KAUZIS.SK
RozsudokNajvyšší súd SR25. 10. 2017plný text

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/52/2015 z 25. 10. 2017

CitáciaRozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2017, sp. zn. 8Sžf/52/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:8014200802.1

Text rozhodnutia

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžf/52/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200802
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8014200802.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členov
senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eleny Kováčovej, v právnej veci žalobcu: VANAPO, s.r.o.
so sídlom Festivalová 802/9, 089 01 Svidník, IČO: 36 455 164, DIČ: XXXXXXXXXX, zastúpeného
konateľom M. H., právne zastúpeného JUDr. Marekom Bujdošom, advokátom so sídlom v Stropkove,
Hlinky 262/6 091 01 Stropkov, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so
sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, adresa na doručovanie Mierová
23, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 09. apríla 2014
pod č. 1100902/128471/2014, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.
2S/50/2014-52 zo dňa 26. marca 2015, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/50/2014-52 zo dňa 26.
marca 2015 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „OSP") zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia
žalovaného č. 1100902/128471/2014 zo dňa 09.04.2014, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Colného
úradu Prešov, pobočka Colného úradu Svidník č. 1096265/1/38298/2014 zo dňa 20.01.2014, ktorým
Colný úrad Prešov v súlade s ustanovením § 42 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v právnej veci
prepadnutia tovaru nižšie uvedeného a to 7281 kusov kontrolných známok s identifikačným číslom
XXXXXXXXXXXXXX s uvedeným dátumom výroby 21.11.2008 a 762 kusov kontrolných známok
s identifikačným číslom XXXXXXXXXXXXXX s uvedeným dátumom výroby 26.07.2005, ktoré boli
zabezpečené daňovému subjektu VANAPO, s.r.o., Festivalová 802/9, 089 01 Svidník rozhodnutím
Colného úradu Prešov zo dňa 15.08.2013, č. 09006265/1/393329/2013 prepadajú v prospech štátu,
nakoľko sa odbornou expertízou vykonanou dňa 10.09.2013, Colným laboratóriom FR SR, Bajkalská
24, 821 09 Bratislava preukázalo, že ide o falzifikáty kontrolných známok. O trovách konania rozhodol
krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.

V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd uviedol, že postup, ako aj vydané rozhodnutia colných
úradov boli v súlade s daňovým poriadkom. Pri tomto závere súd jednoznačne vychádzal z toho, že
z ustanovení daňového poriadku, konkrétne § 37 a § 39, z ktorých jednoznačne vyplýva, že postup a
spôsob vykonávanie miestneho zisťovania správcom dane pri miestnom zisťovaní a tiež poukazujú tieto
ustanovenia na jednotlivé povinnosti daňových subjektov pri miestnom zisťovaní.



Podľa názoru krajského súdu bol postup správcu dane v súlade s týmito ustanoveniami a s poukazom na
konkrétne ustanovenie § 37 ods. 4 Daňového poriadku jednoznačne predpokladá prítomnosť samotného
daňového subjektu pri miestnom zisťovaní alebo ním určeného zamestnanca, čo v prejednávanom
prípade ako vyplynulo zo Zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 30.09.2013 bolo splnené. Pokiaľ
žalobca namietal nesprávnosť tejto kontroly, resp. nesprávnosť prepočítania kontrolných známok,
bolo v jeho právomoci, aby takto urobil a keďže poveril jedného zamestnanca na účasť pri tomto
miestnom zisťovaní a to Ing. M., bol tento zodpovedný za celý priebeh miestneho zisťovania a
preverovania kontrolovaných kontrolných známok čo sa týka zastúpenia žalobcu. Preto žalobnú
námietku spochybnenia samotného výkonu miestneho zisťovania a preverovania kontrolovaných
kontrolných známok považoval krajský súd námietku za bezpredmetnú.
Pokiaľ išlo o namietané hrubé porušenia postupu pri zabezpečení kontrolných známok z dôvodu
nedodržania kontrolnej lehoty na vydanie samotného rozhodnutia od momentu spísania zápisnice o
miestnom zisťovaní, krajský súd je toho názoru, že v rozhodnutí o odvolaní sa dostatočne vyporiadal
s uvedenou námietkou, pretože poukázal na to, že počas 20 dní, kedy mohol colný úrad svojvoľne
nakladať s kontrolnými známkami a s týmito manipulovať nebolo preukázané, ani táto skutočnosť zo
strany žalobcu, zamestnanca žalobcu, resp. sám žalobca nenamietal a ani nepredložil také dôkazy,
ktoré by odôvodňovali spochybnenie samotného zabezpečenia kontrolných známok čo sa týka ich
uskladnenia. Preto aj túto námietku považoval krajský súd za irelevantnú.
K námietke žalobcu uvádzanej v žalobe, že colný úrad nevydal rozhodnutie v lehote troch dní po odvolaní
proti rozhodnutiu o zabezpečení vecí pričom sa touto námietkou žalovaný dostatočne nevyporiadal o
svojom rozhodnutí, avšak podľa názoru súdu táto skutočnosť nemala vplyv na samotné rozhodnutie
Colného úradu Prešov o prepadnutí tovaru, pretože na základe vykonanej expertízy Colného laboratória
SR bolo jednoznačne preukázané, že uvedené kontrolné známky boli falzifikátmi a práve na základe
tejto skutočnosti preukázanej expertízou Colného laboratória SR došlo aj k prepadnutiu týchto známok.
Namietanú skutočnosť, že žalobca neodstránil pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci, tieto
pochybnosti aj podľa názoru súdu žalobca v celom rozsahu odstrániť ani nemohol, pretože výsledkami
odbornej expertízy bolo jednoznačne preukázané, že zabezpečené SBL na základe rozhodnutia
Colného úradu Prešov zo dňa 15.08.2013 vlastne boli falzifikáty, ktoré prepadli v prospech štátu na
základe rozhodnutia Colného úradu Prešov zo dňa 20.01.2014. Tá skutočnosť, že tieto pochybnosti
nemohol ani jednoznačne odstrániť viedli colný úrad podľa názoru súdu aj k samotnému zabezpečeniu
veci a to rozhodnutím zo dňa 15.08.2013, pretože už samotné miestne zisťovanie preukázalo
podozrenie, že zabezpečené kontrolné známky môžu byť falzifikátmi, čo sa následnou expertízou
Colného laboratória SR aj preukázalo. Potom správne a v súlade s príslušným ustanovením § 42
ods. 1 Daňového poriadku vydal správca dane rozhodnutie o prepadnutí veci na základe už týchto
preukázaných skutočností.
Pokiaľ išlo o dodržanie samotnej lehoty, v ktorej mal povinnosť colný úrad vydať rozhodnutie v súlade
s ustanovením § 42 ods. 1 Daňového poriadku a to do 15 dní odo dňa vykonania expertízy, aj krajský
súd konštatoval, že táto lehota síce nebola zo strany prvostupňového správneho orgánu dodržaná,
avšak táto skutočnosť nemala vplyv na predmet samotného rozhodnutia v takom rozsahu, že by súd
rozhodnutie žalovaného, ktorý v konečnom dôsledku potvrdil rozhodnutie Colného úradu v Prešove zo
dňa 20.01.2014 pre túto vadu musel zrušiť ako nezákonne vydané, pretože aj keď nebola dodržaná táto
procesná lehota, avšak na predmet rozhodnutia ako už súd uviedol, nemalo toto oneskorené vydanie
rozhodnutia vplyv. V tomto ohľade poukázal krajský súd na predchádzajúce rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR, ako aj na názor Ústavného súdu SR, ktorý jednoznačne uviedol, že samotné formálne zrušenie
preskúmavaného rozhodnutia, ktoré v konečnom dôsledku neprinesie kladné rozhodnutie v prospech
žalobcu nie je v rozhodovacej činnosti súdu nevyhnutne potrebné. Senát krajského súdu v tejto súvislosti
poukázal aj na obdobnú rozhodovaciu činnosť obdobný právny názor vyslovený v iných rozhodnutiach
s poukazom na rozhodnutie NS SR 5Sžf/68/2009 zo dňa 22.06.2010, ako aj 3Sžf/37/2009 zo dňa
29.10.2009.
Krajský súd sa jednoznačne stotožnil so závermi rozhodnutia žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie
Colného úradu Prešov ako správcu dane, ktorým rozhodnutím došlo k prepadnutiu 7281 kusov
kontrolných známok s dátumom výroby 21.11.2008 a 762 kusov kontrolných známok s dátumom
výroby 26.07.2005 v prospech štátu, nakoľko sa odbornou expertízou vykonanou dňa 10.09.2013
jednoznačne preukázalo, že ide o falzifikáty kontrolných známok, považuje za dostatočne odôvodnené,
pričom rozhodnutie žalovaného obsahovalo všetky právne argumenty, ktoré viedli odvolací orgán, aby
predmetné rozhodnutie o prepadnutí veci potvrdil.



Krajský súd uviedol záverom, že žalovaný sa dôsledne a podrobne vyporiadal so všetkými námietkami
žalobcu, ktoré v odvolaní uviedol, pričom žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP ako nedôvodnú zamietol,
nakoľko námietky žalobcu uvádzané v žalobe nepovažoval za preukázané a dôvodné.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že prvostupňový súd sa
dostatočne nevyporiadal so skutočnosťami uvedenými v žalobe, najmä s tvrdením, že daňový subjekt
pri výkone kontroly colným úradom, kde kontrolovali 9 zamestnanci CÚ a p. M. im len podával škatule
s kontrolnými známkami a následne tieto preberal, nemôže byť brané ako aktívna účasť daňového
subjektu pri miestnom zisťovaní, na ktorú má daňový subjekt právo. Opätovne uviedol, že kontrola bola
vykonaná účelovo v čase celozávodnej dovolenky, kedy sa u žalobcu nepracovalo a nemal k dispozícii
žiadnych zamestnancov na duálnu kontrolu.
Krajský súd sa podľa žalobcu nedostatočne vyporiadal s výhradou, že colný úrad už raz takto postupoval
avšak po doručení vyjadrenia tlačiarne - spoločnosti KASICO a.s. týchto kolkov (rok 2005 a 2008) od
správneho konania upustil, pričom aj teraz sa jednalo o kontrolné známky z rovnakého obdobia.
Podľa žalobcu tiež konštatovanie prvostupňového súdu, že formálne nedodržanie lehôt nemá vplyv a
rozhodnutie vo veci sa nejaví ako správne. Každý subjekt, či správny orgán alebo aj daňový subjekt musí
dodržiavať zákony a lehoty tam stanovené a z uvedeného dôvodu má za to, že v tomto konaní a aj v
predchádzajúcich konaniach boli hrubo porušené práva žalobcu a najmä základné zásady správy daní.
V závere svojho odvolania žalobca zopakoval, že prvostupňový súd sa nedostatočne vyporiadal s
jeho výhradami a námietkami uvedenými v žalobe a to, že kontrola a prepočítavanie kontrolných
známok zo strany prvostupňového orgánu prebiehala nezákonne a v hrubom rozpore so základnými
zásadami správy daní podľa § 3 zákona č. 563/2009 Z.z. bez možností účastí zástupcov žalobcu
(p. M. mohol len vydávať kontrolné známky a následne ich len ukladať, nebol mu poskytnutý žiadny
priestor zo strany správneho orgánu na prepočítavanie alebo kontrolu kontrolných známok, pričom pri
kontrole asi 3 miliónov kontrolných známok a najmä pri ich prepočítavaní by 1 zamestnanec žalobcu
nemohol vykonať žiadnu kontrolu, zo strany správneho orgánu bolo na kontrole 9 ľudí a týmto musel
zabezpečiť obsluhu pri vydávaní a vrátení kontrolných známok) a že správny orgán vykonal účelovo
kontrolu v čase, kedy žalobca vykonával celozávodnú dovolenku, pričom o jej čerpaní bol správny orgán
vopred upovedomený a že samotná inventúra a kontrola kontrolných známok a zaistenie kontrolných
známok bolo zmätočné a nejasné a vykonávanie dôkazov a samotné zaistenie kontrolných známok
bolo v rozpore so základnými zásadami správy daní podľa § 3 zákona č. 563/2009 Z.z., pričom
bol hrubo porušený postup pri zabezpečení veci podľa § 41 zákona č. 563/2009 Z.z. a to najmä,
že nebola dodržaná lehota 3 pracovných dní od spísania zápisnice, neumožnili žalobcovi odobratie
aspoň niekoľkých vzoriek údajných falzifikátov kontrolných známok za účelom ich predloženia výrobcovi
spoločnosti KASICO a.s., ktorý aj v minulosti na základe výhrady správneho orgánu podal vysvetlenie
ohľadom nesplnenia niektorých znakov na kontrolných známkach, ktoré v tom čase správny orgán
rešpektoval, pričom u údajných falzifikátov išlo o kontrolné známky z rovnakého obdobia, ako u známok,
ktoré už správny orgán namietal ako falošné a spoločnosť KASICO a.s. už v roku 2006 dalo k
namietaným vlastnostiam kontrolných známok zo strany colného úradu svoje vyjadrenie, ktoré následne
colný orgán rešpektoval.
Na základe uvedených skutočností navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu v
celom rozsahu zrušil a vec vrátil na konanie prvostupňovému súdu, príp. zmenil a rozhodol v zmysle
ním navrhovaného petitu žaloby a zároveň mu priznal trovy prvostupňového ako aj odvolacieho konania,
ktoré vyčíslil vo výške 581,76 €.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že žalobca v odvolaní opätovne uvádza len tie námietky,
ktoré doteraz uvádzal v predmetných daňových konaniach, resp. v prvostupňovom konaní, s ktorými sa
už colný úrad a žalovaný relevantne vysporiadali a ku ktorým už súd prvého stupňa vo svojom rozsudku
zaujal príslušné stanovisko.
Žalovaný preto zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach a návrhoch v súdnom konaní, daných v
podobe písomných rozhodnutí správcov dane, vyjadrení, resp. priamo na súdnom pojednávaní vo veci.
Podľa žalovaného sa súd prvého stupňa zaoberal všetkými skutočnosťami (právnymi alebo skutkovými)
vyplývajúcimi z podanej žaloby, riadne sa nimi zaoberal a svoje rozhodnutie zodpovedajúcim spôsobom
odôvodnil.
Navrhol aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského
súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno



priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2
OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 26.10.2017 (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené
záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia
a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).

Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo preskúmať na základe a v rozsahu včas podaného
odvolania, či krajský súd vecne správne rozhodol, keď žalobu zamietol.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 1100902/128471/2014 zo dňa 09.04.2014, ktorým žalovaný
potvrdil rozhodnutie Colného úradu Prešov, pobočka Colného úradu Svidník č. 1096265/1/38298/2014
zo dňa 20.01.2014, ktorým Colný úrad Prešov v súlade s ustanovením § 42 ods. 1 zákona č.
563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov v právnej veci prepadnutia tovaru nižšie uvedeného to 7281 kusov kontrolných
známok s identifikačným číslom XXXXXXXXXXXXXX s uvedeným dátumom výroby 21.11.2008 a 762
kusov kontrolných známok s identifikačným číslom XXXXXXXXXXXXXX s uvedeným dátumom výroby
26.07.2005, ktoré boli zabezpečené daňovému subjektu VANAPO, s.r.o., Festivalová 802/9, 089 01
Svidník rozhodnutím Colného úradu Prešov zo dňa 15.08.2013, č. 09006265/1/393329/2013 prepadajú
v prospech štátu, nakoľko sa odbornou expertízou vykonanou dňa 10.09.2013, Colným laboratóriom FR
SR, Bajkalská 24, 821 09 Bratislava preukázalo, že ide o falzifikáty kontrolných známok.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie a postup žalovaného správneho
orgánu, ktorým žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o prepadnutí kontrolných známok, ktoré boli
vykonanou expertízou označené ako falzifikáty.

Odvolací súd z obsahu administratívneho spisu zistil skutkový stav tak, ako bol opísaný v rozsudku
krajského súdu a preto v podrobnostiach naň v celom rozsahu odkazuje a nebude sa opakovať.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti
druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl. OSP) je posudzovať, či správny orgán
vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či
zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v
súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda
či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi
predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP).

V rámci súdneho preskúmavacieho konania súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).

Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne
uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených
zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 OSP).



Podľa § 246c ods. 1, veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného medzi účastníkmi konania v prieskumnom
konaní súdu spočíva v tom či prvostupňový Colný úrad a žalovaný postupovali správne a v súlade
daňovým poriadkom a či neboli porušené práva žalobcu počas správneho konania.

V ustanovení § 3 daňového poriadku sú uvedené základné zásady správy daní tak, že pri správe daní
sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa
pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca
dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje
im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane
je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez
zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu
dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správa daní
je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Správca dane je povinný vykonať úkony
pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu
daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. Pri
uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Daňové subjekty majú pri správe
daní rovnaké práva a povinnosti. Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4
ods. 2 písm. d/ pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Správca dane dbá na to, aby
pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Zo skutkových zistení nesporne vyplýva, že Colný úrad v danom prípade zaistil kontrolné známky
na označovanie SBL liehu, nakoľko mal pochybnosti o ich pravosti, pričom postupoval v súlade s
hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi a po zistení, keď expertízou Colného laboratória SR
došlo k potvrdeniu , že ide o falzifikáty, rozhodol prepadnutiu týchto kontrolných známok.

Žalobca vo svojom odvolaní opätovne zopakoval tie isté námietky, ktorými sa už zaoberal ako žalovaný
tak aj krajský súd, ktorý ich podľa názoru odvolacieho súdu vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému
rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v
zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 OSP nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov
a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu
vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu,
ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Odvolací
súd považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom
a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v posudzovanej veci zistil, že odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne
nové právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku krajského súdu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, napadnutý
rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP
a s § 219 ods. 1 OSP potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).



O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 v spojení
s § 250k ods. 1 OSP. Účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobca v konaní nebol úspešný a
žalovanému v tomto konaní náhrada trov konania neprináleží.

Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý
bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť
01.07.2016.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok, ktorý v § 491
ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 2S/50/2014

    potvrdené

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 8014200802)

  1. 25. 3. 2015Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2S/50/2014 z 25. 3. 2015
  2. 25. 10. 2017Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/52/2015 z 25. 10. 2017 (toto rozhodnutie)