výživného na mal. K. a R. v prospech mal. T.. Poukázala na majetkové pomery otca maloletých detí. To, že bola vlastníčkou množstva motorových vozidiel nastalo len preto, že týmto spôsobom otec maloletých detí predával dovezené motorové vozidlá zo zahraničia. V súčasnej dobe je osobne držiteľkou a vlastníčkou len jedného motorového vozidla.
Kolízna opatrovníčka maloletých detí sa k odvolaniu otca maloletých detí žiadnym spôsobom nevyjadrila.
Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. Vo veci nariadil verejné vyhlásenie rozsudku, kedy miesto a čas oznámil na úradnej tabuli súdu.
Odvolací súd konštatuje, že otec maloletých detí podal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti dňa 16.12.2013 na mal. R. a na mal. K., kedy žiadal zrušiť výživné od 12.12.2013 (pozn. odvolacieho súdu od podania návrhu na zrušenie výživného).
Prvýkrát o jeho návrhu rozhodol prvostupňový Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 24P 442/2013-101 zo dňa 24.9.2014, kedy bola zrušená vyživovacia povinnosť otca maloletých detí určených rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 28P 313/2012-51 zo dňa 28.2.2013 počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, výživné počas striedavej starostlivosti určené nebolo a otcovi bola určená povinnosť uhradiť všetky potreby maloletých detí tretím osobám. Návrh otca na zrušenie vyživovacej povinnosti za obdobie od 16.12.2013 do nadobudnutia právoplastnosti tohto rozsudku zamietol. Návrh matky na zrušenie výživného zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V tom čase odvolanie proti rozsudku podala matka maloletých detí. Odvolací súd celý rozsudok súdu prvého stupňa uznesením č.k. 17CoP 31/2014-123 zo dňa 2.12.2014 zrušil okrem výroku, ktorým návrh otca na zrušenie vyživovacej povinnosti za obdobie od 16.12.2013 do nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku bol zamietnutý. Tento rozsudok sa stal právoplatným. Teda z obdobia, ktoré žiadal otec maloletých detí zrušiť vyživovaciu povinnosť, a to od 16.12.2013, je to obdobie za čas od 16.12.2013 do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku (dňa 24.10.2014) právoplatne zamietnuté. Predmetom konania pred prvostupňovým súdom bolo teda už len obdobie od 25.10.2014 do súčasnej doby. Prvostupňový súd vo vzťahu k predmetu konania a odvolania (návrh otca na zrušenie výživného za obdobie od 25.10.2014 do súčasnej doby) podrobne zákonným spôsobom zistil skutkový stav, riadne a zákonným spôsobom dôkazy vyhodnotil v súlade s princípmi uvedenými v ust. § 132 a nasl. O.s.p., správne vec právne posúdil a správne vo veci aj rozhodol, keď návrh otca na zrušenie vyživovacej povinnosti zamietol.
Výrok, ktorým návrh matky na zvýšenie výživného bol zamietnutý predmetom odvolacieho skúmania nebol, pretože nebol napadnutý opravným prostriedkom. Tento výrok sa stal právoplatným.
Prvostupňový súd správne vychádzal pri rozhodovaní o zmene pomerov a o zrušení vyživovacej povinnosti, najmä z ust. § 78 ods. 1, 3 zákona o rodine. Skúmal zmenu pomerov na strane všetkých zúčastnených osôb, teda na strane otca vo vzťahu k jeho zdravotným problémom a zmene rozsahu pracovnej činnosti, skúmal ex offo aj zmenu pomerov na strane maloletých detí samotných a správne pri porovnaní predchádzajúceho obdobia, a to nielen obdobia roku 2013, ale už aj obdobia roku 2014 vyhodnotil, či došlo k zmene pomerov závažnejšieho charakteru na strane všetkých účastníkov konania, ktorá zmena by odôvodňovala, ako výnimka zo zásady nezmeniteľnosti súdneho rozhodnutia, ktorá smeruje k právnej istote, zmenu pôvodného rozsudku súdu prvého stupňa o určení vyživovacej povinnosti otcovi na mal. R. a K.. Prvostupňový súd zistil, že k žiadnej zmene pomerov porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi na strane otca nedošlo, svoje rozhodnutie veľmi podrobne a presne odôvodnil, zmeny, ktoré nastali, nedosahujú relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia. Preto správne návrh otca na zrušenie vyživovacej povinnosti zamietol. Ani v čase rozhodovania súdu prvého stupňa a ani v odvolacom konaní nenastala žiadna taká zmena pomerov, ktorá by mohla pôvodné rozhodnutie o výške výživného zásadným spôsobom a závažnejším spôsobom ovplyvniť a výživné zo strany otca na maloleté deti zrušiť alebo znížiť.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa má všetky náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. prvostupňový súd svoje rozhodnutia odôvodnil zákonným spôsobom. To, že prvostupňový súd nevyhodnotil tvrdenia a dôkazy v prospech otca maloletých detí neznamená, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne, alebo že sa náležitým spôsobom prvostupňový súd s predmetom konania nevysporiadal. Práve naopak, po zrušení veci odvolacím súdom prvostupňový súd veľmi podrobne hodnotil pomery účastníkov konania, sám došetril niektoré okolnosti dôležité pre rozhodnutie a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.
Odvolací súd nespochybňuje preukázané zdravotné problémy otca maloletých detí a ani ich vážnosť a nespochybňuje ani obmedzenia s tým súvisiace. Otec maloletých detí tvrdí, že jeho zdravotný stav ho obmedzuje v pracovnej schopnosti, znížila sa mu jeho podnikateľská činnosť. Zo žiadneho lekárskeho potvrdenia ale nevyplýva, že otec je povinný v dôsledku zdravotného stavu obmedziť svoje podnikateľské aktivity. Z lekárskych potvrdení vyplýva len potreba fyzického šetrenia, to znamená obmedziť také aktivity, ktoré mu môžu spôsobiť zhoršenie zdravotného stavu. V rozpore s týmto je však potom deklarované tvrdenie otca maloletých detí, ktorý uviedol, že vyvíja športové aktivity (aj keď obmedzene).
Odvolací súd v súlade s prvostupňovým súdom zastáva názor, že pokiaľ sa otec môže pri akútnom zhoršení zdravotného stavu venovať športu (nie rehabilitácii), potom mu nič nebráni podnikať a vyvíjať bežné podnikateľské aktivity ako doposiaľ na zabezpečenie potrebných prostriedkov na uspokojenie potrieb svojich aj maloletých detí.
To, že otec „predal autobazár pre slabé hospodárske výsledky“, odvolací súd nezohľadňuje v prospech otca. V prvom rade neuviedol, čo sú to „slabé hospodárske výsledky“, čo tento stav spôsobilo a ak by aj bol dôvod na jeho „predaj“, získané finančné prostriedky predstavujú príjem otca, ktorý zabezpečuje to, že jeho príjem bude aspoň určitý čas týmito prostriedkami zvýšený.
Spôsob, ako otec hospodári s nehnuteľnosťami, ktoré má vo vlastníctve a neslúžia na uspokojenie jeho bytových potrieb, prvostupňový súd správne vyhodnotil. Naviac, javí sa, že otec na seba v súvislosti s požičaním finančných prostriedkov na kúpu pozemku v Kúpeľoch Išľa prevzal neuvážene záväzok, keď investoval do nehnuteľnosti značnú sumu požičaných financií, ktorú nehnuteľnosť ani dokonca nevlastní, pôžičku uhrádza zo svojho príjmu, ktorý má slúžiť predovšetkým na uspokojenie potrieb jeho a maloletých detí. Ani túto okolnosť nie je možné zohľadniť v prospech otca. Obdobne, ako je to uvedené vyššie, to, že otec vykonáva v spoločnosti 2Rent, s.r.o. konateľa (aj spoločníka) bez nároku na odmenu, je v jeho tvrdenej zložitej finančnej situácii viac ako veľkorysé v prospech tejto spoločnosti. Toto správanie ale odvolací súd vyhodnocuje ako vzdanie sa majetkového prospech bez dôležitého dôvodu (§ 75 Zák. o rodine).
Námietka otca, že matka ako vlastníčka troch motorových vozidiel ich predala a mala z nich príjem, nie je dôvodné. Prvostupňový súd zistil, že matka mala zaevidovaných ako držiteľka 9 motorových vozidiel, ale len z dôvodu, že otec maloletých detí ako podnikateľ pre výhodu (zrejme daňovú) evidoval dovezené motorové vozidlá na matku maloletých detí. Matka v súčasnej dobe je držiteľkou jedného motorového vozidla pre potreby svoje a maloletých detí, čo je v dnešnej dobe štandardnou potrebou a nedá sa to vo vzťahu k pomerom otca vyhodnotiť tak, že jej pomery sú lepšie, prípadne rovnaké.
V priebehu konania otec tvrdil, že matka si privyrába upratovaním bytov a domov približne 40 eur za jedno upratanie. Toto tvrdenie nepreukázal, ani prvostupňový súd nezistil dôvodnosť tejto námietky. Preto tvrdenie otca vyhodnotil správne ako účelové.
Matka mal. T. od jej otca na výživu dieťaťa poberá výživné vo výške 80 eur. Nebolo zistené, že by z výživného na mal. K. a R. financovala potreby mal. T.. Vzhľadom na výšku výživného (50 eur a 70 eur) a reálne potreby mal. K. a R. je táto odvolacia námietka účelová.
Na záver odvolací súd udáva, že nebola zistená na strane otca taká zmena, ani v dôsledku zhoršeného stavu, ktorá by sa závažnejším spôsobom prejavila v jeho pomeroch (sfére). Porovnaním rozhodujúcich kritérií oproti pôvodnému rozhodnutiu, ale aj oproti rozhodnutiu v tomto konaní o zamietnutí nároku otca za určité obdobie, je stav nezmenený, zodpovedajúci tomu, ako bol zistený pôvodne v konaní č.k. 25P/313/2012-51. Preto ani výšku výživného nie je dôvodné meniť či rušiť.
Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu otca na zrušenie vyživovacej povinnosti podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa jeho výsledku ak konanie sa môže začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.