Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2S/22/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200565 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200565.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu J.. Q. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. č. XX, XXX XX M., právne zastúpeného Mgr. Luciou Lorenčíkovou, advokátkou so sídlom v Poprade, Námestie Sv. Egídia č. 95, 058 01 Poprad, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, prezident finančnej správy, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 27. marca 2015 č.: 1010604/1/136229/2015 na základe žaloby jednohlasne takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa domáhal včas podanou žalobou preskúmania rozhodnutia žalovaného uvedeného v úvodnej časti rozsudku, ktoré v spojení s prvostupňovým rozhodnutím generálneho riaditeľa sekcie Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica zo dňa 12.01.2015 pod č. 1010601/1/11183/2015, žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať trovy konania. V žalobe žalobca argumentoval poukazom na obsah rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a žalovaného, ktorými rozhodnutiami bol žalobca ukrátený na svojich právach. Ďalej dôvodil tým, že v komunálnych voľbách dňa 15.11.2014 bol zvolený do funkcie starostu obce Vlkovce. Na prvom zasadnutí dňa 15.11.2014 Obecné zastupiteľstvo obce Vlkovce schválilo podľa § 4 ods. 7 zákona č. 253/1994 Z.z. po jeho predchádzajúcom súhlase zníženie platu z 1,49 násobku platu na 0- násobok. Žalobca ďalej argumentoval poukazom na ustanovenia zákona č. 200/1998 Z.z., konkrétne § 38 ods. 1, ods. 5, § 41 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), § 44 ods. 3 písm. c), f), g), h), i), j), k), § 44 ods. 2 a 6, ako aj ustanovení § 3 ods. 1, § 4 ods. 7 zákona č. 253/1994 Z.z. V podanej žalobe žalobca ďalej namietal, že žalovaný nesprávne v rozhodnutí rozhodol o jeho právnom postavení vo funkcii colníka, keď vychádzal z toho, že aj nulový príjem nemení nič na skutočnosti, že funkcia starostu obce je volenou platenou funkciou, nakoľko starosta má nárok na plat a to je dôvodom na prerušenie funkcie colníka. Žalobca opätovne poukázal na obsah ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa colníkovi zaručuje aj právo z iných všeobecne záväzných právnych predpisov a týmto právom je podľa žalobcu aj právo byť volený do funkcie samospráv. Žalobca ďalej zotrval na svojom názore, ktorý prezentoval v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, že nulový plat starostu nie je žiadny finančný príjem a teda sa nejedná o platenú volenú funkciu. Zároveň poukázal na obsah ustanovenia § 61 ods. 2 Zákona o štátnej službe, pričom zákon o štátnej službe považuje žalobca za všeobecný zákon o štátnej službe a v závere žaloby argumentoval tým, že samotné uzatváranie obchodov nie je v opise služobných činností žalobcu ako colníka. Pritom odborné znalosti pri práci colníka žalobca uviedol, že nemôže využívať pri výkone funkcie starostu, pretože starosta je štatutárny orgán. Poukázal zároveň aj na nezákonnosť rozhodnutia z toho dôvodu, že neobsahovalo poučenie o možnosti preskúmať rozhodnutie prostredníctvom súdu. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 23.06.2015 vyjadril žalovaný s tým, že navrhol súdu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom poukázal na dôvody rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica, prezidenta finančnej správy. Z predloženého spisu žalovaným mal súd za preukázané, že prvostupňový správny orgán Generálny riaditeľ sekcie daňovej a colnej Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica svojim rozhodnutím zo dňa 12.01.2015 pod č.: 1010601/1/11183/2015 zaradil podľa § 38 ods. 1 a 5 prvá veta a § 41 os. 1 písm. c) zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov do neplatenej zálohy dňom 21.01.2015 majora Ing. Jána Kalatu v štátnej službe vo funkcii štarší referent špecialista, oddelenie výmeny informácii o rizikách Poprad, odboru riadenia rizík a operačných činností sekcie daňovej a colnej Finančného riaditeľstva SR, miesto výkonu štátnej služby Poprad a odvolal dňom 20.01.2015 z doterajšej funkcie podľa § 38 ods. 5 druhá veta zákona. Menovaný sa počas zaradenia do neplatenej zálohy zaraďuje do personálnej a materiálnej starostlivosti Finančného riaditeľstva SR. Výrok rozhodnutia prvostupňový správny orgán odôvodnil tým, že na základe Osvedčenia miestnej volebnej komisie vo M. zo dňa 15.12.2014 bol J.. Q. K. zvolený za starostu obce Vlkovce. Uznesením obecného zastupiteľstva obce M. č. 21/2014 bolo menovanému po jeho predchádzajúceho súhlase schválené zníženie 1,49 - násobku na 0 - násobku až do odvolania. Zároveň prvostupňový správny orgán citoval ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z.z., ako aj § 41 ods. 1 písm. c) zákona a § 41 ods. 2 písm. p) citovaného zákona. Vychádzajúc z citovaných ustanovení právnych predpisov jednoznačne vyplýva, že výkon funkcie colníka sa prerušuje počas výkonu volenej platenej funkcie v orgánoch územnej samosprávy. Keďže funkcia starostu je volenou platenou funkciou, nie je možné, aby colník vykonával súčasne aj funkciu starostu a to bez ohľadu na výšku odsúhlaseného platu. O odvolaní, ktoré obsahuje totožné dôvody ako boli uvedené žalobcom v žalobe rozhodol žalovaný Finančné riaditeľstvo SR, Banská Bystrica, prezident finančnej správy ako odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 27.03.2015 pod č. 1010604/1/136229/2015 podľa § 232 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov v znení neskorších predpisov tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie generálneho riaditeľa sekcie daňovej a colnej FR SR zo dňa 12.01.2015 pod č. 1010601/1/11183/2015 potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na obsah prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, ako aj na dôvody odvolania žalobcu v celom rozsahu a citoval následne príslušné ustanovenia zákona č. 200/1998 Z.z., konkrétne § 38 ods. 1 a 5, § 41 ods. 1 písm. c) a § 41 ods. 2 písm. p) zákona. Odvolací orgán argumentoval tým, že záloha je forma zaradenia, ktorá umožňuje zachovať štátnu službu colníkov, ktorí z dôvodu uvedených v zákone nemôžu dočasne vykonávať doposiaľ zastávanú funkciu. Ide o prechodné opatrenie, ktoré zohľadňuje osobitnosť osobitosti štátnej služby. Ďalej argumentoval tým, že do neplatenej zálohy sa zaraďujú colníci, ktorým bol prerušený výkon funkcie, pričom výkon funkcie colníka sa okrem iného prerušuje aj na čas výkonu funkcie volenej platenej funkcie v orgánoch územnej samosprávy. Žalovaný dôvodil tým, že v zmysle Ústavy SR základom územnej samosprávy je obec, pričom poukázal na obsah ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z.z., podľa ktorého starostovi patrí plat, ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu SR za predchádzajúci kalendárny rok a násobku podľa § 4 ods. 1, alebo násobku podľa § 4 ods. 7. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že funkcia starostu je volaná platená funkcia v orgáne územnej samosprávy. Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani obsah ustanovenia § 4 ods. 7 zákona č. 253/1994 Z.z., podľa ktorého obecné zastupiteľstvo v obci s počtom obyvateľov do 500 môže kedykoľvek znížiť 1,49 - násobok platu až na 0 - násobok počas jeho funkčného obdobia. Z tohto ustanovenia jasne vyplýva, že ide o možnosť zníženia platu podmienené súhlasom starostu. Žalovaný v odôvodnení ďalej uviedol, že by nebolo spravodlivé požadovať od služobného úradu Finančného riaditeľstva SR, aby platil služobný príjem colníkovi, ktorý bol zvolený za starostu a slobodne sa vzdal v prospech obce svojho platu, pričom v kontexte uvedeného treba funkciu starostu považovať za platenú, napriek skutočnosti, že plat môže byť u neho znížený na nulu. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukazuje na námietku odvolateľa odkazujúcu na plat a odmenu poslanca, pričom žalovaný zdôraznil, že funkcia poslanca je iná ako postavenie starostu obce. Poslanec tomuto poskytuje obec odmenu, pričom starosta má za výkon svojej funkcie plat, ktorý starostovi patrí nie ako odmena, ale ako plat za platenú funkciu. V nadväznosti na argumentáciu odvolateľa vo vzťahu k zákonu č. 400/2009 Z.z. žalovaný poukázal na ustanovenie § 69, podľa ktorého funkcia nezlučiteľná s výkonom štátnej služby je funkcia starostu. Na ďalšiu námietku odvolateľa žalovaný reagoval, že čo sa týka súčasného výkonu štátnej služby colníka a výkonu funkcie starostu, ktorým podľa žalobcu neporušuje žiadne povinnosti uložené mu zákonom č. 200/1998 Z.z. je nutné poukázať na ustanovenie § 44 ods. 6 citovaného zákona, podľa ktorého colník nesmie vykonávať podnikateľskú činnosť alebo inú zárobkovú činnosť, sprostredkúvať obchodný styk so štátom, obcou alebo s vyšším územným celkom, požadovať alebo prijímať dary, alebo výhody, alebo navádzať, aby poskytol dar alebo určitú výhodu... Dodržiavanie ustanovenia § 44 ods. 6 citovaného zákona zo strany odvolateľa bez prerušenia funkcie colníka nie je podľa žalovaného možné z dôvodu, že odvolateľ ako starosta, teda štatutárny orgán obce podpisuje za obec písomnosti rôzneho druhu, napr. uzatvára rôzne zmluvy medzi obcou a inými právnickými resp. fyzickými osobami. Na základe týchto skutočností žalovaný rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti preskúmavaného rozhodnutia. Ako vyplýva zo skutočností, ktoré sú uvádzané jednak v žalobe, ako aj z rozhodnutí správnych orgánov mal súd za preukázané, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti právoplatného rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Občiansky súdny poriadok v § 244 ods. 1 upravuje, že v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť ( § 244 ods. 2,3 O.s.p. ). Podľa § 249 ods. 2 O.s.p., žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. Ustanovenie § 38 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov upravuje, že colník, ktorý nemôže vykonávať doterajšiu a ani inú funkciu uvedenú v § 39 až 41 sa zaradí do zálohy. Podľa § 38 ods. 4 citovaného zákona, ustanovujú sa tieto zálohy a) činná záloha, b) záloha pre prechodne nezaradených colníkov, c) neplatená záloha. Podľa § 38 ods. 5 citovaného zákona, colník sa zaradí do zálohy na nevyhnutne potrebný čas, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri zaradení do zálohy sa colník odvolá z doterajšej funkcie dňom, ktorý predchádza dňu jeho zaradenia do zálohy. Ako vyplýva z ustanovenia § 38 ods. 6 citovaného zákona, ak pominú dôvody, pre ktoré bol colník zaradený do zálohy, ustanoví sa alebo vymenuje do funkcie v súlade s § 38 ods. 1 alebo § 143 ods. 8. Podľa § 41 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, do neplatenej zálohy sa zaraďujú colníci, ktorým bol prerušený výkon funkcie podľa ods. 2 alebo ods. 3, Podľa § 41 ods. 2 písm. p) citovaného zákona, výkon funkcie colníka sa prerušuje na čas výkonu funkcie volenej platenej funkcie v orgánoch územnej samosprávy. Podľa § 44 ods. 3 písm. e), f), g), h), i), j), k) citovaného zákona, colník je povinný e) pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom, f) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom štátnej služby na vlastný prospech alebo na prospech iného, g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť finančnej správy alebo ohroziť dôveru k finančnej správe, h) dodržiavať služobnú disciplínu, i) vykonávať štátnu službu nestranne, j) poskytnúť finančnej správe osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, k) plne využívať čas služby a dodržiavať stanovený základný čas služby v týždni, prípadne kratší čas služby v týždni; to neplatí v prípade, že mu bolo udelené služobné voľno alebo dovolenka. Podľa § 44 ods. 6 citovaného zákona, colník nesmie vykonávať podnikateľskú činnosť alebo inú zárobkovú činnosť, sprostredkúvať obchodný styk so štátom, s obcou alebo vyšším územným celkom, požadovať alebo prijímať dary, alebo výhody, alebo navádzať iného aby poskytol dar alebo určitú výhodu, zvýhodňovať blízke osoby pri vykonávaní štátnej služby a byť členom správnych alebo kontrolných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z.z., ktorým sú upravené právne postavenie a mzdy starostov obci a primátorov miest vyplýva, že starostovi patrí plat, ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu SR za predchádzajúci kalendárny rok a násobku podľa § 4 ods. 1 alebo násobku podľa § 4 ods. 7. Plat sa zaokrúhľuje na celé euro nahor. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona, plat podľa odseku 1 patrí starostovi odo dňa zloženia predpísaného sľubu. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, starostovia sa na účely § 3 ods. 1 zaraďujú do 9. platových skupín podľa počtu obyvateľov obce alebo mesta a násobky sa im ustanovujú tak, ako je uvedené v tabuľke, ktorá je súčasť obsahu zákona. Podľa § 4 ods. 7 citovaného zákona, obecné zastupiteľstvo v obci s počtom obyvateľov do 500 môže kedykoľvek so súhlasom starostu znížiť 1,49 - násobok platu až na 0 - násobok počas jeho funkčného obdobia. Podľa § 4 ods. 9 citovaného zákona, plat starostu odsúhlasený obecným zastupiteľstvom podľa § 3 ods. 1 alebo podľa ods. 2 musí byť v zápisnici zo zasadnutia obecného zastupiteľstva uvedený v presnej výške stanovenej v Eurách. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, po zániku mandátu starostu z dôvodu skončenia funkčného obdobia patrí starostovi odstupné z rozpočtu obce vo výške 3 - násobku jeho priemerného mesačného platu, ak vykonával funkciu dlhšie ako 6 mesiacov. To neplatí, ak ide o dôvody uvedené v osobitnom predpise. Odstupné starostovi nepatrí, ak vykonával funkciu menej ako 6 mesiacov. Podľa § 6 citovaného zákona, starostovi pri cestách, ktoré súvisia s výkonom funkcie patria cestovné náhrady podľa osobitného predpisu. Podľa § 25 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, funkcia poslanca sa zásadne vykonáva bez prerušenia pracovného alebo obdobného pomeru. Za jej výkon však môže obec poskytnúť odmenu. Poslancovi patrí náhrada skutočných výdavkov, ktoré mu v súvislosti s výkonom funkcie poslanca vznikli podľa osobitných predpisov platných pre zamestnancov v pracovnom pomere. Podľa § 25 ods. 8 citovaného zákona, poslancovi, ktorý je na výkon funkcie zástupcu starostu dlhodobo plne uvoľnený zo zamestnania, patrí namiesto mzdy alebo inej odmeny v zamestnaní primeraný plat od obce. Jeho pracovný vzťah v doterajšom zamestnaní zostáva zachovaný za podmienok podľa osobitných predpisov ( § 136 ods. 2 Zákonníka práce). Podľa § 25 ods. 9 citovaného zákona, poslancovi možno poskytnúť odmenu najmä vzhľadom na úlohy a časovú náročnosť výkonu funkcie podľa zásad odmeňovania poslancov. Z ustanovenia § 136 ods. 2 Zákonníka práce, na ktoré odkazuje ustanovenie § 25 ods. 8 citovaného zákona vyplýva, že zamestnávateľ uvoľní zamestnanca dlhodobo na výkon verejnej funkcie ... Náhrada mzdy od zamestnávateľa, u ktorého je v pracovnom pomere mu nepatrí. Ako vyplýva z ustanovenia § 69 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, funkcia nezlučiteľná s výkonom štátnej služby je funkcia poslanca Európskeho parlamentu, poslanca Národnej rady, prezidenta, člena vlády, predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu, sudcu Ústavného súdu SR, člena Bankovej rady Národnej banky SR, starostu, primátora, predsedu vyššieho územného celku, poslanca obecného zastupiteľstva dlhodobo uvoľneného na výkon funkcie, poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku dlhodobo uvoľneného na výkon funkcie. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí správnych orgánov v predmetnej veci a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia mal súd bezpochyby preukázané, že správne orgány sa riadili citovanými ustanoveniami tak zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov, ako aj v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 253/1994 Z.z., ktorý upravuje právne postavenie a mzdy starostov obcí a mzdy primátorov miezd a v neposlednej miere aj príslušnými ustanoveniami zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Súd je toho názoru, že prvostupňový správny orgán dostatočne zistil skutkový stav v danej veci, následne z obsahu listinných dôkazov, ktoré mal k dispozícii prijal správny právny záver a rozhodol rozhodnutím zo dňa 12.01.2015 tak, že žalobcu podľa ustanovenia § 38 ods. 1 a 5 s poukazom na ustanovenie § 41 ods. 1 písm. c) a § 41 ods. 2 písm. p) zákona správne zaradil do neplatenej zálohy dňom 21.01.2015, pričom mal preukázané všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom na vydanie predmetného rozhodnutia. V prvom rade vychádzal zo skutočnosti, že žalobca bol zvolený dňa 15.11.2014 za starostu obce M., ktorá skutočnosť vyplýva z Osvedčenia miestnej volebnej komisie obce Vlkovce, ktoré osvedčuje, že IN. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. bol zvolený 15.11.2014 za starostu obce Vlkovce čo potvrdzuje predseda miestnej volebnej komisie osvedčením zo dňa 15.12.2014. Následne bolo zvolané Obecné zastupiteľstvo obce Vlkovce dňa 15.12.2014, na ktorom bolo prijaté uznesenie z ustanovujúceho zasadnutia Obecného zastupiteľstva obce Vlkovce z 15.12.204 č.: 21/2014, ktorým OZ vo Vlkovciach schvaľuje na základe § 4 ods. 7 zákona Národenj rady SR č. 253/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov o právnom postavení a platových pomeroch starostoch obcí a primátorov miest a po predchádzajúcom súhlase starostu obce zníženie z 1,49 - násobku platu na 0 - násobok do odvolania. Predmetné uznesenie podpísal Ing. Ján Kalata starosta obce. Aj súd ma bezpochyby za to, že z citovaných ustanovení vyplýva, že funkcia starostu je volená platená funkcia v orgáne územnej samosprávy a na uvedenej skutočnosti nemení nič ani obsah ustanovenia a postup podľa § 4 ods. 7 zákona č. 253/1994 Z.z., na ktoré sa odvoláva žalobca v dôvodoch žaloby. V kontexte tohto ustanovenia je potrebné prisvedčiť názoru správnych orgánov, ktoré zdôraznili, že je potrebné funkciu starostu považovať za platenú funkciu aj napriek skutočnosti, že plat môže byť týmto ustanovením § 4 ods. 7 zákona po predchádzajúcom súhlase starostu znížený na nulu. Pokiaľ žalobca poukazoval na námietku ohľadom platu alebo odmeny poslanca a stotožňoval ju so svojim postavením starostu, aj súd je toho názoru, že v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 369/1990 Z.z. funkcia poslanca je zásadne vykonávaná bez prerušenia pracovného alebo obdobného pomeru s poukazom teda na ustanovenie § 25 ods. 8, ktoré bolo citované súdom vyššie, pričom za výkon funkcie poslanca môže poskytnúť poslancovi obec odmenu. Poslancovi, ktorý je na výkon funkcie zástupcu starostu dlhodobo uvoľnený zo zamestnania patrí namiesto mzdy alebo inej odmeny v zamestnaní primeraný plat od obce. Toto je výnimka, čo sa týka odmeňovania poslanca. Avšak čo sa týka prirovnania postavenia poslanca a výkon funkcie starostu obce, na ktorý poukazuje žalobca, s týmto názorom sa súd vôbec nestotožňuje, pretože ide o dve funkcie, ktoré sú odlišné jednak postavením a jednak aj odmeňovaním. Jasne z uvedených citovaných ustanovení zákona č. 369/1990 Zb., ako aj príslušných ustanovení zákona č. 253/1994 Z.z. vyplýva, že odmena poslancovi patrí popri plate od zamestnávateľa a môže byť priznaná aj naproti tomu, že plat má poslanec priznaný pokiaľ ide aj o zamestnanca dlhodobo uvoľneného na výkon funkcie. Zákon č. 369/1990 Zb. teda reálne rozlišuje medzi platom a odmenou. Odmena nie je nárokovateľná a nemá ani charakter zárobku, pričom plat starostu je nárokovateľný a má charakter zárobku. Z príslušných ustanovení, ktoré vyššie citoval súd jednoznačne vyplýva, že starostovi patrí plat, nie odmena a preto sa bezpochyby jedná o platenú funkciu v prípade výkonu funkcie starostu. Na ozrejmenie všeobecného významu výkonu štátnej funkcie súd zdôrazňuje vzhľadom na argument žalobcu, ktorý v žalobe poukazuje na ustanovenie § 69 zákona č. 400/2009 Z.z., že aj z uvedeného ustanovenia jasne vyplýva, že funkcia starostu je nezlučiteľná s výkonom štátnej služby. Zároveň súd sa stotožnil aj s názorom správnych orgánov čo sa týka reakcie na námietku žalobcu, že súčasným výkonom štátnej služby colníka výkonom funkcie starostu by žalobca neporušil žiadne povinnosti uložené mu zákonom o štátnej službe colníka. Súd je toho názoru, že v tejto súvislosti je potrebné poukázať na obsah ustanovenia § 44 ods. 6 citovaného zákona, podľa ktorého colník nesmie vykonávať podnikateľskú činnosť, alebo inú zárobkovú činnosť, sprostredkúvať obchodný styk so štátom, obcou alebo vyšším územným celkom... teda aj z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že pokiaľ by žalobca bol ponechaný v štátnej službe a vykonával funkciu colníka podľa zaradenia, aké mu prislúchalo do vydania rozhodnutia prvostupňovým správnym orgánom do 12.01.2015 bolo by porušené predmetné ustanovenie § 44 ods. 6 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov. V závere odôvodnenia rozsudku súd zdôrazňuje obsah ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z.z., z ktorého bezpochyby vyplýva, že starostovi patrí plat, ktorý je súčinnom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu SR za predchádzajúci kalendárny rok a násobku podľa § 4 ods. 1, alebo násobku podľa § 4 ods. 7. Z citovaného ustanovenia bezpochyby vyplýva, že funkcia starostu je volená platená funkcia v orgáne územnej samosprávy a na tomto obsahu ustanovenia, resp. na tejto skutočnosti nemení nič ani vzdanie sa platu starostu podľa príslušného ustanovenia § 4 ods. 7 citovaného zákona, ani skutočnosti, ktoré žalobca uvádza v žalobe. Podľa názoru súdu správne orgány v predmetnom konaní jednoznačne a bezpochyby zistili dostatočne skutkový stav, z ktorého vyvodili správny právny záver a rozhodli vo veci rozhodnutiami, ktoré boli náležite odôvodnené, pričom správne orgány dostatočne poukázali na obsah skutočností, ktoré viedli správne orgány k tomuto záveru. Senát krajského súdu preskúmal zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe podľa § 250j ods. 1 O.s.p., oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v súlade so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s poukazom na to, že žalobca v konaní nebol úspešný a žalovaný aj pri úspechu zo zákona nemá nárok na náhradu trov koniana, preto rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.