Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 20Co/113/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710202250 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8710202250.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Petra Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci navrhovateľa: A. G., nar. XX.X.XXXX, bytom V. Q. XX, proti odporcovi: L. G., nar. X.XX.XXXX, bytom V. Q. XXX, pr. zast. JUDr. Martinom Bašistom, advokátom AK Poprad, Štefánikova 8, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 20C 58/2010-103 zo dňa 7.5.2013 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e sa rozsudok vo vyhovujúcom výroku.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Poprad (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 5 820,15 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že o trovách konania a trovách štátu rozhodne samostatným uznesením.
Rozhodnutie odôvodnil cit.: „súd vychádzal pri posudzovaní tohto nároku z jednotlivých ustanovení zákona č. 437/2004 Z.z., o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, teda právnej úpravy platnej k momentu vzniku škody. Bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia sa nepriznávajú vo forme opakujúcich sa dávok, ale len jednorázovo. Bolestným sa odškodňujú bolesti poškodeného spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Pokiaľ sa týka výšky bodového hodnotenia bolestného, súd v súlade s ustanovením § 136 O.s.p. dospel k záveru, že takto stanovené bolestné zodpovedá poškodeniu na zdraví, ktoré bolo zistené v trestnom konaní, upresnené v občiansko-právnom konaní a tak isto zodpovedá aj priebehu deja, ktorý opísali účastníci deja. Jeden bod bolestného v čase spáchania skutku bol hodnotený na 14,46 eur.
Súd navrhovateľovi bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia v žiadanom rozsahu nepriznal.
Zodpovednosť za škodu podľa citovaných zákonných ustanovení vzniká len vtedy, keď jedna osoba spôsobí inej osobe svojím zavineným konaním alebo svojou činnosťou alebo nečinnosťou (ak ide o zodpovednosť bez zavinenia) škodu. Ak si niekto spôsobí škodu sám, zodpovedá za škodu sám a nemôže uplatniť právo na náhradu škody proti inej osobe, s výnimkou poistenia pre prípad vzniku škody na majetku alebo na zdraví.
Toto ustanovenie upravuje prípad, keď škodu síce spôsobila iná osoba (škodca - zodpovednostný subjekt), ale súčasne bola spôsobená aj zavinením poškodeného. V takomto prípade by nebolo správne, aby za škodu zodpovedal jeden alebo druhý. Kto bude zodpovedný a v akom rozsahu bude znášať následky spôsobenia škody, závisí od toho, či škoda bola spôsobená škodcom a aj zavinením poškodeného, alebo či škodu výlučne zavinil poškodený. V prvom prípade znášajú škodu obaja, t.j. zodpovednostný subjekt a poškodený, pomerne. V tomto prípade treba zistiť mieru zavinenia poškodeného na spôsobení škody, najmä to, či poškodený svojím zavineným konaním prispel k vzniku škody alebo k zväčšeniu jej rozsahu. V druhom prípade, t.j. ak sa zistí, že poškodený si škodu zavinil výlučne sám, znáša aj škodu výlučne sám.
Občiansky zákonník výslovne neupravuje otázku, či sa berie do úvahy nedbanlivostné konanie poškodeného vtedy, keď škodca spôsobil škodu úmyselným konaním. Podľa názoru praxe sa nedbanlivosť v takomto prípade neberie do úvahy ako dôvod rozdelenia bremena znášať škodu aj poškodeným.
V danej veci ide o posúdenie spoluzavinenia poškodeného navrhovateľa a určenie podielu zodpovednosti navrhovateľa, ako aj odporcu, za škodu na zdraví spôsobenú navrhovateľovi.
Predovšetkým je zrejmé, že v čase vzniku úrazu boli obaja účastníci povinní dodržiavať všeobecné právne predpisy, ich povinnosti sú teda zistiteľné a nepochybné. Súd má za to, že v prejednávanej veci je daná zodpovednosť oboch účastníkov, nakoľko u oboch možno konštatovať porušenie ust. § 415 a nadv. § 420 Obč. zákonníka. Súd má za to, že navrhovateľ svojvoľným svojim konaním prispel k vzniku škodlivého následku (prišiel k miestu bydliska odporcu a pripojil sa k už existujúcemu útoku na odporcu), a taktiež odporca k vzniku škodlivého následku prispel tým, že na obranu svojej osoby použil prostriedky, ktoré boli zjavne neprimerané intenzite a povahe útoku. Z uvedeného mal sú za preukázané, že pokiaľ obaja účastníci porušili svoje povinnosti, je možné určiť mieru zodpovednosti odporcu na 70% a mieru zodpovednosti navrhovateľa na 30%.
Čo sa týka miery zodpovednosti navrhovateľa a odporcu, súd má za to, že napriek tomu, že navrhovateľ z vlastného rozhodnutia prišiel k odporcovi pred jeho dom, resp. do chodbičky domu, vzhľadom na rodinný vzťah účastníkov, nemožno stanoviť výlučnú mieru zodpovednosti jedného účastníka. Je nepochybné, že pokiaľ by obaja účastníci dodržali svoje povinnosti predpísané všeobecnými právnymi predpismi, teda ak by navrhovateľ nevyhľadal odporcu v jeho príbytku a nepripojil by sa k útoku na odporcu, a naopak odporca by sa nenechal vyprovokovať ku konfliktu, k škode by vôbec nedošlo. Nie je daná výlučná zodpovednosť odporcu podľa § 415 Obč. zákonníka, nakoľko ku konštatovanej zjavne neprimeranej obrane odporcu došlo až potom, čo na neho zaútočil neb. F. G. a navrhovateľ.
Navrhovateľ bol v čase útoku pod vplyvom alkoholu, v dôsledku čoho si nemusí ani pamätať, čo sa stalo a v súčasnosti nie je vylúčené, že sám verí tomu, že skutok sa stal tak ako ho popisuje on, teda že k útoku došlo pred domom odporcu, a že odporca zaútočil prvý na neb. F. G., otca navrhovateľa. Súd má za to, že v trestnom konaní boli tieto skutočnosti dostatočne zistené a tvrdenia navrhovateľa nezodpovedajú zisteniam.
Súd mal jednoznačne preukázaný protiprávny úkon navrhovateľa, ktorý spočíval v tom, že sa nesprával v súlade s právom, a teda porušil právne predpisy (dobrovoľnej vyhľadal odporcu v mieste jeho bydliska a pripojil sa k útoku na odporcu), avšak mal jednoznačne preukázaný protiprávny úkon odporcu, ktorý spočíval v tom, že sa nesprával v súlade s právom, a teda porušil právne predpisy (proti útoku použil zjavne neprimeranú obranu). Navrhovateľovi na základe konania odporcu vznikla škoda ako ujma, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch. Medzi protiprávnym konaním odporcu a škodou spôsobenou navrhovateľovi, je vzťah príčiny a následku a ide o bezprostredný vzťah. Keďže súd tieto okolnosti má riadne zistené v trestnom konaní a aj napriek snahe účastníkov nebol preukázaný opak, s poukazom na viazanosť civilného súdu trestným rozsudkom a výsledkami trestného konania súd uznal návrh navrhovateľa za dôvodný, čo do základu.
Súd skúmal spoluzodpovednosť navrhovateľa podľa § 441 Obč. zákonníka a dospel k záveru, že spoluzodpovednosť navrhovateľa preukázaná bola, pretože konanie navrhovateľa spĺňa všetky atribúty dôležité pre ustálenie jeho zodpovednosti za vzniknutú škodu, a teda je preukázané, že sa správal
protiprávne, že si túto škodu spôsobil ako následok svojho konania a medzi protiprávnym úkonom a škodou je príčinná súvislosť. Túto skutočnosť odporca v priebehu konania preukazoval a preukázal.
Pokiaľ ide o výšku uplatnenej náhrady škody, tak táto bola preukázaná pripojenými lekárskymi správami, ako aj znaleckým dokazovaním, ktoré súd nariadil. Súdny znalec vypracoval bodové ohodnotenie, s ktorým účastníci súhlasili, a v zmysle znaleckého posudku upravil navrhovateľ petit svojho návrhu tak, že si uplatnil bolestné 335 bodov, čo je 4.844,10 eur (335*14,46), ďalej si uplatnil náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 240 bodov, čo je 3.470,40 eur (240*14,46). Spolu si navrhovateľ uplatnil náhradu vo výške 8.314,50 eur.
Odporca takto uplatnenú výšku škody namietal spoluzavinením navrhovateľa, a z uvedených dôvodov súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 7/10-ín uplatnenej náhrady vo výške 5.820,15 eur v zmysle cit. zák. ustanovení. Nakoľko k škode došlo aj s pričinením navrhovateľa, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.“
Proti tomuto rozsudku proti vyhovujúcemu výroku podal odvolanie odporca uvádzajúc, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, predovšetkým jeho obava a strach o život a jeho následná obrana, ku ktorej v konečnom dôsledku musel pristúpiť a vyprovokovaný incident zo strany navrhovateľa a jeho otca, ktorým sa vlastnými silami iným spôsobom nemohol ubrániť. Jeho obrana bola len následkom incidentu, ktorý vyprovokoval navrhovateľ svojím aktívnym a útočným konaním voči jeho osobe v mieste jeho bydliska a je mu nesmierne ľúto, že k takejto udalosti došlo. Určenie miery zodpovednosti za vzniknutú škodu v pomere 70% a 30% nie je spravodlivé už len vzhľadom k tomu, že celý incident vyprovokoval v podstate navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku zmenil a žalobu zamietol alternatívne znížil náhradu škody.
Navrhovateľ s podaným odvolaním nesúhlasil a navrhol rozsudok potvrdiť.
Odvolací súd preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. a zistil, že rozsudok je v napadnutom výroku správny.
Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 441 OZ ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Podľa § 450 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.
Podľa § 135 ods. 1 O.s.p. súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
Zákonnými predpokladmi zodpovednosti za škodu je v zmysle ust. § 420 OZ porušenie právnej povinnosti škodcu (odporcu), vznik škody navrhovateľovi a príčinná súvislosť medzi nimi. Zavinenie odporcu sa pritom predpokladá. Všetky tieto atribúty boli splnené, keďže odporca nepochybne porušil svoju právnu povinnosť v zmysle ust. § 415 OZ počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví. V podanom odvolací odporca uvedené skutočnosti ani nespochybňoval.
Odporca v podanom odvolaní namieta, že nie je spravodlivé spoluzavinenie navrhovateľa v miere 30% ku 70%.
Prvostupňový súd sa dostatočným spôsobom vyporiadal so spoluzavinením navrhovateľa na spôsobenej škode a svoje úvahy presvedčivo rozviedol. Ani odvolací súd nespochybňuje spoluzavinenie navrhovateľa na spôsobení škody, keďže tento prišiel k miestu bydliska odporcu a pripojil sa k už existujúcemu útoku na odporcu. Konanie navrhovateľa bolo prejavené vo forme spoluúčasti na spôsobenej škode, ktoré skutočne zodpovedá rozsahu 30%. Uvedené sa nejaví ako nespravodlivé. Nemožno totiž opomenúť, že práve odporca neprimerane zasiahol voči telesnej integrite navrhovateľa, o čom nepochybne svedčí i rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 22.5.2008 vo veci 2T/7/2008, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste zo dňa 25.1.2008, ktorú pod sp. zn. 2Pv/292/07 uzavrel prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad s odporcom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.5.2008. Nešlo pritom o prípad nutnej obrany. Uvedeným rozhodnutím je viazaný i súd v občianskoprávnom konaní (§ 135 ods. 1 O.s.p.).
Napokon nie je dôvodnou ani odvolacia námietka týkajúca sa aplikácie ust. § 450 OZ, v zmysle ktorého súd môže za existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu škody primerane znížiť. Aplikácia ust. § 450 OZ je totiž vylúčená za situácie, ak škoda bola spôsobená úmyselne. V predmetnej veci nepochybne práve z vyššie spomínaného rozsudku, ktorým Okresný súd Poprad schválil dohodu o vine a treste, že odporca bol odsúdený za vo vzťahu k navrhovateľovi za úmyselný trestný čin ublíženia na zdraví v zmysle ust. § 155 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona. Úmyselne spôsobená škoda zo strany odporcu neumožňuje aplikáciu ust. § 450 O.s.p. Neboli splnené podmienky, aby sa skúmali dôvody hodné osobitného zreteľa za účelom posúdenia zníženia náhrady spôsobenej škody.
Rozsudok prvostupňového súdu je vo vyhovujúcom výroku správny a boli splnené zákonné podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd (§ 224 ods. 4 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.