Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 7CoPr/7/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711216396 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8711216396.3 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Velička, spol. s r.o., so sídlom v Poprade, na ul. Fraňa Kráľa č. 48, proti žalovaným 1. B. R., bývajúcej v C. T. č. XX, 2. X. S., bývajúcej v C. T. č. XXX a 3. B. N., bývajúcej v C. T. č. XX, o zaplatenie schodku s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 5. 6. 2014 č. k. 12C 163/11-318 takto jednohlasne r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania štátu. Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách konania účastníkov a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým uznesením uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania štátu vo výške 901,44 Eur. Zároveň tohto účastníka zaviazal na náhradu trov konania žalovaným pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 2.546,43 Eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v konaní o zaplatenie schodku úspech nemal, nakoľko jeho žaloba bola zamietnutá. Za takejto situácie žalovaným vzniklo podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva. Výška týchto trov bola ustálená na sumu 2.546,43 Eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za všetkých troch žalovaných z tarifnej hodnoty 6.733,48 Eur v zmysle ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. predstavovala čiastku 356,01 Eur. Čo sa týka trov konania štátu, na náhradu týchto trov v zmysle ust. § 148 O.s.p. bol zaviazaný žalobca ako účastník nemajúci úspech v spore. Tieto trovy pozostávajú zo sumy 901,44 Eur vyplatenej znalcovi zo štátnych prostriedkov z titulu vypracovania znaleckého posudku. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť a vec vrátiť na nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že pri rozhodovaní sa malo vychádzať z ust. § 150 O.s.p. Žaloba bola zamietnutá pre formálne nedostatky v postupe pri uzatváraní dohôd o hmotnej zodpovednosti, kedy každá dohoda o hmotnej zodpovednosti neobsahovala ustanovenie o kolektívnej hmotnej zodpovednosti a tiež preto, lebo nebola vykonaná fyzická inventarizácia hodnôt zverených na vyúčtovanie. Okrem toho v odôvodnení rozsudkov prvostupňového a druhostupňového súdu sa nachádzajú právne posúdenia platnosti dohôd o hmotnej zodpovednosti, ktoré si navzájom odporujú. Kým súd prvého stupňa konštatuje, že žalobkyňa uzatvorila so žalovanými individuálne dohody o hmotnej zodpovednosti, ktorá skutočnosť sama osebe nespôsobuje ich neplatnosť, súd druhého stupňa uvádza, že ak žalobca ako zamestnávateľ so všetkými žalovanými uzatvoril len individuálne dohody bez doložky o spoločnej hmotnej zodpovednosti aj tam, kde hodnoty zveril viacerým osobám spoločne, individuálna ani spoločná hmotná zodpovednosť nevznikla a žalované by eventuálne mohli zodpovedať podľa všeobecnej zodpovednosti. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu smerujúce proti výroku o trovách konania štátu nie je opodstatnené. Pri rozhodovaní o trovách konania štátu sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd po úplnom sa stotožnení s odôvodnením rozhodnutia v časti týkajúcej sa trov konania štátu postupom vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. uznesenie vo výroku o trovách konania štátu ako vecne správne potvrdil. Vo veci nie je možné stotožniť sa s tvrdením o potrebe aplikácie ust. § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách. Bol to práve žalobca, ktorý so žalovanými opomenul uzatvoriť dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti a toto pochybenie nemôže ísť na ťarchu žalovaných pri rozhodovaní o trovách konania. Napriek uvedenému konštatovaniu uznesenie vo výroku o trovách konania účastníkov nebolo možné potvrdiť. Z odôvodnenia rozhodnutia sa nedá zistiť, prečo pri určovaní základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby sa vychádzalo z tarifnej hodnoty 6.733,48 Eur. Žalobca sa totiž nedomáhal od každej zo žalovaných zaplatenia sumy 6.733,48 Eur, ale presne ním špecifikovaných súm. Konkrétne išlo o čiastku 2.137,71 Eur u žalovanej v 1. rade, čiastku 2.318,06 Eur u žalovanej v 2. rade a čiastku 2.277,71 Eur u žalovanej v 3. rade. Zákonník práce totiž pri stanovení rozsahu zodpovednosti jednotlivých zamestnancov vychádza z princípu delenej zodpovednosti. V tomto smere je preto rozhodnutie o trovách konania účastníkov nepreskúmateľné. Keďže vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.s.p. uznesenie vo výroku o trovách konania účastníkov zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie. V ňom bude úlohou súdu prvého stupňa rozhodnutie o trovách konania účastníkov odôvodniť tak, aby jeho štruktúra zodpovedala zásadám vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.