Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 11Co/104/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113208024 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113208024.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana Tótha a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: Y. Z., nar. XX. X. XXXX, bývajúci v S. č. XXX, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, zastúpený JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom AK v Košiciach, Boženy Němcovej 22, Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 15C/76/2013 - 140 zo dňa 29. 4. 2014, jednomyseľne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa. N e p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice č.k. 2C/397/2012 zo dňa 19. 1. 2012 a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom na Alžbetinej 41 sp. zn. 2C/397/2012 zo dňa 19. 1. 2012, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému 61,74 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- eur. Návrh odôvodnil tým, že zmluva obsahuje rozhodcovskú doložku, ktorá nebola individuálne dojednaná a je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je neplatná. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého účastníci konania uzatvorili dňa 1. 8. 2008 Poistnú zmluvu č. 4034190525 týkajúcu sa životného poistenia s dohodnutou dobou trvania poistenia do 2. 8. 2032. Súčasťou poistnej zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky podpísané žalobcom dňa 1. 8. 2008, kde v čl. XV. sa upravuje rozhodcovské konanie. Podľa tohto poistený a poisťovňa vyjadrili spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle čl. XV. týchto Všeobecných poistných podmienok. Uvedené ustanovenie zmluvné strany chápali ako rozhodcovskú doložku. V časti XVII. Všeobecných poistných podmienok, označenej ako záverečné ustanovenia, sa v bode 7a uvádza, že s uzavretím poistnej zmluvy je v jej vzniku spojený osobitný provízny náklad v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiada pri ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkúpnej hodnote, ak je vytvorená, alebo poistnému plneniu. Ak odkúpna hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola, pohľadávka sa stáva splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená ju voči poistníkovi uplatniť podľa zásad dohodnutých v týchto Všeobecných poistných podmienkach pred rozhodcovským súdom. Žalovaný si voči žalobcovi na rozhodcovskom súde uplatnil práve tento nárok vo výške 61,74 eur. Žalobca požiadal o zrušenie zmluvy listom doručeným žalovanému dňa 2. 9. 2008 a dňa 11. 9. 2008 došlo k zániku zmluvy, pričom žalovaný žalobcovi vyplatil preplatok na poistnom 209,- Sk. Z obsahu spisového materiálu Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41 súd zistil, že návrh na začatie konania o zaplatenie 61,74 eur bol žalovaným doručený na Arbitrážny súd Košice dňa 4. 1. 2012 a viedol sa pod sp. zn. 2C/397/2012. Dňa 9. 1. 2012 vydal Arbitrážny súd Košice upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom v konaní o zaplatenie 61,74 eur a dňa 19. 1. vydal rozhodcovský rozsudok, v ktorom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť 61,74 eur a trovy rozhodcovského konania 276,- eur. Ďalej súd v dôvodoch rozhodnutia vec právne hodnotil v zmysle § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 až 5 Občianskeho zákonníka, § 40 ods. 1 písm. a) až j) zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 41 ods. 1 uvedeného zákona. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvého stupňa za nepochybne zistené, že poistná zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou a v zmluvnom vzťahu žalobca vystupoval ako spotrebiteľ a žalovaný ako dodávateľ. Súd podrobil kontrole osobitné zmluvné dojednanie podpísané žalobcom v rámci všeobecných poistných podmienok, či toto spĺňa požiadavku individuálneho dojednania, ktoré by malo za následok platnosť rozhodcovskej doložky a dospel k záveru, že toto nie je možné posúdiť ako individuálne dojednanie aplikujúc pritom právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vo veciach sp. zn. 6Ncdo/9/12, 6Cdo/1/2012, 6Cdo/3/2013. Vychádzajúc z rozhodnutia sp. zn. 6Ncdo/9/2012 Najvyššieho súdu SR súd prvého stupňa uviedol, že návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že sa spotrebiteľovi poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho zrejmé, že mu boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa výlučne riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Ďalej súd vychádzal zo záveru rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci 6Cdo/1/2012, kde bol vyslovený záver, že rozhodcovská doložka týkajúca sa konkrétne zmlúv žalovaného je neplatná z dôvodu neexistencie individuálneho dojednania a spôsobujúca nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, a teda rozhodcovská doložka obsiahnutá v časti XV., a to bez ohľadu na to, že účastníci podpísali osobitné zmluvné dojednanie odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku uvedenú v poistných podmienkach. Obdobný právny názor bol vyslovený aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/3/2013. Z predloženej poistnej zmluvy nevyplýva, že by spotrebiteľ bol informovaný o rozdieloch medzi súdnym a rozhodcovským konaním, o rokovacom poriadku rozhodcovského súdu a pod.. Ďalší dôvod zakladajúci neplatnosť rozhodcovskej doložky spočíval aj v tom, že rozhodcovský súd vybral sám žalovaný. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že žalobca mal možnosť nepodpísať osobitné zmluvné dojednanie a jej nepodpísaním by sa nerozhodol pre rozhodcovské konanie, pretože v danom prípade platil čl. XV. Všeobecných poistných podmienok, ktorý upravoval výlučné riešenie sporov rozhodcovským súdom, ktorý bol oprávnený vybrať sám žalovaný a dokonca ho bol oprávnený aj sám vytvoriť. Takéto konanie zakladá pochybnosť o nezaujatosti rozhodcovského súdu a vieru v jeho spravodlivé a objektívne rozhodnutie. Aj z pripojeného spisového materiálu rozhodcovského súdu je zrejmé isté znevýhodnenie spotrebiteľa oproti súdnemu konaniu spočívajúce napr. v možnosti spotrebiteľa žiadať nariadenie pojednávania, avšak za poplatok 36, -eur, paušál na správne náklady v rozmedzí od 84,- až do 6.000,- eur, kratšia lehota na podanie odporu proti rozhodcovskému rozsudku navyše s povinnosťou zaplatiť poplatok za odpor, v opačnom prípade sa na neho neprihliadne, neexistencia úpravy oslobodenia od poplatku, čo všetko viedlo súd k záveru, že v prípade postačujúcich informácii poskytnutých žalovaným spotrebiteľovi by sa tento ťažko rozhodol pre akceptáciu rozhodcovskej doložky. Ďalej súd prvého stupňa v dôvodoch rozsudku uviedol, že rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy žiadne informácie o rozdiele medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatváranie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol zbaviť ani poukazom na princíp, že neznalosť zákona neospravedlňuje uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobcu, pretože kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Vychádzajúc z týchto je nesporné, že žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou, pretože aj sprostredkovateľka poistenia, ktorú súd v konaní ako svedkyňu vypočul potvrdila, že ani osoby odborne konajúce za žalovaného nemali požadované informácie o tomto osobitnom dojednaní, preto o význame a následkoch takéhoto dojednania nemohli informovať spotrebiteľa. Na základe týchto záverov súd prvého stupňa rozhodol v súlade s výrokom rozsudku, a to podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c) a g) zák. č. 244/2002 Z.z.. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že hoci bol žalobca v konaní úspešný, náhradu trov si neuplatnil, preto mu tieto priznané neboli. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a navrhol tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Súčasne uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nevyhodnotil záznam sprostredkovateľa poistenia o potrebách a požiadavkách klienta a tohto síce vypočul, avšak bez zbavenia mlčanlivosti zo strany žalovaného a bez kvalifikovaných dotazov na zákonné a zmluvné povinnosti sprostredkovateľky poistenia V. R. pri sprostredkovaní uzatváranej poistnej zmluvy so žalobcom. Podľa žalovaného súd úplne opomenul skúmať rozhodcovskú doložku obsiahnutú v Osobitných zmluvných dojednaniach č. 1/2007. O individuálnosti dojednania rozhodcovskej doložky svedčí skutočnosť, že žalobca mal dve možnosti - rozhodcovskú doložku podpísať alebo nepodpísať pri samotnom uzavretí poistnej zmluvy. Záver o výlučnosti prijatia rozhodcovskej doložky súdom je skutkovo nesprávny. Ďalej žalovaný namietal neurčitosť výroku rozsudku, pretože svojou neúplnosťou a neurčitosťou spôsobuje nevykonateľnosť rozsudku. Imanentnou súčasťou rozsudku o zrušení rozhodcovského rozsudku je aj určenie, a to buď implicitne, resp. explicitne presným vyjadrením, kto bude pokračovať v spore, o ktorom bolo rozhodnuté v pôvodnom rozhodcovskom rozsudku a na akom právnom základe. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že poistnú zmluvu navrhol žalobcovi uzavrieť tretí subjekt nezávislý od žalovaného, a to sprostredkovateľka poistenia. Naviac žalovaný považuje stále za nespochybniteľné to, že vstupoval do poistného vzťahu so žalobcom ako informovaný spotrebiteľ. Ďalej žalovaný zdôraznil právne významnú skutočnosť, že rovnako ako žalobca aj on vstupoval do základného poistného vzťahu ako dobromyseľný účastník s tým, že všetky ustanovenia poistného vzťahu boli dojednané medzi žalobcom a sprostredkovateľom poistenia, a to i vrátane rozhodcovskej doložky. Súd tieto okolnosti nepodrobil náležitému súdnemu prieskumu tým, že nehodnotil správne záznam sprostredkovateľa poistenia. Jediným argumentom, ale nie dôkazom, v konečnom dôsledku zostalo pre žalobcu a súd vo veci preukázania ich tvrdenia o tzv. neprijateľnej podmienke v podobe rozhodcovskej doložky v poistnej zmluve len „dôkaz“ spočívajúci vo formálnom porovnaní textu rozhodcovskej doložky v zmluve s textom obsiahnutým v § 53 ods. 4 písm. r) zák. č. 40/1964 Zb.. Podľa žalovaného súd nesprávne aplikoval ust. § 53 ods. 4 a ods. 5 Občianskeho zákonníka opomenutím aplikovania však aj ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka. Súd bez toho, aby konfrontoval účelové tvrdenia žalobcu s jeho písomnými prejavmi na listinných dôkazoch predložených žalovaným súdu, najmä záznamom o potrebách klienta, toto bagatelizoval absolútnym tvrdením, že ide o formulárovú zmluvu vypracovanú žalovaným. Žalovaný ďalej poukázal na to, že Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve nie sú súčasťou Všeobecných poistných podmienok. Naopak, text uvedený vo Všeobecných poistných podmienkach sa stáva súčasťou Osobitných zmluvných dojednaní. Podľa žalovaného nie je logické a mysliteľné, aby žalobca podpisom Osobitných zmluvných dojednaní konal v omyle, keď sa domnieval, že znova podpisuje buď poistnú zmluvu alebo prevzatie Všeobecných poistných podmienok. Nesúhlasil s aplikáciou rozhodnutia Najvyššieho súdu 6Cdo/1/2012 na uvedený prípad. V tejto súvislosti žalovaný na podporu svojich tvrdení poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/2008 a na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 a I. ÚS 255/2010. Žalovaný mal za to, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie riadne nezdôvodnil a nevysporiadal sa so všetkými ním namietanými tvrdeniami. Žalovaný mal za to, že zo znenia rozhodcovskej doložky jednoznačne vyplýva, že bola individuálne dojednaná, a preto ju treba považovať aj za platný úkon oboch strán v spore. Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd vo veci rozhodol v zmysle § 156 ods. 3 O.s.p. s tým, že na úradnej tabuli súdu bolo v zákonom stanovenej lehote oznámené miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver, ak z dôvodu § 40 ods. 1 písm. c) a g) zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovský rozsudok zrušil. V súdnom konaní bolo totiž nepochybne preukázané, že rozhodcovská doložka tak, ako bola uvedená v Osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007 k Poistnej zmluve č. 4034190525 je neplatná, pretože nedošlo k jej individuálnemu dojednaniu. Z Osobitného zmluvného dojednania č. 01/2007 k Poistnej zmluve č. 4034190525 jednoznačne vyplýva, že toto je súčasťou Všeobecných poistných podmienok a práve toto osobitné dojednanie odkazuje na časť XV. Všeobecných poistných podmienok, v ktorej časti je upravené rozhodcovské konanie. Z uvedeného je teda evidentné, že sa žalobca nemohol podieľať na tvorbe jej obsahu, pretože celá zmluvná situácia bola postavená kategoricky na závere, že je tu pre spotrebiteľa len jediná možnosť, a to celkom a bezvýhradne akceptovať návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky. Odvolací súd práve v súvislosti s odvolacími námietkami považuje za dôležité reagovať práve na tie, ktoré obhajujú platnosť rozhodcovskej doložky, pretože práve dôvod uvedený v § 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní bol tým, ktorý viedol k zrušeniu rozhodcovského rozsudku. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak nemá spotrebiteľ žiadnu možnosť v procese uzatvárania rozhodcovskej zmluvy či doložky podieľať sa určitým spôsobom na tvorbe jej obsahu, potom možno mať za to, že za takejto situácie sú naplnené podmienky na ochranu spotrebiteľa. V skutočnosti sa totiž jednalo o podnikateľom vopred nastavené kritéria voči spotrebiteľovi, a to bez akejkoľvek možnosti spotrebiteľa spolupodieľať sa na obsahu dojednania takejto rozhodcovskej zmluvy či doložky. Čo do dôsledkov by sa teda jednalo o stav obdobný pre spotrebiteľa neprípustným formulárovým zmluvám. Súd v takejto situácii preto musí starostlivo posudzovať, či takéto rozhodcovské doložky nie sú neplatné pre konanie priečiace sa dobrým mravom. Ďalej odvolací súd zdôrazňuje, že v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce znevýhodňujúce ustanovenia, akým je napr. aj dojednanie rozhodcovskej doložky bez toho, aby spotrebiteľ mal možnosť sa podieľať na tvorbe jej obsahu, nemôže byť zásadne súčasťou Všeobecných poistných podmienok. Nič na tom nemení ani tvrdenie žalovaného, že prostredníctvom sprostredkovateľa bol žalobca poučený o svojich právach v zázname o potrebách klienta. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na tento záznam o požiadavkách a potrebách klienta k Poistnej zmluve č. 4034190525 podpísaný 1. 8. 2008, z ktorého vôbec nevyplýva tvrdenie žalovaného, že žalobcovi boli vysvetlené veľmi jasne, zrozumiteľne a úplne všetky skutočnosti o Všeobecných poistných podmienkach a ďalších náležitostiach poistnej zmluvy, ako aj o spôsobe mimosúdneho riešenia sporov formou popísanou v čl. XV. VPP podľa zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a kde sám rozhodol o tom, kedy chce uzavrieť poistnú zmluvu a či vôbec túto poistnú zmluvu chce uzavrieť. Práve odkazy v takýchto listinách, či už v zázname o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve alebo Osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007 k Poistnej zmluve č. 4034190525 na čl. XV. Všeobecných poistných podmienok, kde je upravené rozhodcovské konanie, robí takúto dohodu o rozhodcovskej zmluve pre spotrebiteľa nezrozumiteľnou. Práve takéto dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže takéto odkazy na niekoľko listín a na niekoľko ustanovení rôzne umiestnených v týchto listinách značne sťažujú orientáciu v zmluvných dojednaniach bežnému spotrebiteľovi. Z tohto hľadiska potom takéto dojednania treba považovať za neplatné pre konanie priečiace sa dobrým mravom. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. V odvolacom konaní napriek tomu, že žalobca bol v ňom úspešný, mu náhrada trov konania priznaná nebola, keďže tieto nežiadal a ani mu tieto v konaní nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.