Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 23Co/262/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113208024 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113208024.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobkyne: T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, právne zastúpená: JUDr. Katarína Lešková, advokátka so sídlom Prešov, Plzenská 2, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31 690 904, so sídlom Košice, Garbiarska 2, právne zastúpený: JUDr. Gabriel Gulbiš, advokát so sídlom Košice, Boženy Nemcovej 22, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 15C 124/2013-271 zo dňa 10.07.2015 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu Košice z 19.01.2012 sp. zn. 2C 2620/2012. Rozsudok odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že rozhodcovská doložka medzi účastníkmi konania nebola individuálne dojednaná. 2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Namietal v podstate nesprávnosť záveru o tom, že rozhodcovská doložka je neprijateľná a nebola dojednaná individuálne. Žalovaný ďalej poukázal na dôležitú právnu skutočnosť, a to na zmenu právnej úpravy, v dôsledku ktorej predmetný rozhodcovský rozsudok prestal účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Súd sa touto skutočnosťou nijako nezaoberal, uvedená zmena právnej úpravy bola vykonaná zákonom č. 335/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2015. Podľa tejto úpravy po 31.03.2015 nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie a rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Skutočnosť, že rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať znamená, že rozhodcovský rozsudok v podstate stráca svoju právoplatnosť. V dôsledku toho súd v súčasnosti koná a rozhoduje o zrušení rozhodcovského rozsudku, ktorý už nikoho nezaväzuje. Zánikom záväznosti rozhodcovského rozsudku stratilo súdne konanie svoj význam. Možno konštatovať aj zánik vecnej legitimácie účastníkov konania, nakoľko cieľom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku je jeho zrušenie, a teda najmä zánik povinnosti upravenej vo výroku rozhodcovského rozsudku. Účastníci v dôsledku zmeny zákona už nie sú nositeľmi pôvodne priznanej povinnosti, resp. práva, a preto súd musí za tohto stavu žalobu zamietnuť. Navrhovateľom sledovaný cieľ už nastal v dôsledku uvedenej zmeny právnej úpravy. Žalovaný ďalej uviedol, že súd prvej inštancie nesplnil svoju povinnosť podľa § 118 ods. 2 O.s.p., to malo vplyv na spôsob uplatnenia práva na právnu pomoc žalovaným a zapríčinilo, že rozhodnutie súdu bolo nepredvídateľné. Uviedol, že súd dôkazy nevykonal podľa § 122 a nasl. O.s.p., najmä neboli čítané či oboznámený obsah listinných dôkazov. Nie je zrejmé akým spôsobom a ktoré z navrhovaných dôkazov a listín súd vykonal a akým spôsobom. Súd porušil zásadu rovnosti účastníkov. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podlieha poplatkovej povinnosti, pokiaľ súd konal napriek tomu, že nebol zaplatený súdny poplatok, porušil tým zásadu rovnosti účastníkov. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, ale opomenul svoju povinnosť zisťovať a preukázať pri potencionálne neprijateľnej zmluvnej podmienky aj to, či táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Rozhodcovská doložka takúto nerovnováhu nespôsobovala. Súd nevykonal ani test primeranosti zmluvnej podmienky, a tak nepostupoval v súlade s článkom 4 Smernice 93/13/EHS. V ust. § 53 ods. 1 OZ vyžadovalo preukázanie existencie takej podmienky, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ktorá nebola zároveň individuálne dojednaná. Súd neuviedol, ktoré konkrétne ustanovenie by malo spôsobovať značnú nerovnováhu a v čom značná nerovnováha spočíva. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa so zmluvnou podmienkou, rozhodcovskou doložkou a rovnako mal možnosť ovplyvniť jej podstatu. Žalobca sa rozhodol túto rozhodcovskú doložku uzavrieť, a to pristúpením k osobitným zmluvným dojednaniam, čo osvedčil vlastnoručným podpisom. Žiadna plná moc nebránila žalobcovi, aby si všetky dokumenty prečítal, aby požadoval vysvetlenie od sprostredkovateľa a ak by rozhodcovskú doložku nechcel uzavrieť, tak by jednoducho osobitné zmluvné dojednania nepodpísal. Žiaden zákon neukladal ani neukladá žalovanému ani sprostredkovateľovi poučovaciu povinnosť voči spotrebiteľovi v takom rozsahu ako ju súd v odôvodnení predpokladá. Až po platnom uzavretí poistnej zmluvy nastala kauzálne fáza dojednávania osobitných zmluvných dojednaní, ktorých obsahom bola rozhodcovská doložka. Osobitné zmluvné dojednania boli graficky umiestnené na konci listu pod deklaratórnym podpisom žalobcu potvrdzujúcim prevzatie všeobecných poistných podmienok. Žalobca osobitným podpisom vyjadril svoj súhlas s uzavretím rozhodcovskej doložky, to, že s touto rozhodcovskou doložkou teraz nesúhlasí je irelevantné. Podstatné je, že s ňou súhlasil v čase jej uzatvorenia, nemal voči nej výhrady, nič mu nebránilo sa s ňou oboznámiť, ďalšie vysvetlenia nežiadal. Súd poskytnutím ochrany takémuto spotrebiteľovi vytvára právny rámec do budúcna, aby si spotrebitelia nikdy nečítali čo podpisujú, a teda vlastne, aby v prípade akýchkoľvek povinností mohli prehlásiť, že si to neprečítali a súd im poskytne ochranu. Súd uprednostnil ústne tvrdenie žalobcu pred listinnými dôkazmi, preto žalovaný namieta porušenie rovnosti účastníkov konania. Súd sa nezaoberal ani nevysporiadal s argumentáciou žalovaného v súvislosti s aplikáciou 19 odstavca odôvodnenia Smernice 93/13/EHS, pričom toto ustanovenie má pre posúdenie prejednávanej veci rozhodujúci význam. Rozhodcovská doložka má vplyv na výpočet výšky poistného, a preto je vyňatá zo súdnej kontroly aj z pohľadu Smernice 93/13/ EHS. Súd nesprávne posúdil aj možnosť odstúpenia žalobcu od rozhodcovskej doložky. Túto možnosť dal žalovaný všeobecne všetkým svojim klientom a urobil tak vo forme vyhlásenia zverejnenia Dodatku č. 2 VPP. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prv ej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie a s jeho právnymi závermi. Dojednaná rozhodcovská doložka je formulovaná ako výhradná (všetky spory sa majú podľa nej riešiť v rozhodcovskom konaní) a bola obsiahnutá v predtlačenom formulári všeobecných poistných podmienok zmluvy, a teda už podpisom zmluvy žalobca uzavrel aj rozhodcovskú doložku. Dojednanie v spotrebiteľskej zmluve, ktorou sa spotrebiteľ zaviaže, že všetky spory vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka). Jej neprijateľnosť by mohla byť vyvrátená iba dôkazom o individuálnom dojednaní takejto doložky, takéto dôkazy v konaní neboli vykonané a takýto skutkový stav nebol preukázaný. Ani skutočnosť, že žalobca mohol od dojednanej rozhodcovskej doložky následne odstúpiť, nemožno považovať za dôkaz o individuálnosti jej dojednania. Podstatný je spôsob a forma dojednania zmluvnej podmienky, nie možnosť od dojednanej zmluvnej podmienky odstúpiť. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012, podľa ktorého rozhodcovská doložka žalovaného je neplatná z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú aj predtlačený formulár VPP pre životné poistenie a teda rozhodcovská doložka obsiahnutá v článku XV., a to bez ohľadu na to, či účastníci podpísali osobitné zmluvné dojednanie odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku uvedenú v poistných podmienkach. 4. Osobitné zmluvné dojednanie v poistnej zmluve, kde poistník a poisťovňa vyjadrili obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu, že sa na miesto súdneho konania podrobia rozhodcovskému konaniu, nie je platným dojednaním rozhodcovskej doložky. 5. Všetky tieto závery viedli k následku - zrušeniu rozhodcovského rozsudku postupom podľa § 40 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní, teda bolo preukázané, že rozhodcovská doložka nebola dohodnutá platne. Všetky tieto závery sú správne a vychádzajú z vykonaných dôkazov. Aj keď rozhodcovský rozsudok prestal účastníkov zaväzovať, zákon ho právne nezrušil, a teda sa možno domáhať jeho zrušenia súdom. 6. Predmetom súdneho konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ďalší postup po zrušení rozhodcovského rozsudku vyplýva zo zákona, kde konajúci orgán (či už všeobecný súd alebo rozhodcovský súd) rozhodne o tom, či je splnená dispozícia právnej normy preto, aby ten - ktorý orgán pokračoval v konaní. Nie je nevyhnutné, aby bol obsahom výroku súdu aj dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku. 7. Odvolací súd považuje za zákonný postup, ak žalobkyňa nebola vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku, pretože je v konaní oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za) Zákona o súdnych poplatkoch (ako spotrebiteľka domáhajúca sa ochrany svojho práva na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami). 8. Súd v danej veci neaplikoval smernicu, ale právo SR, a preto nebolo potrebné vysporiadať sa s aplikáciou 19. odstavca odôvodnenia Smernice 93/13/EHS. 9. Vecne správny je aj výrok o trovách. 10. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je dostatočne zrozumiteľné a odôvodnené. Zo spisu vyplýva, aké dôkazy boli vykonané a že boli vykonané zákonným spôsobom. Odvolací súd nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, a preto napadnuté rozhodnutie potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.