Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5S/65/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201217 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014201217.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu MIDAN - Prešov, s.r.o., so sídlom Floriánová 8, Prešov, právne zastúpeného BENČÍK&PARTNERS, advokátska kancelária, s.r.o., Františkánske námestie 4, Prešov, proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Krajskému riaditeľstvu policajného zboru v Prešove, krajský dopravný inšpektorát, Pionierska 33, Prešov, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného Č.p. : KRPZ-PO-KD13-72/2014- P zo dňa 03. októbra 2014 na základe žaloby takto r o z h o d o l : Zrušuje rozhodnutie žalovaného č.p.: KRPZ-PO-KD13-72/2014-P zo dňa 03. októbra 2014 v spojení s rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Okresný dopravný inšpektorát č.p. : ORPZ-PO-OD12-276/2014-P zo dňa 31. júla 2014 podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Zaväzuje žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 588,76 Eur pozostávajúce zo súdneho poplatku 70 Eur a trov právneho zastúpenia 518,76 Eur, ktoré je povinný zaplatiť v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu BENČÍK&PARTNERS, advokátska kancelária, s.r.o. na č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v F. R.. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako príslušný druhostupňový správny orgán podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove ( ďalej len „prvostupňový správny orgán“ ) č. p.: O.-D.-O dňa 31.07.2014 vo veci rozhodol tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku rozhodnutie o uložení pokuty za správny delikt vydané prvostupňovým správnym orgánom zmenil tak, že za časť textu vo výrokovej časti rozhodnutia: „ ... orgánu oprávnenému objasňovať alebo prejednávať priestupok neoznámila ...“ doplnil časť textu: „ ..... odo dňa 14. 10.2013 do dňa rozhodnutia vo veci ... „. V ďalšej časti odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím podľa ustanovenia § 138 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Zákon o cestnej premávke“ ) uložil žalobcovi pokutu vo výške 3.500 Eur. Prvostupňový správny orgán toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca ako právnická osoba v súvislosti s konaním o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, orgánu oprávnenému objasňovať alebo prejednávať priestupok neoznámila osobné údaje osoby, ktorej zverila vedenie vozidla v rozsahu meno, priezvisko a adresa. Tento skutok kvalifikoval ako iný správny delikt v zmysle § 138 ods. 1 písm. i) Zákona o cestnej premávke. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie v zákonom stanovenej lehote, v ktorom namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia, pretože z neho nie je zrejmé, za neoznámenie osobných údajov vodiča v ktorom konkrétnom dni, období mal tento vodič viesť motorové vozidlo a dopustiť sa priestupku, ktorý je vlastne dôvodom na oznámenie osobných údajov. Taktiež nie je zrejmé o aké motorové vozidlá sa má jednať. Predmetom rozhodnutia je uloženie sankcie, kde účastníkovi konania musí byť zrejmé konkrétne porušenie povinnosti za ktorú je sankcionovaný. Žalobca už oznamoval osobné údaje vodičov, ktorým boli zverené vozidlá k ich vedeniu preto nevie, za ktoré konkrétne dni údajne neoznámil iniciály vodiča a o ktoré motorové vozidlo ide. Ďalej namietal, že z rozhodnutia nie je zrejmé jednoznačne zadokumentovaný priestupok, na základe akých dôkazov správny orgán ustálil existenciu priestupku, ktorá si vyžadovala oznámenie údajov o vodičovi a či sa nejedná len o šikanózny výkon práv voči žalobcovi, kde už dlhodobo je vedený spor ohľadne tejto právnickej osoby. Konštatoval, že preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a nezistil dôvody k jeho zrušeniu. Rozhodnutie zmenil z dôvodu upresnenia výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, aby z neho bolo zrejmé obdobie, v ktorom si žalobca nesplnil zákonom stanovené povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 6 ods. 5 Zákona o cestnej premávke. Pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z predloženého spisového materiálu prvostupňového správneho orgánu, z ktorého zistil, že prvostupňový správny orgán obdržal dňa 14.04.2014 priestupkový spis Mestskej polície v D. na uloženie pokuty v zmysle § 138 ods. 1 písm. i) Zákona o cestnej premávke žalobcovi z dôvodu nesplnenia si povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 6 ods. 5, 6 Zákona o cestnej premávke. Dňa 17.06.2014 prvostupňový správny orgán upovedomil žalobcu o začatí konania o správnom delikte podľa § 138 ods. 1 písm. i) Zákona o cestnej premávke a vyzval ho, aby si v lehote do 7 dní uplatnil právo účastníka konania v zmysle § 33 Správneho poriadku. V upovedomení o začatí konania ako aj vo výzve vyznačil dátum, čas a motorové vozidlo, ktorým mal byť priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchaný. Na základe upovedomenia o začatí konania o správnom delikte zaslala C.. Q. L., splnomocnená na zastupovanie žalobcom v konaní o správnom delikte oznámenie o prevzatí zastupovania žalobcu a žiadosť o stanovenie termínu ústneho pojednávania, kde po oboznámení sa s obsahom spisu a preukázaní nešikanózneho ukladania povinnosti zo strany Mestskej polície voči žalobcovi navrhnú výrok konania. Tejto žiadosti prvostupňový správny orgán vyhovel a dňa 07.07.2014 predvolal žalobcu a jeho právneho zástupcu na ústne pojednávanie konané dňa 31.07.2014 v čase o 09:30 hod. V stanovenom termíne ústneho pojednávania o správnom delikte sa žalobca, ani jeho zástupca na ústne pojednávanie nedostavili, ani svoju neprítomnosť náležité neospravedlnili. Vzhľadom na uvedené správny orgán vydal rozhodnutie o uložení pokuty za správny delikt, ktorým uložil žalobcovi podľa § 138 citovaného zákona pokutu vo výške 3.500 Eur. Žalovaný ďalej uviedol, že je toho názoru, že žalobca ako právnická osoba porušil povinnosť v zmysle § 6 ods. 5 Zákona o cestnej premávke čím sa dopustil správneho deliktu v zmysle § 138 ods. 1 písm. i) Zákona o cestnej premávke, teda spáchal daný skutok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt. Toto protiprávne konanie preukazujú listinné dôkazy obsiahnuté v spisovom materiáli, z ktorých jednoznačne vyplýva dôvodné podozrenie, že dňa 14.10.2014 v čase o 13:20 hod. s motorovým vozidlom EVČ: D. XXXN., následne dňa 13.11.2013 od 11:04 hod. do 11:56 hod. s motorovými vozidlami EVČ: D. XXXY. a D. XXXN. a dňa 22.11.2013 v čase o 11:00 hod. s motorovým vozidlom D. XXXY. boli vodičmi uvedených vozidiel porušené pravidlá cestnej premávky na ul. W. v D.. Na základe tohto dôvodného podozrenia bolo zistené, že držiteľom uvedených motorových vozidiel je žalobca. Na podklade tohto zistenia bolo na adresu sídla spoločnosti, teda žalobcu prostredníctvom Slovenskej pošty zaslané dožiadanie za účelom zistenia osobných údajov osoby, ktorá v uvedených časoch viedla predmetné vozidlá. Napriek opakovaným zaslaniam doručenie dožiadania nebolo ani v jednom prípade úspešné. Z uvedeného dôvodu bolo zo strany Mestskej polície v D. vykonané viacnásobné (dňa 17.02.2014, 14.03.2014 a 21.03.2014) osobné zisťovanie osobných údajov vodiča v rozsahu meno, priezvisko a adresa pobytu s negatívnym výsledkom. Následne dňa 03.04.2014 v čase o 07:55 hod. bol žalobca v zastúpení konateľom G.. G. N. vyťažovaný za účelom zistenia potrebných údajov o osobe vodiča. Konateľ spoločnosti G.. G. N. po zákonnom poučení sa ústne vyjadril, že nepodá žiadne písomné vysvetlenie a že je vlastníkom preukazu ŤZP. Ďalšími listinnými dôkazmi mal žalovaný za preukázané protiprávne konanie a to upovedomením a výzvou prvostupňovým správnym orgánom zo dňa 28.04.2014, ktorými vyrozumel žalobcu o dátume a čase porušenia pravidiel cestnej premávke osobami, ktorým bolo vedenie vozidiel, ktorých držiteľom je žalobca zverené. Napriek osobnému dotazovaniu príslušníkmi Mestskej polície v D. a úspešnému doručeniu predmetných písomností zo strany prvostupňového správneho orgánu žalobcovi, neuviedol údaje o vodičovi vozidla v rozsahu meno, priezvisko a adresa pobytu, t.j. nesplnil si zákonnú povinnosť v zmysle § 6 ods. 5 Zákona o cestnej premávke. Žalovaný je toho názor, že žalobca mal dostatok času a možnosti na oznámenie požadovaných údajov orgánu konajúcemu vo veci a to minimálne od 03.04.2014, t.j. osobného dotazovania príslušníkmi MsP v D. do dňa 31.07.2014 a to rozhodnutia vo veci samej. Za uvedené obdobie žalobca nepreukázal snahu smerujúcu k splneniu svojej zákonnej povinnosti. K námietke žalobcu, že z výroku rozhodnutia nie je zrejmé, v ktorom konkrétnom dni, resp. období sa mal vodič, ktorého údaje neoznámil dopustiť priestupkov a taktiež nie je zrejmé o aké motorové vozidlo ide, žalovaný uviedol, že svojim postupom zmenil výrok napadnutého rozhodnutia a to vložením požadovaných údajov tak, aby z neho boli zrejmé. Absencia týchto údajov vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia nezakladá jeho nezákonnosť, pretože žalobca mal počas konania vo veci od jeho začiatku, t.j. dňa 17.06.2014 až do teraz, aj má vedomosť o dátume a čase spáchania priestupkov v súvislosti s objasňovaním, ktorých bol povinný orgánu oprávnenému prejednávať priestupky oznámiť osobné údaje osoby, ktorej vedenie vozidla zveril. O tejto vedomosti svedčí aj oznámenie o prevzatí zastupovania C.. Q. L., ktorá vo svojej písomnosti dátumy a časy vymenúva. Vychádzajúc z tejto písomnosti túto námietku žalobcu hodnotí ako zavádzajúcu a najmä nedôvodnú. K tvrdeniu žalobcu, že predmetom rozhodnutia je uloženie sankcie, kde žalobcovi musí byť zrejmé konkrétne porušenie povinnosti, za ktorú je sankcionovaný žalovaný uviedol, že z výrokovej časti napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že žalobca porušil povinnosť v zmysle § 138 ods. 1 písm. i) Zákona o cestnej premávke. Vzhľadom na doslovnú formuláciu výroku rozhodnutia a síce: „ ... pretože porušila povinnosť podľa § 138 ods. 1 písm. i) Zákona o cestnej premávke ...“ tvrdenie žalobcu o nevedomosti o konkrétnom porušení povinnosti prameniace z rozhodnutia považuje za nedôvodné. K námietke žalobcu, že podľa napadnutého rozhodnutia sa mal vodič dopustiť priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorý bol údajne zo strany Mestskej polície jednoznačne zadokumentovaný poukazujúc na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č.k.: 5As 104/2008 - 45 žalovaný uviedol, že predmetom konania ukončeného rozhodnutím o uložení pokuty za správny delikt bolo protiprávne konanie žalobcu spočívajúce v porušení ustanovenia § 138 ods. 1 písm. i) Zákona o cestnej premávke. Námietka žalobcu vo vzťahu k materiálnemu aspektu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky je nedôvodná a s konaním o správnom delikte nesúvisiaca. K tvrdeniu žalobcu, že z rozhodnutia nie je zrejmé ako bola zadokumentovaná existencia priestupku, pričom je nevyhnutné, aby bola existencia priestupku obvinenému bez najmenších pochybností preukázaná, pričom správny orgán neustálil existenciu priestupku, ktorá si vyžadovala oznámenie údajov o vodičovi a či sa nejedná len o šikanózny výkon práva žalovaný opätovne poukázal na skutočnosť, že v konaní o správnom delikte nebolo predmetom skúmania naplnenie skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky fyzickou osobou, ale predmetom skúmania bolo splnenie zákonných povinností právnickej osoby vyplývajúce z ustanovenia § 6 ods. 5 Zákona o cestnej premávke. Dôvodil, že z ustanovenia § 6 ods. 5 Zákona o cestnej premávke jednoznačne vyplýva povinnosť prevádzkovateľa vozidla v súvislosti s konaním o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky orgánu oprávnenému objasňovať alebo prejednať priestupok oznámiť osobné údaje osoby, ktorej zveril vedenie vozidla v rozsahu meno, priezvisko a adresa pobytu. Splnenie tejto povinnosti prevádzkovateľa je podmieňujúce pre ďalšie konanie o priestupku voči konkrétnej fyzickej osobe - vodičovi. Z uvedeného dôvodu podkladom pre rozhodnutie o uložení pokuty za správny delikt nemôžu byť dôkazy preukazujúce spáchanie priestupku fyzickou osobou, pretože získanie takýchto dôkazov je podmienené práve splnením zákonných povinností prevádzkovateľa vozidla a síce oznámenie osobných údajov v zákonom stanovenom rozsahu osoby, ktorej vedenie vozidla zveril. K tvrdeniam žalobcu o šikanóznom výkone práv voči osobe spoločníka spoločnosti - žalobcu a dlhodobo vedenom spore ohľadne jeho osoby a o ústavnom práve žalobcu využívať sídlo na ul. W. v D. žalovaný uviedol, že sa k týmto skutočnostiam nevyjadruje, pretože tieto skutočnosti jednak neboli podkladom preskúmavaného rozhodnutia a jednak preto, že nie je oprávnený takéto skutočnosti skúmať, resp. vyhodnocovať. Ak žalobca má podozrenie, alebo pochybnosti o správnosti postupu orgánov konajúcich vo veci má možnosť obrátiť sa na príslušné orgány, ktoré sú vecne príslušné zaoberať sa takýmito tvrdeniami. Vyžadovanie splnenia zákonných povinností od právnickej osoby, alebo fyzickej osoby podnikateľa orgánom oprávneným objasňovať alebo prejednávať priestupky nezakladá porušovanie jej ústavných práv. K námietke žalobcu, že na ulici, na ktorej je obmedzená premávka vozidiel značkou „Pešia zóna“ sa nedá dopustiť priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky žalovaný poukázal na ustanovenie § 59 Zákona o cestnej premávke, z ktorého vyplýva, že osobitné ustanovenia o cestnej premávke v obytnej zóne, pešej zóne a školskej zóne, konkrétne v ods. 5 citovaného ustanovenia, v zmysle ktorého ak v tejto hlave nie je ustanovené inak, platia pre premávku v obytnej zóne, pešej zóne a školskej zóne ostatné ustanovenia tohto zákona. Na základe uvedeného sa žalovaný s názorom žalobcu nestotožňuje a zastáva názor, že fyzická osoba sa môže dopustiť priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky aj v mieste, resp. oblasti, kde je obmedzený pohyb vozidiel. K tvrdeniu žalobcu v podaní zo dňa 26.06.2014 a to, že žalobca má za to, že v uvedených dňoch ( dňoch v zmysle upovedomenia o začatí konania o správnom delikte ) sa vodič označených vozidiel nedopustil priestupkov označených ako podklad pre potrebu označenia osôb vedúcich predmetné motorové vozidlá žalovaný uviedol, že žalobca, resp. konateľ spoločnosti nie je osobou oprávnenou rozhodnúť, ktoré konanie fyzickej osoby má alebo nemá znaky priestupku. Žalobca teda nad zákonný rámec podmieňuje oznámenie údajov o vodičovi preukázaním spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Ďalej uviedol, že preskúmal aj postup prvostupňového správneho orgánu pri určení druhu sankcie a jej výmery a zistil, že prvostupňový správny orgán pri určovaní druhu a výšky sankcie prihliadal na závažnosť správneho deliktu a to, že sa jedná o skutok, ktorý aj zákonodarca posudzuje tak, že za jeho spáchanie umožňuje uložiť pokutu až do výšky 3. 500 Eur podľa § 138 ods. 1 Zákona o cestnej premávke. Za zvýšenú mieru závažnosti považuje skutočnosť, že žalobca sa protiprávneho konania dopustil opakovane a to do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým mu za obdobný skutok bola uložená sankcia. Zvýšená miera závažnosti konania žalobcu vyplýva aj z ustanovenia § 137 ods. 2 Zákona o cestnej premávke, podľa ktorého je možné uložiť pokutu do 7. 000 Eur právnickej osobe, alebo fyzickej osobe podnikateľovi, ktorá sa dopustí porušenia povinnosti v zmysle § 138 ods. 1 Zákona o cestnej premávke opakovane v lehote do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Uviedol, že vychádzajúc z listinných dôkazov obsiahnutých v spise zistil, že dňa 14.04.2014 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým bola uložená pokuta vo výške 350 Eur za nesplnenie povinnosti v zmysle § 138 ods. 1 Zákona o cestnej premávke. Ďalej poukázal na právoplatné rozhodnutie o uložení pokuty za správny delikt zo dňa 28.02.2013 (právoplatné dňa 20.03.2013), ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 200 Eur za nesplnenie povinnosti v zmysle § 138 ods. 1 Zákona o cestnej premávke. Z uvedeného vyplýva, že žalobca opakovane porušuje svoje zákonom stanovené povinnosti a pokuty, ktoré mu za tieto porušenia boli uložené smerovali k naplneniu predpokladu, že žalobca sa bude obdobného konania vyvarovať. Ďalej zistil, že pri ukladaní sankcie prvostupňový správny orgán prihliadal aj na spôsob spáchania správneho deliktu a mieru jeho zavinenia najmä na to, že žalobca sa protiprávneho konania dopustil vedome a neuviedol požadované údaje. S týmto názorom sa žalovaný plne stotožňuje, lebo zastáva názor, že doba (od 14.10.2013 do rozhodnutia vo veci), po ktorú žalobca mal možnosť oznámiť požadované údaje osoby bola dostatočná, o tejto svojej zákonnej povinnosti bol viacnásobne poučený a rovnako bol opakovane vyzývaný na jej splnenie čo nevykonal, čím takto vylúčil nedbanlivostné konanie a potvrdil svoj úmysel spočívajúci v odmietnutí oznámenia požadovaných údajov o osobe, ktorej vedenie vozidla zveril. Prvostupňový správny orgán pri ukladaní pokuty prihliadal aj na následky protiprávneho konania žalobcu, ktoré vyhodnotil tak, že nedošlo k objasneniu priestupku a teda nedošlo k vyvodeniu zodpovednosti za priestupok fyzickej osoby, čím táto fyzická osoba nebude v budúcnosti motivovaná spôsobom, ktorý by ju od obdobného konania odvracal. Tento predpoklad spočíva v tom, že fyzická osoba, ktorej žalobca neoznámil osobné údaje sa vedením vozidla dopustila priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Žalovaný poukazuje aj na možnosť, že sa osoba vedením motorového vozidla môže dopustiť trestného činu, ktorý by takto zostal bez primeraného odsúdenia, napr. v zmysle Trestného zákona. Poukázal na ustanovenie § 138 ods. 2 Zákona o cestnej premávke, podľa ktorého pokutu do 7 000 Eur uloží správny orgán Policajného zboru ak právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ sa dopustí porušenia niektorej z povinností podľa ods. 1 opätovne do 1 roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Pretože bol splnený predpoklad zákonodarcu na uloženie pokuty do 7 000 Eur, najmä z dôvodu, že žalobca sa opakovane dopúšťa porušení svojich zákonných povinností a doteraz uložené pokuty neviedli žalobcu k náprave, žalovaný nemá dôvodov meniť výšku uloženej pokuty. Prvostupňový správny orgán sa pri uložení pokuty za správny delikt dostatočne zaoberal všetkými hľadiskami a kritériami, ktoré jej výšku ovplyvňujú a vyššie uvedené hodnotenie považuje za náležité a dostačujúce k určeniu a odôvodnenil uloženej výšky pokuty, pričom je toho názoru, že pokuta bola uložená v súlade so zákonom a jej výška je primeraná porušeniu právneho predpisu, tak ako to prvostupňový správny orgán uviedol a odôvodnil v napadnutom rozhodnutí. Z uvedeného rovnako vyplýva, že žalobcovi bola za ním spáchaný skutok uložená pokuta v polovici sadzby stanovenej zákonom. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania postupu napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a namietal, že z tohto rozhodnutia nie je zrejmé, o ktorý konkrétny dátum spáchania priestupku ide, kedy má osoba, ktorej údaje neboli oznámené správnemu orgánu viesť motorové vozidla a aké motorové vozidlo, ako aj údaj kedy došlo k porušeniu zákona z dôvodu neoznámenia údajov o vodičovi. Ďalej uviedol, že žalobca ale aj spoločníci a rodinný príslušníci sú dlhodobo zo strany Mestskej polície D. prenasledovaní a je vedených veľa priestupkových konaní, kde z prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé ktorý z mnohých skutkov má správny orgán v rozhodnutí na mysli a za neoznámenie osobných údajov vodiča vedúceho motorové vozidlo ktorého konkrétneho dátumu. Nie je relevantná skutočnosť, že je vedených veľa identických konaní, ktoré sa líšia len v čase ich spáchania. Namieta, že rozhodnutie aj v samotnom výroku musí byť dostatočne zrozumiteľné a samozrejme nezameniteľné. Ani z odôvodnenia nie je zrejmé kedy sa mal vodič, ktorého osobné údaje mali byť oznámené dopustiť priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v nadväznosti na špecifikáciu o ktoré konkrétne porušenia neoznámenia osobných údajov vodiča, z ktorého priestupku ide. Takýto postup je v rozpore okrem iného z článkom 46 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo na spravodlivé konanie. Týmto spôsobom je možné opakovane postihovať žalobcu za neoznámenie údajov správnemu orgánu za ten istý skutok. Ďalej namietal, že žalovaný napadnutým rozhodnutím odstránil vytýkanú nezrozumiteľnosť tým, že doplnil výrok o čas, kedy žalobca neoznámil osobné údaje vodiča a to tak, že doplnil výrok o údaj „ ... odo dňa 14.10.2013 do rozhodnutia vo veci ... „avšak týmto iba všeobecne ohraničil lehotu, v ktorej neboli uvedené osobné údaje vodiča oznámené bez špecifikácie, či ide o neoznámenie osobných údajov vodiča, ktorý sa mal údajne dopustiť priestupku proti plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky dňa 14.10.2013 alebo 13.11.2013, prípadne v inom čase. Rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné a to z dôvodu, že žalovaný v odôvodení napadnutého rozhodnutia poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžd/2/2013, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil právny názor na význam dopravného značenia „Pešia zóna“ a zároveň poukázal na vplyv závažnosti porušenia pravidiel bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky na uloženú pokutu. Je toho názoru, že ide o odstavenie vozidla na komunikácii označenej značkou „Pešia zóna“. Ak by súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie je preskúmateľné, potom žiadal, aby prihliadol na intenzitu porušenia zákona. Poukázal na všeobecný prístup súdov vrátane Ústavného súdu Slovenskej republiky k otázkam práva vlastniť a užívať majetok. Zároveň poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1S/3/2009 - 45 potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/87/2010, ktorým bolo priznané právo osobe majúcej vecné právo k nehnuteľnosti v časti označenej ako „Pešia zóna“ právo pokojného užívania nehnuteľnosti stavby. Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky ústavnoprávna ochrana slobody vlastníctva nie je len ochranou zužujúcou sa na samotné vlastníctvo, resp. majetok. Právo na ochranu vlastníctva, resp. právo na pokojné užívanie majetku je základným právom, ktoré musí byť vnímané v úzkej súvislosti s ochranou slobodnej sféry a súkromia vlastníka. Vlastnícke právo je súčasťou jadra personálnej autonómie jednotlivca vo vzťahu k verejnej moci. Obmedzenie práva na ochranu vlastníctva a práva na pokojné užívanie majetku musia rešpektovať aj ústavnú hodnotu personálnej autonómie. Výnimkou môžu byť len výnimočné situácie súvisiace so zabezpečením bezpečnosti štátu. V tejto súvislosti zdôraznil, že žalovaný mal vedomosť, že žalobca má sídlo spoločnosti na ul. W. X v D.. K dnešnému dňu je vydané predbežné opatrenie Okresného súdu v D. sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa 06.10.2014, podľa ktorého je vlastník stavby ( spoločník a konateľ žalobcu ) oprávnený parkovať motorového vozidlá na ul. W. v D.. Je toho názoru, že údajný priestupok - odstavenie vozidla v pešej zóne, kde je zrejmé, že je vylúčená premávka na mieste, ktoré nebráni chodcom užívať komunikáciu, ale ani vozidlám zabezpečujúcim dopravnú obsluhu a neoznámenie osobných údajov voziča po dlhotrvajúcom šikanovaní zo strany Mestskej polície D. podľa jeho názoru nedosahuje intenzitu odôvodňujúcu uloženie tak vysokej pokuty. Navrhol prihliadnuť na skutočnosť, že samotný žalobca, ale aj konatelia a spoločníci žalobcu majú trvalé bydlisko na identickej adrese. Považuje za dôvodné vykonať dokazovanie k výške uloženej pokuty vo vzťahu k intenzite priestupku a zmeniť výšku tejto pokuty. Navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správne orgánu zrušiť a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 01.12.2014, v ktorom poukázal na tie isté dôvody, ktoré sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v D., okresného dopravného inšpektorátu ( ďalej len „prvostupňový správny orgán“ ), ktorý rozhodnutím č.p.: O.-D.-O zo dňa 31.07.2014 podľa § 138 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Zákon o cestnej premávke“ ) rozhodol, že žalobca ako právnická osoba v súvislosti s konaním o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky orgánu oprávnenému objasňovať alebo prejednať priestupok neoznámil osobné údaje osoby, ktorej zveril vedenie vozidla v rozsahu meno, priezvisko a adresa. Z uvedeného dôvodu sa žalobca uznáva vinný zo spáchania správneho deliktu, pretože porušil povinnosť podľa § 138 ods. 1 písm. i) Zákona o cestnej premávke, pričom sa žalobca podľa § 138 ods. 2 Zákona o cestnej premávke dopustil porušenia tejto povinnosti opätovne do jedného roku od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuta. Žalovaný výrok tohto rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu napadnutým rozhodnutím doplnil a to za textom „ ... orgánu oprávnenému objasňovať alebo prejednať priestupok neoznámila ... „ o časť textu „ ... odo dňa 14.10.2013 do dňa rozhodnutia vo veci ...“. Podľa § 6 ods. 5 Zákona o cestnej premávke, prevádzkovateľ vozidla je povinný v súvislosti s konaním o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky orgánu oprávnenému objasňovať alebo prejednať priestupok oznámiť osobné údaje osoby, ktorej zveril vedenie vozidla, v rozsahu meno, priezvisko a adresa pobytu. Podľa § 138 ods. 1 písm. i) citovaného zákona, orgán Policajného zboru uloží pokutu do 3 500 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá v súvislosti s konaním o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky orgánu oprávnenému objasňovať alebo prejednať priestupok neoznámi osobné údaje osoby, ktorej zveril vedenie vozidla, v rozsahu meno, priezvisko a adresa. Podľa § 138 ods. 2 citovaného zákona, pokutu do 7 000 eur uloží orgán Policajného zboru, ak právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ sa dopustí porušenia niektorej z povinností podľa odseku 1 opätovne do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Podľa § 139 ods. 1 citovaného zákona, pri ukladaní pokuty sa prihliada na závažnosť, následky a čas trvania protiprávnej činnosti. Podľa § 141 ods. 1 citovaného zákona, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Mestská polícia v D. podaním zo dňa 07.04.2014 označeným ako Správa o výsledku objasňovania priestupku predložila prvostupňovému správnemu orgánu objasňovací spis vo veci priestupku, ktorý sa mal stať dňa 13.11.2013 v čase o 11:04 hod. do 11:56 hod., kedy bolo príslušníkmi mestskej polície zistené, že na ul. W. č. X v D. v pešej zóne ( IP 25a ) dopravná obsluha a cyklisti, zásobovanie v čase 05 - 10 a 18 - 20 hod a v zóne s dopravným obmedzením zákaz státia ( IP 24a ) na mieste kde je úpravou cestnej premávky státie povolené len na označených parkoviskách s platným parkovacím lístkom alebo parkovacou kartou parkujú motorové vozidlá BMW EVČ: D. XXXY. a D. XXXN., čím došlo k porušeniu § 3 ods. 2 písm. a), b) Zákona o cestnej premávke a tým aj priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Po vylustrovaní motorových vozidiel bolo zistené, že držiteľom týchto motorových vozidiel je spoločnosť G. - D., s.r.o. so sídlom W. X, D.. Ďalej z predmetnej správy o výsledku objasňovania priestupku, ako aj zo samotného administratívneho spisu súd zistil, že v dňoch 13.12.2013 a 13.01.2014 boli zaslané dožiadania do uvedenej spoločnosti - žalobcu, avšak dožiadania neboli v odbernej lehote prevzané. Z dôvodu nepreberania si doručeniek príslušníci mestskej polície sa v dňoch 17.02.2014, 14.03.2014 a 21.03.2014 presunuli na adresu trvalého pobytu konateľa žalobcu a zároveň adresu prevádzkovateľa vozidla za účelom podania vysvetlenia k priestupkom. Na uvedenej adrese nikto neotváral. Opätovne dňa 03.04.2014 príslušníci mestskej polície sa presunuli na adresu trvalého pobytu konateľa žalobcu. Po zazvonení na uvedenej adrese otvoril dvere G.. N., ktorý bol vyzvaný podľa § 10 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polície, aby podal vysvetlenie k priestupom a poučil o jeho právach. Menový sa ústne vyjadril, že nepodá žiadne písomné vysvetlenie, že je vlastníkom preukazu ŤZP. Ďalej z obsahu spisu žalovaného súd zistil, že Mestskou políciou v D. bol prvostupňovému správnemu orgánu odstúpený aj priestupok správou o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 07.04.2014, ktorý sa mal stať dňa 14.10.2013 v čase o 13:20 hod., kedy bolo zistené, že na ul. W. X v D. v pešej zóne a v zóne s dopravným obmedzením na mieste kde je úpravou cestnej premávky státie povolené len na označených parkoviskách s platným parkovacím lístkom alebo parkovacou kartou parkuje motorové vozidlo BMW EVČ: D. XXXN., čím došlo k porušeniu § 3 ods. 1,2 písm. b) Zákona o cestnej premávke a tým aj priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Držiteľom tohto motorového vozidla bola spoločnosť G. - D., s.r.o. so sídlom W. X, D.. Prevádzkovateľovi motorového vozidla boli dňa 24.01.2014 a 05.03.2014 zaslané dožiadania za účelom predloženia potrebných podkladov, t.j. osobných údajov v rozsahu meno, priezvisko, adresa vodiča, ktorý v uvedený deň týmto motorovým vozidlo jazdil. Tieto dožiadania neboli prevzaté v odbernej lehote. Následne dňa 03.04.2014 sa dostavila hliadka mestskej polície D. na ul. W. X, D. za konateľom spoločnosti G.,. G. N., ktorý príslušníkom mestskej polície uviedol, že žiadne písomné vysvetlenie nepodá a že je vlastníkom preukazu ŤZP. Podľa Správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 02.04.2014, ktorým mestská polícia odstúpila priestupkový spis prvostupňovému správnemu orgánu bolo zistené, že dňa 22.11.2013 v čase o 11:00 hod. bolo príslušníkmi mestskej polície zistené, že na ul. W. č. X v D. v pešej zóne v zóne s dopravným obmedzením zákaz státia na mieste kde je úpravou cestnej premávky státie povolené len na označených parkoviskách s platným parkovacím lístkom alebo parkovacou kartou parkuje motorové vozidlo BMW EVČ D. XXXY., čím došlo k porušeniu § 3 ods. 2 písm. a), b) Zákona o cestnej premávke a tým aj k priestupku podľa § 22 od. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Prevádzkovateľom tohto motorového vozidla bola spoločnosť G. - D., s.r.o. Dňa 20.01.2014 bolo tejto spoločnosti zaslané dožiadanie za účelom predloženia potrebných podkladov, t.j. označenia osobných údajov v rozsahu meno, priezvisko, adresa vodiča, ktorý v uvedený deň týmto motorovým vozidlom jazdil. Na toto dožiadanie mestská polícia neobdržala odpoveď, hoci bolo riadne doručené. Dňa 03.03.2014 bolo zaslané opätovné dožiadanie, ktoré sa vrátilo neprevzaté v odbernej lehote. Na konanie podľa Zákona o cestnej premávke sa vzťahuje všeobecný predpisov o správnom konaní, preto je potrebné vo vzťahu k podstatným náležitostiam rozhodnutia aplikovať ustanovenie § 47 ods. 1,2 a 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ( ďalej len „Správny poriadok“ ). Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1,2 a 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Z citovaného ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku, ktorý opravuje podstatnú náležitosť rozhodnutia a to výrok, nevyplýva žeby výrok rozhodnutia musel obsahovať vecné, časové a miestne určenie konania, z ktorého správny delikt vyplýva. Na druhej strane je však nespochybniteľné, že iba výroková časť správneho rozhodnutia je schopná mať dopad na práva a povinnosti účastníkov konania a iba ona môže nadobudnúť právnu moc. Bezvadne formulovaný výrok je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia. Iba z nej je možné zistiť či a aká povinnosť bola uložená, iba porovnaním výroku je možné usúdiť existenciu prekážky veci rozhodnutej, vylúčenie prekážky litespendencie, dvojakého postihu pre totožný skutok. Je dôležitý pre určenie rozsahu dokazovania ako aj pre zaistenie riadne práva na obhajobu. Len výrok rozhodnutia ( a nie odôvodnenie ) môže byť vynutiteľný správnou exekúciou. Podľa názoru súdu vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte preto vždy musí spočívať v špecifikácii správneho deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s konaním iným. Z obsahu administratívneho spisu ako je uvedené vyššie nesporne vyplýva, že žalobcovi boli zo strany Mestskej polície v D. v rámci konania o objasňovaní priestupku zasielané viaceré dožiadania s výzvou na oznámenie osobných údajov vodiča, ktorému zveril vedenie osobného motorového vozidla. Zo spisu je taktiež zrejmé, že žalobca je prevádzkovateľom dvoch motorových vozidiel a to BMW EVČ: D. XXXN. a D. XXXY.. Konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dotýkalo zistení porušenia Zákona o cestnej premávke zo dňa 13.11.2013, 14.10.2013 a 22.11.2013. Teda žalobca sa mal dopustiť viacerých konaní, za ktoré mu mala byť uložená pokuta za správny delikt. Odvolací orgán vo vzťahu k výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nedostatok špecifikácie skutku síce odstránil tým, že ho časovo vymedzil odo dňa 14.10.2013 do dňa rozhodnutia vo veci. Takáto špecifikácia skutku však nespĺňa požadované zákonné kritériá, t.j. vecné, časové a miestne určenie konania tak, aby nebolo zameniteľné s iným skutkom. O skutočnosti, že môže dôjsť k zámene skutku, prípade k dvojakému postihu za ten istý skutok v predmetnom konaní svedčí aj tá skutočnosť, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí doplnil časový úsek konania žalobcu, za ktorý je mu uložená pokuta od 14.10.2013 do dňa rozhodnutia vo veci, pričom z obsahu spisu súd zistil, že v tomto časovom rozmedzí bola už žalobcovi uložená pokuta a to rozhodnutím Okresného riaditeľstva policajného zboru v D., okresný dopravný inšpektorát č.p. : O.-D.-O zo dňa 07.03.2014 kde z výroku tohto rozhodnutia vyplýva, že žalobca ako prevádzkovateľ motorového vozidla zn. BMW EVČ: D. XXX N., D. XXXY. a motorového vozidla NISAN D. v súvislosti s prevádzkou, ktorého bolo podozrenie zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestne premávky si nesplnil povinnosť a v súvislosti s konaním o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky orgánu oprávnenému objasňovať alebo prejednať priestupok neoznámil osobné údaje osoby, ktorej zveril vedenie vozidla v rozsahu meno, priezvisko a adresa, čím došlo porušeniu ustanovenia § 6 ods. 5 Zákona o cestnej premávke a k spáchaniu správneho deliktu podľa § 138 ods. 1 písm. i) Zákona o cestnej premávke, za čo mu bola uložená pokuta o výške 350 Eur. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.04.2014 a vykonateľnosť 30.04.2014. Vo vzťahu k výroku rozhodnutia je potrebné správnym orgánom vytknúť aj skutočnosť, že tento výrok neobsahuje ustanovenie právneho predpisu upravujúce povinnosť žalobcu ako prevádzkovateľa osobného motorového vozidla, ktorý mu ukladá oznámil osobné údaje osoby, ktorej zveril vedenie vozidla v rozsahu meno, priezvisko a adresa. Týmto ustanovením je nepochybne § 6 ods. 5 Zákona o cestnej premávke. Ak teda žalovaný a prvostupňový správny orgán vo výroku rozhodnutia neuviedli potrebné podstatné náležitosti, t.j. výrok neobsahuje popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne aj uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným, postupovali v rozpore so zákonom. Ide o takú vadu, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia oboch správnych orgánov. Podľa § 250i ods. 3 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Výrok rozhodnutia správneho orgánu, ktorý nespĺňa zákonom požadované náležitosti nesporne takouto vadou je. Žalobca sa v žalobných námietkach zaoberal samotným priestupkom proti plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky, ktoré malo byť predmetom objasňovania a prejednania pred príslušným správnym orgánom a zaoberal s otázkou oprávnenosti parkovania v tzv. pešej zóne za okolností kedy má žalobca sídlo a konatelia a spoločníci tejto spoločnosti trvalé bydlisko v tejto časti pešej zóny. Týmito námietkami sa súd v konaní nezaoberal, pretože je nesporné, že predmetom preskúmania boli rozhodnutia správneho orgánu týkajúce sa správneho deliktu podľa § 6 ods. 5 Zákona o cestnej premávke v spojení s § 138 ods. 1 písm. l) tohto zákona, podľa ktorého sa ukladá sankcia v súvislosti s konaním o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky orgánu oprávnenému objasňovať alebo prejednávať priestupok neoznámenie osobných údajov osoby, ktorej právnická osoba zverila vedenie vozidla v rozsahu meno, priezvisko a adresa. Teda netýka sa prejedania samotného priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Námietkami žalobcu k výške uloženej pokuty sa súd nezaoberal z dôvodu, že len na základe presnej definície správneho deliktu - skutku, jeho vymedzenia čo do miesta, času a spôsobu spáchania je možné preskúmať a hodnotiť správnosť a výšku uloženia sankcie, čo v napadnutom rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správneho orgánu absentuje. Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní opätovne vyhodnotiť konania žalobcu vo vzťahu k postihnutiu za správny delikt vyrovnať sa s námietkami žalobcu uvedenými v žalobe a vo veci vydať rozhodnutie, ktoré bude spĺňať všetky zákonom požadované kritéria uvedené v § 47 Správneho poriadku, pričom vo výroku rozhodnutia bude zákonným spôsobom špecifikovaný skutok, ktorého sa mal žalobca dopustiť. Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu vyslovenom v tomto rozsudku ( § 250j ods. 7 O.s.p. ). O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania, k úhrade ktorých zaviazal žalovaného. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70 Eur a trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení (ďalej len „vyhláška“ ). Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z troch právnych úkonov - prevzatie a príprava veci, spísanie a podanie žaloby, účasť na pojednávaní dňa 14.10.2015. Hodnota právneho úkonu za rok 2014 ( prevzatie a príprava, podanie žaloby ) 2 x 134 Eur, (§ 11 ods. 4 vyhlášky) 2 x 8,04 Eur režijný paušál, hodnota právneho úkonu za rok 2015 ( účasť na pojednávaní ) 139,83 Eur a režijný paušál 8,39 Eur. Ďalej trovy právneho zastúpenia pozostávajú z dane z pridanej hodnoty 20% z celkovej odmeny 432,30 Eur, t.j. 86,46 Eur. Trovy právneho zastúpenia sú v celkovej výške 518,76 Eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.