Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 7CoE/12/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8205201085 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8205201085.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Pribinovej č. 25, proti povinnému H. D., bývajúcej v L., na K. X.. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane povinného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, na Námestí legionárov č. 5, o vymoženie sumy 382,39 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov zo dňa 24. 10. 2012 č. k. 2Er 82/05-19 a o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov zo dňa 13. 6. 2013 č. k. 2Er 82/05-36 takto jednohlasne r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie zo dňa 24. 10. 2012, č. k. 2Er 82/2005-19. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Z a m i e t a návrh na prerušenie konania. Z r u š u j e uznesenie zo dňa 13. 06. 2013, č. k. 2Er 82/2005-36 a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým uznesením exekúciu zastavil. Ďalej vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že predložená notárska zápisnica nepredstavuje spôsobilý exekučný titul, nakoľko za povinného vyhlásila vôľu osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami povinného. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, a teda, či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval a o nej aj právoplatne rozhodol. V zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd je povinný preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, pričom poveriť exekútora vykonaním exekúcie môže súd iba v prípade, že nezistí žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V opačnom prípade žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd poverenie na vykonanie exekúcie vydal teda zistil súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Súd môže podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykonať revízny postup vo vzťahu k exekučnému titulu v limitoch vytvorených ústavne konformnou interpretáciou ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku len v spojení s revíziou práve podaného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorého je prílohou. Ak exekučný súd uskutočňuje revíziu exekučného titulu po tomto čase, koná v rozpore s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, čím taktiež porušuje základné práva účastníkov exekučného konania najmä právo na súdnu ochranu, právo na spravodlivý súdny proces, právo vlastniť majetok a právo na pokojné užívanie majetku. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa ktorej účastníci uzatvorili zmluvu o úvere, súčasťou ktorej vo forme predtlače bol uvedený text o splnomocnení advokáta Mgr. Tomáša Kušníra povinným na uznanie záväzku z úveru v mene povinného v notárskej zápisnici ako exekučného titulu tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Takto udelené plnomocenstvo sa za platný právny úkon označiť nedá a preto advokát Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného a to pre rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. §22 ods.2 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Uvedený rozpor zo záujmami povinného spočíva v tom, že jeho zástupca, ktorý mal povinného pri uznaní dlhu a spisovaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, čo malo za následok, že povinný si nemohol Mgr. Tomáša Kušníra ako svojho zástupcu vybrať na základe svojej vôle. Keďže ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Právny úkon urobený zástupcom nespĺňajúcim podmienky upravené v ust. § 22 ods. 2 OZ je v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. V prejednávanej veci zástupca povinného nedisponoval platným plnomocenstvom. Notárska zápisnica predložená oprávneným nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu a to preto lebo bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Za takejto situácie súd prvého stupňa správne postupoval, ak exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. a) EP zastavil. V tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR z 12.5.2011 č.k. IV. US 183/11 - 16. V obdobných právnych veciach, týkajúcich sa posudzovania notárskej zápisnice ako exekučného titulu boli sťažnosti oprávneného odmietnuté ako zjavne neopodstatnené. Podľa záverov Ústavného súdu jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať a preto je podľa názoru Ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver krajského súdu vychádzajúci z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom, buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania. Zatiaľ čo dôvody na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih kedy tak má alebo môže učiniť nie je v ňom ustanovený explicitne. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1 O. s. p. uznesenie ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods. 4 O. s. p., podľa ktorého ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Zároveň bol zamietnutý návrh oprávneného na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c / O.s.p. a to s poukazom na už skôr spomínané zásadné stanovisko vyslovené Ústavným súdom Slovenskej republiky v uznesení z 12.5.2011 č.k. IV US 183/11 - 16 v súvislosti s posudzovaním exekučného titulu vo forme notárskej zápisnice. Ďalším rozhodnutím súd prvého stupňa nepripustil vstup vedľajšieho účastníka do exekučného konania na strane povinného. Rozhodnutie odôvodnil tým, že účastníctvo je v Exekučnom poriadku upravené samostatne, a preto naň nie je možné použiť všeobecnú úpravu Občianskeho súdneho poriadku. Vedľajšie účastníctvo (§ 93 O.s.p.) je inštitútom patriacim výlučne do sporového konania, v ktorom účastníci vystupujú v postavení žalobcu a žalovaného. Vedľajšie účastníctvo ako inštitút len základného konania zo svojej podstaty je v exekučnom konaní pojmovo vylúčené. Z týchto dôvodov preto vstup vedľajšieho účastníka do exekučného konania pripustený nebol. Vo včas podanom odvolaní vedľajší účastník navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zdôraznil skutočnosť, podľa ktorej závery teórie, ale aj súdnej praxe pojmovo vylučujúce vedľajšie účastníctvo v exekučnom konaní, bolo možné bezvýhradne akceptovať pred 15. 10. 2008, kedy nadobudla účinnosť novela Občianskeho súdneho poriadku vykonaná zákonom č. 384/2008 Z. z. V súčasnosti sú tieto závery aplikovateľné len na pôsobenie vedľajšieho účastníka vystupujúceho v konaní podľa ust. § 93 ods. 1 O.s.p. S účinnosťou od 15. 10. 2008 bola do Občianskeho súdneho poriadku zavedená tzv. druhá skupina subjektov, ktoré môžu vystupovať v konaní ako vedľajší účastníci podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p. Rozdiel medzi prvou skupinou vedľajšieho účastníctva, pri ktorej musí byť preukázaný hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania oproti druhej skupine je ten, že druhú skupinu účastníkov legitimizuje na vstup do konania samotný zákon. V konkrétnom prípade ide o zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Nastáva teda nová situácia, kedy pohnútka vedľajšieho účastníka k vstupu do konania nevyplýva zo subjektívneho záujmu na výsledku sporu, ale vstup a pôsobenie vedľajšieho účastníka v súdnom konaní je výsledkom objektivizovanej zákonnej a spoločenskej objednávky so zámerom chrániť vyššie sociálne princípy. Ide o jednu z foriem naplnenia cieľov politiky Európskej únie pri zabezpečovaní vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa. V posledných rokoch dochádza v exekučných konaniach oprávneného, ale aj ďalších, najmä nebankových subjektov azda k najmasovejšiemu plošnému porušovaniu spotrebiteľských práv paradoxne za aktívnej asistencie súdov v celej Slovenskej republike. Napriek ustálenej judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR, ale aj súdov nižších stupňov exekučné súdy dlhoročne vykonávajú exekúcie na podklade rozhodcovských rozsudkov ako paktov, ktoré sú vydávané pri neplatne uzatvorených rozhodcovských doložkách, prípadne na podklade notárskych zápisníc ako nespôsobilých exekučných titulov nespĺňajúcich podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti. V exekučnom konaní je potrebné tieto veci namietať, pretože ožívajú inštitúty zo základného konania, ako sú dobré mravy, právom nedovolené plnenie a plnenie nemožné. S poukazom na uvedené je vstup vedľajšieho účastníka do exekučného konania zákonný, odôvodnený a spoločensky žiaduci. Okrem toho z uznesenia nevyplýva, aby niektorý z účastníkov namietal neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva pritom je možné rozhodnúť len vtedy, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Po preskúmaní veci odvolacím súdom bolo zistené, že odvolanie vedľajšieho účastníka je opodstatnené. Ust. § 93 ods. 3 veta druhá O.s.p. umožňuje o prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhodnúť len na návrh. Takýto návrh v čase rozhodovania podaný nebol. Pokiaľ ide o argumentáciu spochybňujúcu možnosť pripustenia vedľajšieho účastníka do exekučného konania, táto je právne neudržateľná. Všetky známe závery z teórie a praxe na problematiku vedľajšieho účastníctva vychádzali z právnej úpravy pred 15. 10. 2008, teda pred účinnosťou novely Občianskeho súdneho poriadku vykonanej zákonom č. 384/2008 Z. z. Nové ust. § 93 ods. 2 O.s.p. však práve v prípade právnických osôb zameraných na ochranu práv spotrebiteľa nevyžaduje preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu. Cieľom navrhovanej úpravy je vychádzajúc z dôvodovej správy rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov, ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu, vstupovať do konaní ako vedľajší účastníci. Dôvodom je fakt, že v danej situácii by bolo takmer nemožné preukázať právny záujem na výsledku sporu. V praxi ide hlavne o právnické osoby v postavení mimovládnych organizácií zameraných na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou, združenia na ochranu spotrebiteľov a podobne. Exekučný poriadok vo svojich ustanoveniach navyše právnu úpravu vedľajšieho účastníctva vôbec neobsahuje. Ak teda tento osobitný právny predpis výslovne nevylučuje vstup vedľajšieho účastníka do exekučného konania, je potrebné pri posudzovaní tejto otázky vychádzať z ust. § 93 O.s.p., čo priamo ukladá ust. § 251 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého na výkon rozhodnutia a na exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.