Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6S/60/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201072 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014201072.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobkyne W. Y., trvale bytom X. XX, XXX XX N., proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie posudkových činností - pracovisko Košice so sídlom Košice, Zádielska 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. júla 2014 číslo: UPS/US6/GRPRKEPC/BEZ/2014/22653 v spojení s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov zo dňa 30. apríla 2014 číslo: BJ1/OPČ/SOC/2014/38453, na základe žaloby jednohlasne takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 28. júla 2014 číslo: UPS/US6/GRPRKEPC/BEZ/2014/22653 v spojení s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov zo dňa 30. apríla 2014 číslo: BJ1/OPČ/SOC/2014/38453 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 29.07.2014 žalovaný ako príslušný odvolací orgán preskúmal rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov číslo: BJ1/OPČ/SOC/2014/38453 zo dňa 30.04.2014 (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu), ktorým nevyhovel podľa § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 447/2008 Z. z.) žiadosti žalobkyne o vyhotovenie parkovacieho preukazu a v zmysle § 16 ods. 6, § 15 ods. 3, § 17 ods. 1, § 55 ods. 7, § 55 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z. rozhodol tak, že podľa § 59 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok) odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán zamietol žiadosť žalobkyne o vydanie parkovacieho preukazu zo dňa 14.04.2014 a to na základe lekárskeho posudku číslo: BJ1/OPČ/SOC/2014/38453 zo dňa 22.04.2014, podľa ktorého bola žalobkyni určená miera funkčnej poruchy 70 % podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z .z. časti III.8.d/, pre cukrovku, chronické komplikácie, avšak podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá ani praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom poukázala na nepriaznivý zdravotný stav a žiadala o zrušenie napadnutého rozhodnutia. Posudkový lekár žalovaného vydal na základe lekárskych nálezov, nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii, ako aj lekárskeho nálezu, ktorý tvoril prílohu odvolania lekársky posudok číslo: UPS/US6/ GRPRKEPC/BEZ/2014/22653 zo dňa 25.07.2014, podľa ktorého je miera funkčnej poruchy žalobkyne 70 % podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z. z. časti III.8.d/, pre cukrovku - chronické komplikácie cukrovky (diabetická nefropatia). Na základe uvedeného sa žalobkyňa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalobkyňa sa lieči aj pre ischemickú chorobu srdca - NYHA II. (miera funkčnej poruchy, ďalej len MFP 40 %), pre poruchy krvného tlaku 2. stupňa - stredná forma (MFP 30 %) a difúzne poruchy CNS - ľahká porucha (MFP 20 %). Z lekárskeho posudku zo dňa 25.07.2014 vyplýva, že žalobkyňa trpí viacpočetnými postihnutiami podmienenými fyziologickým procesom starnutia. Žalobkyňa je schopná premiestniť s k prostriedkom verejnej hromadnej dopravy a železničnej dopravy a späť, nastupovať a vystupovať z nich primerane svojmu veku s pomocou sprievodcu, je schopná udržať sa v dopravných prostriedkoch počas jazdy a zvládnuť inú situáciu v nich, pretože nemá stavy a postihnutia, ktoré by tomu zabraňovali. Na základe vyššie uvedeného nie je žalobkyňa odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pretože nespĺňa podmienky § 14 písm. a/, b/, c/ zákona č. 447/2008 Z. z.. Žalobkyňa tiež netrpí praktickou alebo úplnou slepotou oboch očí. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí citoval ustanovenia § 15 ods. 3, § 17 ods. 1, § 55 ods. 7, § 14 ods. 6 a § 55 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z. Poukázal, že vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nespĺňa základnú podmienku pre vyhotovenie parkovacieho preukazu, ktorou je odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a netrpí ani praktickou alebo úplnou slepotou oboch očí, nie je možné vyhovieť jej žiadosti o vydanie parkovacieho preukazu. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktoré žiadala zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadala, aby jej boli nahradené trovy konania. Argumentovala tým, že lekársky posudok žalovaného zo dňa 25.07.2014 nezohľadňuje, že má obmedzenie mobility II. a III. stupňa, a že potrebuje pomoc druhej osoby pri bežných denných činnostiach (hygiena, obliekanie, varenie, pranie), pričom tieto obmedzenia sú výslovne uvedené v lekárskej správe neurologičky MUDr. J. I.j zo dňa 22.05.2014. Vzhľadom na neurologický nález je zrejmé, že nie je schopná premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy a k prostriedku železničnej dopravy a späť, nastupovať doň, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z neho, ako aj zvládnuť inú situáciu vo vozidle. S prihliadnutím na vek bude potrebovať 24 hodinovú opateru aj vzhľadom na vyslovený záver, že ide o Parkinsonický syndróm s výrazne sťaženou mobilitou II. a III. stupňa. Poukázala, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho, právneho posúdenia veci a žalovaný konal v rozpore s viacerými platnými právnymi predpismi, ktoré sú citované v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd podľa § 250l a nasl. ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Predmetom preskúmania sú rozhodnutia správnych orgánov, ktorými nevyhoveli žiadosti žalobkyne o vyhotovenie parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím v zmysle § 14 ods. 6, § 15 ods. 3, § 17 ods. 1, § 55 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z. z., lebo podľa lekárskych posudkov posudkových lekárov nie je žalobkyňa odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Podľa § 1 zákona č. 447/2008 Z. z. tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len preukaz), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len parkovací preukaz) a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6, alebo má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán parkovací preukaz na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze. Podľa § 15 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. na účely parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím sa vypracúva len lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 alebo § 11 ods. 15. Podľa § 11 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z. na účely parkovacieho preukazu lekársky posudok obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, vyjadrenie či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, alebo či fyzická osoba má praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu. Podľa § 11 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z. z. ak je miera funkčnej poruchy fyzickej osoby menej ako 50 %, lekársky posudok obsahuje len mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a odôvodnenie tohto vyjadrenia. Podľa § 55 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z. z. podkladom na rozhodnutie o parkovacom preukaze je lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 alebo podľa §11 ods. 15 alebo komplexný posudok, ak bol vypracovaný. Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti a/ premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, b/ nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo c/ zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov. Podľa § 53 ods. 1, 2 zákona č. 447/2008 Z. z. na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze. Vzhľadom na rozsah žalobných námietok bolo základom preskúmavacieho konania posúdenie otázky, či bol zo strany správnych orgánov dodržaný zákon č. 447/2008 Z. z. pri posudzovaní odkázanosti žalobkyne na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ale s poukazom na lekárske posudky správnych orgánov zo dňa 22.04.2014 a 25.07.2014 bolo konštatované, že nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a preto nebolo možné vyhovieť jej žiadosti o vyhotovenie parkovacieho preukazu. Za zákonné však možno považovať len také rozhodnutie, ktoré je náležite a presvedčivo odôvodnené, čo vyplýva z § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku v spojení s § 53 zákona č. 447/2008 Z. z., podľa ktorých rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovie v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Z rozhodnutí správnych orgánov, ani z lekárskych posudkov nevyplýva, prečo napriek popisovaným a lekárskymi nálezmi zdokumentovaným zdravotným problémom žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. V lekárskych posudkoch sú len citované diagnózy, je uvedený § 14 ods. 10 zákona, že žalobkyňa je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, je odkázaná na sprievodcu, je v nich citovaný § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z., ale prečo napriek chronickým komplikáciám cukrovky- diabetickej nefropatii, inkontinencii II.-III. stupňa, arteriálnej hypertenzii 2.stupňa, ischemickej chorobe srdca NYHA II, spomalenému psychomotorickému tempu, chôdzi len s pomocou druhej osoby, nie je žalobkyňa odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v lekárskych posudkoch, ani v rozhodnutiach jasne, presvedčivo a najmä zrozumiteľne vysvetlené nie je. Z účelu zákona (§ 1) vyplýva zákonná požiadavka na maximálne možnú štátnu angažovanosť napomáhať pri začleňovaní fyzickej osoby s ťažkým zdravotným poškodením do spoločnosti, pri striktnej požiadavke zohľadniť jej ľudskú dôstojnosť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Szšo 25/2012). Tento účel zákona nie je možné naplniť iba konštatovaním, že osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a správnosť takéhoto záveru má byť garantovaná iba tým, že je to konštatované v lekárskom posudku. Keďže rozhodnutia správnych orgánov sú pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné, nepresvedčivé, nemožno posúdiť zákonnosť rozhodnutí, preto krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude presne a úplne zistiť skutočný stav veci a rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby odôvodnenie rozhodnutia poskytovalo skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Povinnosťou správnych orgánov je odôvodniť rozhodnutia tak, aby boli nielen zákonné, ale aby boli zrozumiteľné nielen pre orgán, ktorý ho vydal, ale pre všetkých účastníkov konania. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobkyňa, aj keď bola v konaní úspešná, výšku trov konania nevyčíslila a žalovaný nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.