Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2S/50/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200802 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014200802.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiášovej v právnej veci žalobcu VANAPO, s.r.o. so sídlom Festivalová 802/9, 089 01 Svidník, IČO: 36 455 164, DIČ: 2020002248, zastúpeného konateľom Stanislavom Cehelským, právne zastúpeného JUDr. Marekom Bujdošom, advokátom so sídlom v Stropkove, Hlinky 262/6 091 01 Stropkov, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, adresa na doručovanie Mierová 23, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 09. apríla 2014 pod č. XXXXXXX/XXXXXX/XXXX na základe žaloby jednohlasne takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného uvedeného v úvodnej časti rozsudku v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Colného úradu v B., pobočka Colného úradu M. zo dňa 20.01.2014 pod č. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať trovy konania. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v rozpore so zákonom č. 563/2009 Z.z. a žalovaný svojim postupom a rozhodnutím ukrátil žalobcu na jeho právach. Žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutí v hmotnoprávnej a procesnoprávnej rovine. Dôvody nezákonnosti vidí najmä v tom, že kontrola a prepočítanie kontrolných známok zo strany prvostupňového orgánu prebiehala nezákonne a v hrubom rozpore so základnými zásadami správy daní podľa § 3 zákona č. 563/2009 Z.z. bez možnosti účasti zástupcov žalobcu, pričom poukázal na to, že pán M. mohol len vydávať kontrolné známky a následne ich len ukladať. Nebol mu poskytnutý žiadny priestor zo strany správneho orgánu na prepočítavanie alebo kontrolu kontrolných známok, pričom pri kontrole asi 3 miliónov kontrolných známok a najmä pri ich prepočítavaní by jeden jeho zamestnanec nemohol vykonať žiadnu kontrolu, pričom zo strany správneho orgánu bolo na kontrole 9 ľudí a týmto musel zabezpečiť obsluhu pri vydávaní a vrátení kontrolných známok. Ako ďalší dôvod nezákonnosti rozhodnutia žalovaného žalobca uviedol, že správny orgán vykonal účelovo kontrolu v čase, keď žalobca vykonával celozávodnú dovolenku, pričom o jej čerpaní bol správny orgán vopred upovedomený a vedel, že v čase celozávodnej dovolenky nebude u žalobcu dostatok zamestnancov na prepočítanie a aj duálnu kontrolu zo strany žalobcu. Ďalším dôvodom nezákonnosti je podľa žalobcu samotná inventúra a kontrola kontrolných známok a zaistenia kontrolných známok, ktorá bola zmätočná a nejasná a vykonávanie dôkazov a samotné zaistenie kontrolných známok bolo v rozpore so základnými zásadami správy daní podľa § 3 zákona č. 563/2009 Z.z. Ďalším dôvodom bolo hrubé porušenie postupu pri zabezpečení veci podľa § 41 zákona č. 563/2009 Z.z. a to najmä, že nebola dodržaná lehota 3 pracovných dní od spísania zápisnice na vydanie rozhodnutia o zabezpečení veci, pričom odvolací správny orgán sa touto námietkou žalobcu vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal. Správny orgán a predovšetkým jeho zamestnanci od zabezpečenia veci - kontrolných známok mohli po dobu viac ako 20 dní svojvoľne nakladať s kontrolnými známkami, manipulovať s nimi, prípadne ich aj zamieňať. Zákonodarca preto podľa žalobcu, aby vylúčil takéto konanie umožňuje na mieste zabezpečenia veci tento priestor zabezpečiť a uzamknúť vlastným zámkom, tak ako to ustanovuje § 41 Daňového poriadku, no správny orgán toto podľa názoru žalobcu účelovo nevyužil. Ako posledný dôvod nezákonnosti žalobca uviedol, že neumožnili žalobcovi odobranie aspoň niekoľkých vzoriek údajných falzifikátov kontrolných známok za účelom ich predloženia výrobcovi spoločnosti KASICO a.s., ktorý aj v minulosti na základe výhrady správneho orgánu podal vysvetlenie ohľadom nesplnenia niektorých znakov na kontrolných známkach, ktoré v tom čase správny orgán rešpektoval, pričom údajný falzifikátov išlo o kontrolné známky z rovnakého obdobia, ako u známok, ktoré už správny orgán namietal ako falošné a spoločnosť KASICO a.s. už v roku 2006 dalo k namietaným vlastnostiam kontrolných známok zo strany colného úradu svoje vyjadrenie, ktoré následne colný orgán rešpektoval. Z týchto dôvodov preto navrhol žalobca napadnuté rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia Colného úradu B. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie žalovanému. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 23.07.2014 vyjadril žalovaný, ktorý s poukazom na dôvody rozhodnutí správnych orgánov navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným mal súd jednoznačne preukázané, že Colný úrad B., pobočka Colného úradu M. dňa 20.01.2014 pod č. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX vydal rozhodnutie, ktorým Colný úrad B. v súlade s ustanovením § 42 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v právnej veci prepadnutia tovaru nižšie uvedeného a to XXXX kusov kontrolných známok s identifikačným číslom XXXXXXXXXXXXXX s uvedeným dátumom výroby XX.XX. XXXX a XXX kusov kontrolných známok s identifikačným číslom XXXXXXXXXXXXXX s uvedeným dátumom výroby XX. XX. XXXX, ktoré boli zabezpečené daňovému subjektu VANAPO, s.r.o., Festivalová 802/9, 089 01 Svidník rozhodnutím Colného úradu B. zo dňa 15.08.2013 č. XXXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX prepadajú v prospech štátu, nakoľko sa odbornou expertízou vykonanou dňa 10.09.2013, Colným laboratóriom FR SR, Bajkalská 24, 821 09 Bratislava preukázalo, že ide o falzifikáty kontrolných známok. Podľa § 42 ods. 1 zákona č 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov správca dane vydá rozhodnutie o prepadnutí veci do 15 dní od vykonania expertízy podľa ustanovenia § 40 ods. 2, ktorej výsledky preukázali odôvodnenosť zabezpečenia veci. Výrok rozhodnutia odôvodnil Colný úrad B. tým, že colníci Colného úradu B. a colníci B. colného úradu M. vykonávali dňa 01. 08. 2013 miestne zisťovanie. Predmetom miestneho zisťovania bola inventúra kontrolných známok v priestoroch daňového skladu spoločnosti VANAPO, s.r.o. V priebehu miestneho zisťovania pri fyzickej kontrole kontrolných známok s identifikačným číslom XXXXXXXXXXXXXX, dátumom výroby XX.XX.XXXX a dátumom výroby XX.XX.XXXX colníci nadobudli podozrenie, že ide o falzifikáty kontrolných známok. Pri fyzickej kontrole colníci použili dostupné technické prostriedky - DORS 1011 a DORS 1012 používané na kontrolu pravosti cenín v infračervenej oblasti spektra, porovnávacou metódou pomocou vzorov kontrolných známok na označovanie SBL. Predmetné kontrolné známky neobsahovali všetky ochranné znaky stanovené výrobcami kontrolných známok spoločnosťou KASICO a.s. a Vyhláškou MF SR č. 206/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vyhotovení kontrolných známok na označovanie spotrebiteľského balenia liehu a grafických prvkoch a údajoch na kontrolnej známke v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na vyššie uvedené správca dane požiadal Colné laboratórium FR SR o preskúmanie kontrolných známok z hľadiska charakteristík nosného podkladu, z hľadiska overenia pravosti ochranných prvkov, tlačiarenskej techniky, kvality tlače a tlačových detailov a porovnanie s pravými kontrolnými známkami, a to v dvoch prípadoch. V zmysle sprievodného listu bol Protokol o odobratí vzorky kontrolných známok evidenčné číslo XXXX-XX-XX-XXX a Protokol o odobratí vzorky kontrolných známok evidenčné číslo XXXX-XX-XX-XXX vykonaný dňa 15. 08. 2013 Stanicou Colného úradu B. spolu v počte XX ks, jednotlivo v každom protokole po XX ks. Dňa 17.09.2013 boli správcovi dane doručené výsledky odbornej expertízy - protokoly o skúške pre kontrolné známky evidenčného čísla vzorky XXXX-XX-XX-XXX a XXXX-XX-XX-XX a v predmetných protokoloch o skúške Colné laboratórium FR SR konštatuje, že ide o falzifikáty kontrolných známok predložených k odbornej expertíze. Dňa 15. 08. 2013 vydal správca dane rozhodnutie, ktorým zabezpečil vyššie uvedené veci a na základe podnetu účastníka konania správca dane opravil v súlade s ustanovením § 63 ods. 11 Daňového poriadku chyby v písaní a následne dňa 03. 09. 2013 vydal opravné rozhodnutie o zabezpečení veci , ktoré bolo doručené daňovému subjektu dňa 03.09.2013. Správca dane citoval ustanovenie § 40 ods. 1, 2 a § 41 ods. 4 Daňového poriadku. Uviedol, že rozhodnutie o zabezpečení veci má okrem svojho zabezpečovacieho charakteru aj charakter predbežný, t.j. nie je rozhodnutím vo veci samej, ale svojou povahou je len procesným a deklaratórnym rozhodnutím. Je zrejmé, že by v prípade akýchkoľvek pochybností správca dane nevyužil inštitút zabezpečenia veci, svojou nečinnosťou by sa pripravil o významný dôkazný prostriedok, čo by malo za následok nemožnosť dodatočného nevyhnutne potrebného na preukázanie skutočností pri správe daní alebo ich preukázania len s veľkými ťažkosťami. V rozhodnutí o zabezpečení veci - kontrolných známok samotné podozrenie, že išlo o falzifikáty, bolo samo o sebe závažným, pretože hlavnou funkciou kontrolných známok určených na označovanie spotrebiteľských balení liehu je zabrániť daňovým únikom na spotrebnej dani z liehu, chrániť spotrebiteľov pred možným ohrozením ich života a zdravia. Daňový subjekt sa proti rozhodnutiu o zabezpečení veci odvolal a odvolací orgán Finančné riaditeľstvo SR o odvolaní rozhodol rozhodnutím zo dňa 04.12.2013 pod č. XXXXXXX/XXXXXX/Ma tak, že rozhodnutie zo dňa 15.08.2013, opravené rozhodnutím zo dňa 03.09.2013 potvrdil. Zároveň správca dane poukázal na obsah ustanovenia § 42 ods. 1 zákona, v zmysle ktorého správca dane, ktorý vec zabezpečil, vydá rozhodnutie o prepadnutí veci okrem dopravného prostriedku zabezpečeného podľa § 40 ods. 3, ak daňový subjekt v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci, alebo do 15 dní od vykonania expertízy podľa § 40 ods. 2, ktorej výsledky preukázali odôvodnenosť zabezpečenia veci. Keďže daňový subjekt v zákonom stanovenej lehote do 15 dní od vykonania expertízy, ktorej výsledky preukázali odôvodnenosť zabezpečenia veci neodstránil pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci, prepadajú tieto veci v prospech štátu a colný úrad ako správca dane bol povinný v zmysle § 42 ods. 1 Daňového poriadku vydať rozhodnutie. O odvolaní žalobcu, ktoré obsahovalo tie isté dôvody ako v žalobe rozhodol žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 09.04.2014 pod č. XXXXXXX/XXXXXX/XXXX podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku tak, že rozhodnutie Colného úradu B. sp. zn. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX zo dňa 20.01.2014 potvrdil. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný tým, že poukázal na výrokovú časť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Colného úradu B., ako aj na dôvody odvolateľa v celom rozsahu. Finančné riaditeľstvo ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku preskúmalo zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, ako aj postup, ktorý predchádzal vydaniu tohto rozhodnutia a dospel k záveru , že skutkové a právne okolnosti odvolateľom nie sú dôvodné. Zároveň žalovaný citoval ustanovenie § 37 ods. 2, § 40 ods. 1, 2, § 41 ods. 4, 5, § 42 ods. 1 a § 74 ods. 1, 2, 4 Daňového poriadku a vyjadril sa k jednotlivým dôvodom odvolateľa. Argumentoval tým, že ako odvolací orgán preskúmal predmetnú zápisnicu, ktorá tvorí súčasť odvolacieho spisu a musí odmietnuť tvrdenia odvolateľa o jej zmätočnosti, chybách alebo viacerých prázdnych miest. Zápisnica obsahuje všetky náležitosti, ktoré stanovuje § 19 ods. 2 až 4 Daňového poriadku, zo zápisnice je zrejmé kto, kde a kedy miestne zisťovanie vykonal, ktoré osoby sa ho zúčastnili, označenie hlavného predmetu úkonu, súvislé opísanie jeho priebehu, atď.. Odvolací orgán v zápisnici nevzhliadol žiadne prázdne miesta a jediná chyba, ktorá sa v zápisnici vyskytla bola zodpovedajúcim spôsobom opravená s uvedením dôvodu opravy. Súčasťou spisu, ktorý bol predložený odvolaciemu orgánu je aj Úradný záznam zn. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX, ktorého obsah tvorí vyjadrenie colníkov vykonávajúcich miestne zisťovanie u odvolateľa k priebehu miestneho zisťovania, vrátane účasti odvolateľa (odvolateľom povereného zamestnanca). Podľa vyjadrenia pracovníkov colného úradu, kontrolné známky boli colníkmi kontrolované za prítomnosti zamestnanca odvolateľa R. B. M., ktorý sprístupnil priestory v ktorých boli kontrolované kontrolné známky uskladnené. R.. M. colníkom vydával zo skladu kontrolné známky a zároveň od colníkov späť preberal a do skladu umiestňoval už spočítané kontrolné známky. R.. M. colníci žiadnym spôsobom nebránili, aby vykonal kontrolný prepočet kontrolných známok, pričom colníci neustále vyžadovali jeho prítomnosť za účelom vydávania a spätného preberania kontrolných známok. Údaj o zabezpečených falzifikátoch kontrolných známok s identifikačným číslo XXXXXXXXXXXXXX v celkovom počte X XXX ks sa v konečnom dôsledku premietol aj do Zápisnice o miestnom zisťovaní zn. XXXXXXX/X/XXXXXX/ XXXX spísanej Pobočkou colného úradu B. dňa 30.09.2013, po vykonanom ročnom zúčtovaní liehu, keď celkový počet kontrolných známok " s identifikačným číslom XXXXXXXXXXXXX bol znížený o počet kontrolných známok zabezpečených colným úradom. Uvedenú zápisnicu za kontrolovanú stranu s námietkou o možnom nesprávnom určení počtu jednotlivých druhov prepočítavaných kontrolných známok podpísal M. H. - konateľ odvolateľa spolu s ďalšími šiestimi pracovníkmi odvolateľa, ktorí sa priamo zúčastnili ročného zúčtovania liehu. Odvolateľ nenamietal zaujatosť jednotlivých colníkov ani pri mimoriadnej inventúre kontrolných známok vykonanej v dňoch 30.07.2013 a 31.07.2013 - 01.08.2013, ani 30.09.2013 pri vykonávaní ročného zúčtovania liehu. Odvolací orgán k tomu dodal, že už vo svojom rozhodnutí o odvolaní odvolateľa proti rozhodnutiu o zabezpečení zo dňa 15.08.2013 uviedol, že v postupe colného úradu pri miestnom zisťovaní nevzhliadol tak podstatnú a závažnú čo len jednu vadu alebo celkovo s väčším počtom relatívne menej závažných samostatných vád, ktoré by sa pri ich preskúmavaní javili ako marginálne, avšak súhrnne by mohli dosiahnuť stupeň zásadnej intenzity, a tým by spôsobili, že na rozhodnutie zo dňa 15.08.2013 o zabezpečení a v dôsledku toho aj na rozhodnutie o prepadnutí tovaru, ktoré je predmetom preskúmavania v tomto odvolacom konaní by potom bolo možné vzhliadnuť ako na rozhodnutie nezákonné. K vyššie uvedeným námietkam z úvodu odvolania, ktoré boli uvedené vo vyjadrení odvolateľa k Zápisnici o miestnom zisťovaní zn. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX týkajúcich sa nesprávneho postupu a spôsobu prepočítavania kontrolných známok počas inventúry (konkrétne sa malo jednať o nepresné váženie kontrolných známok za iných atmosférických podmienok, necertifikovanými prístrojmi, v približných hodnotách), nesprávneho množstva spočítaných kontrolných známok a nezabezpečenie duálnej kontroly konštatuje, že odvolateľ resp. ním poverený zamestnanci mohli byť prítomní pri počítaní kontrolných známok a na prípadné chyby v počítaní kontrolných známok upozorniť. Namietanie nesprávneho postupu a spôsobu prepočítavania kontrolných známok po tom, čo bolo vykonané a tu odvolací orgán zdôraznil, že za prítomnosti zamestnanca odvolateľa, nemôže byť vyhodnotené inak ako účelové v snahe aj bez disponovania konkrétnymi dôkazmi spochybniť výsledok miestneho zisťovania. Ohľadom odstránenia pochybností, na ktoré poukazuje odvolateľ, Finančné riaditeľstvo uviedlo, že v zmysle § 40 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z., ak je to pre dokazovanie nevyhnutné, môže zamestnanec správcu dane bezodplatne odobrať na účely bližšej obhliadky alebo expertízy vzorky zabezpečenej veci. Odobraté vzorky sa po expertíze, či obhliadke vrátia, ak to ich povaha alebo osobitný predpis pripúšťa. Z uvedeného je zrejmé, že zákon neukladá, aby boli vzorky odobraté zo zabezpečenej veci poskytnuté aj tomu, komu zabezpečená vec patrí. Okrem toho, colníci zabezpečujúci predmetné kontrolné známky postupovali v súlade s čl. VI ods. 3 písm. a) Nariadenia prezidenta finančnej správy o odbere vzoriek a manipulácii so vzorkami č. XXX/XXXX/ XXXXXXX, podľa ktorého colník neodoberie tri vzorky (A,B,C), (t. j. aj jednu vzorku pre vlastníka tovaru ako je to napr. v prípade, keď tovarom , z ktorého odoberajú vzorky je lieh alebo minerálny olej, ak vzorkou sú kontrolné známky, čo korešponduje s faktom, že riadne ďalšie nezávisle certifikované laboratórium v SR neexistuje z dôvodu, že Slovenská národná akreditačná služba vydala iba Colnému laboratóriu FR SR ako jedinému laboratóriu v Slovenskej republike osvedčenie na posudzovanie pravosti kontrolných známok na označovanie spotrebiteľského balenia liehu a tabakových výrobkov. Odvolací orgán dodal, že v prípade zabezpečenia falzifikátov kontrolných známok odvolateľ má značne obmedzenú možnosť odstrániť pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu kontrolných známok vzhľadom na skutočnosť falzifikátu, avšak správca dane viazaný ustanovením § 41 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. poučuje daňový subjekt, ktorému bola vec zabezpečená o možnosti odstrániť pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu a o následkoch spojených s ich neodstránením. Ďalej Finančné riaditeľstvo SR k namietanej skutočnosti preukázania pôvodu nadobudnutia a to prostredníctvom dielu C odberného poukazu a poukazu na kontrolné známky, ktorý má colný úrad k dispozícii uviedol, že odberný poukaz vydaný colným úradom odvolateľovi na účel odobratia kontrolných známok z tlačiarne vo svojej podstate slúži iba ako súhlas colného úradu na zakúpenie kontrolných známok a nemožno ním preukázať nákup kontrolných známok. Okrem toho podľa právneho názoru Finančného riaditeľstva SR v prípade, že kontrolné známky sú na to príslušnou odbornou autoritou po vykonaní príslušnej expertízy metódou grafickej diagnostiky vyhodnotené ako falzifikáty, nie je možné odstrániť pochybnosti o pôvode a spôsobe ich nadobudnutia, kvalite a riadnom usporiadaní finančných povinnosti v súvislosti s ich nákupom, resp. to nie je možné poukázaním na existenciu dielu C odberného poukazu v dispozícii colného úradu, ako to robí odvolateľ. Ak by aj odvolací orgán hypoteticky pripustil preukázanie pôvodu kontrolných známok prostredníctvom dielu C odberného poukazu, tento nepreukazuje spôsob nadobudnutia falzifikátov kontrolných známok vrátane ich kvality a usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich nákupom. Čo sa týka dokumentu úradného záznamu zo dňa 22.03.2006, oficiálny doklad tlačiarne cenín KASICO, a.s., zo dňa 12.04.2006 . Finančné riaditeľstvo SR k tomuto uviedlo, že pokiaľ ide o samotné pochybnosti týkajúce sa pravosti kontrolovaných kontrolných známok, kontrolné známky s identifikačným číslom XXXXXXXXXXXXXXX s dátumom výroby XX.XX.XXXX pri kontrole prístrojom DORS 1100 nevykazovali žiadne znaky falzifikátu napriek tomu, že ochranný hologram nebol umiestnený na obvyklom mieste, naproti tomu kontrolné známky s identifikačným číslomXXXXXXXXXXXXXX s dátumom výroby XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, ktoré boli colným úradom zabezpečené v roku 2013 a následné colný úrad v roku 2014 rozhodol o ich prepadnutí, pri kontrole prístrojom DORS 1200, lupou a mikroskopom MEOPTA vykazovali viaceré rozdiely v porovnaní s oficiálnymi vzormi kontrolných známok, to znamená kontrolované kontrolné známky vykazovali znaky falzifikátu. Na základe odbornej expertízy odohraných vzoriek Colné laboratórium FR SR konštatovalo, že v prípade kontrolných známok zabezpečených v daňovom sklade odvolateľa sa jedná o falzifikáty. Čo sa týka spochybnenia výsledkov odbornej expertízy vykonané Colným laboratóriom SR, k tomu odvolací orgán uviedol, že žiadny právny predpis neustanovuje colnému úradu povinnosť oboznamovať daňový subjekt s uvedenými skutočnosťami. Náležitosti, ktoré musí obsahovať kontrolná známka stanovuje Vyhláška MF SR č. 206/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vyhotovení kontrolných známok na označovanie spotrebiteľského balenia liehu a o grafických prvkoch a údajoch na kontrolnej známke. Poukázal pritom na ustanovenie § 10 ods. 11 zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu. Ohľadom podozrenia, že pracovníci colného úradu mohli so zabezpečenými kontrolnými známkami počas 20 dní, ktoré uplynuli od ich odobratia do dňa vydania rozhodnutia svojvoľne nakladať, odvolací orgán konštatoval, že odvolateľ nepredložil žiadne dôkazy, že k manipulácii s kontrolnými známkami v jeho neprospech došlo, a preto považuje tieto tvrdenie odvolateľa za nepreukázané a účelové. Krajský súd podľa preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a rozhodol po súhlase, aby bolo vo veci rozhodnuté bez nariadenia pojednávania a preto rozhodnutie verejne vyhlásil dňa 26.03.2015 o 11:00 hod. na č.d. 107, I. posch. Krajského súdu v Prešove potom, čo oznámenie o vyhlásení rozsudku podľa § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo vyvesené na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove v čase od 18.03.2015 do 26.03.2015. Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu, ktorým rozhodol v súlade s ustanovením § 42 ods. 1 Daňového poriadku o prepadnutí tovaru X XXX kusov kontrolných známok s uvedeným dátumom výroby XX.XX.XXXX a XXX kusov kontrolných známok s uvedeným dátumom výroby dňa XX.XX.XXXX o prepadnutí v prospech štátu, nakoľko sa odbornou expertízou vykonanou dňa 10.09.2013 Colným laboratóriom SR Bratislava preukázalo, že ide o falzifikáty kontrolných známok a na základe uvedeného podľa § 42 ods. 1 Daňového poriadku správca dane vydal rozhodnutie o prepadnutí veci do 15 dní od vykonania expertízy podľa § 40 ods. 2, ktoré výsledky preukázali odôvodnenosť zabezpečenia veci. Zároveň predmetom preskúmania je aj rozhodnutie žalovaného, ktorý ako odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie Colného úradu B., pobočky Colného úradu M. podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil. Základom preskúmavacieho konania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupu správnych orgánov ( s poukazom na § 247 a nasledujúcich ustanovení O.s.p.) bolo posúdenie otázky, či žalobca v zákonom stanovenej lehote odstránil pochybnosti a odôvodnenosť zabezpečenia veci, ktoré viedli k vydaniu rozhodnutia o zabezpečení veci a na základe uvedených skutočností, či správne a zákonne správca dane vydal s poukazom na ustanovenie § 42 ods. 1 Daňového poriadku rozhodnutie o prepadnutí veci. Senát krajského súdu pri posúdení uvedenej otázky jednoznačne vychádzal z obsahu administratívneho spisu, ktorý bol predložený žalovaným súdu v tomto konaní. Senát krajského súdu preskúmal zákonnosť napadnutých rozhodnutí tak žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu Colného úradu B.O. podľa § 250j ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodu uvádzaných v žalobe a jednohlasne dospel k záveru, že rozhodnutia colných orgánov boli vydané v súlade so zákonom a námietky, na ktoré žalobca poukázal v žalobe sú nedôvodné. Pri svojom závere senát krajského súdu vychádzal jednoznačne z obsahu už vyššie uvádzaného administratívneho spisu. Podľa § 37 zákona č. 563/2009 Z.z. daňového poriadku, správca dane je oprávnený na účely správy daní a pri poskytnutí súčinnosti orgánom podľa osobitného predpisu vykonávať miestne zisťovanie aj mimo obvodu svojej územnej pôsobnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní. Podľa § 37 ods. 3 citovaného zákona, pri výkone miestneho zisťovania je zamestnanec správcu dane povinný preukázať sa služobným preukazom; túto povinnosť nemá zamestnanec správcu dane, ktorým je obec a colník vykonávajúci miestne zisťovanie v služobnej rovnošate. Zamestnanec správcu dane, ktorým je obec, je povinný preukázať sa oprávnením na vykonanie miestneho zisťovania. Podľa § 37 ods. 4 citovaného zákona, o miestnom zisťovaní spíše zamestnanec správcu dane zápisnicu. Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice zamestnanec správcu dane odovzdá daňovému subjektu alebo inej osobe, alebo zamestnancovi daňového subjektu, alebo zamestnancovi inej osoby, za účasti ktorého sa vykonávalo miestne zisťovanie. Ak sa miestneho zisťovania nezúčastní daňový subjekt alebo jeho zamestnanec, alebo iná osoba alebo zamestnanec inej osoby, spíše zamestnanec správcu dane úradný záznam. Ak správca dane pri miestnom zisťovaní zabezpečí vec podľa § 41 a 42, odovzdá rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice osobe, od ktorej prevzal vec, ktorú zabezpečil. Podľa § 37 ods. 5 citovaného zákona, ustanovenia o miestnom zisťovaní, zabezpečení veci a prepadnutí veci sa vzťahujú primerane aj na finančné riaditeľstvo. Podľa § 38 ods. 1 citovaného zákona, zamestnanec správcu dane má právo v dobe primeranej predmetu zisťovania, najmä v dobe prevádzky, na neobmedzený prístup na pozemky, do každej prevádzkovej budovy, miestnosti alebo miesta vrátane dopravných prostriedkov a prepravných obalov, k účtovným písomnostiam, záznamom a informáciám, a to aj na technických nosičoch dát, a vykonať obhliadku veci v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona. Toto právo má aj ak ide o byt, ktorý daňový subjekt používa aj na podnikanie. Podľa § 38 ods. 2 citovaného zákona, zamestnanec správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, je oprávnený tovar nakúpený pri miestnom zisťovaní v nezmenenom stave vrátiť daňovému subjektu, ktorý je povinný tento tovar prevziať späť a zaplatenú cenu zamestnancovi správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, vrátiť. Podľa § 38 ods. 3 citovaného zákona, zamestnanec správcu dane má právo urobiť si alebo vyžiadať si výpis alebo kópiu z účtovných záznamov, iných záznamov alebo informácií, a to aj na technických nosičoch dát na náklady daňového subjektu. Rovnako má právo vyhotovovať z priebehu miestneho zisťovania fotodokumentáciu a audiovizuálny záznam v rozsahu potrebnom na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.33) Podľa § 38 ods. 4 citovaného zákona, v rozsahu nevyhnutnom k prevereniu údajov na technických nosičoch dát má správca dane právo na informácie o používaných programoch výpočtovej techniky a môže využívať programové vybavenie, v ktorom boli informácie spracované, za prítomnosti daňového subjektu alebo ním poverenej osoby. Podľa § 38 ods. 5 citovaného zákona, zamestnanec správcu dane má právo zapožičať si doklady alebo výpisy, alebo ich kópie a iné veci alebo odobrať vzorku mimo sídla alebo miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov daňového subjektu alebo inej osoby. Prevzatie dokladov a iných vecí alebo odobratie vzoriek potvrdí zamestnanec správcu dane osobitne pri prevzatí. Zapožičané doklady a iné veci vráti správca dane najneskôr do 30 dní od predloženia posledného dokladu alebo inej veci. Odobraté vzorky alebo časť vzorky sa po expertíze alebo obhliadke vrátia, ak to pripúšťa ich povaha alebo osobitný predpis. V osobitne zložitých prípadoch, najmä ak je nevyhnutné vykonať vonkajšiu expertízu alebo zapožičané doklady a iné veci poskytnúť na účely trestného konania, môže túto lehotu druhostupňový orgán primerane predĺžiť, a to aj opakovane. O tejto skutočnosti správca dane písomne upovedomí daňový subjekt alebo inú osobu, u ktorej je vykonávané miestne zisťovanie. Podľa § 39 ods. 1 citovaného zákona, daňový subjekt alebo iná osoba je povinná poskytnúť zamestnancovi správcu dane, ktorý vykonáva miestne zisťovanie, pomoc a súčinnosť potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä mu podať potrebné vysvetlenia. Podľa § 39 ods. 2 citovaného zákona, daňový subjekt alebo iná osoba, u ktorej sa miestne zisťovanie vykonáva, je povinná zapožičať správcovi dane ním vyžiadané doklady alebo výpisy, alebo ich kópie a iné veci alebo umožniť odobrať vzorku mimo sídla alebo miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov. Na tento postup sa vzťahuje § 38 ods. 5. Podľa § 39 ods. 3 citovaného zákona, ak daňový subjekt vykonáva dani podliehajúcu činnosť mimo miesta svojho obvyklého pracoviska, mimo sídla alebo miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov na verejnom priestranstve alebo miesto výkonu tejto činnosti strieda, je povinný na výzvu zamestnanca správcu dane predložiť oprávnenie na podnikanie a ak ide o fyzickú osobu alebo zamestnanca právnickej osoby, preukázať svoju totožnosť občianskym preukazom alebo iným dokladom totožnosti. Cudzinec preukazuje svoju totožnosť povolením na trvalý pobyt alebo iným dokladom totožnosti. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., zamestnanec správcu dane môže zabezpečiť vec nevyhnutne potrebnú na preukázanie skutočností pri správe daní. Toto opatrenie sa využije najmä vtedy, ak chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia veci, ich množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. Daňový úrad alebo colný úrad môže zabezpečiť tovar podnikateľovi, ktorý predáva tovar na území Slovenskej republiky a nemá na predajnom mieste elektronickú registračnú pokladnicu podľa osobitného predpisu. Podľa § 40 ods. 2 citovaného zákona, ak je to pre dokazovanie nevyhnutné, môže zamestnanec správcu dane bezodplatne odobrať na účely bližšej obhliadky alebo expertízy vzorky zabezpečenej veci. Odobraté vzorky sa po expertíze či obhliadke vrátia, ak to ich povaha alebo osobitný predpis pripúšťa. Podľa § 41 ods. 4 citovaného zákona, ak je obava, že by mohlo dôjsť k odstráneniu, poškodeniu alebo zničeniu veci, zabezpečí správca dane jej úschovu v priestoroch ním určených alebo uzavrie zmluvu o úschove tejto veci. Podľa § 41 ods. 5 citovaného zákona, správca dane , ktorý vec zabezpečil vydá rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení veci, ak daňový subjekt v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci odstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci alebo do 15 dní od vykonania expertízy podľa § 40 ods. 2, ktorej výsledky nepreukázali odôvodnenosť zabezpečenia veci, pričom vec, ktorá bola predmetom zabezpečenia sa vráti, ak to jej povaha a osobitný predpis pripúšťa. Takéto rozhodnutie je právoplatné dňom jeho vydania; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., správca dane , ktorý vec zabezpečil vydá rozhodnutie o prepadnutí veci okrem dopravného prostriedku zabezpečeného podľa § 40 ods. 3, ak daňový subjekt v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci, alebo do 15 dní od vykonania expertízy podľa § 40 ods. 2, ktorej výsledky preukázali odôvodnenosť zabezpečenia veci. Ak sú pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci, odstránené len čiastočne, správca dane vydá rozhodnutie o prepadnutí veci, pri ktorej neboli odstránené pochybnosti, ktoré viedli k jej zabezpečeniu, pričom vec, pri ktorej boli odstránené pochybnosti, ktoré viedli k jej zabezpečeniu, sa vráti, ak to jej povaha a osobitný predpis34) pripúšťa, o čom sa spíše zápisnica. Na základe vyššie uvádzaných ustanovení Daňového poriadku mal senát krajského súdu za jednoznačne preukázané, že postup, ako aj vydané rozhodnutia colných úradov boli v súlade s uvedeným daňovým poriadkom. Pri tomto závere súd jednoznačne vychádzal z toho, že z citovaných ustanovení daňového poriadku, konkrétne § 37 a § 39 jednoznačne vyplýva, že postup a spôsob vykonávanie miestneho zisťovania správcom dane pri miestnom zisťovaní a tiež poukazujú tieto ustanovenia na jednotlivé povinnosti daňových subjektov pri miestnom zisťovaní. Aj podľa názoru súdu bol postup správcu dane v súlade s týmito ustanoveniami a s poukazom na konkrétne ustanovenie § 37 ods. 4 Daňového poriadku jednoznačne predpokladá prítomnosť samotného daňového subjektu pri miestnom zisťovaní alebo ním určeného zamestnanca, čo v tomto prípade ako vyplýva zo Zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 30.09.2013 bolo splnené. Pokiaľ žalobca namietal nesprávnosť tejto kontroly, resp. nesprávnosť prepočítania kontrolných známok, bolo v jeho právomoci, aby takto urobil a keďže poveril jedného zamestnanca na účasť pri tomto miestnom zisťovaní a to R. M.. Tento bol zodpovedný za celý priebeh miestneho zisťovania a preverovania kontrolovaných kontrolných známok čo sa týka zastúpenia žalobcu. Preto žalobnú námietku spochybnenia samotného výkonu miestneho zisťovania a preverovania kontrolovaných kontrolných známok považuje súd túto námietku za bezpredmetnú. Čo sa týka namietaného hrubého porušenia postupu pri zabezpečení kontrolných známok z dôvodu nedodržania kontrolnej lehoty na vydanie samotného rozhodnutia od momentu spísania zápisnice o miestnom zisťovaní, súd je toho názoru, že v rozhodnutí o odvolaní sa dostatočne vyporiadal s uvedenou námietkou, pretože poukázal na to, že počas 20 dní, kedy mohol colný úrad svojvoľne nakladať s kontrolnými známkami a s týmito manipulovať nebolo preukázané, ani táto skutočnosť zo strany žalobcu zamestnanec žalobcu, resp. sám žalobca nenamietal a ani nepredložil také dôkazy, ktoré by odôvodňovali spochybnenie samotného zabezpečenia kontrolných známok čo sa týka ich uskladnenia. Preto aj túto námietku považuje súd za irelevantnú. K námietke žalobcu uvádzanej v žalobe, že colný úrad nevydal rozhodnutie v lehote troch dní po odvolaní proti rozhodnutiu o zabezpečení vecí pričom sa touto námietkou žalovaný dostatočne nevysporiadal o svojom rozhodnutí, avšak podľa názoru súdu táto skutočnosť nemala vplyv na samotné rozhodnutie Colného úradu B. o prepadnutí tovaru, pretože na základe vykonanej expertízy Colného laboratória SR bolo jednoznačne preukázané, že uvedené kontrolné známky boli falzifikátmi a práve na základe tejto skutočnosti preukázanej expertízou Colného laboratória SR došlo aj k prepadnutiu týchto známok. Čo sa týka samotnej skutočnosti, že neodstránil žalobca pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci, tieto pochybnosti aj podľa názoru súdu žalobca v celom rozsahu odstrániť ani nemohol, pretože výsledkami odbornej expertízy bolo jednoznačne preukázané, že zabezpečené SBL na základe rozhodnutia Colného úradu B. zo dňa 15.08.2013 vlastne boli falzifikáty, ktoré prepadli v prospech štátu na základe rozhodnutia Colného úradu B. zo dňa 20.01.2014. Tá skutočnosť, že tieto pochybnosti nemohol ani jednoznačne odstrániť viedli colný úrad podľa názoru súdu aj k samotnému zabezpečeniu veci a to rozhodnutím zo dňa 15.08.2013, pretože už samotné miestne zisťovanie preukázalo podozrenie, že zabezpečené kontrolné známky môžu byť falzifikátmi, čo sa následnou expertízou Colného laboratória SR aj preukázalo. Potom správne a v súlade s príslušným ustanovením § 42 ods. 1 Daňového poriadku vydal správca dane rozhodnutie o prepadnutí veci na základe už týchto preukázaných skutočností. Čo sa týka dodržania samotnej lehoty, v ktorej mal povinnosť colný úrad vydať rozhodnutie v súlade s ustanovením § 42 ods. 1 Daňového poriadku a to do 15 dní odo dňa vykonania expertízy, aj súd konštatuje, že táto lehota síce nebola zo strany prvostupňového správneho orgánu dodržaná, avšak táto skutočnosť nemala vplyv na predmet samotného rozhodnutia v takom rozsahu, že by súd rozhodnutie žalovaného, ktorý v konečnom dôsledku potvrdil rozhodnutie Colného úradu v B. zo dňa 20.01.2014 pre túto vadu musel zrušiť ako nezákonne vydané, pretože aj keď nebola dodržaná táto procesná lehota, avšak na samotný predmet rozhodnutia ako už súd uviedol, nemalo toto oneskorené vydanie rozhodnutia vplyv. V tomto ohľade poukazuje súd na predchádzajúce rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ako aj na názor Ústavného súdu SR, ktorý jednoznačne poukazuje na to, že samotné formálne zrušenie preskúmavaného rozhodnutia, ktoré v konečnom dôsledku neprinesie kladné rozhodnutie v prospech žalobcu nie je v rozhodovacej činnosti súdu nevyhnutne potrebné. Senát krajského súdu v tejto súvislosti poukazuje aj na obdobnú rozhodovaciu činnosť obdobný právny názor vyslovený v iných rozhodnutiach s poukazom na rozhodnutie NS SR 5Sžf 68/2009 zo dňa 22.06.2010, ako aj 3Sžf 37/2009 zo dňa 29.10.2009. Na základe vyššie uvedených skutočností preto senát krajského súdu sa jednoznačne stotožnil so závermi rozhodnutia žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie Colného úradu B. ako správcu dane, ktorým rozhodnutím došlo k prepadnutiu X XXX kusov kontrolných známok s dátumom výroby XX.XX.XXXX a XXX kusov kontrolných známok s dátumom výroby XX.XX.XXXX v prospech štátu, nakoľko sa odbornou expertízou vykonanou dňa 10.09.2013 jednoznačne preukázalo, že ide o falzifikáty kontrolných známok, považuje za dostatočne odôvodnené, pričom rozhodnutie žalovaného obsahovalo všetky právne argumenty, ktoré viedli odvolací orgán, aby predmetné rozhodnutie o prepadnutí veci potvrdil. S týmito závermi žalovaného sa súd jednoznačne stotožňuje a poukazuje pritom na to, že žalovaný sa dôsledne a podrobne vyporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré v odvolaní uviedol. Senát krajského súdu v Prešove na základe týchto skutočností žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol, pričom námietky žalobcu uvádzané v žalobe nepovažoval za preukázané a dôvodné. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca v konaní nebol úspešný a žalovaný zo zákona nemá právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.