Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Co/104/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713201205 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8713201205.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu V. S. U., a.s., so sídlom L., O. XXXX/XXX, proti žalovanej O. L., nar. X.X.XXXX, bytom I. 8, o zaplatenie X.XXX,XX Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 14.10.2014, č. k. XXC/XXX/XXXX- XXX jednohlasne takto r o z h o d o l : Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že na základe úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 1.650,- Eur, z ktorých žalovaný do odstúpenia žalobcom od zmluvy uhradila 292,75 Eur. Vec právne posúdil v zmysle § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobca vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru nemal v úmysle v zmluvnom vzťahu pokračovať a len so zámerom predĺženia lehoty splatnosti od zmluvy neodstúpil tak, ako to predpokladá § 48 Občianskeho zákonníka. Tiež uviedol, že výška úveru predstavovala 1.650,- avšak náklady, ktoré mali žalovanej vzniknúť v súvislosti so splácaním úveru boli vyčíslené na sumu 1.521,- Eur, čo je viac ako 92 % sumy poskytnutého úveru. Uvedené nemožno považovať za zákonné a rešpektujúce pravidlá ochrany spotrebiteľa. Zdôraznil, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Evidentne nemal záujem ďalej v úverovom vzťahu pokračovať, čo s prihliadnutím na ust. § 853 OZ možno s využitím analógie považovať za odstúpenie od úverovej zmluvy podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Preto podľa § 457 Občianskeho zákonníka vznikol žalobcovi nárok na úhradu rozdielu medzi poskytnutým úverom a uhradenými splátkami, nie však z titulu úveru, ale z titulu bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ došlo vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, resp. odstúpením od zmluvy k jej zrušeniu a strany sú povinné vrátiť si poskytnuté plnenie, vznikol tak rozdiel medzi prostriedkami poskytnutými žalovanej a objemom prostriedkov ňou vrátených vo výške 292,75 Eur, pričom uvedená suma prestavuje záväzok žalovanej z titulu bezdôvodného obohatenia. Nárok na úhradu uvedenej sumy žalobca riadne preukázal. Čo sa týka uplatnených nárokov, súd má za to, že s ohľadom už uvedenú argumentáciu tieto nároky žalobcovi nevznikli, preto žaloba bola opätovne zamietnutá. O trovách konania účastníkov rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 3 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovené, a to v celom rozsahu. V dôvodoch odvolania žalobca uvádza, že z jeho strany nedošlo k odstúpenie od zmluvy uzatvorenej so žalovanou, a teda nemohlo dôjsť k účinkom podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Poukázal na splátkový kalendár, ktorý bol predložený súdu s tým, že žalovanej bolo pred zosplatnením úveru vyrúbených 9 splátok, z ktorých do času zosplatnenia boli uhradené iba 4 splátky. Žalobca na základe predtým zaslanej výzvy k splateniu celého dlhu od zmluvy neodstúpil, ale len využil právo na zosplatnenie celého úveru v zmysle úverových podmienok. Poukazuje v tomto smere na § 565 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na omeškanie dlžníka teda žalobca využil svoje právo na zosplatnenie úveru, od zmluvy však neodstúpil, čiže k zániku, resp. k zrušeniu zmluvného vzťahu nedošlo a v dôsledku toho urobený záver súdu o tom, že má žalobca právo len na vrátenie zmluvy titulom bezdôvodného obohatenia je nesprávny. Ďalej žalobca poukazuje na to, že si uplatňoval kapitalizovaný úrok z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu na začatie konania vo výške 157,44 Eur. Súd prvého stupňa ignoroval v rozsudku takto uplatnený nárok a ak by sa ja pripustilo, že zosplatnením úveru došlo k odstúpeniu od zmluvy, ktorý názor však nie je správny, ani toto by neodôvodňovalo nepriznanie nároku na úrok z omeškania žalobcovi za obdobie od zosplatnenia úveru do podania návrhu. Žalobca si teda uplatnil nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške, a to za obdobie do zosplatnenia úveru do podania návrhu na začatie konania. Žalobca má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nedostatočne zistil skutkový stav, na právny vzťah aplikoval nesprávne právne normy a rozhodnutie súdu prvého stupňa tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že nie sú dané podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku, ktorý je nepreskúmateľný pre absenciu dostatočných dôvodov a súd prvého stupňa sa nezaoberal všetkými okolnosťami podstatnými pre správne rozhodnutie o veci. Vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca v tomto konaní uplatňuje nároky na základe úverovej zmluvy, ktorá bola medzi ním a žalovanou uzatvorená dňa 18.4.2011. Touto zmluvou bol žalovanej poskytnutý úver v celkovej výške 1.650,- Eur s dohodnutou mesačnou splátkou 37,75 Eur s počtom dohodnutých splátok 84. Zmluva o úvere obsahuje ročnú úrokovú sadzbu 18,64 %, priemernú hodnotu RPMN 17,44 % a celkovú výšku nákladov spotrebiteľa v sume 1.521,- Eur. Žalobca výzvou zo dňa 30.1.2012 (č. l. 14) vyzval žalovanú k splateniu celého úveru, a to z dôvodu omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich zo spomínanej úverovej zmluvy. Žiadal tak, aby žalovaná zaplatila celý úver v sume 1.940,04 Eur do 15 dní od zaslania výzvy. O časti takto uplatneného nároku zo strany žalobcu už bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Poprad z X.X.XXXX, č. k. 20C/112/2013-50. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 veta prvá citovaného zákona, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Podľa § 53 ods. 1 citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa; to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Už v predchádzajúcom štádiu konania bolo konštatované, že z listinných dôkazov predložených v tomto konaní nevyplýva, aby žalobca od uzatvorenej úverovej zmluvy odstúpil tak, ako to predpokladá citované ust. § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca v tejto súvislosti opakovane poukazoval na to, že v dôsledku omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX vyzval žalovanú k splateniu celého úveru čerpaného na základe tejto zmluvy o čom žalovanú upovedomil výzvou z 30.1.2012. Nie je možné v tejto súvislosti konštatovať, že takýmto spôsobom žalobca mienil od uzatvorenej zmluvy o úvere odstúpiť, keď takýto úmysel s ním realizovaných úkonov nevyplýva. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti poukazuje na odlišné právne inštitúty, obsah ktorých rozhodne nemožno stotožňovať a zatiaľ nebolo zistené, aby žalobca tvrdený úmysel odstúpiť od uzatvorenej zmluvy podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj realizoval. Tieto závery súdu prvého stupňa tak nie sú správne a bolo jeho povinnosťou v tomto štádiu konania si ujasniť, čo je jeho predmetom, aké konkrétne nároky žalobca uplatňuje, tieto právne posúdiť a o nich aj rozhodnúť. S poukazom na obsah uzatvorenej úverovej zmluvy a úverové zmluvné podmienky spoločnosti žalobcu mohol súd prvého stupňa posúdiť, či bola medzi účastníkmi konania dohodnutá možnosť, aby žalobca zosplatnil celý dlh žalovanej z úverovej zmluvy, tak ako to predpokladá § 565 Občianskeho zákonníka. Žiada sa pripomenúť, že samotná žalovaná v priebehu konania namietala podľa jej názoru neoprávnené položky uplatňované žalobcom v tomto konaní, ako napr. poplatok za vedenie účtu, poplatok za možnosť zmeny splátok, pokuta (ušlý úrok), poplatok za upomienku a pod. (č. l. 21) a s týmito námietkami bolo potrebné sa vyporiadať. Odvolací súd preto rozsudok zrušil postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.. V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.