Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1S/24/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200651 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200651.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek senátu JUDr. Evy Slávikovej, JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej, v právnej veci žalobcu TRADESPEC s.r.o., 168 Lada, IČO: 36 463 060, právne zastúpený JUDr.Jurajom Kusom, advokátom, Námestie osloboditeľov 10, Michalovce, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 29.apríla 2015 1100901/1/356676/2014 na základe žaloby jednohlasne takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobca včas podanou žalobou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 29.04.2015 č. 11003901/1/356676/2014, ktorým boli potvrdené rozhodnutia Colného úradu Prešov zn. 1096273/1/276125/2014, zn. 1096273/1/276375/2014, zn. 1096273/1/276381/2014, zn. 1096273/1/276388/2014, zn. 1096273/1/276371/2014, zn. 1096273/1/276377/2014, zn. 1096273/1/276385/2014, zn. 1096273/1/276394/2014, zn. 1096273/1/276395/2014, všetky vydané dňa 13.06.2014. Navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi priznal náhradu trov konania. Poukázal na postup colného úradu s tým, že pred vydaním napadnutých rozhodnutí listom zo dňa 07.05.2014 vyzval žalobcu, aby sa písomne vyjadril k skutočnostiam, ktoré boli uvedené v tomto oznámení (resp. oznámeniach) o začatí konania o určení colnej hodnoty a dodatočného vymerania colného dlhu, prípadne aby navrhol doplnenie dôkazov pre rozhodnutie a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalobca na výzvu reagoval prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 02.06.2014 so stanoviskom, v ktorom predovšetkým namietal, že nestotožňuje sa s názorom pobočky Colného úradu Poprad v súvislosti s pochybnostiami o správnosti a úplnosti údajov, ktoré sa týkajúce deklarovanej colnej hodnoty a je dôvodné postupovať podľa čl. 181a ods. 1, 2 Nariadenia Komisie EHS č. 2454/93. Žalobca namietal, že zo strany pobočky Colného úradu Poprad ide o nesprávny úradný postup, pretože v dňoch 14. až 19.02.2014 prijal colné vyhlásenia, vrátane deklarovanej colnej hodnoty tovaru a prepustila deklarovaný tovar do režimu voľný obeh, a ak po uplynutí 4 mesiacov je spochybňovaná deklarovaná colná hodnota a aj začínanie konanie o určení colnej hodnoty, tento postup považuje žalobca za v rozpore s uvedeným článkom. Poukázal na to, že z čl. 181a ods. 2 Nariadenia Komisie EHS č. 2454/93, ktorým argumentuje pobočka Colného úradu Poprad, ak majú colné orgány pochybnosti uvedené v odseku 1, môžu požadovať dodatočné informácie v súlade s článkom 178 ods. 4. Ak tieto pochybnosti pretrvávajú, colné orgány musia pred prijatím konečného rozhodnutia informovať príslušnú osobu, na požiadanie písomne, o dôvodoch týchto pochybností a poskytnúť jej primeranú príležitosť na vyjadrenie. Konečné rozhodnutie a jeho odôvodnenie sa písomne oznámi príslušnej osobe. Žalobca vo vyjadrení k oznámeniu opätovne akcentuje, že orgán štátnej správy koná v rozpore s uvedeným článkom a na výzvu pobočky colného úradu bez ohľadu na to, že nebolo uvedené, aké konkrétne doklady a informácie má doložiť, ktoré sa týkajú deklarovanej colnej hodnoty, predložil kontrakt uzatvorený medzi TRADESPEC s.r.o. ako kupujúcim a čínskou spoločnosťou XIAMEN UNIBEST IMPORT AND EXPORT CO.LTD. ako predávajúcim, všetky potrebné faktúry - CMR, výpis z účtu, cezhraničný platobný príkaz, ktoré dokumentujú, že deklarovaná colná hodnota je cena skutočne platená. Poukázal na to, že v súlade s čl. 181a ods. 2 citovaného nariadenia pobočkou Colného úradu Poprad dodnes nebolo vydané konečné rozhodnutie a jeho odôvodnenie. Ďalej zdôraznil, že v súčasnosti ani nie je možné vydať konečné rozhodnutie podľa čl. 181a ods. 2 citovaného nariadenia z dôvodu prepustenia tovaru do režimu voľný obec a prijatia colnej hodnoty pomocou metódy prevodnej hodnoty, t.j. pobočka colného úradu uznala cenu skutočne platenú. Ak pobočka colného úradu v oznámení uviedla, že aplikovala postup podľa čl. 73 ods. 1, druhá veta Nariadenia Rady EHS č. 2913/92 a prepustila tovar do režimu voľný obeh napriek tomu, že nebolo ukončené overovanie správnosti deklarovanej colnej hodnoty a nebolo vydané konečné rozhodnutie vo veci určenia colnej hodnoty, a že s týmto postupom súhlasil aj žalobca, poukázal na to, že podľa čl. 73 ods. 1 citovaného nariadenia, druhá veta, rovnako postupujú v prípadoch, keď overovanie nie je možné v primeranej lehote ukončiť a tovar na účely overovania už nie je potrebný. Prvá veta tohto článku znie: „Bez toho, aby tým bol dotknutý článok 74, ak sú splnené podmienky na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu, a ak sa na tovar nevzťahujú žiadne zákazy a obmedzenia, colné orgány prepustia tento tovar ihneď potom, ako boli údaje uvedené v colnom vyhlásení overené alebo prijaté bez overenia. " Žalobca tu prezentoval názor, že podľa znenia citovaného článku vyplýva, že pobočka Colného úradu Poprad sa dopustila nesprávneho úradného postupu vzhľadom na to, že prepustila tovar do režimu voľný obeh. Zdôraznil, že bolo vydané konečné rozhodnutie vo veci určenia colnej hodnoty a na colné konanie sa vzťahujú predpisy o správnom konaní, s poukazom na § 85 ods. 1 Colného zákona č. 199/2004 Z.z., aj ustanovenie § 49 ods. 1, 2 Zákona o správnom konaní, čiže vo veci malo byť rozhodnuté bezodkladne, resp. do 30 dní od začatia konania. Vzhľadom na to, že tovar bol prepustený do režimu voľný obeh v dňoch 14. až 19.02.2014 a do 02.06.2014 pobočka colného úradu nevydala v lehote rozhodnutie o colnej hodnote, a preto je postup pobočky colného úradu zmätočný. Ďalej poukázal na to, že v oznámeniach súčasne pobočka colného úradu konštatovala, že pochybnosti o deklarovanej colnej hodnote neboli odstránené, a že boli založené na skutočnostiach a to na základe výsledkov preverovania, ktoré zabezpečila Európska komisia, Európsky úrad pre boj proti podvodom v zmysle medzinárodnej dohody medzi Európskym spoločenstvom a vládou Čínskej ľudovej republiky o spolupráci a vzájomnej administratívnej pomoci o colných otázkach, bolo doručené Colnému úradu Prešov oznámenie z Finančného riaditeľstva SR ako informácia o výsledkoch preverovania zo dňa 29.03.2014, kde bola vývozná cena poskytnutá vývozcom daného tovaru a prijatá čínskymi colnými orgánmi od 1,8 USD do 9,5 USD/l ks. Pochybnosti o správnosti deklarovanej colnej hodnoty potvrdzujú aj údaje uverejňované Štatistickým úradom Európskeho spoločenstva (Eurostat) pre jednotlivé podpoložky kombinovanej nomenklatúry za obdobie január 2014, podľa ktorých je colná hodnota zatriedeného do rovnakej podpoložky kombinovanej nomenklatúry pôvodného v rovnakej krajine pôvodu stanovená v rovnakej alebo približne rovnakej dobe ako dovoz tovaru, pri ktorom sa určuje colná hodnota od 1,93 do 5,89 EUR/1 ks. Ďalej uviedol, že pobočkou Colného úradu Poprad bolo v oznámení uvedené, že deklarovaná colná hodnota predmetného tovaru je vo výraznom nepomere voči vyššie uvedeným hodnotám a to zakladá odôvodnené pochybnosti vo vzťahu k jej pravosti a správnosti a z tohto dôvodu správny orgán nemôže prijať deklarovanú colnú hodnotu stanovenú na základe prevodnej hodnoty podľa čl. 29 Colného kódexu. V súvislosti s informáciou o výsledkoch preverovania, ktorý bol doručený Európskym úradom pre boj proti podvodom Finančnému riaditeľstvu SR, nie je dostatočným podkladom na rozhodovanie vo veci. Ďalej poukázal na to, že v oznámení je uvedené, že informácia vo vzťahu k všetkým preverovaným prípadom vychádza z presne identifikovaných konkrétnych zásielok a poverené čínske orgány boli schopné poskytnúť reálne vývozné ceny, s ktorými predmetný tovar vystupoval z Číny a sú uvedené jednotkové ceny USD/ks a tieto ceny sa pohybujú od 1,8 USD do 9,5 USD/l ks. Žalobca vo vyjadrení k oznámeniam prezentoval názor, že rozhodnutie o určení colnej hodnoty náhradnou metódou nie je možné oprieť o nejakú všeobecnú informáciu o výsledkoch preverovania s tým, že už v žiadosti o uvoľnenie colných zábezpek zo dňa 05.05.2014 poukázal na právnu úpravu colnej hodnoty. Zdôraznil, že čl. VII Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 upravuje právnu úpravu colnej hodnoty a tento článok Dohody bol publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 152/2000 Z.z., čiže má všeobecne záväznú platnosť. V článku VII. Dohody na prvej strane je „ Všeobecný úvodný komentár" k colnej hodnote. Prevodná hodnota, t.j. cena skutočne platená alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za tovar, je základom colnej hodnoty. Všetky ďalšie metódy určovania colnej hodnoty sú náhradnými metódami a colný úrad nemôže použitie ich poradia meniť. Rovnaká definícia colnej hodnoty je uvedená aj v čl. 29 Nariadenia Rady EHS č. 2913/92 a to v Colnom kódexe, pretože colnou hodnotou dovážaného tovaru je jeho prevodná hodnota, t.j. cena skutočne platená. Na základe uvedených argumentov žalobca vyvodil, že colná hodnota sa nemôže zakladať na nejakej informácii o výsledkoch preverovania a colná hodnota dovážaného tovaru je jeho prevodná hodnota, t.j. cena skutočne platená a nie vývozná cena, s ktorými predmetný tovar vystupoval z Číny. Vzhľadom na uvedené argumenty žalobca poukazuje na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, pretože orgány štátnej správy môžu konať len to, čo im zákon dovoľuje a spôsobom, akým im to dovoľuje. Z postupu pobočky Colného úradu Poprad je podľa žalobcu zrejmé, že má v úmysle odôvodniť rozhodnutie o colnej hodnote o informáciu o výsledkoch preverovania zo dňa 29.03.2014 a z uvedeného dôvodu žiadal podľa § 33 ods. 1, 2 Zákona o správnom konaní, aby mu bolo doručené kompletné vybavenie dožiadania, ktoré bolo doručené Finančnému riaditeľstvu SR z Európskej komisie, Európsky úrad pre boj proti podvodom („OLAF"), pretože k uvedenému dožiadaniu mal v úmysle sa vyjadriť v súlade s § 33 ods. 2 Zákona o správnom konaní. Ak colné orgány v oznámeniach uvádzali, že vo všetkých preverovaných prípadoch sa podarilo presne identifikovať zásielky a poverené čínske orgány boli schopné poskytnúť reálne vývozné ceny, s ktorými predmetný tovar vystupoval z Číny, tak je nevyhnutné vyrovnať sa s otázkou, kto na colné doklady deklaroval reálne vývozné ceny, či to boli právne úkony čínskeho predávajúceho, s ktorým mal žalobca podpísaný kontrakt, alebo či to boli právne úkony priamo účastníka konania, resp. spoločnosti TRADESPEC s.r.o.. V súvislosti s dôkazom a to údaje uverejnené Štatistickým úradom Európskeho spoločenstva (Eurostat) poukázal na to, že z čl. 7 Dohody o uplatňovaní článku VII. Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994, ods. 2 písm. a/, colná hodnota sa podľa ustanovení tohto článku nebude zakladať na predajnej cene v krajine dovozu týkajúcej sa tovaru vyrábaného v tejto krajine a podľa ods. 2 písm. c/ sa colná hodnota nebude zakladať na cene tovaru na domácom trhu v krajine vývozu. Z uvedeného je zrejmé, že colná hodnota sa nemôže zakladať na nejakých údajoch uverejnených Štatistickým úradom Európskeho spoločenstva (Eurostat). Ak pobočka Colného úradu Poprad v oznámení uviedla, že tieto zistenia odôvodňujú určenie colnej hodnoty predmetného tovaru náhradnými metódami uvedenými v čl. 30 a v čl.31 Colného kódexu a dodatočné vymeranie colného dlhu podľa čl. 220 ods. 1 Colného kódexu, s citáciou čl. 30 ods. 1 Colného kódexu, s tým, že po dobe štyroch mesiacov nemožno na ten istý tovar, ktorý bol prepustený do režimu voľný obeh, určovať colnú hodnotu náhradnou metódou, a ak má pobočka colného úradu Poprad pochybnosti o správnosti deklarovanej colnej hodnoty tovaru, tak pre tento účel Colný zákon upravuje inštitút následnej kontroly v § 12, ktorý cituje. Ďalej uviedol, že rozhodnutie o určení colnej hodnoty nemožno odôvodniť ani čl. 31 Colného kódexu, podľa ktorého, ak nemôže byť colná hodnota dovážaného tovaru určená podľa článku 29 alebo 30, určí sa na základe údajov dostupných v Spoločenstve s použitím vhodných prostriedkov zlučiteľných so zásadami a všeobecnými pravidlami a to dohody o vykonaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994, článku VII. Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 a ustanovení tejto kapitoly. Článok 31 ods. 2 Colného kódexu upravuje, na čom sa colná hodnota nemôže zakladať. Neprichádza do úvahy ani aplikácia čl.220 ods. 1 Colného kódexu, podľa ktorého, ak suma cla vyplývajúca z colného dlhu nebola zapísaná do účtovnej evidencie v súlade s článkom 218 a 219, alebo ak bola zapísaná do účtovnej evidencie vo výške nižšej ako suma dlžná na základe právnych predpisov, zapíše sa suma cla, ktorá má byť vybratá alebo zostáva na vybratie do 2 dní odo dňa, kedy sa colné orgány o tejto skutočnosti dozvedeli a môžu vypočítať sumu dlžnú na základe právnych predpisov a určiť dlžníka. Podľa názoru žalobcu z citovaného článku je zrejmé aj preukázané, že pobočka Colného úradu Poprad postupuje v rozpore s citovaným článkom Colného kódexu, opätovne s poukazom na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh. Ďalej uviedol, že už dňa 17.02.2014 sa pobočka Colného úradu Poprad dozvedela o pochybnosti o deklarovanej colnej hodnote tovaru a do dňa 02.06.2014 tento orgán v súlade s článkom 220 ods. 1 Colného kódexu nezapísal sumu cla, ktorá má byť vybratá do 2 dní odo dňa, kedy sa dozvedel o pochybnostiach deklarovanej colnej hodnoty tovaru. Na základe uvedeného žalobca je toho názoru, že vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je možné oprieť rozhodnutie o dodatočnom vymeraní colného dlhu o článok 220 ods. 1 Colného kódexu. V ďalšej časti poukazuje na nesprávny úradný postup pobočky, lebo zadržiava spoločnosti colné zábezpeky vo výške 274.631,73 eur. Nebolo vydané žiadne písomné rozhodnutie o tom, z akého dôvodu uvedenú zábezpeku zadržiava. V ďalšej časti vyjadrenia poukázal na postup pobočky v súvislosti s colnou zábezpekou. Vzhľadom na poukázané skutočnosti žalobca navrhoval správnemu orgánu, aby si prostredníctvom Finančného riaditeľstva SR vyžiadal účtovníctvo spoločnosti z Čínskej ľudovej republiky, s ktorou má žalobca uzatvorený kontrakt o kúpe predmetného tovaru, ktorý bol dovezený z Čínskej ľudovej republiky a rovnako žiada preveriť platby, ktoré spoločnosť zaplatila za dovezený tovar, pretože bol predložený cezhraničný platobný príkaz. V jednom prípade bola zaplatená suma 82.560,86 eura v druhom prípade suma 73.778,80 eur, z čoho vyplýva, že žalobca zaplatil za tovar celkovú sumu 156.339,66 eur. Toto je skutočne platená cena, ktorá tvorí základ prevodnej colnej hodnoty a je v súlade s článkom 29 Colného kódexu. Poukázal na to, že iba dôslednou následnou kontrolou v účtovníctve predávajúceho z Čínskej ľudovej republiky je možné vierohodne zistiť a preukázať, aká cena bola za dovezený tovar skutočne zaplatená a na ten účel je aj zriadený inštitút následnej kontroly podľa § 12 Colného zákona. Konštatoval, že obdobný tovar ako žalobca, z Číny dovážajú na Slovensko viaceré spoločnosti a colné úrady im nerobia žiadne obštrukcie, t.j. nespochybňujú údaje o colnej hodnote a nezadržiavajú im colné zábezpeky do výšky colným úradom odhadnutého colného dlhu. Uviedol, že ide napríklad o spoločnosti Ideál Production s.r.o., Slavojova 579/9, Praha a spoločnosť Company Officev, s.r.o., Viedenská cesta 255/42, Brno a tovar im prepúšťa do režimu voľný obeh PCÚ Brodské atď. Na základe uvedeného žalobca konštatoval, že pobočka Colného úradu Poprad tým, že bezdôvodne zadržiava colné zábezpeky žalobcovi, porušuje zásadu rovnakého zaobchádzania, ktorá je upravená v § 1 a nasledujúcich zákona č. 365/2004 Z.z., tzv. Antidiskriminačný zákon a je neprípustné, aby iný colný úrad na Slovensku iným spoločnostiam prepúšťal obdobný tovar za obdobné ceny do režimu voľný obeh a nespochybňoval údaje o colnej hodnote a nezadržiaval im colné zábezpeky a na rozdiel od toho PCÚ Poprad žalobcovi spochybňuje údaje o colnej hodnote a zadržiava colné zábezpeky. Ďalej poukázal na to, že v liste zo dňa 17.03.2014 uviedol, že predmetný tovar v rovnakých cenách dovážal z Číny od 01.01.2013 a tento tovar prepúšťala do režimu voľný obeh pobočka Colného úradu Prešov a od 01.01.2014 predmetný tovar prepúšťa do režimu voľný obeh pobočka Colného úradu Poprad a to tiež v rovnakých cenách, t.j. údaje o colnej hodnote uvedené na faktúrach. Z uvedeného teda vyplýva, že pobočka Colného úradu Prešov viac ako rok predmetný tovar prepúšťala do režimu voľný obeh v približne rovnakých cenách, ktoré sú uvedené na faktúrach a nikdy nespochybňovala údaje o colnej hodnote tovaru, tiež po prepustení tovaru do režimu voľný obeh nezadržiavala colné zábezpeky žalobcovi. K zmene došlo vo februári 2014, kedy pobočka Colného úradu Poprad nadobudla pochybnosť o deklarovanej colnej hodnote tovaru a odvoláva sa na poznatkový fond Finančnej správy SR a údaje poskytnuté Európskou komisiou. Na základe uvedených skutočností je prezentovaný názor, že ide o nesprávny úradný postup, ktorý je v rozpore s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože tento článok garantuje právnu istotu a predvídateľnosť rozhodnutí orgánov verejnej moci a je neprípustné, aby za rovnakých podmienok orgán verejnej moci postupoval odlišným spôsobom, resp. vydal odlišné rozhodnutia. Žalobca zdôraznil, že napriek jeho námietkam uvedeným vo vyjadrení k oznámeniam, ktoré sú citované vyššie, colný úrad v rozpore s vnútroštátnym právom, ale aj s právom Európskej únie vydal napadnuté rozhodnutia. V nich argumentuje, že colnú hodnotu určil náhradnými metódami a to v súlade so Všeobecnou dohodou o clách a obchode zverejnenou vo vládnej vyhláške č. 59/1948 Zb. a Dohody o uplatňovaní článku VII GATT, ktorá bola zverejnená vyhláškou Ministerstva zahraničných vecí č. 120/1984 Zb., ktorých ustanovenia sú prenesené do colného kódexu a do nariadenia Komisie EHS č. 2454/93, ktorým sa vykonáva Nariadenie Rady EHS č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva. Žalobca identicky ako vo vyjadreniach k oznámeniam pobočky Colného úradu Poprad namietal skutočnosti, že tovar už bol prepustený do režimu voľný obeh. Bola uznaná skutočne platená cena a tým, že pobočka Colného úradu Poprad prepustila tovar do režimu voľný obeh, prijala colnú hodnotu uvedenú v colnom vyhlásení. Toto colné vyhlásenie má povahu rozhodnutia vo veci samej, pretože v colnom konaní má colné vyhlásenie zjednodušenú formu rozhodnutia. Všetky colné vyhlásenia majú náležitosti rozhodnutia vo veci samej, sú opatrené odtlačkom razítka a podpisom príslušníka colnej správy, ktorý ich vydal. Na základe týchto rozhodnutí bol tovar prepustený do režimu voľný obeh a bola prijatá colná hodnota tovaru, čiže je nemožné v tej istej veci dnes vydať ďalšie rozhodnutia o colnej hodnote, teda napadnuté rozhodnutia zo dňa 13.06.2014 a v tej istej veci nemožno vydať dve rozdielne rozhodnutia, pretože takýto postup je v rozpore s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V ďalšej časti žaloby argumentuje tými skutočnosťami, ktoré už súd citoval vyššie. V súvislosti s informáciou o výsledkoch preverovania zo dňa 29.03.2014 poukázal na to, že z čl. VII. Dohody vyplýva, že je tu upravená colná hodnota tak, že prevodná hodnota, t.j. cena skutočne platená alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za tovary, je základom colnej hodnoty. Všetky ďalšie metódy určovania colnej hodnoty sú náhradnými metódami a colný úrad nemôže použitie ich poradia meniť a rovnaká definícia colnej hodnoty je uvedená v čl. 29 Colného kódexu. Žalobca namieta, že z ním uvedených argumentov vyplýva, že colná hodnota sa nemôže zakladať na nejakej informácii o výsledkoch preverovania, pretože colná hodnota dovážaného tovaru je jeho prevodná hodnota, t.j. cena skutočne platená a nie vývozná cena, s ktorými predmetný tovar vystupoval z Číny. Žalobca namietal, že vo vyjadrení k oznámeniu žiadal, aby sa mohol vyjadriť ku kompletnému vybaveniu dožiadania v listinnej podobe, čiže, aby mal k dispozícii výsledky preverovania, ktoré bolo Finančnému riaditeľstvu SR doručené Európskou komisiou - OLAF, sa dozvedel informáciu, že tieto boli doručené elektronickou formou prostredníctvom zabezpečenej komunikačnej siete AFIS a vzhľadom na to, že tieto údaje boli poskytnuté prostredníctvom zabezpečenej komunikačnej siete, do ktorej má prístup len úzky okruh osôb, nemôžu byť údaje z tejto siete sprístupnené ani poskytnuté k nahliadnutiu tretím osobám a v tomto kontexte je nevyhnutné zabezpečiť zachovanie dôverného charakteru týchto informácií. V súvislosti s touto argumentáciou prvostupňového správneho orgánu žalobca namietal, že táto argumentácia je v rozpore s § 33 ods. 1, 2 Zákona o správnom konaní, pretože účastník konania má právo navrhovať dôkazy a správny orgán je povinný dať účastníkovi konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Takýto záver colného úradu je v rozpore s článkom VII. Dohody, kde je uvedené, že prevodná hodnota, t.j. cena skutočne platená, alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za tovar, je základom colnej hodnoty a rovnaká definícia colnej hodnoty je obsiahnutá aj v článku 29 Colného kódexu, podľa ktorého colná hodnota sa preto nemôže zakladať na nejakej tajnej informácií o výsledkoch preverovania. Opätovne argumentoval, že colná hodnota dovážaného tovaru sa nezakladá na deklarovanej vývoznej cene, s ktorými predmetný tovar vystupoval z Číny a navyše deklarovanie vývoznej ceny tovaru z Číny na colných dokladoch nedeklaroval účastník konania. Podľa názoru žalobcu neobstojí ani tvrdenie colného úradu v napadnutých rozhodnutiach, že colná hodnota určená colným úradom náhradnou metódou, nie je v žiadnom prípade určená na základe údajov získaných štatistickým úradom EÚ, teda Eurostatom a ďalej, že uvedené údaje poskytujú prehľad dovozných cien, za ktoré sa daný tovar dováža na colné územie Európskej únie a boli použité na porovnanie colnej hodnoty dováženého tovaru. Konštatoval, že už vo vyjadrení k oznámeniam prezentoval názor, že rozhodnutie o určení colnej hodnoty je nemožné oprieť o údaje uverejnené Štatistickým úradom Európskeho spoločenstva, Eurostat. Ďalej znova argumentoval inštitútom následnej kontroly podľa § 12 Colného zákona a nestotožňuje sa s názorom prvostupňového správneho orgánu, ak v odôvodnení rozhodnutí uviedol, že vykonanie dôkazu a to následná kontrola v účtovníctve predávajúceho z Čínskej ľudovej republiky nebola vykonaná, pretože právomoc colných orgánov je vymedzená na území Slovenskej republiky, a preto nie je možné žiadať informácie z účtovníctva subjektu, ktorý sídli v krajine mimo spoločenstva. Žalobca zdôraznil, že argumentácia colného úradu je rozporná, keď na jednej strane sa odvoláva na medzinárodnú dohodu, na základe ktorej získal tajnú informáciu o výsledkoch preverovania zo dňa 29.03.2014 a na druhej strane tvrdí, že účastníkom navrhovaný dôkaz nemôže vykonať, teda vyžiadať účtovníctvo spoločnosti z Čínskej ľudovej republiky, pretože citovaná medzinárodná dohoda o spolupráci a vzájomnej administratívnej pomoci v colných otázkach umožňuje získavať aj informácie o účtovníctve konkrétnej spoločnosti. Opätovne poukázal na zásadu rovného zaobchádzania upravenú v § 1 a nasl. Antidiskriminačného zákona, s poukazom na spoločnosti, ktoré súd už citoval z vyjadrenia žalobcu k oznámeniam pobočky colného úradu. Uvedeným postupom teda došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, lebo na inom colnom úrade na území Slovenskej republiky nemôžu platiť iné colné predpisy. PCÚ Dunajská Streda a PCÚ Brodské predmetný tovar dovezený z Číny bežne prepúšťajú iným spoločnostiam do režimu voľný obeh a uznáva im deklarovanú colnú hodnotu na colných vyhláseniach a colný úrad im neurčuje colnú hodnotu náhradnými metódami. Pretože colná hodnota tovaru bola stanovená v rozpore so zákonom a právom Európskej únie, tak aj rozhodnutia o dovymeraní colného dlhu sú nezákonné a sú vydané v rozpore s čl. VII. Dohody a čl. 29 Colného kódexu a v rozpore s ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a to § 3 ods. 2, 3, 4 a 5. Ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutia sú vydané v rozpore s § 47 ods. 3 Zákona o správnom konaní a s poukazom na toto ustanovenie namietal, že neobstojí preto tvrdenie colného úradu, že informácia, na základe ktorej rozhodol, má ostať utajená. V ďalšej časti žaloby žalobca namietal, že s poukazom na vyššie uvedené námietky k oznámeniam pobočky colného úradu preskúmavaným rozhodnutím žalovaný odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutia potvrdil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí si vo všetkých bodoch osvojil právne názory a závery správneho orgánu na prvom stupni. Jeho tvrdenia a vyhodnotenie dôkazov prevzal do svojho rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie, tiež rozhodnutia správneho orgánu na prvom stupni, sa opierajú o jediný dôkaz a to informáciu o výsledkoch preverovania, ktorú doručil Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) Finančnému riaditeľstvu SR a táto informácia o výsledkoch preverovania zo dňa 29.03.2014 bola doručená pobočke Colného úradu Poprad. V tejto informácii sú uvedené vývozné ceny, s ktorými predmetný tovar vystupoval z Číny. V prílohe sú uvedené jednotkové ceny USD/ks a tieto ceny sa pohybujú od 1,8 USD do 9,5 USD/l ks. Tieto vývozné ceny sú v zjavnom nepomere k cene, s ktorou tovar vstupoval na colné územie Európskej únie a ktorú deklaroval žalobca do colného vyhlásenia ako colnú hodnotu tovaru. Ako žalobca vyššie uviedol, colná hodnota sa nezakladá na vývoznej cene krajiny vývozu, ale na cene skutočne platenej. Colná hodnota bola určená podľa článku 29 Colného kódexu. Colnou hodnotou dovážaného tovaru je jeho prevodná hodnota, t.j. cena skutočne platená. Žalobca namietal, že v súlade s § 33 ods. 2 Zákona o správnom konaní opakovane žiadal, aby mu správny orgán doručil kompletné vybavenie dožiadania, ktoré bolo doručené Finančnému riaditeľstvu SR z OLAF-u. Žalobca uvedené žiadal z dôvodu, aby mohol realizovať svoje procesné práva a vyjadriť sa k tomuto dôkazu. Správny orgán na prvom stupni nevyhovel návrhu žalobcu a v napadnutých rozhodnutiach sa s touto námietkou vysporiadal tvrdením, že nemá k dispozícii kompletné vybavenie dožiadania, v listinnej podobe, keďže výsledky preverovania boli Finančnému riaditeľstvu SR doručené s OLAF-u elektronickou formou prostredníctvom zabezpečenej komunikačnej siete AFIS. Ďalej, že k týmto údajom má prístup len úzky okruh osôb, a nemôžu byť údaje z tejto siete sprístupnené ani poskytnuté k nahliadnutiu tretím osobám. Ďalej, že v tomto kontexte je nevyhnutné zabezpečiť zachovanie dôverného charakteru týchto informácií, s poukazom na str. 6, tretí odsek zhora rozhodnutia správneho orgánu na prvom stupni č. 1096273/1/276125/2015 zo dňa 13.06.2014, na ďalších rozhodnutiach sa toto tvrdenie Colného úradu môže nachádzať na inej strane. Žalobca argumentoval, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa v tom smere dostáva do rozporov s tvrdením správneho orgánu na prvom stupni. Žalovaný už netvrdí, že nemá k dispozícii kompletné vybavenie dožiadania z OLAF-u, ale už tvrdí, že správa z OLAF-u sa týka rozsiahleho vyšetrovania a obsahuje dôverné údaje aj o iných osobách, než je účastník konania a nie sú podkladom pre konanie vo veci dodatočného vymerania colného dlhu účastníkovi konania. Žalovaný ďalej tvrdí, že informácie postúpené alebo získané úradom OLAF v priebehu externých vyšetrovaní sú predmetom služobného tajomstva a sú chránené predpismi platnými pre inštitúcie Únie (pozri str. 10, prvý odsek zhora). Hore uvedené tvrdenie žalovaného neobstojí, lebo podľa § 33 ods. 1, 2 Zákona o správnom konaní, správny orgán je povinný dať účastníkovi konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Rozhodnutia sa nemôžu opierať o utajené informácie. V tom smere žalobca navrhol vykonať ďalší dôkaz v súlade s § 33 ods. 1 Zákona o správnom konaní a to vyžiadať účtovníctvo spoločnosti z Čínskej ľudovej republiky, s ktorou má žalobca uzatvorený kontrakt o kúpe predmetného tovaru, ktorý bol dovezený z Čínskej ľudovej republiky. Žalobca žiadal preveriť platby, ktoré zaplatil za dovezený tovar a žalobca správnemu orgánu predložil cezhraničný platobný príkaz, z ktorého je zrejme, že v jednom prípade zaplatil za tovar sumu 82.560,86 eur a v druhom prípade zaplatil sumu 73.778,80 eur, spolu to je 156.339,66 eur. Toto je cena skutočne platená, ktorá tvorí základ prevodnej colnej hodnoty v súlade s článkom 29 Colného kódexu. Je všeobecne známe, že z Čínskej ľudovej republiky sa dováža tovar, ktorý je menej kvalitný a z uvedeného dôvodu je aj lacnejší než v iných krajinách Európskeho spoločenstva. Podľa jeho názoru, že jedine následnou kontrolou v účtovníctve predávajúceho z Čínskej ľudovej republiky, je možné vierohodne zistiť a preukázať, aká cena bola za dovezený tovar skutočne zaplatená. Ani návrh tohto dôkazu colný úrad neakceptoval. Žalobca predsa nemôže niesť zodpovednosť za úkony predávajúceho. Vývoznú cenu na vývozných colných vyhláseniach z Čínskej ľudovej republiky nedeklaroval žalobca, ale vývozca. Sú to jeho úkony a jeho prejav vôle. Žalobca argumentoval, že nepozná colné a daňové predpisy Čínskej ľudovej republiky, ale príslušné orgány sa mali vysporiadať s tým, prečo vývozca deklaroval na vývozné colné vyhlásenia podstatne vyššie ceny, než žalobca v colných vyhláseniach pre účely colnej hodnoty. U nás sú vývozy oslobodené od DPH a keď podnikateľ vyvezie tovar mimo spoločenstva EÚ, tak má nárok na odpočet DPH. Možno dôvodne predpokladať, že uvedený daňový režim platí aj pri vývoze z Čínskej ľudovej republiky a to by bol jeden z dôvodov, prečo vývozca nadhodnotil cenu deklarovaného tovaru na vývozných colných vyhláseniach z Čínskej ľudovej republiky. Ďalej žalobca konštatoval, že Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) je oprávnený kontrolovať účty inštitúcií, urobiť si výpisy z každého dokumentu, zaistiť tieto dokumenty alebo údaje, atď.... V tom smere poukazuje na článok „Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF)", ktorý bol publikovaný v Justičnej revue č. 8 - 9/2014. V tomto článku sú podrobne rozpísané úlohy a právomoci OLAFu (pozri str. 1108). Čiže žalovaný mal vykonať žalobcom navrhovaný dôkaz a zistiť, kde išla platba za tovar v celkovej sume 156.339,66 eur a následne preveriť účtovníctvo predávajúceho v Čínskej ľudovej republike. Na str. 1102 tohto článku je uvedené, že OLAF nie je žiadnou tajnou službou ani obdobou policajnej zložky. Ďalej, že je predovšetkým právnym nástrojom administratívneho vyšetrovania Európskej komisie. Uvedené tvrdenie je v rozpore s tvrdením žalovaného, keď tvrdí, že informácie získané z OLAFu sú predmetom služobného tajomstva a musia ostať utajené. Každý účastník konania má predsa právo sa vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré tvoria podklad pre rozhodnutie vo veci. Žalobca opakovane argumentoval, že colná hodnota tovaru sa nezakladá na deklarovanej cene z krajiny vývozu, ale zakladá sa na cene skutočne platenej, tak ako je legislatívne upravené v článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994, tiež článku 29 Colného kódexu. To, že rozhodnutie správnych orgánov sa nemôže zakladať na utajených informáciách, tak to judikoval už aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, napr. v rozsudku zo dňa 15. apríla 2008, sp. zn. lSža 3/2008, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2009 pod číslom 10. Týmto rozsudkom Najvyšší súd zmenil rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 16.10.2007 a zrušil rozhodnutie žalovaného aj rozhodnutie správneho orgánu na prvom stupni. Krajský súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného policajného orgánu, ktorý potvrdil rozhodnutie policajného orgánu na prvom stupni, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o prvé povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. V tomto prípade Slovenská informačná služba zaslala policajnému orgánu stanovisko s pozitívnym výsledkom k udeleniu povolenia na trvalý pobyt účastníkovi konania na území SR. Ďalej, že uvedené stanovisko má charakter utajovanej písomnosti, ktorá je evidovaná na oddelení cudzineckej polície PZ Prievidza. V citovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu sa jasne uvádza, že správny orgán musí do rozhodnutia konkrétne uviesť v čom spočíva konanie žalobcu, ktoré by malo ohroziť bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Žalobca namietal, že žalovaný sa skutkovo ani právne nevyrovnal s námietkou žalobcu, že nie je možné dvakrát v tej istej veci rozhodovať o určení colnej hodnoty. Pobočka Colného úradu Poprad prepustila tovar do režimu voľný obeh v dňoch 14. až 19.02.2014 a prijala colnú hodnotu uvedenú v colnom vyhlásení. Všetky colné vyhlásenia majú povahu rozhodnutia vo veci samej. Čiže je nemožné v tej istej veci po štyroch mesiacoch dodatočne vymerať colný dlh a určiť colnú hodnotu náhradnou metódou a oprieť také rozhodnutie o článok 220 ods. 1 Colného kódexu. Podľa tohto článku colný orgán zapíše sumu cla, ktorá má byť vybratá alebo zostáva na vybratie do dvoch dní odo dňa, keď sa colné orgány o tejto skutočnosti dozvedeli. Z výzvy PCÚ Poprad zo dňa 17.02.2014 je zrejme a preukázané, že PCÚ Poprad sa už týmto dňom dozvedela o pochybnosti o deklarovanej colnej hodnote tovaru. Správny orgán na prvom stupni napadnuté rozhodnutia vydal až dňa 13.06.2014. Možno ustáliť, že suma cla bola zapísaná a vymeraná v rozpore s článkom 220 ods. 1 Colného kódexu. Postup žalovaného je v rozpore s právnou istotou a predvídateľnosťou rozhodnutí orgánov verejnej moci, čo je zakotvené v článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Je predsa neprípustné, aby za rovnakých podmienok orgán verejnej moci vydal dve odlišné rozhodnutia o colnej hodnote. Žalovaný sa tiež nevysporiadal s námietkou žalobcu, že obdobný tovar za obdobné ceny bez problémov prepúšťa iným spoločnostiam do režimu voľný obeh, pričom uznáva colné hodnoty tovaru a neurčuje colnú hodnotu náhradnými metódami. Ďalej, že takýmto postupom porušuje zásahu rovnakého zaobchádzania, ktorá je zakotvená v čl. 1 a nasl. Antidiskriminačného zákona č. 365/2004 Z.z.. Na str. 9 odvolania zo dňa 02.07.2014 sú citované konkrétne obchodné spoločnosti a konkrétne ceny tovarov, napr. dámske poltopánky, kde je deklarovaná colná hodnota 0,22 USD za 1 kus. Žalovaný sa s touto námietkou vysporiadal alibisticky, že to môže slúžiť colným orgánom ako podnet na kontrolu činnosti a správnosti postupu prejednávajúcich colníkov. Žalovaný sa nevysporiadal s dôvodmi a námietkami, ktoré žalobca uviedol do odvolania. Rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov považuje za nepreskúmateľné. Žalovaný správny orgán si osvojil právne názory a závery správneho orgánu na prvom stupni. Jeho tvrdenia a vyhodnotenie dôkazov prevzal do svojho rozhodnutia. Obidva správne orgány vyhodnotili dôkazy jednostranne v neprospech žalobcu, čím konali v rozpore so zákonom. Rozhodnutia správnych orgánov sú nezákonné a sú vydané v rozpore s § 3 ods. 2, ods. 4, ods. 5 a § 47 ods. 3 Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu čl. 152 ods. 4 Ústavy, podľa ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Žalobca uviedol, že žalobca bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím žalovaného. Domnieva sa, že žalovaný vydal rozhodnutie, ktoré je v rozpore so zákonom. Napadnuté rozhodnutia správneho orgánu na prvom stupni nemal potvrdiť, ale ich mal zrušiť. Žalovaný sa k veci vyjadril v písomnom podaní zo dňa 31.08.2015 a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že námietky žalobcu sú nedôvodné, pretože podľa názoru žalovaného sa v napadnutom rozhodnutí dostatočným a kvalifikovaným spôsobom vyporiadal s námietkami žalobcu tak, ako upravuje § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Finančné riaditeľstvo SR v súvislosti s predmetnými námietkami uviedlo, že o preverenie predmetných dovozov v Číne požiadalo Finančné riaditeľstvo SR na základe nariadenia č. 515/97 orgán Európskej komisie -1 OLAF. OLAF na základe medzinárodnej Dohody EÚ a ČĽR postúpil predmetnú požiadavku Slovenskej republiky príslušným orgánom v Číne, pričom samotné vykonanie preverenia konkrétnych dovozov vykonala Generálna správa pre clá Čínskej ľudovej republiky, konkrétne útvar Anti - Smuggling Bureau. Generálna správa pre clá Čínskej ľudovej republiky zistila konkrétne vývozné ceny, s ktorými predmetný tovar vystupoval z územia Číny a tieto ceny (výsledky preverenia) oznámila na základe uvedenej medzinárodnej dohody OLAF - u. OLAF následne uvedené výsledky postúpil Finančnému riaditeľstvu SR na základe nariadenia č. 515/97. Finančné riaditeľstvo SR na základe uvedených výsledkov vypracovalo Informáciu o výsledkoch preverovania zn. 1100602/1/206357/2014 zo dňa 29.03.2014, ktorá bola zaslaná Colnému úradu Prešov. Z uvedeného je zrejmé, že colný úrad neurčil colnú hodnotu na základe „nejakej", „tajnej" ani „všeobecnej" informácie o výsledkoch preverovania, ale colná hodnota bola určená náhradnou metódou v súlade s ustanoveniami článku 31 Colného kódexu, pričom vychádza z informácií o konkrétnych dovozných prípadoch získaných prostredníctvom medzinárodnej spolupráce a doručených Slovenskej republike zabezpečeným spôsobom. Colný úrad Prešov ani Finančné riaditeľstvo SR nikdy v priebehu konania netvrdili, že ide o „tajnú" alebo „utajovanú" informáciu, takto začal označovať predmetnú správu splnomocnený zástupca žalobcu. Colný úrad Prešov v prvostupňovom konaní a neskôr v rozhodnutiach o určení colnej hodnoty a dodatočnom vymeraní colného dlhu objasnil splnomocnenému zástupcovi, že „výsledky preverovania boli FR SR doručené Európskou komisiou - OLAF zabezpečenej komunikačnej siete AFIS, určenej na výmenu informácií medzi Európskou komisiou a členskými štátmi, elektronickou formou prostredníctvom zabezpečenej komunikačnej siete AFIS. Výsledky preverenia sú archivované Európskou komisiou - OLAF v elektronickej forme v sieti AFIS (Anti -Fraud information System). Zabezpečená komunikačná sieť AFIS bola vytvorená práve za účelom zabezpečenia rýchlej a systematickej výmeny informácií predložených Európskej komisii. Vzhľadom na to, že tieto údaje boli poskytnuté prostredníctvom zabezpečenej komunikačnej siete, do ktorej má prístup len úzky okruh osôb (registrovaní užívatelia na úrovni Európskej komisie, členských štátov, prípadne tretích krajín), nemôžu byť údaje z tejto siete sprístupnené ani poskytnuté k nahliadnutiu tretím osobám. Medzi základné povinnosti registrovaných užívateľov tejto siete patrí ochrana informácií pred stratou, zneužitím, neoprávneným prístupom, zverejnením, zmenou alebo zničením. V tomto kontexte je nevyhnutné zabezpečiť zachovanie dôverného charakteru týchto informácií." Z uvedeného splnomocnený zástupca vytvoril účelovo tvrdenie o „tajných" či „utajovaných" informáciách, ktoré potom opakovane účelovo uvádzal nielen v priebehu konaní na Colnom úrade Prešov a v odvolaní proti prvostupňovým rozhodnutiam, ale i v žalobe. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že ak by išlo o tajnú informáciu, Finančné riaditeľstvo SR by nemohlo na jej základe vypracovať informáciu o výsledkoch preverovania zn. 1100602/1/206357/2014 zo dňa 29.03.2014 a doručiť ju Colnému úradu Prešov a s ňou oboznámiť aj žalobcu, resp. splnomocneného zástupcu. Zároveň však zo strany colných orgánov musela byť zabezpečená dôvernosť a ochrana údajov v zmysle článku 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, EURATOM) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (ďalej len „nariadenie č. 883/2013"). V zmysle uvedeného ustanovenia informácie postúpené alebo získané úradom OLAF v priebehu externých vyšetrovaní v akejkoľvek forme sú chránené príslušnými ustanoveniami a informácie postúpené alebo získané úradom OLAF v priebehu interných vyšetrovaní v akejkoľvek forme sú predmetom služobného tajomstva a sú chránené predpismi platnými pre inštitúcie Únie. Dotknuté inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry zabezpečia, aby sa dodržiavala dôvernosť vyšetrovaní vedených úradom OLAF. Splnomocnený zástupca žalobcu v žalobe poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorá sa má týkať toho, že „rozhodnutia správnych orgánov sa nemajú zakladať na utajených informáciách". Finančné riaditeľstvo SR dôvodilo, že v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sža 3/2008 sa Najvyšší súd SR nezaoberal stanoviskom Slovenskej informačnej služby, ktoré má charakter utajovanej písomnosti, ale nedostatočným odôvodnením rozhodnutia správneho orgánu. Finančné riaditeľstvo SR zotrvalo na právnom názore, že odôvodnenie napadnutých rozhodnutí Colného úradu Prešov i odôvodnenie rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR zn. 1100901/1/356676/2014 zo dňa 29.04.2015 spĺňajú požiadavky ustanovené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku; správne orgány vyčerpávajúcim spôsobom uviedli všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov, ako použili správnu úvahu pri aplikácii právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali a vyčerpávajúcim spôsobom sa vysporiadali s návrhmi a námietkami splnomocneného zástupcu a jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. S námietkami žalobcu v žalobe vo vzťahu k colnej hodnote, ktorá sa nezakladá na výraznej cene krajiny vývozcu, ale pri aplikácii čl. 29 Colného kódexu na cene skutočne platnej žalovaný uviedol, že prevodná hodnota tovaru v zmysle článku 29 Colného kódexu je cena skutočne zaplatená, alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie Spoločenstva podľa potreby upravená podľa článkov 32 a 33 Colného kódexu. Ide o základnú metódu colného hodnotenia. Splnomocnený zástupca už v odvolaní účelovo stotožňoval pojmy colná hodnota, prevodná hodnota a cena skutočne zaplatená za tovar, čo však nie je správne. Cena skutočne platená, alebo ktorá sa má zaplatiť predstavuje cenu, ktorú kupujúci zaplatil, alebo má zaplatiť predávajúcemu za tovar predaný na vývoz na územie Spoločenstva; je to základ v prípade určenia colnej hodnoty metódou prevodnej hodnoty. Prevodná hodnota je cena skutočne platená, alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar, upravená o pripočítateľné a odpočítateľné položky v zmysle článkov 32 a 33 Colného kódexu (napr. náklady na dopravu a poistenie) a za predpokladu splnenia podmienok ustanovených v článku 29 ods. 1 písm. a/ až d/ Colného kódexu. Colná hodnota je hodnota tovaru, ktorá sa podľa článkov 29 až 36 Colného kódexu určuje na účely použitia colných sadzieb a iných sadzobných a nesadzobných opatrení. Z uvedeného je zrejmé, že colnou hodnotou nemožno rozumieť výlučne cenu skutočne platenú ani prevodnú hodnotu, keďže colnú hodnotu je možné určiť aj metódou rovnakého tovaru (článok 30 ods. 2 písm. a/ Colného kódexu), metódou podobného tovaru (článok 30 ods. 2 písm. b/ Colného kódexu), metódou jednotkovej ceny (článok 30 ods. 2 písm. c/ Colného kódexu), metódou vypočítanej hodnoty (článok 30 ods. 2 písm. d/ Colného kódexu) alebo metódou rozumných prostriedkov (článok 31 ods. 1 Colného kódexu). Určovanie colnej hodnoty prevodnou metódou v zmysle článku 29 Colného kódexu, t.z. na základe ceny skutočne platenej alebo ktorá sa má za tovar zaplatiť, je prvou metódou v poradí, avšak colné orgány nie sú povinné prijať prevodnú hodnotu bez výhrad len z dôvodu existencie dokladu o platbe. Spochybnenie ceny a jej neprijateľnosť na účely colného hodnotenia je samostatnou kategóriou v zmysle viacerých ustanovení právnych predpisov, napr. v zmysle ods. 2 písm. b/ Článku VII GATT (v zmysle citovaného ustanovenia je skutočnou hodnotou cena, za ktorú sa v čase a na mieste určenom predpismi dovážajúcej krajiny taký alebo rovnaký tovar predáva alebo ponúka na predaj v rámci normálneho spôsobu obchodu za podmienok neobmedzenej súťaže), v ustanovení článku 29 ods. 1 písm. a/ až d/ Colného kódexu (napr. neexistujú žiadne obmedzenia, pokiaľ ide o nakladanie s tovarom, predaj nepodlieha podmienkam alebo plneniam, ktorých hodnotu nemožno zistiť, predávajúci a kupujúci nie sú osoby v spojení a pod.) a taktiež v zmysle článku 181a Vykonávacieho nariadenia. Práve ustanovenie článku 181a Vykonávacieho nariadenia dáva colným orgánom možnosť neurčovať colnú hodnotu metódou prevodnej hodnoty, ak v súlade s postupom uvedeným v odseku 2 nie sú dostatočne presvedčené, na základe dôvodných pochybností, že deklarovaná hodnota predstavuje celkovú zaplatenú cenu alebo cenu, ktorá sa má zaplatiť podľa článku 29 Colného kódexu. Požiadavka, že colné orgány nie sú dostatočne presvedčené, na základe dôvodných pochybností, že deklarovaná hodnota predstavuje celkovú zaplatenú cenu, vylučuje prijatie deklarovanej ceny na účely colného hodnotenia a určenie colnej hodnoty metódou prevodnej hodnoty. V predmetných prípadoch nadobudol colný úrad pochybnosť už v colných konaniach, keď na základe porovnania deklarovaných cien s hodnotou mediánu stanoveného Európskou komisiou, JRC (Joint Research Centre) - cenou založenou na reálnych dovozných prípadoch v rámci Európskej Únie zistil, že deklarovaná cena je výrazne nižšia. Pochybnosti colného úradu o tom, že deklarovaná cena predstavuje celkovú zaplatenú cenu alebo cenu, ktorá sa má za dovezený tovar zaplatiť, boli definitívne potvrdené na základe výsledkov preverovania, ktoré zabezpečil OLAF v krajine vývozu - v Číne. Výsledky preverenia jednoznačne preukázali, že cena deklarovaná v predmetných colných konaniach je nepomerne nižšia ako vývozná cena poskytnutá vývozcom daného tovaru a prijatá čínskymi colnými orgánmi. V daných veciach boli splnené všetky zákonné podmienky ustanovené v článku 181a Vykonávacieho nariadenia vrátane dodržania procesného postupu nariadeného predmetným ustanovením zo strany colného úradu. Pochybnosti colného úradu, že deklarovaná cena nepredstavuje celkovú zaplatenú cenu, neboli odstránené ani na základe dokladov predložených žalobcom a boli potvrdené výsledkami preverovania OLAF v Číne, colný úrad v súlade s článkom 181a Vykonávacieho nariadenia neurčoval colnú hodnotu metódou prevodnej hodnoty podľa článku 29 Colného kódexu, ale vydal konečné rozhodnutie vo veci určenia colnej hodnoty náhradnou metódou. Žalovaný konštatoval, že Colný úrad Prešov skutočne nedisponuje kompletným vybavením dožiadania z OLAF - u. Výsledky preverovania boli z OLAF-u doručené prostredníctvom zabezpečenej siete, ktorá bola vytvorená medzi OLAF-om a Finančným riaditeľstvom SR (nie OLAF-om a colným úradom), pričom v predmetnej správe sú uvedené výsledky preverenia aj iných dovozov ako tých, ktoré realizoval žalobca, zistenia týkajúce sa aj iných osôb, nielen žalobcu a dokonca zistenia týkajúce sa iných colných úradov, nielen Colného úradu Prešov. Všetky údaje týkajúce sa žalobcu a ním uskutočnených dovozov, ktoré boli predmetom preverenia, Finančné riaditeľstvo SR uviedlo v informácii o výsledkoch preverovania zn. 1100602/1/206357/2014 zo dňa 29.03.2014. Opätovne poukázal na ustanovenie článku 10 nariadenia č. 883/2013, ktoré obsahuje úpravu týkajúcu sa dôvernosti a ochrany údajov. V zmysle uvedeného ustanovenia informácie postúpené alebo získané úradom OLAF v priebehu externých vyšetrovaní v akejkoľvek forme sú chránené príslušnými ustanoveniami a informácie postúpené alebo získané úradom OLAF v priebehu interných vyšetrovaní v akejkoľvek forme sú predmetom služobného tajomstva a sú chránené predpismi platnými pre inštitúcie Únie. Dotknuté inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry zabezpečia, aby sa dodržiavala dôvernosť vyšetrovaní vedených úradom OLAF. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi nebola, a ani nemohla byť poskytnutá celá a kompletná správa z vyšetrovania OLAF, ktorá sa týka rozsiahleho vyšetrovania a obsahuje dôverné údaje aj o iných osobách, než je žalobca a nie sú podkladom pre konanie vo veci určenia colnej hodnoty a dodatočného vymerania colného dlhu žalobcovi. Všetky podklady a zistenia vyplývajúce zo správy OLAF, týkajúce sa žalobcu, sú uvedené v Informácii Finančného riaditeľstva SR o výsledkoch preverovania zn. 1100602/1/206357/2014 zo dňa 29.03.2014, ktorá je súčasťou spisového materiálu. Žalobca teda mal možnosť oboznámiť sa s výsledkami preverovania a vyjadriť sa k nim. Splnomocnený zástupca svoje právo nazrieť do spisu využil a k podkladom rozhodnutia i spôsobu zistenia sa niekoľkokrát vyjadril. Zo spisového materiálu je zrejmé, že colný úrad so žalobcom, resp. jeho splnomocneným zástupcom komunikoval a umožnil mu vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie, teda i k správe OLAF v rozsahu týkajúcom sa žalobcu. Žalovaný poukázal tiež na to, že Colný úrad Prešov listami: Oznámenie a žiadosť o vyjadrenie k uplatneniu postupu podľa článku 73 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva zn. 1096273/1/87103/2014 zo dňa 17.02.2014, Výzva na predloženie doplňujúcich dokladov a informácií zn. 1096273/1/87093/2014 zo dňa 17.02.2014, Vyjadrenie k výzve a oznámeniu - odpoveď, zn. 1096273/1/131629/2014 zo dňa 10.03.2014, Oznámenie o pretrvávaní dôvodných pochybností a začatí konania o určení colnej hodnoty a dodatočného vymerania colného dlhu zn. 1096273/1/217202/2014 zo dňa 07.05.2014; žalobcovi náležité oznamoval všetky skutočnosti a nadobudnuté informácie, a zároveň ho vyzýval, aby sa k nim vyjadril. Tvrdenia splnomocneného zástupcu, že napadnuté rozhodnutia sú vydané v rozpore s ustanovením § 33 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, považuje žalovaný za neopodstatnené. Žalobca svoje právo vyjadriť sa k veci aj využil a svoje vyjadrenie Colnému úradu Prešov podal (Vyjadrenie k výzve a oznámeniu zo dňa 18.02.2014, Vyjadrenie k oznámeniu o pretrvávaní dôvodných pochybností a začatí konania o určení colnej hodnoty a dodatočného vymerania colného dlhu, zn. 154/JK/14 zo dňa 02.06.2014), pričom colný úrad vyjadrenia žalobcu vzal do úvahy, zaoberal sa nimi, predložené doklady dôsledne preskúmal, vzniknuté podozrenia žalobcovi oznámil, a následne podrobne odôvodnil svoje konanie v odvolaním napadnutých rozhodnutiach, pričom postupoval v súlade s národnými aj medzinárodnými právnymi aktami. Berúc do úvahy všetky skutočnosti a vydané písomnosti, žalovaný trvá na tom, že colné orgány postupovali v úzkej súčinnosti so žalobcom ako účastníkom konania, dali mu príležitosť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, ako aj vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Žalovaný považuje námietky žalobcu v súvislosti s preverením účtovníctva predávajúceho v ČĽR o nenesení zodpovednosti za úkony predávajúceho za účelové a irelevantné. Inštitút následnej kontroly v zmysle § 12 zákona č. 199/2004 Z.z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nepredstavuje výlučný spôsob kontroly údajov uvedených v colnom vyhlásení, ani jedinú možnosť nápravy zisteného nezákonného stavu. Colné predpisy upravujú niekoľko spôsobov vykonávania colného dohľadu a preverovania skutočností o dovážanom tovare, napríklad colné konanie alebo colnú kontrolu, takže colnému úradu nemožno direktívne nariadiť len uplatňovanie následnej kontroly po prepustení tovaru. Na preverenie deklarovaných údajov a predložených dokladov v colnom konaní môžu colné orgány okrem inštitútov ustanovených komunitárnymi a národnými predpismi, vrátane kombinácií týchto inštitútov, využiť taktiež oprávnenia vyplývajúce z uzatvorených bilaterálnych alebo medzinárodných zmlúv o administratívnej spolupráci alebo vzájomnej pomoci v colnej oblasti. V predmetných veciach bolo samotné preverovanie údajov o colnej hodnote vykonávané na základe medzinárodnej Dohody medzi EÚ a ČĽR a nariadenia č. 515/97 a v súlade s nariadením č. 883/2013. Finančné riaditeľstvo SR považuje za účelové trvanie splnomocneného zástupcu na vykonaní následnej kontroly v účtovníctve čínskeho vývozcu, keďže všetky informácie boli získané zákonným spôsobom orgánmi oprávnenými takéto informácie získavať a preverovať, takže nie je dôvod spochybňovať ich pravosť, pravdivosť ani úplnosť. Predložené cezhraničné platobné príkazy sú dôkazom o tom, že uvedené sumy boli zahraničnému predávajúcemu uhradené, ale nezaručujú, že zaplatená cena zodpovedá prevodnej hodnote a zahŕňa všetky náklady, ktoré vstupujú do colnej hodnoty, takže predložené doklady nevyvracajú pochybnosť colného úradu, že ide o celkovú platbu za dovezený tovar. Finančné riaditeľstvo SR taktiež poukázalo na skutočnosť, že zo strany žalobcu ani splnomocneného zástupcu v predmetných konaniach nebol vysvetlený neprimeraný rozdiel medzi deklarovanými dovoznými a zistenými vývoznými cenami. Splnomocnený zástupca sám tvrdí, že nepozná colné a daňové predpisy Čínskej republiky, napriek tomu v žalobe vyslovuje podozrenie, že zo strany čínskych vývozcov môže ísť o snahu získať odpočet DPH pri vývoze vo vyššej výške. Uvedené tvrdenia splnomocneného zástupcu žalovaný považuje za nepodložené a vykonštruované. Splnomocnený zástupca najprv tvrdí, že colné a daňové predpisy Číny nepozná, vzápätí ich však porovnáva so slovenskými daňovými predpismi a dôvodí, že z dôvodov ustanovených na základe slovenských daňových predpisov sa pravdepodobne dopúšťajú podvodného konania čínski vývozcovia. Z uvedeného je zrejmé, že argumentácia splnomocneného zástupcu je založená na ničím nepodložených a špekulatívnych tvrdeniach so snahou odvrátiť pozornosť od žalobcu. Požiadavku splnomocneného zástupcu na zisťovanie a preverovanie ďalších skutočností týkajúcich sa už zistených preverení obsiahnutých v Správe OLAF považuje žalovaný za účelové. Ustanovenie článku 11 nariadenia č. 883/2013 určuje, že výsledky vyšetrovania OLAF obsiahnuté v správe predstavujú prípustný dôkaz v správnych alebo súdnych konaniach členského štátu, takže žalovaný nemá dôvod pochybovať o správnosti, pravdivosti a úplnosti postúpených zistení. V zmysle uvedeného ustanovenia je taktiež zrejmé, že výsledné zistenia môžu byť použité v správnych konaniach orgánov členských štátov, takže sú prípustné ako základ pre vydanie rozhodnutia o určení colnej hodnoty v správnom konaní. Všetky získané výsledky sa vzťahujú na konkrétne dovozné prípady, ktoré boli presne identifikované. Colná hodnota bola určená adresne a vzťahovala sa na dovážaný tovar (presná identifikácia vyvezeného tovaru z Číny/dovezeného na colné územie Európskej Únie a kontajnera, ktorý bol vyvezený z Číny). Vývozná cena, s ktorou daný tovar vystupuje z krajiny vývozu, je priamo spojená s cenou, s ktorou daný tovar vstupuje do krajiny dovozu (logickým záverom je, že dovozná cena tovaru musí byť minimálne vo výške ceny, s ktorou daný tovar vystupoval z krajiny vývozu, ak počas prepravy nedošlo k jeho poškodeniu). Žalovaný v súvislosti s námietkami vo vzťahu k OLAF namietal skutočnosť, že časopis Justičná revue nie je všeobecne záväzný právny predpis; nepredstavuje dokonca žiadny právny predpis či judikát, takže argumentáciu splnomocneného zástupcu, ktorú opiera o takýto dôkaz, považuje za prejav dôkaznej a argumentačnej núdze splnomocneného zástupcu. Žalovaný zdôraznil, že pri argumentácii vychádza z článku 10 nariadenia č. 883/2013, podľa ktorého informácie postúpené alebo získané úradom OLAF v priebehu externých vyšetrovaní v akejkoľvek forme sú chránené príslušnými ustanoveniami a informácie postúpené alebo získané úradom OLAF v priebehu interných vyšetrovaní v akejkoľvek forme sú predmetom služobného tajomstva a sú chránené predpismi platnými pre inštitúcie Únie. Žalovaný argumentoval, že netvrdil, že informácie získané z OLAF - u musia ostať „utajené" (uvedený termín používa výlučne splnomocnený zástupca) a zdôrazňuje, že v zmysle vyššie uvedeného článku 10 Nariadenia č. 883/2013 dotknuté inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry zabezpečia, aby sa dodržiavala dôvernosť vyšetrovaní vedených úradom OLAF. Výsledky preverovania z OLAF-u, ktoré boli Finančnému riaditeľstvu SR doručené prostredníctvom zabezpečenej siete, týkajúce sa žalobcu a ním uskutočnených dovozov, Finančné riaditeľstvo SR uviedlo v informácii o výsledkoch preverovania zn. 1100602/1/206357/2014 zo dňa 29.03.2014, ktorú následne zaslalo Colnému úradu Prešov, a ktoré tvorí súčasť spisového materiálu. V súvislosti s námietkami žalobcu, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v rozpore s článkom 220 ods. 1 Colného kódexu, keďže colný úrad sa o pochybnostiach o deklarovanej colnej hodnote dozvedel dňa 17.02.2014, pričom napadnuté prvostupňové rozhodnutia vydal až dňa 13.06.2014, žalovaný uviedol, že považuje predmetné námietky za účelové a irelevantné. Z výroku i z odôvodnení napadnutých prvostupňových rozhodnutí Colného úradu Prešov je zrejmé, že k zápisu sumy cla v zmysle článku 220 ods. 1 Colného kódexu došlo v dôsledku určenia colnej hodnoty náhradnou metódou (vo vyššej výške ako bola deklarovaná hodnota v colných konaniach). Keďže v dôsledku určenia colnej hodnoty náhradnou metódou vznikol dôvod na dodatočné vymeranie colného dlhu v zmysle článku 220 ods. 1 Colného kódexu (v colných konaniach bola vymeraná nižšia suma cla ako je suma cla skutočne dlžná podľa platných právnych predpisov), colný úrad napadnutými rozhodnutiami zároveň po dodatočnom zápise dlžnej sumy dovozného cla do účtovnej evidencie v zmysle článku 220 ods. 1 Colného kódexu oznámil v súlade s článkom 221 ods. 1 Colného kódexu žalobcovi ako povinnému dlžníkovi dodatočne vymerané sumy dovozného cla. Keďže otázka určenia colnej hodnoty tovaru v prejednávanej právnej veci priamo a neoddeliteľne súvisí s otázkou súčasného určenia správnej výšky dovozných platieb, ktoré majú byť oznámené dlžníkovi, colný úrad obe tieto otázky posúdil v jednom konaní a zahrnul ich do jedného rozhodnutia, t.z. colný úrad jedným rozhodnutím určil colnú hodnotu náhradnou metódou a zároveň dodatočne vymeral colný dlh. K dodatočnému vymeraniu colného dlhu v zmysle článku 220 ods. 1 Colného kódexu nedošlo v dôsledku pochybností o správnosti deklarovanej hodnoty, ako sa splnomocnený zástupca mylne domnieva, ale v dôsledku určenia colnej hodnoty podľa článku 31 ods. 1 Colného kódexu. Zákonná dvojdňová lehota v zmysle článku 220 ods. 1 Colného kódexu tak začala plynúť dňom určenia colnej hodnoty náhradnou metódou. Keďže k dodatočnému vymeraniu colného dlhu došlo v ten istý deň ako bola určená colná hodnota náhradnou metódou, zákonná dvojdňová lehota ustanovená v článku 220 ods. 1 Colného kódexu bola v daných prípadoch dodržaná. Žalovaný k namietanému rozporu postupu colných orgánov a napadnutých rozhodnutí s princípom právnej istoty žaloby dôvodil, že prepustenie tovaru do režimu voľný obeh nepredstavuje stav nemenný, keďže v zmysle colných predpisov je colný úrad oprávnený napr. vykonať následnú kontrolu po prepustení tovaru a na základe zistení prijať príslušné opatrenia (napr. dodatočne vymerať colný dlh). Finančné riaditeľstvo SR v súvislosti s predmetnými námietkami splnomocneného zástupcu ďalej uviedlo, že v ustanovení článku 181a ods. 2 Vykonávacieho nariadenia je uvedené, že konečné rozhodnutie a jeho odôvodnenie sa písomne oznámi príslušnej osobe. Pojem „konečné rozhodnutie" je teda použitý v uvedenom ustanovení a keďže celý procesný postup tohto ustanovenia smeruje k určeniu colnej hodnoty náhradnou metódou, je zrejmé, že colný úrad uvádza pojem „konečné rozhodnutie vo veci určenia colnej hodnoty" správne a v súlade s uvedeným ustanovením. Colným konaním sa v zmysle § 24 zákona č. 199/2004 Z.z. rozumie konanie, ktorého účelom je rozhodnúť, či a za akých podmienok sa tovar, ktorý sa dováža, vyváža alebo prepravuje cez územie Slovenskej republiky, prepúšťa do navrhovaného režimu alebo sa mu pridelí iné navrhované colne schválené určenie alebo použitie. Colný úrad prijatím colného vyhlásenia a prepustením tovaru do navrhovaného colného režimu neosvedčuje pravosť, pravdivosť a presnosť údajov uvedených v colnom vyhlásení, keďže podanie colného vyhlásenia, vrátane údajov v ňom uvedených a dokladov k nemu pripojených, sa považuje výlučne za prejav vôle deklaranta. Údaje, uvedené v colnom vyhlásení, vrátane údajov o deklarovanej colnej hodnote, môžu byť predmetom ďalšieho overovania. Colný úrad v predmetných prípadoch v colných konaniach potvrdením písomných colných vyhlásení odtlačkom pečiatky nerozhodol o určení colnej hodnoty podľa článku 29 Colného kódexu, ako sa mylne domnieva splnomocnený zástupca, ale deklarovanú sumu použil ako základ pre výpočet dlžných platieb súvisiacich s prepustením tovaru do režimu voľný obeh. V prípade režimu voľný obeh je totiž v zmysle článku 79 Colného kódexu jednou z podmienok na prepustenie tovaru do tohto režimu vybratie všetkých platieb dlžných na základe právnych predpisov. O skutočnosti, že colný úrad má dôvodné pochybnosti o deklarovanej cene a že táto bude predmetom overovania, bol účastník konania informovaný v Oznámení a žiadosti o vyjadrenie k uplatneniu postupu podľa článku 73 Colného kódexu. Ustanovenie článku 73 Colného kódexu umožňuje colnému úradu prepustiť tovar do navrhovaného režimu v prípadoch, keď overovanie údajov v colnom vyhlásení nie je možné v primeranej lehote ukončiť a tovar na účely overovania už nie je potrebný. V zmysle uvedeného ustanovenia je možné prepustiť tovar do navrhovaného režimu aj v prípade, ak nebolo ukončené overovanie správnosti deklarovanej colnej hodnoty a nebolo vydané konečné rozhodnutie vo veci určenia colnej hodnoty. S prepustením tovaru v súlade s uvedeným ustanovením žalobca ako deklarant vyjadril súhlas podpisom na rube predmetného oznámenia. Z uvedeného je zrejmé, že colný úrad zákonným spôsobom oznámil žalobcovi, že prepustením tovaru do voľného obehu (potvrdením colného vyhlásenia odtlačkom úradnej pečiatky) colný úrad nevydal konečné rozhodnutie vo veci určenia colnej hodnoty, ale ide o prepustenie v súlade s článkom 73 ods. 1 Colného kódexu, pričom žalobca s uvedeným postupom súhlasil. Skutočnosť, že tovar bol prepustený do voľného obehu, nemá žiadnu priamu súvislosť s uplatňovaním náhradných metód colného hodnotenia. Tovar môže byť prepustený do voľného obehu a colná hodnota sa definitívne určí následne, avšak pod podmienkou zabezpečenia colného dlhu, čo vyplýva z článku 13 Dohody o vykonávaní článku VII GATT. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že colný úrad vydaním napadnutých rozhodnutí o určení colnej hodnoty náhradnou metódou nerozhodoval dvakrát v tej istej veci; colný úrad v colných konaniach o určení colnej hodnoty nerozhodoval, deklarovaná cena bola použitá len na účely vymerania dlžných dovozných platieb určených na vybratie v colných konaniach, čo je v zmysle článku 79 Colného kódexu podmienkou prepustenia tovaru do colného režimu voľný obeh. Finančné riaditeľstvo SR považuje námietky žalobcu o prepustení obdobného tovaru iným spoločnostiam bez realizácie postupu ako vo vzťahu k žalobcovi, že s uvedenými námietkami sa v odôvodnení rozhodnutia zn. 1100901/1/356676/2014 zo dňa 29.04.2015 riadne vyrovnalo. Colné orgány pri rozhodovaní rešpektujú zásadu rovnosti účastníkov konania a taktiež zásadu rovnakého rozhodovania v skutkovo a právne obdobných veciach. V prípade, ak by boli u iného subjektu zistené rovnaké skutkové a právne okolností t.z. overovaním deklarovanej colnej hodnoty v krajine vývozu prostredníctvom Európskej komisie - OLAF by bolo zistené, že deklarovaná hodnota je vo výraznom nepomere k zisteným vývozným cenám, colný úrad by postupoval voči akémukoľvek subjektu rovnako ako v predmetných právnych veciach, t.z. došlo by k zákonnému spochybneniu deklarovanej ceny, určeniu colnej hodnoty náhradnou metódou a dodatočnému vymeraniu colného dlhu. Európska komisia a taktiež Slovenská republika majú záujem na tom, aby nebol na územie Spoločenstva dovážaný podhodnotený textilný tovar, aby boli vykonávané účinné kontroly vo vzťahu k tovaru, pri ktorom hrozí zvýšené riziko páchania podvodov, napr. úmyselné uvádzanie nesprávnych údajov o sadzobnom zatriedení, pôvode a colnej hodnote a aby bolo vybraté clo v súlade s platnými právnymi predpismi. Postup spochybnenia deklarovanej ceny a vydanie konečného rozhodnutia o určení colnej hodnoty náhradnou metódou, ustanovený v článku 181a Colného kódexu, ktorý bol v predmetnom prípade aplikovaný, je objektívne odôvodnený sledovaním uvedeného oprávneného záujmu, primeraný a nevyhnutný na dosiahnutie tohto záujmu. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že v predmetných veciach vo vzťahu k žalobcovi nedošlo k porušeniu žiadneho ustanovenia antidiskriminačného zákona. Splnomocneným zástupcom uvedené informácie o údajnom prepúšťaní textilného tovaru iným subjektom na iných pobočkách za podhodnotené deklarované ceny môžu slúžiť colným orgánom ako podnet na kontrolu činnosti a správnosti postupu prejednávajúcich colníkov. V prípade spoločností a dovozov, ktoré splnomocnený zástupca uviedol v odvolaní a v žalobe, Finančné riaditeľstvo SR konštatovalo, že v daných prípadoch išlo o dovoz iného druhu tovaru (podprsenky) alebo tovaru s iným nomenklatúrnym zatriedením, ako bolo nomenklatúrne zatriedenie tovaru dovážaného žalobcom a taktiež išlo o dovozy uskutočnené v inom období, takže ich nie je možné porovnávať s dovozmi uskutočnenými žalobcom, ktoré boli predmetom určenia colnej hodnoty a dodatočného vymerania colného dlhu napadnutými rozhodnutiami Colného úradu Prešov. Žalovaný uviedol, že vzhľadom na skutočnosti uvedené v tomto vyjadrení zastáva právny názor, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR zn. 1100901/1/356676/2014 zo dňa 29.04.2015 a rozhodnutia Colného úradu Prešov zn. 1096273/1/276125/2014 zo dňa 13.06.2014, zn. 1096273/1/276371/2014 zo dňa 13.06.2014, zn. 1096273/1/276375/2014 zo dňa 13.06.2014, zn. 1096273/1/276377/2014 zo dňa 13.06.2014, zn. 1096273/1/276381/2014 zo dňa 13.06.2014, zn. 1096273/1/276385/2014 zo dňa 13.06.2014, zn. 1096273/1/276388/2014 zo dňa 13.06.2014, zn. 1096273/1 /276394/2014 zo dňa 13.06.2014 a zn. 1096273/1/276395/2014 zo dňa 13.06.2014, boli vydané v súlade so zákonom a na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a námietky vznesené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutých rozhodnutí. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 244 ods. 1 O.s.p. upravuje, že v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. - rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1 - podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že Colný úrad Prešov, pobočka Colného úradu Poprad rozhodnutiami, všetky zo dňa 13.06.2014, určila colnú hodnotu náhradnou metódou a dodatočným vymeraním dovozného cla. Rozhodnutím č. 1096273/1/276371/2014 Colný úrad Prešov, pobočka CÚ Poprad ako príslušný orgán podľa § 9 ods. 3 písm. a/, k/ zákona č. 652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v súlade s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní rozhodol tak, že určil podľa čl. 31 ods. 1 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov na základe údajov dostupných v Spoločenstve s použitím vhodných prostriedkov zlučiteľných so zásadami a všeobecnými pravidlami Dohody o vykonávaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode od roku 1994, článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode od roku 1994 a ustanoveniami kapitoly 3 Hlavy II Colného kódexu colnú hodnotu tovaru: číslo položky colného vyhlásenia: 1 opis tovaru: Pánske nohavice z denimu číselný znak TARIC: 6203423100 tovarová faktúra č.: SSCH14-0000394 zo dňa 09.01.2014 množstvo: 22443 kusov vlastná hmotnosť: 13940 kg krajina pôvodu: Čína číslo položky colného vyhlásenia: 2 opis tovaru: Pánske nohavice z bavlny číselný znak TARIC: 6203423500 tovarová faktúra č.: SSCH14-0000394 zo dňa 09.01.2014 množstvo: 7200 kusov vlastná hmotnosť: 4764 kg krajina pôvodu: Čína, ktorý bol predložený na colné konanie deklarantom TRADESPEC, s.r.o.... na základe colného vyhlásenia ev. č. 0627310400390 prijatého dňa 17.02.2014 a prepustený do navrhovaného colného režimu voľný obec s oslobodením od dane z pridanej hodnoty (4200) dňa 17.02.2014 rozhodnutím vydaným v colnom konaní ev. č. 0627310400390, náhradnou metódou pri položke č. 1 vo výške 148.892,08 eur a pri položke č. 2 vo výške 50.420,17 eur. V dôsledku určenia colnej hodnoty náhradnou metódou podľa čl. 31 ods. 1 Colného kódexu vznikol dôvod na dodatočné vymeranie colného dlhu. Colný úrad z uvedeného dôvodu zároveň po zápise do účtovnej evidencie dňa 13.06.2014 pod ev. č. 062733040004 podľa článku 217 ods. 1 v spojení s článkom 220 ods. 1 Colného kódexu oznamuje v zmysle článku 221 ods. 1 Colného kódexu povinnému dlžníkovi TRADESPEC, s.r.o.... kvalifikovanému ako dlžník podľa článku 201 ods. 3 Colného kódexu colný dlh v celkovej výške 22.758,23 eur, pozostávajúci z cla vo výške 22.758,23 eur. Colný dlh vznikol dlžníkovi podľa článku 221 ods. 1 písm. a/ Colného kódexu prepustením tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu, do colného režimu voľný obeh na podklade colného vyhlásenia ev. č. 0627310400390 zo dňa 17.02.2014, a to podľa článku 201 ods. 2 Colného kódexu v okamihu prijatia daného colného vyhlásenia. Prvostupňový správny orgán ďalej vo výroku uviedol, že v zmysle článku 214 Colného kódexu colný úrad určil colný dlh podľa predpisov vzťahujúcich sa na tovar v okamihu vzniku colného dlhu, t.j. v čase prijatia predmetného colného vyhlásenia. Súčasne žalobcovi uložil ako dlžníkovi, že je podľa článku 222 ods. 1 písm. a/ Colného kódexu povinný zaplatiť sumu colného dlhu v celkovej výške 22.758,23 eur v lehote do 10 kalendárnych dní odo dňa jeho oznámenia na účet Finančného riaditeľstva SR vedený v Štátnej pokladnici Bratislava... . Ďalším rozhodnutím vydaným pod č. 1096273/1/276125/2014 podľa už v prvom rozhodnutí citovaných ustanovení s presnou identifikáciou tovaru uložil žalobcovi zaplatiť sumu colného dlhu v celkovej výške 1.183,80 eur v lehote 10 dní kalendárnych dní odo dňa jeho oznámenia na účet Finančného riaditeľstva SR... . Rozhodnutím vydaným pod č. 1096273/1/276375/2014 žalobcovi po určení colnej hodnoty tovaru uložil povinnosť zaplatiť sumu colného dlhu v celkovej výške 9.793,22 eur v rovnakej lehote ako pri predchádzajúcich rozhodnutiach. Rozhodnutím vydaným pod č. 1096273/1/276377/2014 po určení colnej hodnoty tovaru náhradnou metódou uložil povinnosť žalobcovi ako dlžníkovi zaplatiť sumu colného dlhu v celkovej výške 1.691,26 eur. Rozhodnutím č. 1096273/1/276381/2014 bola uložená povinnosť žalobcovi ako dlžníkovi zaplatiť sumu v celkovej výške 6.281,33 eur. Rozhodnutím vydaným pod č. 1096273/1/276385/2014 bola uložená povinnosť zaplatiť sumu colného dlhu v celkovej výške 4.247,65 eur. Rozhodnutím č. 1096273/1/276388/2014 bola uložená povinnosť zaplatiť sumu colného dlhu v celkovej výške 20.191,25 eur. Rozhodnutím č. 1096273/1/276394/2014 uložil žalobcovi zaplatiť sumu colného dlhu v celkovej výške 8.923,02 eur. Rozhodnutím vydaným pod č. 1096273/1/276395/2014 po určení colnej hodnoty tovaru náhradnou metódou uložil zaplatiť sumu colného dlhu v celkovej výške 9.929,20 eur. Výroky rozhodnutí prvostupňový správny orgán odôvodnil tým, že základná úprava colnej hodnoty vychádza z ustanovení medzinárodných dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná a to Všeobecná dohoda o clách a obchode GATT zverejnená vo vládnej vyhláške č. 59/1948 Zb. (ďalej len „Všeobecná dohoda“) a Dohoda o uplatňovaní článku VII GATT zverejnená vyhláškou Ministerstva zahraničných vecí č. 120/1984 Zb. (ďalej len „Dohoda GATT“), ktorých ustanovenia sú prenesené do Colného kódexu a do nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHC) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „vykonávacie nariadenie“). Poukázal na to, že z článku 1 Dohody GATT a z článku 29 Colného kódexu je colnou hodnotou dovážaného tovaru jeho prevodná hodnota, t.j. cena skutočne zaplatená, alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie Spoločenstva, podľa potreby upravená podľa článku 32 a 33 Colného kódexu. Prevodnú hodnotu tovaru je možné prijať, ak sú splnené podmienky podľa článku 29 ods. 1 písm. a/ až d/ a je splnená definícia uvedená v článku VII ods. 2 písm. b/ Všeobecnej dohody, a to skutočná hodnota je cena, za ktorú sa v čase a na mieste určenom predpismi dovážajúcej krajiny taký alebo rovnaký tovar predáva alebo ponúka na predaj v rámci normálneho spôsobu obchodu za podmienok neobmedzenej súťaže. Požiadavka na predaj uskutočnený v rámci normálneho spôsobu obchodu za podmienok neobmedzenej súťaže vylučuje prijatie ceny, i keď skutočne platenej, ale dosiahnutej mimo tohto rámca. Cena stanovená na základe nedôveryhodných dokladov a informácií (napr. vedomá snaha uzavrieť stratový obchod) je pre účely colnej hodnoty neprijateľná. V ďalšej časti odôvodnení rozhodnutí zo dňa 13.06.2014 colný úrad poukázal na konkrétne colného vyhlásenia, ktoré prijal, ktorých bol deklarantom TRADESPEC, s.r.o., s návrhom na prepustenie tovaru do colného režimu voľný obeh, s oslobodením od dane z pridanej hodnoty, s identifikáciou faktúr, CMR. Colný úrad uviedol, že v súlade s čl. 68 Colného kódexu colný úrad pristúpil k overovaniu údajov. Poukázal ďalej na to, že pri vyhodnocovaní dokladov, ktoré boli prílohami colných vyhlásení, dospel správny orgán k pochybnosti o správnosti a úplnosti údajov, ktoré sa týkali deklarovaných colných hodnôt a dôvodom vzniku pochybností bola výrazná odlišnosť od hodnoty mediánu stanoveného Európskou komisiou, JRC - ceny založenej na reálnych dovozných prípadoch v rámci EÚ. Hodnota mediánu stanovená Európskou komisiou je využívaná ako jeden z nástrojov riadenia analýzy rizika a jej stanovenie Európskou komisiou je zárukou uplatňovania rovnakých podmienok pre dovozcov v rámci colného územia Európskej únie. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti prvostupňový správny orgán poukázal na to, že z aplikácie ustanovenia § 181a ods. 2 vykonávacieho nariadenia a § 27 ods. 2 Colného zákona vyzval žalobcu ako účastníka konania formou písomných výziev na predloženie doplňujúcich dokladov a informácií, ktorými by zdôvodnil deklarovanú colnú hodnotu a to za použitia postupu podľa článku 73 ods. 1 druhá veta Colného kódexu prepustil predmetný tovaru do navrhovaného colného režimu voľný obeh napriek tomu, že nebolo ukončené overovanie správnosti deklarovanej colnej hodnoty a nebolo vydané konečné rozhodnutie vo veci určenia colnej hodnoty a s uvedeným postupom žalobcu oboznámil. Ďalej poukázal na to, že podľa čl. 74 Colného kódexu žalobca zabezpečil colný dlh s uvedením konkrétnych súm. V ďalších častiach odôvodnenia rozhodnutí poukázal na písomnú výzvu vo vzťahu k žalobcovi, ktorý predložil konkrétne agremeenty, kópie faktúr a kópie cezhraničných platobných príkazov. Colný úrad konštatoval, že postupujúc podľa nariadenia Rady (EHS) č. 515/97 o vzájomnej pomoci medzi správnymi orgánmi členských štátov a o spolupráci medzi správnymi orgánmi členských štátov a Komisiou pri zabezpečovaní riadneho uplatňovania predpisov o colných a poľnohospodárskych záležitostiach uvedených v Úradnom vestníku ES L 82 z 22.03.1997, dňa 24.02.2014 požiadal Európsku komisiu - Európsky úrad pre boj proti podvodom (v ďalšom texte iba „OLAF“) o sprostredkovanie a preverenie konkrétnych údajov súvisiacich s deklarovanou colnou hodnotou vybratých druhov dovážaného tovaru v krajine vývozu, t.j. v Číne na základe dohody medzi Európskym spoločenstvom a vládou Čínskej ľudovej republiky o spolupráci a vzájomnej administratívnej pomoci v colných otázkach uverejnené v Úradnom vestníku EÚ L 375 z 23.12.2014. Uviedol, že požadované preverenie sa týkalo správnosti údajov colnej hodnoty dovážaného tovaru uvedeného okrem iných colných vyhlásení s uvedením konkrétnych položiek, pri ktorých vznikli odôvodnené pochybnosti o správnosti deklarovanej colnej hodnoty. Uviedol, že na základe tejto žiadosti vykonala Generálna správa pre clá Čínskej ľudovej republiky na útvar Anti-Smuggling Bureau požadované preverenia a získané informácie poskytla OLAF, ktorý tieto informácie prostredníctvom zabezpečenej komunikačnej siete AFIS určenej na výmenu informácií medzi Európskou komisiou a členskými štátnymi postúpil žalovanému. S poukazom na to, že vo všetkých preverovaných prípadoch sa podarilo presne identifikovať konkrétne zásielky, poverené čínske orgány boli schopné poskytnúť reálne vývozne ceny, s ktorými predmetný tovar vystupoval z Číny. V konkrétnych rozhodnutiach poukázal na zistenia príslušných orgánov ČĽR. Správny orgán prvého stupňa ďalej dôvodil tým, že vychádzajúc z výsledkov preverovania mu oznámených žalovaným o výsledkoch preverovania č. 1100602/1/206357/2014 zo dňa 29.03.2014 dňa 13.05.2014 boli žalobcovi zaslané oznámenia o pretrvávaní dôvodných pochybností a o začatí konania o určení colných hodnôt a dodatočného vymerania colného dlhu s oznámením skutočností zistených na základe preverovania, ktoré zabezpečila Európska komisia - OLAF podľa medzinárodnej dohody medzi Európskym spoločenstvom a vládou ČĽR o spolupráci a vzájomnej administratívnej pomoci v colných otázkach a súčasne bol žalobca ako účastník konania vyzvaný podľa čl. 181a ods. 2 Vykonávacieho nariadenia a § 33 ods. 2 Správneho poriadku, že ak to považuje za potrebné, aby sa písomne vyjadril ku skutočnostiam uvedeným v oznámení o začatí konania, prípadne navrhol doplnenie podkladov, teda dôkazných prostriedkov pre rozhodnutie, so stanovením lehoty 15 dní odo dňa doručenia výzvy. V ďalšej časti odôvodnení rozhodnutí prvostupňový správny orgán poukázal na podania žalobcu, ktoré sám žalobca cituje v žalobe, preto ich súd už opakovať nebude. S uvedenými námietkami vo vyjadrení k oznámeniu o začatí konania o určení colnej hodnoty sa colný úrad vyrovnal tak, že výsledky preverovania uskutočneného kompetentnými orgánmi tretej strany (Colná správa Čínskej ľudovej republiky) sú relevantné, keďže potvrdzujú skutkový stav a ich doručenie bolo sprostredkované Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF). Samotné preverovanie údajov o colnej hodnote bolo vykonávané na základe Dohody medzi Európskym spoločenstvom a vládou Čínskej ľudovej republiky o spolupráci a vzájomnej administratívnej pomoci v colných otázkach (Ú.v. EÚ L 375 z 23.11.2004). Všetky informácie boli získané zákonným spôsobom orgánmi oprávnenými takéto informácie získavať a preverovať. Komunikácia medzi FR SR a OLAF bola realizovaná na základe nariadenia Rady (EHS) č. 515/97 o vzájomnej pomoci medzi správnymi orgánmi členských štátov a o spolupráci medzi správnymi orgánmi členských štátov a Komisiou pri zabezpečovaní riadneho uplatňovania predpisov o colných a poľnohospodárskych záležitostiach (Ú. v. ES L 82 z 22.03.1997). Výsledky preverovania boli FR SR poskytnuté prostredníctvom zabezpečenej komunikačnej siete AFIS, ktorá bola zriadená práve na účely výmeny informácií medzi Európskou komisiou - OLAF a členskými štátnymi EÚ. Uvedená sieť spĺňa všetky požiadavky platných predpisov týkajúce sa bezpečnosti a ochrany vymieňaných údajov. Takto získané údaje sú preto relevantnými dôkazmi, ktoré možno použiť v ďalšom konaní. Určenie colnej hodnoty náhradnou metódou nie je založené na všeobecnej informácii o výsledkoch preverovania. Všetky získané výsledky sa vzťahujú na konkrétne dovozné prípady, ktoré boli presne identifikované. Colná hodnota bola určená adresne a vzťahovala sa na dovážaný tovar (presná identifikácia vyvezeného tovaru z Číny/dovezeného na colné územie EÚ a kontajnera, ktorý bol vyvezený z Číny). V zmysle čl. 29 Colného kódexu je colná hodnota definovaná ako prevodná hodnota, t.j. cena skutočne zaplatená alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie Spoločenstva, podľa potreby upravená podľa čl. 32 a 33 daného nariadenia. To však neznamená, že colné orgány vždy prijímajú prevodnú hodnotu bez výhrad len z dôvodu existencie dokladu o platbe, najmä ak nie je zrejmé, či uvedená platba zahŕňa všetky náklady, ktoré majú byť zahrnuté do základu colnej hodnoty. Práve z dôvodu, že v praxi dochádza k deklarovaniu ekonomicky neopodstatnených nízkych prevodných hodnôt, colné orgány majú právo preskúmať tieto hodnoty a colnú hodnotu neurčiť na základe prevodnej hodnoty, ale náhradnými metódami. Dané oprávnenie colných orgánov je uvedené v čl. 181a vykonávacieho nariadenia. Colný úrad neurčuje colnú hodnotu na základe nejakej informácie o výsledkoch preverovania, ale colná hodnota je určená náhradnou metódou v súlade s ustanoveniami článku 31 Colného kódexu, pričom vychádza z informácií o konkrétnom prípade získaných prostredníctvom medzinárodnej spolupráce a doručených Slovenskej republike zabezpečeným spôsobom. Prvostupňový orgán argumentoval, že prevodná hodnota tovaru je cena skutočne zaplatená, alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie Spoločenstva podľa potreby upravená podľa čl. 32 a 33 Colného kódexu, ale vo svojej podstate má odzrkadľovať obchodný vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim, z čoho vyplýva, že vývozná cena, s ktorou daný tovar vystupuje z krajiny vývozu, je priamo spojená s cenou, s ktorou daný tovar vstupuje do krajiny dovozu (logickým záverom je, že dovozná cena tovaru musí byť minimálne vo výške ceny, s ktorou daný tovar vystupoval z krajiny vývozu, ak počas prepravy nedošlo k jeho poškodeniu). Tvrdenie, že colná hodnota tovaru je a môže byť len jeho prevodná hodnota, t.j. cena skutočne platená, nie je pravdivé. Na podporu uvedeného ustanovenia článkov 32 a 22 Colného kódexu taxatívne vymenúvajú položky, ktoré majú byť k cene skutočne platenej pripočítané (čl. 32) alebo od nej odpočítané (čl. 33), čo je jasným dôkazom toho, že nie je možné zamieňať pojem cena skutočne platená s pojmom colná hodnota. Pokiaľ ide o využitie ceny, s ktorou vystupoval tovar z Číny, a ktorá bola deklarovaná colným orgánom pri vývoze z Číny, je zrejmé, že táto by mala byť zhodná, prípadne nižšia ako hodnota, s ktorou tovar vstupoval na colné územie EÚ. Colný úrad nemá k dispozícii kompletné vybavenie dožiadania v listinnej podobe, keďže výsledky preverovania boli FR SR doručené Európskou komisiou - OLAF elektronickou formou prostredníctvom zabezpečenej komunikačnej siete AFIS. Výsledky preverenia sú archivované Európskou komisiou - OLAF v elektronickej forme v sieti AFIS (Anti-Fraud Informatiom System). Zabezpečená komunikačná sieť AFIS bola vytvorená práve za účelom zabezpečenia rýchlej a systematickej výmeny informácií predložených Európskej komisii. Vzhľadom na to, že tieto údaje boli poskytnuté prostredníctvom zabezpečenej komunikačnej siete, do ktorej má prístup len úzky okruh osôb (registrovaní užívatelia na úrovni Európskej komisie, členských štátov, prípadne tretích krajín), nemôžu byť údaje z tejto siete sprístupnené ani poskytnuté k nahliadnutiu tretím osobám. Medzi základné povinnosti registrovaných užívateľov tejto siete patrí ochrana informácií pred stratou, zneužitím, neoprávneným prístupom, zverejnením, zmenou alebo zničením. V tomto kontexte je nevyhnutné zabezpečiť zachovanie dôverného charakteru týchto informácií. Samotné preverovanie údajov o colnej hodnote bolo vykonávané na základe Dohody medzi Európskym spoločenstvom a vládou Čínskej ľudovej republiky o spolupráci a vzájomnej administratívnej pomoci v colných otázkach (Ú. v. EÚ L 375 z 23.12.2004). Všetky informácie boli získané zákonným spôsobom orgánmi oprávnenými takéto informácie získavať a preverovať. Komunikácia medzi FR SR a OLAF bola realizovaná na základe nariadenia Rady (ES) č. 515/97 o vzájomnej pomoci medzi správnymi orgánmi členských štátov a o spolupráci medzi správnymi orgánmi členských štátov a Komisiou pri zabezpečovaní riadneho uplatňovania predpisov o colných a poľnohospodárskych záležitostiach (Ú.v. ES L 82 z 22.03.1997). Z uvedeného vyplýva, že FR SR nemá dôvod spochybňovať presnosť, správnosť, pravdivosť zistení iného kompetentného orgánu pôsobiaceho na úrovni EÚ. K navrhovanému vysporiadaniu sa s otázkou, kto deklaroval na colných dokladoch reálne vývozné ceny, colný úrad uviedol, že obchodný vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim je založený na ich vzájomnej dohode - t.j. práva a povinnosti si dohodnú navzájom. Colná dohoda určená colným úradom náhradnou metódou nie je v žiadnom prípade určená na základe údajov získaných Štatistickým úradom EÚ (Eurostat). Uvedené údaje poskytujú prehľad dovozných cien, za ktoré sa daný tovar dováža na colné územie EÚ a boli použité na porovnanie colnej hodnoty dovážaného tovaru. Určenie colnej hodnoty colným úradom rešpektuje všetky princípy a pravidlá colného hodnotenia - colná hodnota sa neurčila na základe predajnej ceny v krajine dovozu, t.j. ceny na trhu v EÚ a rovnako sa neurčila na základe ceny tovaru na domácom trhu v krajine vývozu, ale vychádzalo sa z cien určených pre medzinárodné obchodné transakcie (t.j. vývozné ceny v krajine vývozu). Ak vo vyjadrení účastník konania namietal, že PCÚ Poprad sa dopúšťa nesprávneho úradného postupu, keď po štyroch mesiacoch na ten istý tovar, ktorý bol prepustený do režimu voľný obeh, a pri ktorom bola prijatá colná hodnota na základe ceny skutočne platenej, určuje colnú hodnotu náhradnou metódou, určenie ktorej nemôže oprieť o článok 31 Colného kódexu a nevyužil inštitút následnej kontroly v danom prípade. Ďalej uviedol, že rozhodnutie o dodatočnom vymeraní colného nemožno oprieť o článok 220 ods. 1 Colného kódexu, lebo podľa uvedeného článku má byť suma cla zapísaná do účtovnej evidencie do 2 dní, odo dňa, kedy sa PCÚ Poprad dozvedela o pochybnostiach deklarovanej colnej hodnoty tovaru, teda odo dňa 17.02.2014 a PCÚ Poprad dodnes sumu cla do účtovnej evidencie nezapísala. Podľa účastníka konania sa PCÚ Poprad dopustila nesprávneho úradného postupu, keď zadržiava spoločnosti colné zábezpeky a nevydala rozhodnutie o tom, z akého dôvodu uvedenú zábezpeku zadržiava. Účastník konania navrhuje, aby PCÚ Poprad prostredníctvom Finančného riaditeľstva SR vyžiadala účtovníctvo spoločnosti z Čínskej ľudovej republiky, s ktorou má účastník konania uzatvorený kontrakt o kúpe predmetného tovaru, ktorý bol dovezený z Čínskej ľudovej republiky a žiada preveriť platby, ktoré účastník konania zaplatil za dovezený tovar. V závere vyjadrenia účastník konania uviedol, že nesúhlasí s určením colnej hodnoty tovaru náhradnými metódami a s dovymeraním colného dlhu. Colný úrad uviedol, že k času, dôvodom, spôsobu a použitiu metódy určovania colnej hodnoty sa colný úrad v predchádzajúcej časti rozhodnutia už vyjadril. K navrhovanému inštitútu následnej kontroly colný úrad uviedol, že tento inštitút je v tomto prípade bezpredmetný vzhľadom k tomu, že inštitút následnej kontroly sa využíva v ukončených prípadoch. Tento prípad od podania colného vyhlásenia nebol ukončený, len tovar, ktorý nebol potrebný na ďalšie konanie podľa článku 73 Colného kódexu, bol so súhlasom účastníka konania prepustený do režimu voľný obeh. Pokiaľ ide o lehotu zápisu sumy cla do účtovnej evidencie, colný úrad poukázal na to, že suma cla vyplývajúca z colného dlhu sa zapíše do účtovnej evidencie v zmysle článku 220 ods. 1 Colného kódexu do 2 dní odo dňa, kedy sa colné orgány o tejto skutočnosti dozvedeli a môžu vypočítať sumu dlžnú na základe právnych predpisov a určiť dlžníka. Colný úrad môže zápis do účtovnej evidencie uskutočniť až po vyhodnotení dôkazov, ktoré jednak získal sám a tiež dôkazov a vyjadrení, ktoré podal účastník konania. Čo sa týka colnej zábezpeky, táto nie je predmetom konania o určení colnej hodnoty a dodatočného vymerania colného dlhu a na žiadosť o uvoľnenie zábezpeky bola účastníkovi konania doručená odpoveď colného úradu č. 1096273/1/234490/2014 zo dňa 19.05.2014. Návrh na vykonanie dôkazov (vyžiadanie si účtovníctva spoločnosti z Čínskej ľudovej republiky a vykonanie následnej kontroly v účtovníctve predávajúceho z Čínskej ľudovej republiky) colný úrad zamietol, keďže právomoc colných orgánov je vymedzená iba na území Slovenskej republiky, a preto nie je možné žiadať informácie z účtovníctva subjektu, ktorý sídli v krajine mimo Spoločenstva. Skutkový stav v danej veci bol spoľahlivo preukázaný na základe dôkazov obsiahnutých v administratívnom spise - získanie údajov o vývoznej cene poskytnutej vývozcom daného tovaru a prijatej čínskymi colnými orgánmi na základe výsledkov preverovania, ktoré zabezpečila Európska komisia - OLAF v zmysle medzinárodnej Dohody medzi Európskym spoločenstvom a vládou Čínskej ľudovej republiky o spolupráci a vzájomnej administratívnej pomoci v colných otázkach. Prvostupňový správny orgán akcentoval, že všetky uvedené skutočnosti boli zákonným dôvodom, prečo colný úrad predložené doklady neprijal ako hodnoverné doklady o cene skutočne zaplatenej alebo cene, ktorá sa má zaplatiť - prevodná hodnota stanovená podľa čl. 29, podľa potreby upravená podľa čl. 32 a 33 Colného kódexu a pristúpil k určeniu colnej hodnoty náhradnými metódami. V súlade s ustanoveniami čl. 30 Colného kódexu, ak nemôže byť colná hodnota určená podľa čl. 29 Colného kódexu, určí sa postupne podľa ods. 2 písm. a/, b/, c/ a d/, a to podľa prvého písmena, pod ktorým môže byť určená s tým, že poradie použitia písmen c/ a d/ je možné na žiadosť deklaranta zameniť. Náhradné metódy colného hodnotenia uvedené v čl. 30 ods. 2 písm. a/ a b/ Colného kódexu (prevodná hodnota rovnakého tovaru a prevodná hodnota podobného tovaru) nie je možné využiť, keďže podmienky stanovené v čl. 150 a 151 Vykonávacieho nariadenia nie je možné náležite splniť. Náhradnú metódu colného hodnotenia uvedenú v čl. 30 ods. 2 písm. c/ Colného kódexu (hodnota založená na jednotkovej cene) nie je možné náležite použiť, keďže zisťovanie jednotkovej ceny, za ktorú sa dovážený tovar alebo rovnaký alebo podobný dovážaný tovar takto predáva v najväčšom súhrnnom množstve v čase alebo približne v čase dovozu tovaru, ktorý sa má ohodnotiť, osobám, ktoré nie sú spojené s osobami, od ktorých nakupujú takýto tovar po odpočítaní taxatívne vymenovaných zrážok, je založené na predložení relevantných cenníkov (deklarant a kupujúci v EÚ), ktoré deklarant nepredložil ani v colnom konaní a ani dodatočne na základe výzvy na predloženie doplňujúcich dokladov a informácií. Náhradnú metódu colného hodnotenia uvedenú v čl. 30 ods. 2 písm. d/ Colného kódexu (vypočítaná hodnota) nie je možné náležite použiť, keďže daná metóda predpokladá úzku spoluprácu s výrobcom tovaru a v zmysle ustanovení čl. 153 vykonávacieho nariadenia colné orgány nemôžu požadovať alebo nútiť žiadnu osobu, ktorá nie je usadená v EÚ, aby predložila na preskúmanie alebo umožnila prístup k akémukoľvek účtu alebo inej evidencii na účely určenia tejto hodnoty. Poslednou možnosťou určenia colnej hodnoty je využitie metódy uvedenej v čl. 31 ods. 1 Colného kódexu (metódy použitia rozumných prostriedkov) založenej na údajoch dostupných v Spoločenstve s použitím vhodných prostriedkov zlučiteľných so zásadami a všeobecnými pravidlami Všeobecnej hodnoty a Dohody GATT. V zmysle čl. 7 Dohody GATT je táto metóda colného hodnotenia založená na predchádzajúcich metódach (články 29 a 30 ods. 2 Colného kódexu), avšak s použitím určitej miery pružnosti - striktné požiadavky sa uplatňujú pružne a voľnejšie. Pri použití tejto metódy colný úrad vychádzal z ceny, za ktorú bol predmetný tovar vyvezený z krajiny vývozu. Údaje o vývoznej cene boli získané na základe preverovania vykonaného v zmysle medzinárodnej Dohody medzi Európskym spoločenstvom a vládou Čínskej ľudovej republiky o spolupráci a vzájomnej administratívnej pomoci v colných otázkach (Úradný vestník EÚ, L 375, zo dňa 23.12.2004) a oznámené FR SR dňa 11.04.2014 prostredníctvom Európskej komisie, OLAF elektronicky prostredníctvom zabezpečenej komunikačnej siete AFIS spravovanej OLAF. Následne bola cena predmetného tovaru oznámená Colnému úradu Prešov, oddeleniu colnému prostredníctvom informácie o výsledkoch preverovania č. 1100602/1/206357/2014 zo dňa 19.03.2014. Vývozná cena daného tovaru poskytnutá vývozcom bola prijatá čínskymi colnými orgánmi je 5 USD/kus. Pri určení colnej hodnoty tovaru postupoval colný úrad tak, že na určenie colnej hodnoty bola použitá vývozná cena prijatá čínskymi colnými orgánmi a oznámená prostredníctvom OLAF v rámci medzinárodnej spolupráce. Na výpočet cla bol použitý prepočítací kurz 1 EUR = 1,3566 USD platný v čase vzniku colného dlhu, t.j. prijatím colného vyhlásenia ev. č. 0627310400401 dňa 19.02.2014. Podľa čl. 169 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, ak sú faktory používané na určenie colnej hodnoty tovaru vyjadrené v čase, keď sa táto hodnota určuje v inej mene ako je mena členského štátu, kde sa robí ohodnotenie, výmenný kurz použitý na určenie tejto hodnoty pre menové účely príslušného členského štátu je kurz zaznamenaný v predposlednú stredu mesiaca a uverejnený v ten istý alebo nasledujúci deň. V dôsledku určenia colnej hodnoty náhradnou metódou vznikol dôvod na dodatočné vymeranie colného dlhu, keďže suma cla vyplývajúca z colného dlhu vymeraného na podklade písomných colných vyhlásení ev. č. 0627310400401 zo dňa 19.02.2014 atď., bola do účtovnej evidencie zapísaná v nižšej sume ako je suma zodpovedajúca colným predpisom. V ďalšej časti odôvodnení prvostupňový správny orgán poukázal na spôsob, akým určil výšku vymeraného colného dlhu a to uvedením konkrétnej položky, identifikáciou tovaru, číselný znak, tovarovou faktúrou, množstvom, hmotnosť, krajinu pôvodu, uviedol dovozné platby zaúčtované na základe údajov uvedených deklarantom, teda žalobcom, v konkrétnom colnom prehlásení poukázal na dovozné platby určené na základe colnej hodnoty stanovenej náhradnou metódou podľa čl. 31 ods. 1 Colného kódexu s vyčíslením konkrétnych rozdielov. Poukázal na to, že colný dlh za tovary vznikol 19.02.2014 prepustením do colného režimu voľný obeh na základe konkrétnych colných prehlásení, že tento bol zabezpečený zložením peňažných prostriedkov v hotovosti na depozitný účet s uvedením konkrétnej výšky s tým, že ak určená dovozná platba nebude dobrovoľne splnená v stanovenej lehote, zabezpečenie colného dlhu poskytnuté zložením peňažných prostriedkov v hotovosti sa použije na jej úhradu. Argumentoval ďalej tým, že Colný kódex v článku 4 ods. 9 stanovuje, že colným dlhom sa rozumie povinnosť osoby zaplatiť dovozné clo, teda colný dlh pri dovoze, ktoré sa vzťahuje na konkrétny tovar podľa platných predpisov spoločenstva a podľa odseku 10 Colného kódexu sa dovozným clom rozumie clo a platby s rovnocenným účinkom ako clo, ktoré sa má zaplatiť pri dovoze tovaru. Poukázal na to, že pri určení colného dlhu aplikoval sadzby cla a postup v súlade s vykonávacím nariadením Komisie EÚ č. 1001/2013, ktorým sa mení príloha k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku. Argumentoval tiež tým, že dôkazy, ktoré vykonal, hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a na základe vykonaného dokazovania považoval za nesporné, že došlo k vzniku colných dlhov prijatím konkrétnych colných vyhlásení na colnom úrade a dlžníkom je právnická osoba TRADESPEC, s.r.o., 168 Lada, IČO: 36 463 060. Ďalej uviedol, že pri zápise do účtovnej evidencie postupoval podľa čl. 217 ods. 1 Colného kódexu, ktorý okrem iného upravuje, že colné orgány vypočítajú sumu dovozného alebo vývozného cla vyplývajúcej z colného dlhu, ako náhle majú potrebné údaje a zapíšu ju do účtovnej evidencie, s ustanovením čl. 220 ods. 1 Colného kódexu, ktorý upravuje, že ak suma cla vyplývajúca z colného dlhu, nebola zapísaná do účtovnej evidencie v súlade s čl. 218 a 219 na základe právnych predpisov, zapíše sa suma cla, ktorá má byť vybratá alebo zostáva na vybratie, do dvoch dní odo dňa, kedy sa colné orgány o tejto skutočnosti dozvedeli a môžu vypočítať sumu dlžnú na základe právnych predpisov a určiť dlžníka. Článok 221 ods.1 Colného kódexu upravuje, že colný úrad oznámi vymeranú sumu colného dlhu dlžníkovi v súlade s ustanovenými postupmi ako náhle je suma cla zapísaná do účtovnej evidencie. Článok 201 ods. 3 Colného kódexu upravuje, že dlžníkom je deklarant a podľa čl.4 ods. 18 Colného kódexu deklarantom je osoba, ktorá podáva colné vyhlásenie vo vlastnom mene alebo osoba, v ktorej mene sa colné vyhlásenie podáva. Dôvodil tiež tým, že Colný kódex v článku 214 ods. 1 upravuje, že sa suma dovozného alebo vývozného cla uplatňovaná na tovar vymeriava na základe pravidiel platných pre daný tovar v okamihu, keď colný dlh naň vzťahujúci vznikol, t.j. v týchto prípadoch v okamihu prijatia colného vyhlásenia. Na základe odvolaní žalobcu vo veci rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 29.04.2015 č. 1100901/1/356676/2014 ako odvolací orgán príslušný na konanie podľa ustanovenia § 4 ods. 3 písm. s/ zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov postupom podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov v spoločnom konaní v súlade so zásadou hospodárnosti a efektívnosti konania k rozhodnutiam Colného úradu Prešov, všetky zo dňa 13.06.2014 č. 1096273/1/276125/2014, 1096273/1/276375/2014, 1096273/1/276381/2014, 1096273/1/276388/2014, 1096273/1/276371/2014, 1096273/1/276377/2014, 1096273/1/276386/2014, 1096273/1/276394/2014, 1096273/1/276395/2014, ktorými colný úrad určil colnú hodnotu náhradnou metódou a rozhodol o dodatočnom zápise dovozného cla pre tovar predložený na colné konanie deklarantom právnickou osobou TRADESPEC, s.r.o., Lada 168... tak, že preskúmal napadnuté rozhodnutia spolu s postupom prvostupňového správneho orgánu a podľa § 59 ods. 2 Zákona o správnom konaní odvolania žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutia potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na prvostupňové rozhodnutia správneho orgánu s odkazom na zistený skutkový stav prvostupňovým správnym orgánom a s odvolacími námietkami žalobcu sa vyrovnal nasledujúcim spôsobom. Uviedol, že colnému úradu čl. 181a nariadenia komisie (EHS) č. 2454/93 z 02.07.1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov, podľa ktorého colné orgány nemusia určovať colnú hodnotu dovážaného tovaru pomocou metódy prevodnej hodnoty, ak v súlade s postupom uvedeným v odseku 2 nie sú dostatočne presvedčené na základe dôvodných pochybností, že deklarovaná hodnota predstavuje celkovú zaplatenú cenu alebo cenu, ktorá sa má zaplatiť podľa článku 29 Colného kódexu. Žalobca ako deklarant na základe písomných colných vyhlásení, ktoré sú presne špecifikované v napadnutých rozhodnutiach, navrhol prepustiť tovar, taktiež presne špecifikovaný v napadnutých rozhodnutiach, do režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty (kód režimu 42 00). Pretože prvostupňový správny orgán mal dôvodné pochybnosti podľa uvedeného ustanovenia na základe skutočností, že v rámci colnej kontroly pri overovaní dokladov v súlade s článkom 68 Colného kódexu, ktoré tvorili prílohu colného vyhlásenia, zistil výraznú odlišnosť deklarovanej hodnoty v porovnaní s hodnotou mediánu stanoveného Európskou komisiou, JRS - cenou založenou na reálnych dovozných prípadoch v rámci Európskej únie, preto podľa odseku 2 čl. 181a Vykonávacieho nariadenia, ktoré upravuje, že ak majú colné orgány pochybnosti uvedené v odseku 1, môžu požadovať dodatočné informácie v súlade s článkom 178 ods. 4, a preto podľa názoru žalovaného prvostupňový správny orgán postupoval podľa uvedeného ustanovenia a v jednotlivých dovozných prípadoch vyzval účastníka konania formou písomných výziev na predloženie doplňujúcich dokladov a informácií, ktorými by zdôvodnil deklarovanú colnú hodnotu. Zdôraznil, že v dôsledku existujúcich pochybností colného úradu podľa čl. 181a vykonávacieho nariadenia nebolo vydané konečné rozhodnutie o určení colnej hodnoty, ustanovenie článku 73 Colného kódexu umožňuje colnému úradu prepustiť tovar do navrhovaného režimu v prípadoch, keď overovanie údajov v colnom vyhlásení nie je možné v primeranej lehote ukončiť a tovar na účely overovania už nie je potrebný. Preto colný úrad v súlade s uvedenými článkami vydal oznámenie a žiadosť o vyjadrenie sa k uplatnenému postupu podľa čl. 73 Colného kódexu s tým, že účastníkovi konania bolo oznámené, že napriek tomu, že nebolo ukončené overovanie správnosti deklarovanej colnej hodnoty a nebolo vydané konečné rozhodnutie vo veci určenia colnej hodnoty, je možné uvedený postup aplikovať s podmienkou zabezpečenia colného dlhu v súlade s článkom 74 ods. 1 Colného kódexu, pričom žalobca ako deklarant vyjadril svojim podpisom súhlas s prepustením tovaru do navrhovaného colného režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty podľa čl. 73 ods. 1 druhá veta Colného kódexu. Ďalej poukázal na dožiadanie postúpené prostredníctvom OLAF s tým, že žalovanému boli výsledky šetrenia tejto inštitúcie oznámené a tieto následne oznámil prvostupňovému správneho orgánu. Žalovaný poukázal na to, že na základe vykonaného preverovania bola potvrdená dôvodnosť pochybností colného úradu o deklarovanej colnej hodnote predmetného tovaru v jednotlivých dovozných prípadoch. Tento postupoval tak, ako upravuje § 181a ods. 2 vykonávacieho nariadenia, podľa ktorého, ak tieto pochybnosti pretrvávajú, colné orgány musia pred prijatím konečného rozhodnutia informovať príslušnú osobu na požiadanie písomne o dôvodoch týchto pochybností a poskytnúť jej primeranú príležitosť na vyjadrenie. Poukázal na vyjadrenie žalobcu k oznámeniam. Konštatoval, že správny orgán prvého stupňa v odôvodneniach odvolaním napadnutých rozhodnutí sa dostatočne a komplexne vyjadril k otázke určenia colnej hodnoty tovaru. Súčasne odôvodnil nemožnosť prijatia deklarovanej ceny na účely colného hodnotenia, nemožnosť hodnotenia colnej hodnoty podľa čl. 29 Colného kódexu a opísal celý procesný postup ustanovený v čl. 181a vykonávacieho nariadenia, ktorý v daných prípadoch dôsledne dodržal. Rovnako odôvodnil, prečo je vylúčená možnosť použiť niektorú z náhradných metód hodnotenia ustanovených čl. 30 ods. 2 písm. a/ až d/ Colného kódexu v určenom poradí a rovnako odôvodnil určenie colnej hodnôt metódou rozumných prostriedkov v zmysle článku 31 ods. 1 Colného kódexu, ak uviedol, aké východiskové údaje boli pri určení colnej hodnoty uvedenou metódou použité, a ako boli zisťované. Pretože v dôsledku určenia colnej hodnoty náhradnou metódou vznikol dôvod na určenie vymeranie colného dlhu podľa čl. 220 ods. 1 Colného kódexu, pretože v colných konaniach bola vymeraná nižšia suma cla, ako je suma cla skutočne dlžná podľa platných právnych predpisov, napadnutými rozhodnutiami po dodatočnom zápise dlžnej sumy dovozného cla do účtovnej evidencie oznámil s čl. 221 ods. 1 Colného kódexu účastníkovi konania ako povinnému dlžníkovi dodatočne vymerané sumy dovozného cla. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaný v súvislosti s odvolacími námietkami poukázal na to, že Colný zákon v § 24 colné konanie definuje tak, že je ním konanie, ktorého účelom je rozhodnúť, či a za akých podmienok sa tovar, ktorý sa dováža, vyváža, alebo prepravuje cez územie Slovenskej republiky, prepúšťa do navrhovaného režimu, alebo sa mu pridelí iné navrhované colné schválené určenie alebo použitie. Colný úrad prijatím colného vyhlásenia a prepustením tovaru do navrhovaného colného režimu neosvedčuje pravosť, pravdivosť a presnosť údajov uvedených v colnom vyhlásení, keďže podanie colného vyhlásenia, vrátane údajov v ňom uvedených a dokladov k nemu pripojených, sa považuje výlučne za prejav vôle deklaranta. Údaje uvedené v colnom vyhlásení vrátane údajov o deklarovanej colnej hodnote, môžu byť predmetom ďalšieho overovania. Žalovaný zdôraznil, že prvostupňový správny orgán v colných konaniach potvrdením písomných colných vyhlásení odtlačkom pečiatky nerozhodol o určení colnej hodnoty podľa čl. 29 Colného kódexu, ako sa nesprávne domnieva žalobca, ale deklarovanú sumu použil ako základ pre výpočet dlžných platieb súvisiacich s prepustením tovaru do režimu voľný obeh. V prípade režimu voľný obeh je totiž podľa čl. 79 Colného kódexu jednou z podmienok na prepustenie tovaru do tohto režimu vybratie všetkých platieb dlžných na základe právnych predpisov. Colný úrad o skutočnosti, že má dôvodné pochybnosti o deklarovanej cene, a že táto bude predmetom overovania, žalobcu ako účastníka konania informoval v oznámeniach a žiadosti o vyjadrenie k uplatnenému postupu podľa čl. 73 Colného kódexu, ktorý umožňuje colnému úradu prepustiť tovar do navrhovaného režimu v prípadoch, keď overovanie údajov v colnom vyhlásení nie je možné v primeranej lehote ukončiť a tovar na účely overovania už nie je potrebný a to aj v prípade, ak nebolo ukončené overovanie správnosti deklarovanej colnej hodnoty a nebolo vydané konečné rozhodnutie vo veci colnej hodnoty s tým, že s uvedeným postupom a prepustením tovaru deklarant, teda žalobca, súhlasil na rube oznámenia. Na základe týchto skutočností žalovaný dospel k záveru, že colný úrad zákonným spôsobom oznámil účastníkovi konania, že prepustením tovaru do voľného obehu, teda potvrdením colného vyhlásenia odtlačkom úradnej pečiatky colný úrad nevydal konečné rozhodnutie vo veci určenia colnej hodnoty, ale ide o prepustenie v súlade čl. 73 ods. 1 Colného kódexu. Ďalej žalovaný poukázal na to, že prvostupňový správny orgán vydaním napadnutých rozhodnutí nerozhodoval o tej istej veci dvakrát, ak určil colnú hodnotu náhradnou metódou, pretože deklarovaná cena bola použitá len na účely vymerania dlžných dovozných platieb určených na vybratie v colných konaniach, čo je podľa čl. 79 Colného kódexu podmienkou prepustenia tovaru do colného režimu voľný obeh. Žalovaný ďalej argumentoval, že deklarant je povinný pripojiť k písomnému colnému vyhláseniu všetky doklady, ktorých predloženie je nevyhnutné pre uplatnenie predpisov upravujúcich colný režim, do ktorého je tovar navrhovaný v colnom vyhlásení a túto povinnosť upravuje čl. 62 ods. 1 Colného kódexu, pričom za správnosť deklarovaných údajov, vrátane údajov o deklarovanej cene, pravosť predložených dokladov a splnenie všetkých povinností súvisiacich s umiestnením predmetného tovaru do navrhovaného režimu, zodpovedá deklarant ako účastník konania podľa čl. 199 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia, pričom colné predpisy neustanovujú taxatívnym spôsobom, aké doklady majú byť predložené k písomnému colnému vyhláseniu na potvrdenie deklarovaných údajov, takže nie je možné, aby colný úrad vo výzve striktne určil účastníkovi konania, aké doklady má predložiť na podporu svojich tvrdení, že deklarovaná hodnota predstavuje celkovú platbu za dovezený tovar. Colný úrad prijal deklarovanú hodnotu len na účely výpočtu dovozných platieb v colných konaniach za účelom prepustenia tovaru do režimu voľný obeh. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu, že prvostupňové rozhodnutia boli vydané len na základe dôkazu a to informácie o výsledkoch preverovania zo dňa 29.03.2014 sp. zn.: 1100306/1/206357/2014 žalovaný uviedol, že preverenie dovozov žalobcu z Číny bolo v Číne preverované orgánom Európskej komisie - OLAF a samotné vykonanie preverenia konkrétnych dovozov bolo vykonané Generálnou správou pre clá Čínskej ľudovej republiky, konkrétne útvar Anti - Smuggling Bureau, pričom Generálna správa pre clá ČĽR zistila konkrétne dovozné ceny, s ktorými predmetný tovar vystupoval z územie Číny a tieto ceny, teda preverenia oznámila na základe uvedenej medzinárodnej dohody OLAF, ktorý následne tieto výsledky postúpil žalovanému na základe nariadenia č. 515/1997. Žalovaný na základe uvedených výsledkov vypracoval informáciu o výsledkoch preverovania zo dňa 23.03.2014 spisovej značky citovanej vyššie, ktorá bola doručená prvostupňovému správnemu orgánu, z čoho podľa názoru žalovaného vyplýva, že colný úrad neurčil colnú hodnotu na základe nejakej tajnej ani všeobecnej informácie o výsledkoch preverovania, ale colná hodnota bola určená náhradnou metódou v súlade s ustanovením čl. 31 Colného kódexu a vychádza z informácií o konkrétnych dovozných prípadoch získaných prostredníctvom medzinárodnej spolupráce a doručených SR zabezpečeným spôsobom. Ďalej uviedol, že výsledky sa vzťahujú na konkrétne dovozné prípady, ktoré bol presne identifikované, pričom colná hodnota bola určená adresne a vzťahovala sa na dovážaný tovar (presná identifikácia vyvezeného tovaru z Číny / dovezeného na colné územie Európskej únie a kontajnera, ktorý bol vyvezený z Číny). Vývozná cena, s ktorou daný tovar vystupuje z krajiny vývozu, je priamo spojená s cenou, s ktorou daný tovar vstupuje do krajiny dovozu a logickým záverom je, že dovozná cena tovaru musí byť minimálne vo výške ceny, s ktorou daný tovar vystupoval z krajiny vývozu, ak počas prepravy nedošlo k jeho poškodeniu. Žalovaný akcentoval, že preverenie skutočností, či deklarovaná platba predstavuje celkovú cenu zaplatenú za dovezený tovar, a či zahŕňa všetky náklady, ktoré majú byť zahrnuté do základu colnej hodnoty, je realizované z dôvodu, že v praxi dochádza k dovozu podhodnoteného tovaru, najmä textilného a k deklarovaniu ekonomicky neopodstatnených nízkych prevodných hodnôt. Prevodná hodnota má odzrkadľovať obchodný vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim a colné orgány majú právo preskúmať tieto deklarované hodnoty a sú oprávnené využiť všetky zákonné prostriedky vyplývajúce z colných predpisov alebo uzatvorených medzinárodných zmlúv. Cena, s ktorou vystupoval predmetný tovar z Číny, a ktorá bola deklarovaná colným orgánom pri vývoze z Číny, by mala byť zhodná, prípadne nižšia ako hodnota, s ktorou tovar vstupoval na colné územie Európskej únie a v žiadnom prípade nemá byť v zjavnom nepomere k cene, s ktorou tovar vstupoval na colné územie Európskej únie. Poukázal na to, že ak má colný úrad na základe vykonaného preverovania dôvodné pochybnosti, že deklarovaná hodnota nepredstavuje celkovú sumu zaplatenú za dovezený tovar, je oprávnený podľa čl. 181a vykonávacieho nariadenia colnú hodnotu neurčiť na základe prevodnej hodnoty ale náhradnými metódami. V súvislosti s námietkou žalobcu o vykonávaní článku VII GATT a článku 29 Colného kódexu, teda že colná hodnota dovážaného je jeho prevodná hodnota, teda cena skutočne platená a nie vývozná cena, s ktorou predmetný tovar vystupoval z Číny, žalovaný zdôraznil, že určenie colnej hodnoty je upravené v dvoch medzinárodných zmluvách, ktoré sú záväzné aj pre Slovenskú republiku a to v článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode uverejnenej vo vládnej vyhláške č. 59/1948 Zb. a v Dohode o vykonávaní článku VII GATT, ako aj v Colnom kódexe a vykonávacom nariadení. Prevodná hodnota tovaru podľa čl. 29 Colného kódexu je cena skutočne zaplatená, alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie Spoločenstva podľa potreby upravená podľa článkov 32 a 33 Colného kódexu, pričom ide o základnú metódu colného hodnotenia. Žalovaný zdôraznil, že žalobca v odvolaniach na základe uvedeného ustanovenia účelovo stotožňuje pojmy colná hodnota, prevodná hodnota a cena skutočne zaplatená za tovar, čo žalovaný považuje za nesprávne. Cena skutočne platená, alebo ktorá sa má zaplatiť, predstavuje cenu, ktorú kupujúci zaplatil alebo má zaplatiť predávajúcemu za tovar predaný na vývoz na územie Spoločenstva, to je základ v prípade určenia colnej hodnoty metódou prevodnej hodnoty. Prevodná hodnota je cena skutočne platená, alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar, upravená o pripočítateľné a odpočítateľné položky v zmysle článkov 32 a 33 Colného kódexu (napr. náklady na dopravu a poistenie) a za predpokladu splnenia podmienok ustanovených v článku 29 ods. 1 písm. a/ až d/ Colného kódexu. Colná hodnota je hodnota tovaru, ktorá sa podľa článkov 29 až 36 Colného kódexu určuje na účely použitia colných sadzieb a iných sadzobných a nesadzobných opatrení. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že colnou hodnotou nemožno rozumieť výlučne cenu skutočne platenú ani prevodnú hodnotu, keďže colnú hodnotu je možné určiť aj metódou rovnakého tovaru s poukazom na článok 30 ods. 2 písm. a/ Colného kódexu, metódou podobného tovaru a poukazom na článok 30 ods. 2 písm. b/ Colného kódexu a metódou jednotkovej ceny podľa článku 30 ods. 2 písm. c/ Colného kódexu, metódou vypočítanej hodnoty podľa článku 30 ods. 2 písm. d/ Colného kódexu, alebo metódou rozumných prostriedkov podľa článku 31 ods. 1 Colného kódexu. Cena skutočne platená, alebo ktorá sa má za tovar zaplatiť upravená v zmysle článkov 32 a 33 Colného kódexu, je prvou v poradí, avšak colné orgány nie sú povinné prijať prevodnú hodnotu bez výhrad len z dôvodu existencie dokladu o platbe. Spochybnenie ceny a jej neprijateľnosť na účely colného hodnotenia je samostatnou kategóriou v zmysle viacerých ustanovení právnych predpisov (napr. podľa článku VII GATT ods. 2 písm. b/, v zmysle ktorého je skutočnou hodnotou cena, za ktorú sa v čase a na mieste určenom predpismi dovážajúcej krajiny taký alebo rovnaký tovar predal alebo ponúka na predaj v rámci normálneho spôsobu obchodu za podmienok neobmedzenej súťaže) a podľa čl. 29 ods. 1 písm. a/ až d/ Colného kódexu (napr. neexistujú žiadne obmedzenia, pokiaľ ide o nakladanie s tovarom, predaj nepodlieha podmienkam alebo plneniam, ktorých hodnotu nemožno zistiť, predávajúci a kupujúci nie sú osoby v spojení a pod.) a taktiež podľa čl. 181a Vykonávacieho nariadenia. Práve ustanovenie čl. 181a Vykonávacieho nariadenia dáva colným úradom možnosť neurčovať colnú hodnotu metódou prevodnej hodnoty, ak v súlade s postupom uvedeným v odseku 2 nie sú dostatočne presvedčené na základe dôvodných pochybností, že deklarovaná hodnota predstavuje celkovú zaplatenú cenu alebo cenu, ktorá sa má zaplatiť podľa čl. 29 Colného kódexu. Ak colné orgány nie sú dostatočne presvedčené na základe dôvodných pochybností, že deklarovaná hodnota predstavuje celkovú zaplatenú cenu, je vylúčené prijatie deklarovanej ceny na účely colného hodnotenia a určenie colnej hodnoty metódou prevodnej hodnoty. Žalovaný zdôrazňoval, že prvostupňový správny orgán nadobudol pochybnosť už v colných konaniach, a to na základe porovnania deklarovaných cien s hodnotou mediánu stanoveného Európskou komisiou, JRC - cenou založenou na reálnych dovozných prípadoch v rámci Európskej únie mal zistené, že deklarovaná cena je výrazne nižšia. Pochybnosti colného úradu, že deklarované ceny predstavujú celkovú zaplatenú cenu alebo cenu, ktorá sa má za dovezený tovar zaplatiť, boli definitívne potvrdené na základe výsledkov preverovania, ktoré zabezpečil OLAF v krajine vývozu v Číne, ktoré výsledky preukázali, že cena deklarovaná v predmetných colných konaniach je nepomerne nižšia ako vývozná cena poskytnutá vývozcom daného tovaru a prijatá čínskymi colnými orgánmi. Žalovaný poukázal na to, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti boli splnené všetky zákonné podmienky upravené v čl. 181a Vykonávacieho nariadenia, vrátane dodržania procesného postupu nariadeného predmetným ustanovením prvostupňovým správnym orgánom, lebo jeho pochybnosti, že deklarovaná cena nepredstavuje celkovú zaplatenú cenu, neboli odstránené ani na základe dokladov predložených účastníkom konania a boli potvrdené výsledkom preverovania OLAF-u v Číne, preto prvostupňový správny orgán postupujúc podľa čl. 181a Vykonávacieho nariadenia neurčoval colnú hodnotu metódou prevodnej hodnoty podľa čl. 29 Colného kódexu, ale vydal konkrétne rozhodnutia vo veci určenia colnej hodnoty náhradnou metódou. Žalovaný argumentoval, že colný úrad v predmetných veciach postupoval v súlade s čl. 30 ods. 1 Colného kódexu, skúmal možnosti aplikácie náhradných metód hodnotenia, a teda poslednou metódou, ktorú mohol colný úrad použiť, je metóda rozumných prostriedkov tak, ako to upravuje čl. 31 ods. 1 Colného kódexu a metódu prvostupňový správny orgán v napadnutých rozhodnutiach odôvodnil. V súvislosti s námietkami žalobcu v odvolaniach o doručenie kompletného vybavenia dožiadania, ktoré bolo doručené žalovanému z Európskej komisie - OLAF podľa § 33 ods. 1 a 2 Zákona o správnom konaní, žalovaný poukázal na to, že ustanovenie čl. 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, EURATOM) č. 883/2013 z 11.09.2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenia Rady (EURATOM) č. 1074/1999, ktoré obsahuje úpravu týkajúcu sa dôvernosti a ochrany údajov, upravuje, že informácie postúpené alebo získané úradom OLAF v priebehu externých vyšetrovaní v akejkoľvek forme sú chránené príslušnými ustanoveniami a informácie postúpené alebo získané úradom OLAF v priebehu interných vyšetrovaní v akejkoľvek forme sú predmetom služobného tajomstva a sú chránené predpismi platnými pre inštitúcie Únie. Dotknuté inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry zabezpečia, aby sa dodržiavala dôvernosť vyšetrovaní vedených úradom OLAF. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi nebola ani nemohla byť poskytnutá celá kompletná správa z vyšetrovania OLAF, ktorá sa týka rozsiahleho vyšetrovania a obsahuje dôverné informácie o iných osobách, než je účastník konania a nie sú podkladom pre konanie vo veciach dodatočného vymerania colného dlhu účastníkovi konania, teda žalobcovi. Všetky podklady a zistenia, ktoré vyplývajú zo správy OLAF a týkajú sa účastníka konania, sú uvedené v informácii Finančného riaditeľstva SR o výsledkoch preverovania zn. 1100602/1/206357/2014 zo dňa 29.03.2014, ktoré je súčasťou spisového materiálu, a teda žalobca mal možnosť oboznámiť sa s výsledkami preverovania a k nim sa vyjadriť. Mal možnosť vyjadriť sa i k správe OLAF v rozsahu týkajúcom sa jeho, a preto požiadavku žalobcu na zisťovanie a preverovanie ďalších skutočností, ktoré sa týkajú zistených preverení a sú uvedené v správe OLAF, považoval žalovaný za účelové. Ustanovenie čl. 11 nariadenia č. 883/2013 určuje, že výsledky vyšetrovania OLAF obsiahnuté v správe predstavujú prípustný dôkaz v správnych alebo súdnych konaniach členského štátu, takže žalovaný nemal dôvod pochybovať o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti postúpených zistení. Z uvedeného ustanovenia je podľa názoru žalovaného zrejmé, že výsledné zistenia môžu byť použité v správnych konaniach orgánov členských štátov tak, že sú prípustné ako základ pre vydanie rozhodnutia o určení colnej hodnoty v správnom konaní. Použitie zistených vývozných ciel ako východiskových údajov pre určenie colnej hodnoty metódou rozumných prostriedkov v zmysle čl. 31 ods. 1 Colného kódexu je plne v súlade so zákonnými podmienkami čl. 31 ods. 1 Colného kódexu. Colná hodnota bola určená na základe údajov dostupných v spoločenstve s použitím vhodných prostriedkov zlučiteľných so zásadami a všeobecnými pravidlami ustanovenými v čl. VII GATT a v Dohode o vykonávaní článku VII GATT. V článku 31 ods. 2 Colného kódexu sú ustanovené zákonné obmedzenia pre určenie colnej hodnoty metódou rozumných prostriedkov. Podľa uvedeného ustanovenia sa colná hodnota podľa čl. 31 ods. 1 Colného kódexu nemôže zakladať na predajnej cene spoločenstva na tovar vyrábaný v spoločenstve, postupe, ktorý stanoví prijímanie novo uvedených dvoch alternatívnych hodnôt pre colné účely, cene tovaru na domácom trhu v krajine vývozu, výrobných nákladoch iných ako vypočítané hodnoty, ktoré boli určené pre rovnaký alebo podobný tovar v súlade s článkom 30 ods. 2 písm. d/ Colného kódexu, cene tovaru na vývoz do krajiny, ktorá netvorí súčasť colného územia spoločenstva, minimálnych colných hodnotách, ľubovoľných alebo fiktívnych hodnotách. Žalovaný zdôraznil, že použitie zistených vývozných cien ako východiskových údajov pre určenie colnej hodnoty metódou rozumných prostriedkov rešpektuje uvedené taxatívne vymedzené zákonné obmedzenia. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaný s odvolacou námietkou žalobcu, že podľa čl. 7 ods. 2 písm. a/ a c/ Dohody o uplatňovaní článku VII rozhodnutia o určení colnej hodnoty je nemožné oprieť o údaje uverejnené Štatistickým úradom Európskeho spoločenstva, Eurostat, žalovaný považoval tieto námietky za neopodstatnené. Zdôraznil, že colná hodnota určená metódou rozumných prostriedkov podľa čl. 31 ods. 1 Colného kódexu vychádza z údajov o vývozných cenách predmetného tovaru prijatých čínskymi orgánmi, ktoré boli žalovanému a následne CÚ postúpené cez OLAF a výsledky prešetrovania vykonané úradom OLAF v spolupráci s príslušnými orgánmi Čínskej ľudovej republiky boli taktiež základným dôvodom, pre ktorý nebolo možné prijať deklarovanú colnú hodnotu predmetného tovaru na základe prevodnej hodnoty v zmysle článku 29 Colného kódexu. Žalovaný poukázal na to, že na základe údajov, ktoré boli uverejnené Štatistickým úradom Európskeho spoločenstva, Eurostat, prvostupňový správny orgán nadobudol pochybnosť podľa čl. 181a Colného kódexu o tom, že cena tovaru deklarovaná v jednotlivých colných konaniach predstavuje celkovú zaplatenú cenu alebo cenu, ktorá sa má zaplatiť za dovážaný tovar. Hodnota mediánu stanovená Európskou komisiou je využívaná ako jeden z nástrojov riadenia analýzy rizika a jej stanovenie Európskou komisiou je zárukou uplatňovania rovnakých podmienok pre dovozcov v rámci colného územia Európskej únie. Ak prvostupňový správny orgán porovnal deklarované ceny s hodnotou mediánu, ktorý stanovila Európska komisia, pri overovaní dokladov v rámci colnej kontroly, čo bolo v súlade s článkom 68 Colného kódexu, bola zistená výrazná odlišnosť deklarovanej hodnoty v porovnaní so uvedenou hodnotou mediánu stanoveného EK, JRC, ktorá predstavuje cenu založenú na reálnych dovozných prípadoch v rámci Európskej únie a uvedený postup colný úrad v odôvodnení rozhodnutí odôvodnil. Teda z uvedených článkov vyplýva, že colná hodnota určená metódou rozumných prostriedkov sa nesmie zakladať na predajnej cene v krajine dovozu týkajúcej sa tovaru vyrábaného v tejto krajine, ani na cene tovaru na domácom trhu v krajine vývozu. Určenie colnej hodnoty colným orgánom je teda v súlade s predmetnými ustanoveniami, lebo použité vývozné ceny nepredstavujú predajné ceny v krajine vývozu, ani ceny na domácom trhu v krajine vývozu, ale ide o ceny určené pre medzinárodné obchodné transakcie. V súvislosti s námietkou žalobcu v odvolaniach, že colný úrad mal aplikovať inštitút následnej kontroly podľa § 12 Colného zákona, žalovaný poukázal na to, že tieto námietky sú účelové a irelevantné, lebo inštitút následnej kontroly podľa § 12 Colného zákona nepredstavuje výlučný spôsob kontroly údajov uvedených v colnom vyhlásení, ani jedinú možnosť nápravy zisteného nezákonného stavu. Colné predpisy upravujú niekoľko spôsobov vykonávania colného dohľadu a preverovania skutočnosti o dovážanom tovare, napr. colné konanie alebo colnú kontrolu, takže colnému úradu nemožno direktívne nariadiť len uplatňovanie následnej kontroly po prepustení tovaru. Na preverenie deklarovaných údajov a predložených dokladov v colnom konaní môžu colné orgány okrem inštitútov ustanovených komunitárnymi a národnými predpismi, vrátane kombinácií týchto inštitútov využiť taktiež oprávnenia vyplývajúce z uzatvorených bilaterálnych alebo medzinárodných zmlúv o administratívnej spolupráci alebo vzájomnej pomoci v colnej oblasti. V predmetných veciach samotné preverovanie údajov o colnej hodnote bolo vykonávané na základe medzinárodnej dohody medzi EÚ a Čínskou ľudovou republikou a nariadenia č. 515/97 a v súlade s nariadením č. 883/2013 a rovnako za účelové považuje žalovaný námietky žalobcu na vykonanie následnej kontroly v účtovníctve čínskeho vývozcu, pretože všetky informácie boli zistené zákonným spôsobom orgánmi oprávnenými takéto informácie získavať a preverovať, takže nie je dôvod spochybňovať ich pravosť, pravdivosť alebo úplnosť. Predložené cezhraničné platobné príkazy sú dôkazom o tom, že uvedené sumy boli zahraničnému predávajúcemu uhradené, ale nezaručujú, že zaplatená cena zodpovedá prevodnej hodnote a zahŕňa všetky náklady, ktoré vstupujú do colnej hodnoty, takže predložené doklady nevyvracajú pochybnosť colného úradu, že ide o celkovú platbu za dovezený tovar. Žalovaný akcentoval, že žalobca ako účastník konaní nevysvetli neprimeraný rozdiel medzi deklarovanými dovoznými a zistenými vývoznými cenami. V súvislosti s dokazovaním realizovaným prostredníctvom OLAF žalovaný zdôraznil, že colné orgány Slovenskej republiky nemali žiaden dôvod zistenia OLAF spochybňovať a ani žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by akokoľvek vyvracal alebo spochybňoval výsledky vyšetrovania, ktoré OLAF vykonal, a ktoré sú uvedené v jeho záverečnej správe. Poukázal na ďalšie súvislosti a to, že vyšetrovanie OLAF nebolo realizované slovenskými colnými orgánmi na území Slovenskej republiky, ale osobitnou inštitúciou Európskej únie podľa právnych predpisov spoločenstva a tak colný úrad nemal dôvod ani možnosť do prebiehajúceho vyšetrovania zasahovať alebo ho sprístupňovať účastníkovi konania alebo iným osobám. Colné orgány Slovenskej republiky boli oboznámené s výsledkom vyšetrovania OLAF, ktoré prebiehalo v súlade s príslušnou, aj pre Slovenskú republiku ako členský štát, záväznou legislatívou Európskej únie. Na základe zistení vyšetrovania boli následne slovenské colné orgány povinné konať a zabezpečiť, aby bola výška dovozných platieb, ktorá sa týkala slovenského subjektu, teda žalobcu, určená v súlade so zisteným skutkovým stavom veci, teda v konaní o dodatočnom vymeraní colného dlhu a uvedený postup je v súlade s legislatívou Európskej únie i s národnou legislatívou, ktorá s ňou musí byť v súlade. Žalovaný považoval za účelové aj odvolacie námietky v súvislosti, že iné colné úrady na Slovensku iným spoločnostiam prepúšťali obdobný tovar za obdobné ceny do režimu voľný obeh a nespochybňovali údaje, pretože colné orgány pri rozhodovaní rešpektujú zásadu rovnosti účastníkov konania a zásadu rovnakého zaobchádzania v skutkovo a právne obdobných veciach. V prípade, ak by boli u iného subjektu zistené rovnako skutkové a právne okolnosti, tzv. overovaním deklarovanej colnej hodnoty v krajine vývozu prostredníctvom Európskej komisie - OLAF, by bolo zistené, že deklarovaná hodnota je vo výraznom nepomere k zisteným vývozným cenám, colný úrad by postupoval voči akémukoľvek subjektu rovnako ako v predmetných právnych veciach, tzv. došlo by k zákonnému spochybneniu deklarovanej ceny, určeniu colnej hodnoty náhradnou metódou a dodatočného vymerania colného dlhu, pretože Európska únia a Slovenská republika majú záujem na tom, aby nebol na území Spoločenstva dovážaný podhodnotený textilný tovar, aby boli vykonávané účinné kontroly vo vzťahu k tovaru, pri ktorom hrozí zvýšené riziko páchania podvodov, napr. úmyselné uvádzanie nesprávnych údajov o sadzobnom zatriedení, pôvode a colnej hodnote, a aby bolo vybraté clo v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalovaný rovnako zdôrazňoval, že postup spochybnenia deklarovanej ceny a vydanie konečného rozhodnutia o určení colnej hodnoty náhradnou metódou ustanovený v čl. 181a Colného kódexu, ktorý bol v postupe prvostupňovému správneho orgánu pred vydaním napadnutých rozhodnutí aplikovaný, je objektívne odôvodnený sledovaním uvedeného oprávneného záujmu, primeraný a nevyhnutný na dosiahnutie tohto záujmu. Postupom prvostupňového správneho orgánu nedošlo k porušeniu žiadneho ustanovenia Antidiskriminačného zákona a informácie o údajnom prepúšťaní textilného tovaru iným subjektom na iných pobočkách za podhodnotené deklarované ceny môžu slúžiť colným orgánom ako podnet na kontrolnú činnosť a správnosť postupu prejednávajúcich colníkov. S odvolacou námietkou žalobcu, že prvostupňové rozhodnutia boli vydané v rozpore s dohodou o vykonávaní čl. VII GATT a v rozpore s čl. 29 Colného kódexu a Správnym poriadkom, ustanoveniami § 3 ods. 2, 3, 4, 5 a § 47 ods. 3, žalovaný poukázal na to, že tieto námietky sú nedôvodné a po preskúmaní odvolaním napadnutých rozhodnutí žalovaný dospel k záveru, že rozhodnutia sú zákonné a boli vydané v súlade s čl. VII GATT aj s Dohodou o vykonávaní čl. VII GATT, pričom nemožnosť určenia colnej hodnoty podľa čl. 29 Colného kódexu bola náležite odôvodnená, rozhodnutia boli vydané v súlade so Správnym poriadkom, konkrétne § 46 a § 47. Žalovaný ďalej uviedol, že rozsah, obsah i forma odvolaním napadnutých rozhodnutí o určení colnej hodnoty a dodatočnom zápise dovozného cla a dane z pridanej hodnoty je v súlade s aplikovanými všeobecne záväznými právnymi predpismi a zodpovedá zistenému skutkovému i právnemu stavu veci. Správne určenie colnej hodnoty tovaru prepúšťaného do colného režimu voľný obeh je nevyhnutným predpokladom správneho určenia výšky dovozných platieb, ktoré majú byť zapísané do príslušnej účtovnej evidencie a oznámené určenému dlžníkovi. Základným predpokladom pre zákonné vymeranie sumy dovozných platieb určitej osobe je nevyhnutné správne určenie colnej hodnoty tovaru a na jej základe správne určenie výšky predmetných dovozných platieb, vrátane určenia spôsobu vzniku colného dlhu (jeho právnej kvalifikácie), okamihu vzniku colného dlhu (teda okamihu, ku ktorému sa vznik a výške dovozných platieb posudzuje) a miesta jeho vzniku. Zároveň je nutné určenie osoby alebo osôb zodpovedných za predmetný colný dlh a za jeho úhradu, teda právna kvalifikácia povinného dlžníka. V prípade, ak sú splnené zákonné podmienky na dodatočné vymeranie colného dlhu, je colný úrad povinný dodatočné vymeranie dovozného cla realizovať a jeho správnu výšku oznámiť povinnému dlžníkovi spolu s určením lehoty na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný ako odvolací orgán skúmal obsahovú i formálnu správnosť napadnutých rozhodnutí, ich zákonnosť a tiež zákonnosť postupu colného úradu v konaniach, ktoré vydaniu napadnutých rozhodnutí predchádzalo. Skutkový stav veci, vykonané dôkazy a podklady pre vydanie napadnutých rozhodnutí sú podrobne uvedené v odôvodneniach prvostupňových rozhodnutí, kde colný úrad uviedol, z akých podkladov pre vydanie rozhodnutia vychádzal, ako ich posúdil a na základe akých ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov rozhodol. Samotný výrok rozhodnutí obsahuje okrem určenia colnej hodnoty predmetného tovaru aj presnú právnu kvalifikáciu účastníka konania ako dlžníka zodpovedného za vzniknutý colný dlh a tiež spôsob vzniku colného dlhu, vrátane príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, podľa ktorých predmetný colný dlh vznikol v určitej výške a podľa ktorých bol tento colný dlh dodatočne zapísaný do účtovnej evidencie a oznámený účastníkovi konania ako dlžníkovi. Výrok napadnutých rozhodnutí zodpovedá požiadavke ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania, a pokiaľ sa účastníkovi konania ukladá povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu. Colný úrad svoje rozhodnutia taktiež náležite a komplexne odôvodnil, pričom po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že odôvodnenie predmetných rozhodnutí spĺňa podmienky §47 ods. 3 Správneho poriadku. Zistený skutkový stav veci odôvodňoval ručenie colnej hodnoty tovaru podľa článku 31 ods. 1 Colného kódexu i postup podľa článku 220 ods. 1 Colného kódexu tak, ako je to podrobne odôvodnené v napadnutých rozhodnutiach. Postup colného úradu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutých rozhodnutí, bol plne v súlade s príslušnými ustanoveniami aplikovaných všeobecne záväzných právnych predpisov. Taktiež poučenie o opravnom prostriedku proti predmetným rozhodnutiam spĺňa požiadavky § 47 ods. 4 Správneho poriadku a rozhodnutia majú všetky formálne náležitosti požadované ustanovením § 47 ods. 5 Správneho poriadku. Zákon č. 199/2004 Z.z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 1 stanovuje, že tento zákon upravuje pravidlá a postupy zaobchádzania s tovarom, ktorými sa zabezpečuje uplatňovanie opatrení vydaných na základe osobitných predpisov pre pohyb tovaru medzi colným územím Európskej únie a tretími štátmi na území Slovenskej republiky a opatrení na zabránenie protiprávnemu konaniu osôb pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru medzi úniou a tretími štátmi na území Slovenskej republiky. Predmetné ustanovenie v bode 1 odkazuje napríklad na nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Európskeho spoločenstva (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 302, 19/10/1992 v znení neskorších zmien a doplnkov), nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 z 02.07.1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Európskeho spoločenstva (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 253, 11/10/1993 v znení neskorších zmien a doplnkov). Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva, rozsah pôsobnosti a vymedzenie základných pojmov v čl. 1 upravuje tak, že colné predpisy pozostávajú z tohto kódexu a z právnych predpisov prijatých na úrovni spoločenstva, alebo jednotlivých štátov s cieľom jeho vykonávania. S výnimkou osobitných predpisov platných v iných oblastiach sa kódex vzťahuje na pohyb tovaru medzi Spoločenstvo a tretími krajina, tovar, na ktorý sa vzťahuje, zmluva o založení Európskeho spoločenstva, uhlia a ocele, zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva alebo zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu. Colný kódex v kapitole 3 upravuje colnú hodnotu tovaru a to v čl. 28 tak, že ustanovenia tejto kapitoly určujú colnú hodnotu pre účely uplatňovania colného sadzobníka Európskych spoločenstiev a iných ako sadzobných opatrení ustanovených zvláštnymi ustanoveniami Spoločenstva upravujúcimi určité oblasti týkajúce sa pohybu tovaru. Podľa čl. 29 Colného kódexu colnou hodnotou dovážaného tovaru je jeho prevodná hodnota, t.j. cena skutočne zaplatená, alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie spoločenstva podľa potreby upravená podľa čl. 32 a 33 a to za podmienky, že a/ neexistujú obmedzenia, pokiaľ ide o nakladanie s tovarom a jeho použitie kupujúcim, s výnimkou obmedzení, ktoré sú uložené alebo požadované právnymi predpismi alebo štátnymi orgánmi v spoločenstve, ohraničujú územie, ktorým môže byť tovar znovu predaný alebo podstatným spôsobom neovplyvňujú hodnotu tovaru, b/ predaj alebo cena nepodliehajú žiadnym podmienkam alebo plneniam, ktorý hodnota vo vzťahu k tovaru, ktorý má byť hodnotený, nie je možné zistiť, c/ žiadna časť výnosu akéhokoľvek ďalšieho predaja, nakladania alebo použitie tovaru kupujúcim nepripadne priamo ani nepriamo predávajúcemu, pokiaľ nie je možné vykonať primeranú úpravu podľa čl. 32 a d/ kupujúci a predávajúci nie sú v spojení, alebo ak sú v spojení, je prevodná hodnota prijateľná pre colné účely podľa odseku 2. Podľa čl. 29 ods. 2 písm. a/ - pri určovaní, či je prevodná hodnota prijateľná na účely odseku 1, nie je skutočnosť, že kupujúci a predávajúci sú v spojení, sama o sebe dostatočným dôvodom na to, aby prevodná hodnota bola považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ je to potrebné, budú preskúmané okolnosti predaja a prevodná hodnota bude prijatá, ak spojenie neovplyvnilo cenu. Ak na základe informácií poskytnutých deklarantom alebo iným spôsobom, majú colné orgány dôvody na to, aby považovali cenu za ovplyvnenú spojením, oznámia svoje dôvody deklarantovi a poskytnú mu primeranú možnosť na vyjadrenie. Ak o to požiada deklarant, budú mu tieto dôvody oznámené písomnou formou, b/ pri predaji osobami, ktoré sú v spojení, bude prevodná hodnota uznaná a tovar bude ohodnotený v súlade s odsekom 1, ak deklarant preukáže, že je táto hodnota veľmi blízka niektorej z nasledujúcich hodnôt z rovnakého obdobia, alebo približne z rovnakého obdobia: i/ prevodnej hodnote z predaja z rovnakého alebo podobného tovaru na vývoz do Spoločenstva medzi kupujúcim a predávajúcim, ktoré nie sú v žiadnom konkrétnom prípade v spojení, ii/ colnej hodnote rovnakého alebo podobného tovaru určenej na základe článku 30 ods. 2 písm. c/, iii/ colnej hodnote rovnakého alebo podobného tovaru určenej na základe článku 30 ods. 2 písm. b/. Pri použití predchádzajúcich kritérií je treba prihliadnuť k preukázaným rozdielom v stupňoch predaja v množstve, v prvkoch uvedených v článku 32 a k nákladom, ktoré predávajúci nesie pri predajoch, pri ktorých predávajúci a kupujúci nie sú v spojení, a ktoré nenesie pri predajoch, pri ktorých sú predávajúci a kupujúci v spojení, c/ kritéria ustanovené v písmene b/ sa použijú na podnet deklaranta a to iba na účely porovnania. Náhradné hodnoty podľa uvedeného písmena nie je možné určiť. Podľa odseku 3 písm. a/ cenou, ktorá bola alebo ktorá má byť za tovar skutočne zaplatená, sa rozumie celková platba, ktorá bola alebo má byť zaplatená kupujúcim, predávajúcim alebo je v prospech za dovážaný tovar a zahrňuje všetky platby, ktoré boli platené kupujúcim predávajúcemu alebo kupujúcim tretej osobe ako podmienku predaja dovážaného tovaru predávajúcemu alebo tretej osobe s plnením záväzku predávajúceho. Platba nemusí byť uskutočnená prevodom peňazí. Môže byť uskutočnená prostredníctvom akreditívu a obchodovateľných cenných papierov a to buď priamo alebo nepriamo, b/ činnosti, ktoré prevádza na vlastný účet, vrátane činností spojených s odbytom tovaru a s výnimkou tých, u ktorých sa uskutoční úprava podľa článku 32, sa nepovažujú za nepriamu platbu predávajúcemu, aj keď by mohli byť považované za činnosti v prospech predávajúceho, alebo boli uskutočnené po dohode s predávajúcim na účely určenia colnej hodnoty, náklady vyplývajúce z takýchto činností nebudú zahrnuté pri určovaní colnej hodnoty do ceny skutočne platenej alebo do ceny, ktorá sa má skutočne zaplatiť. Colný kódex v čl. 30 bod 1 upravuje, že ak nemôže byť colná hodnota určená podľa čl. 29, určí sa postupne podľa odseku 2 písmeno a/, b/, c/ a d/ a to podľa prvého písmena, po ktorý môže byť určená s tým, že poradie použitia písmen c/ a d/ je možné na žiadosť deklaranta zameniť iba v prípade, ak nie je možné colnú hodnotu určiť podľa určitého písmena, môže byť použité ďalšie písmeno a to v poradí ustanovenom v tomto odseku. Podľa bodu 2 čl. 30 písm. a/ - colnou hodnotou podľa tohto článku je a/ prevodná hodnota rovnakého tovaru predávaného na vývoz do Spoločenstva v rovnakej alebo približne rovnakej dobe ako tovar, pri ktorom sa určuje colná hodnota..., c/ hodnota založená na jednotkovej cene, za ktorú sa dovážaný tovar alebo rovnaký alebo podobný tovar predáva v Spoločenstve v najväčšom úhrnom množstve osobám, ktoré nie sú s predávajúcim v spojení, d/ hodnota vypočítaná z nasledovných hodnôt, ceny alebo hodnoty materiálu výroby, ako aj iného spracovania alebo prepracovania, ktoré sú vynaložené pri výrobe dovážaného tovaru, sumy týkajúcej sa zisku a všeobecné výdavky, ktoré zodpovedajú týmto sumám, a ktoré výrobcovia v krajinách vývozu zahŕňajú do predaja tovaru rovnakej povahy alebo rovnakého druhu ako tovar, pri ktorom sa určuje jeho hodnota, a ktoré sú určené k vývozu do Spoločenstva, ceny alebo hodnoty všetkých položiek uvedených v článku 32 od. 1 písm. e/, bod 3, ďalšie podmienky a pravidlá pre uplatnenie odseku 2 budú stanovené v súlade s postupom výboru. Podľa čl. 31 bod 1 Colného kódexu - ak nemôže byť colná hodnota dovážaného tovaru určená podľa článku 29 alebo 30, určí sa na základe údajov dostupných v Spoločenstve s použitím vhodných prostriedkov zlučiteľných so zásadami a všeobecnými pravidlami: - Dohody o vykonaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode od roku 1994, - čl. VII Všeobecnej dohody o clách a obchode od roku 1994 - ustanovení tejto kapitoly. Dohoda o uplatňovaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode od roku 1994 v časti 1 upravuje pravidlá na určenie colnej hodnoty. Podľa čl. 1 bod 1 - colnou hodnotou dovážaného tovaru bude prevodná hodnota , t.j. cena skutočne platená alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za tovar, ktorý bol predaný na vývoz do krajiny dovozu upravená v súlade s ustanovením čl. 8 za predpokladu, že písm. a/ neexistujú žiadne obmedzenia, ak ide o určenie alebo použitie tovaru kupujúcim, s výnimkou obmedzení, ktoré i/ sú uložené alebo požadované zákonom alebo úradmi krajiny dovozu, ii/ obmedzujú zemepisnú oblasť, v ktorej sa tovar môže ďalej predávať alebo iii/ podstatne neovplyvňujú hodnotu tovaru... . Podľa čl. 1 bod 2 písm. a/ - pri určovaní, či je prevodná hodnota prijateľná na účely odseku 1, skutočnosť, že kupujúci a predávajúci sú v spojení podľa článku 15, nebude sama o sebe dôvodom na to, aby sa prevodná hodnota považovala za neprijateľnú. V takom prípade sa preskúmajú zvláštne okolnosti, ktoré sa týkajú predaja a prevodná hodnota bude prijatá, ak spojenie neovplyvnilo cenu. Ak colná správa na základe informácií poskytnutých dovozcom alebo inak získaných má dôvody domnievať sa, že spojenie ovplyvnilo cenu, oznámi svoje dôvody dovozcovi a poskytne mu primeranú možnosť na odpoveď. Ak to dovozca požaduje, dôvody sa oznámia písomne. Podľa písm. b/ - pri predaji medzi osobami, ktoré sú v spojení, bude prevodná hodnota prijatá a tovar ohodnotený podľa ustanovení odseku 1, ak dovozca dokáže, že takáto hodnota je veľmi blízka niektorej z týchto hodnôt z rovnakého alebo približne rovnakého obdobia, písm. i/ prevodnej hodnote v predajoch rovnakého alebo obdobného tovaru kupujúcim, ktoré nie sú vo vzájomnom spojení na export do tej istej krajiny dovozu, písm. ii/ colnej hodnoty rovnakého alebo obdobného tovaru určenej podľa ustanovení článku 5, písm. iii/ colnej hodnote rovnakého alebo obdobného tovaru určenej podľa ustanovení článku 6. Pri použití predchádzajúcich kritérií treba náležite prihliadnuť na preukázané rozdiely v obchodných úrovniach, množstvách, v prvkoch uvedených v článku 8 a nákladoch pripadajúcich na predávajúceho v predajoch, v ktorých on a kupujúci nie sú v spojeniach, a ktoré na predávajúceho nepripadajú z predajov, pri ktorých on a kupujúci sú v spojení, písm. c/ kritéria uvedené v odseku 2b/ sa majú použiť na návrh dovozcu a iba na porovnávacie účely. Náhradné hodnoty nemožno určiť podľa ustanovenia odseku 2b/. Podľa čl. 2 bod 1 písm. a/ - ak colnú hodnotu dovážaného tovaru nemožno určiť podľa ustanovení článku 1, bude colnou hodnotou prevodná hodnota rovnakého tovaru predávaného na vývoz do rovnakej krajiny dovozu a vyvážaného v rovnakom alebo približne rovnakom čase ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť. Písm. b/ - pri uplatňovaní tohto článku sa colná hodnota určí podľa prevodnej hodnoty rovnakého tovaru predaného na rovnakej obchodnej úrovni a v podstate rovnakom množstve ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť. Ak sa takýto predaj nezistí, použije sa prevodná hodnota rovnakého tovaru predaného na rozdielnej obchodnej úrovni alebo v rozdielnom množstve upravená so zreteľom na rozdiely vyplývajúce z obchodnej úrovne alebo z množstva, ak takéto úpravy vedú k zvýšeniu alebo zníženiu hodnoty, môžu sa urobiť na základe predložených dôkazov, ktoré jasne potvrdzujú opodstatnenosť a správnosť úpravy. Nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 z 02.júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva, v čl. 181a bod 1 upravuje, že colné orgány nemusia určovať colnú hodnotu dovážaného tovaru pomocou metódy prevodnej hodnoty, ak v súlade s postupom uvedeným v odseku 2 nie sú dostatočne presvedčené na základe dôvodných pochybností, že deklarovaná hodnota predstavuje celkovú zaplatenú cenu alebo cena, ktorá sa má zaplatiť podľa článku 29 Kódexu. Podľa bodu 2 - ak majú colné orgány pochybnosti uvedené v odseku 1, môžu požadovať dodatočné informácie v súlade s článkom 178 ods. 4. Ak tieto pochybnosti pretrvávajú, colné orgány musia pred prijatím konečného rozhodnutia informovať príslušnú osobu na požiadanie písomne o dôvodoch týchto pochybností a poskytnúť jej primeranú príležitosť na vyjadrenie. Konečné rozhodnutie a jeho odôvodnenia sa písomne oznámi príslušnej osobe (podľa čl. 178 ods. 1) Ak je potrebné stanoviť colnú hodnotu na účely článku 28 až 36 z Kódexu, pri vstupe do váženého tovaru na colné vybavenie musí byť predložené vyhlásenie o náležitostiach týkajúcich sa colnej hodnoty (vyhlásenie o hodnote). vyhlásenie o hodnote musí byť vyhotovené na formulári D.V.1. podľa vzoru v prílohe 28, ku ktorému musí byť tam, kde je to primerané, predložený jeden alebo viac formulárov D.V.1. BIS podľa vzoru v prílohe 29. Podľa ods. 2 tohto článku - deklaráciu colnej hodnoty uvedenú v odseku 1 robí iba osoba, ktorá má sídlo v Spoločenstve, a ktorá má príslušné údaje. Druhá záražka článku 64 ods. 2 písm. b/ a článku 64 ods. 3 zákonníka sa uplatňuje mutatis mutandis. Podľa ods. 3 tohto článku - colné orgány môžu upustiť od požiadavky na vyhlásenie na formulári uvedené v odseku 1, ak colnú hodnotu príslušného tovaru nemožno určiť podľa ustanovení článku 29 Kódexu. V týchto prípadoch osoba uvedená v odseku 2 predloží alebo zabezpečí predloženie iných informácií colným orgánom, ktoré môžu byť požadované na účely určenia colnej hodnoty podľa iného článku Kódexu. Takéto iné informácie musia byť predložené v takej forme a takým spôsobom, ako môžu predpísať colné orgány. Podľa § 178 ods. 4 Colného kódexu - predloženie vyhlásenia požadovaného v odseku 1 colnému úradu je rovnocenné s prevzatím zodpovednosti osobou uvedenou v odseku 2 bez dosahu na možné uplatňovanie penalizačných ustanovení v súvislosti s: - presnosťou a úplnosťou údajov uvedených vo vyhlásení, - pravosťou dokumentov predložených ako podklad pre tieto náležitosti a - predložením akýchkoľvek doplňujúcich informácií alebo dokumentov potrebných na určenie colnej hodnoty tovaru. Colný zákon v § 12 upravuje výkon následnej kontroly a to v odseku 1 tak, že colný úrad písomne oznámi kontrolovanej osobe začatie následnej kontroly. Oznámenie o začatí následnej kontroly obsahuje miesto výkonu následnej kontroly, dátum začatia následnej kontroly a predmet následnej kontroly s uvedením údajov o colných vyhláseniach alebo s uvedením obdobia, na ktoré sa následná kontrola vzťahuje. Colný úrad je oprávnený rozšíriť výkon následnej kontroly aj o iný predmet následnej kontroly, ktorý nebol uvedený v oznámení o začatí následnej kontroly; túto skutočnosť je colný úrad povinný písomne oznámiť bez zbytočného odkladu kontrolovanej osobe. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia - colný úrad v záujme zistenia skutočného stavu veci vykonáva pri následnej kontrole dokazovanie. Colný úrad na dokazovanie použije všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Colný úrad hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa ods. 7 tohto ustanovenia - colný úrad je oprávnený pri následnej kontrole odoberať vzorky tovaru. O odobratí vzorky je colný úrad povinný vydať kontrolovanej osobe písomné potvrdenie. Podľa ods. 13 tohto ustanovenia - ak skutočnosti zistené následnou kontrolou nasvedčujú, že colné predpisy boli uplatnené na základe nesprávnych alebo neúplných údajov, colný úrad písomne oboznámi kontrolovanú osobu s nedostatkami zistenými následnou kontrolou a vyzve ju, aby sa v deň určený vo výzve dostavila na prerokovanie týchto nedostatkov, alebo aby sa do určeného dňa k zisteným nedostatkom písomne vyjadrila. Kontrolovaná osoba má právo vyjadriť sa k nedostatkom zisteným následnou kontrolou a k spôsobu, akým colný úrad k týmto zisteniam dospel, vrátane obstarania, vykonania a vyhodnotenia dôkazov. Z citovaných ustanovení právnych predpisov jednoznačne vyplýva, že námietka žalobcu o tom, že colná hodnota je identická s prevodnou cenou, nie je dôvodná. Z vyššie citovaných právnych predpisov jednoznačne vyplýva, že v prípade pochybností má colný orgán právo a povinnosť určiť colnú hodnotu tzv. náhradnou metódou. Námietky žalobcu, že pre colný ani v prípade pochybnosti o správnosti a úplnosti údajov, ktoré sa týkali deklarovanej colnej hodnoty, na základe výraznej rozdielnosti od hodnoty mediánu, ktoré bolo stanovené Európskou komisiou, tzv. JRC (Joint Research Centre), teda v rozpore s cenou, ktorá je založená na reálnych dovozných prípadoch v rámci Európskej únie, ktoré skutočnosti jednoznačne vyplývajú z vyššie citovaných právnych predpisov vrátane Colného kódexu, ktorý je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky, nie sú dôvodné. Nedôvodná je aj námietka žalobcu, že tovar bol už prepustený do režimu voľný obeh, a preto ďalšie šetrenia colného úradu sú neprípustné. Z ustanovení čl. 73 ods. 1 druhá veta colného kódexu jednoznačne vyplýva, že ide o zákonný postup a žalobca s ním súhlasil. Je bez akýchkoľvek pochybností, že prijatie colných vyhlásení predložený deklarantom neznamená konečné rozhodnutie vo veci, ak má colný orgán pochybnosti o správnosti deklarovanej colnej hodnote dovážaného tovaru. K zápisu do účtovnej evidencie došlo v súlade s colným kódexom. Podľa čl. 220 ods. 1 ak suma cla vyplývajúca z colného dlhu nebola zapísaná do účtovnej evidencie v súlade s článkami 218 a 219 alebo ak bola zapísaná do účtovnej evidencie vo výške nižšej ako suma dlžná na základe právnych predpisov, zapíše sa suma cla, ktorá má byť vybratá alebo zostáva na vybratie do 2 dní odo dňa, kedy sa colné orgány o tejto skutočnosti dozvedeli a môžu vypočítať sumu dlžnú na základe právnych predpisov a určiť dlžníka (dodatočné zapísanie do účtovnej evidencie). Táto lehota môže byť predĺžená v súlade s článkom 219. Podľa článku 220 ods. 2 s výnimkou prípadov uvedených v článku 217, odsek 1, druhý a tretí pododsek sa dodatočné zapísanie do účtovnej evidencie nevykoná, pokiaľ: a) bolo pôvodné rozhodnutie nezapísať clo do účtovnej evidencie alebo zapísať ho do účtovnej evidencie vo výške, ktorá je nižšia ako suma cla dlžná na základe právnych predpisov, vykonané na základe všeobecných predpisov, ktoré boli neskôr vyhlásené za neplatné rozhodnutím súdu; b) sa suma cla dlžná podľa zákona nezapísala do účtovných dokladov v dôsledku chyby na strane colných orgánov, ktorú osoba zodpovedná za zaplatenie cla nemohla zistiť, pričom na svojej strane konala v dobre viere a dodržala všetky ustanovenia vyplývajúce z platných právnych predpisov týkajúcich colného vyhlásenia; c) predpisy prijaté v súlade s postupom výboru zbavujú colné orgány povinnosti zapísať do účtovnej evidencie sumy cla nižšej než stanovenej výšky. Podľa článku 221 ods. 1 až 3 akonáhle je suma cla zapísaná do účtovnej evidencie, musí byť oznámená dlžníkovi v súlade s ustanovenými postupmi. Ak je suma splatného cla zapísaná do colného vyhlásenia z informatívnych dôvodov, môžu colné orgány stanoviť, že nebude oznámená v súlade s odsekom 1, s výnimkou ak takto uvedená suma cla nezodpovedá sume nimi stanovenej. Bez toho aby tým bolo dotknuté uplatňovanie článku 218, druhý pododsek, a ak je využitá možnosť uvedená v predchádzajúcom pododseku, má prepustenie tovaru colnými orgánmi rovnaký účinok ako oznámenie sumy cla zapísanej v účtovnej evidencii dlžníkovi. Oznámenie dlžníkovi sa neuskutočňuje po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa, kedy vznikol colný dlh. Avšak tam, kde colné orgány nemohli určiť presnú sumu splatnú podľa zákona v dôsledku konania, ktoré by mohlo viesť k trestnému súdnemu konaniu, sa môže takéto oznámenie, pokiaľ to povoľujú platné právne predpisy, urobiť po uplynutí takejto trojročnej lehoty. Námietka žalobcu, že prvostupňový správny orgán colný úrad mal predovšetkým vychádzať z prevodnej ceny, je teda irelevantná a rovnako za neopodstatnenú považuje súd námietku žalobcu, že colný úrad mal využiť inštitút výkonu následnej kontroly podľa § 12 zákona č. 199/2004 Z.z., teda Colného zákona, pretože z vyššie citovaného § 12 jednoznačne vyplýva, že následná kontrola nasledujúce iba v prípade, ak ide o zistenie skutkového stavu, ktorý podľa názoru súdu medzi účastníkmi konania nebol sporný. Z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, čo nepopiera ani žalobca, že mu boli doručované oznámenia, a že mal predložiť dôkazy o tom, z akého dôvodu je prevodná cena v takých sumách, v akých je uvedená, ako je deklarovaná žalobcom v colných vyhláseniach. Ak žalobca namieta, že colný úrad neuviedol, aké doklady má predložiť na preukázanie týchto skutočností, je potrebné poukázať na to, že je na rozhodnutí žalobcu, aké doklady preukáže vo vzťahu k skutočnostiam uvádzaným v oznámení a žalobca v žalobe neuvádza žiadne ustanovenie právneho predpisu, ktoré by správnemu orgánu takúto povinnosť ukladalo. Nariadenie Rady (ES) č. 515/97 z 13.03.1997 o vzájomnej pomoci medzi správnymi orgánmi členských štátov a spolupráci medzi správnymi orgánmi členských štátov a komisiou pri zabezpečovaní riadneho uplatňovania predpisov o colných a poľnohospodárskych záležitostiach v jednotlivých článkoch upravuje konkrétne v článku 1 ods. 1 spôsoby, ktorými správne orgány zodpovednosť za vykonávanie predpisov týkajúcich sa colných a poľnohospodárskych záležitostí členských štátov spolupracujú navzájom a s Komisiou s cieľom zabezpečiť zhodu s týmito právnymi predpismi v rámci systému Spoločenstvá. V článku 1 bod 1 je upravené, že na účely tohto nariadenia colné predpisy znamenajú súbor ustanovení Spoločenstva a súvisiace vykonávacie ustanovenia, ktoré upravujú dovoz, vývoz, tranzit a predloženie tovaru, ktorý je predmetom obchodu medzi členskými štátmi a tretími krajinami a medzi členskými štátmi v prípade tovaru, ktorý nemá colný štatút spoločenstva podľa článku 9 ods. 2 zmluvy, alebo tovaru podrobenému dodatočnej kontroly či vyšetrovaniu s cieľom stanovenia jeho štatútu v Spoločenstve a podľa tohto článku administratívne zisťovanie znamená všetky kontroly šetrenia a iné činnosti, ktoré uskutočňujú správne orgány uvedené v článku 1 odsek 1 pri vykonávaní svojich povinností s cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie colných a poľnohospodárskych predpisov, a ak je to nevyhnutné, prešetrenie nezrovnalostí pri operáciách, ktoré porušujú tieto predpisy, okrem konania vyplývajúce zo žiadosti alebo na základe priameho mandátu súdneho orgánu pojem administratívne zisťovanie tiež zahŕňa misie Spoločenstva uvedené v článku 20. Podľa čl. 19 nariadenia - pod podmienkou, že sa dotknutá tretia krajina právne zaviaže poskytnúť pomoc potrebnú na zhromaždenie všetkých dôkazných prostriedkov o protiprávnej povahe operácii, ktoré sa zdajú byť v rozpore s colnými alebo poľnohospodárskymi predpismi alebo na určenie rozsahu operácii, v ktorých prípade sa konštatovalo, že sú v rozpore s týmito právnymi predpismi, informácie získané uplatňovaním tohto nariadenia môžu byť poskytnuté: - komisiou alebo dotknutým členským štátom s výhradou prípadného predchádzajúceho súhlasu príslušných orgánov členských štátov, ktorý ich poskytol alebo - komisiou alebo dotknutými členskými štátmi v rámci dohodnutej činnosti, ak tieto informácie poskytuje viac ako jeden členský štát s výhradou predchádzajúceho súhlasu príslušných orgánov členských štátov, v ktorej ich poskytli. Členský štát oznamuje tieto informácie v súlade so svojimi vnútroštátnymi ustanoveniami, ktoré sa uplatňujú na poskytovanie osobných údajov v tretích krajinách. V oboch prípadoch sa musí zabezpečiť, aby pravidlá dotknutej tretej krajiny ponúkli stupeň ochrany ekvivalentnej ochrane stanovenej v článku 45 ods. 1 a 2. Článok 21 ods. 3 nariadenia upravuje, že získanie originálnych dokladov alebo ich overené kópie postúpi komisia na účely ich použitia podľa článok 12 príslušným orgánom členských štátov, ak o to požiadajú. Z piatej hlavy tohto nariadenia, ktoré upravuje colný informačný systém, jednoznačne vyplýva, že ide o informácie, ktoré nie sú bežne dostupné ale iba príslušným inštitúciám upraveným v tomto nariadení. Ak teda žalobca namieta, že mu nebol poskytnutý dôkaz realizovaný prostredníctvom Úradu pre boj proti podvodom, tzv. OLAF, je treba poukázať na tú skutočnosť, že zo spisu jednoznačne vyplýva, že informácia, ktorá bola postúpená Finančnému riaditeľstvu SR OLAF, je súčasťou administratívneho spisu a ide o informácie o výsledkoch preverovania č. 1100602/1/206357/2014 zo dňa 23.03.2014, ktorý je súčasťou administratívneho spisu a žalobcovi nič nebránilo v tom, aby do tejto informácie nahliadol. Ak žalobca namieta, že informácie získané prostredníctvom Úradu pre boj proti podvodom nemožno použiť ako dôkazný prostriedok, pretože ide o utajovanú informáciu, je potrebné predovšetkým zdôrazniť, že podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, EURATOM) č. 883/2013 z 11.09.2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenia Rady (EURATOM) č. 1074/99 a to článku 11 ods. 1, v ktorom je upravený inštitút správy o vyšetrovaní a následné opatrenia prijaté po vyšetrovaní, v odseku 2 upravuje tak, že po uzavretí vyšetrovania úrad pod dohľadom generálneho riaditeľa vypracuje správu. Táto správa obsahuje informácie o právnom základe vyšetrovania, uskutoční procesný krok v zistených skutočnostiach a ich predbežnej právnej kvalifikácii, odhadovanom finančnom vplyve týchto skutočností, dodržiavanie procesných záruk v súlade s článkom 9 a o záveroch vyšetrovania. Podľa odseku 2 tohto článku - pri vypracovávaní takýchto správ a odporúčaní sa zohľadní vnútroštátne právo dotknutého členského štátu. Správy vypracované na takomto základe predstavujú prípustný dôkaz v správnych alebo súdnych konaniach členského štátu, v ktorých sa ich použitie ukáže ako nevyhnutné, rovnakým spôsobom a za rovnakých podmienok ako administratívne správy vypracované národnými administratívnymi inšpektormi. Tieto správy podliehajú takým istým pravidlám hodnotenia, aké sa uplatňujú na administratívne správy, ktoré vypracovali vnútroštátni administratívni inšpektori a majú rovnakú dôkaznú silu ako tieto administratívne správy. Z popisu spôsobu informačných systémov v žiadnom prípade nemožno hovoriť o akýchsi utajovaných skutočnostiach, pretože výsledok vyšetrovania realizovaného OLAF jednoznačne vyplýva z oznámenia Finančného riaditeľstva SR zo dňa 23.03.2014. Súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalobcu, že v preskúmavanej veci došlo k porušeniu antidiskriminačného zákona, pretože v identických veciach iné colné úrady nepostupujú pri určovaní colnej hodnoty na základe náhradnej metódy, pretože je zrejmé, že antidiskriminačný zákon, teda zákon č. 138/2004 Z.z. znamená zásadu dodržiavania rovnakého zaobchádzania, ktoré spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rady, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. Z uvedeného teda je zrejmé, že diskriminácia právnickej osoby je nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k tejto osobe z uvedených dôvodov, ale ak ide o jej členov, spoločníkov, akcionárov, členov jej orgánov, jej zamestnancov, osôb konajúcich v jej mene alebo osôb, v mene ktorých koná táto právnická osoba, a teda podľa názoru súdu antidiskriminačný zákon na predmetnú vec nemožno aplikovať. Ak žalobca namieta, že správne orgány porušili základnú zásadu správneho konania upravenú v § 3 ods. 4 Zákona o správnom konaní, podľa ktorého rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Žalobca síce poukazuje na postup konkrétnych colných orgánov, avšak nepredložil žiadne konkrétne dôkazy, ktorými by jednoznačne preukázal, že ide o identický predmet tovaru, aký bol žalobcom dovážaný z Čínskej ľudovej republiky v preskúmavanej veci. Značne skreslená je aj námietka žalobcu, že správne orgány vo veci neaplikovali zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, pretože jeho použitie je v konaniach colných orgánov subsidiárne. Podľa ustanovenia § 85 ods. 1 colného zákona na konanie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu únie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní ak tento zákon, osobitný zákon alebo osobitný predpis únie neustanovuje inak. (s odkazom na nariadenie Rady EHS č.- 2913/92 v znení neskorších zmien a doplnkov) Pre postup colných orgánov v prípade pochybností o colnej hodnote nemôžu platiť lehoty na vydanie rozhodnutia podľa správneho poriadku. Rozhodnutia colného úradu a žalovaného boli vydané na základe dostatočne zisteného stavu veci, z aplikácie prípustných dôkazných prostriedkov upravených colným zákonom a príslušnými nariadeniami ES (ktoré sú súčasťou právneho poriadku SR) a sú presvedčivo za aplikácie správnej úvahy odôvodnené aj v súlade s článkom 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Súd postupom podľa ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku preskúmal rozhodnutia a postup správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe v medziach žaloby a dospel k záveru, že rozhodnutia a postup správnych orgánov v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca v konaní úspech nemal a žalovaný aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.