Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6Sd/65/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200835 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200835.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa Q. B., bytom Q. č. XXXX/X, K. proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, o invalidný dôchodok takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. novembra 2015 podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a § 250q ods. 2 O. s.p. a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.07.2015 odporkyňa podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona“) priznala navrhovateľovi od 12. 08. 2013 invalidný dôchodok v sume 158,90 Eur mesačne. Ďalej podľa § 82 zákona a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z z a č. 295/2014 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty zvýšila navrhovateľovi od 01. 01. 2014 invalidný dôchodok na sumu 163,40 Eur mesačne a od 01. 01. 2015 na sumu 166,10 Eur mesačne. Rozhodnutie odôvodnila citovaním ustanovenia § 70 ods. 1 zákona a dôvodila, že za invalidného bol navrhovateľ uznaný z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad a výsledok jeho posúdenia je uvedený v Lekárskej správe zo dňa 18.06.2015. Ďalej citovala ustanovenia zákona a odôvodňovala postup a zistený skutkový stav, na základe ktorého dospela k určeniu sumy invalidného dôchodku. Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a namietal určenie, že k preskúmavanému rozhodnutiu bol priložený aj odborný posudok z lekárskej posudkovej činnosti zo dňa 18.06.2015, ku ktorému zaslal svoje pripomienky a nesúhlasil s priznaním invalidity od 13.08.2013 z dôvodu, že posudkový lekár nepostupoval v súlade so závermi znaleckého posudku zo dňa 30.04.2015. Z uvedeným dátumom priznania invalidity nesúhlasí, naďalej trvá na svojej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku odo dňa skončenia podpornej doby, t. j. dňom 29.06.2012, tak ako je to uvedené v znaleckom posudku MUDr. Róberta Čellára, PhD., ktorý od znalca ortopéda vyžiadala Sociálna poisťovňa, ústredie. Poukázal na to, že doteraz boli vydané dva rozsudky Krajského súdu v Prešove, bolo vykonaných 9 posudkových konaní a vydaných 8 rozhodnutí, ktoré súdy všetky zrušili pre jeho dôvodné námietky. Namietal, že posudkový lekár sociálneho poistenia nepremietol v hodnotení jeho zdravotného stavu dňa 18.06.2015 závery zo znaleckého posudku zo dňa 30.04.2015 a pri hodnotení zdravotného stavu nevychádzal zo stanovísk odborných lekárov a znalca, ktorý bol za týmto účelom oslovený. Namietal určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia a zaradenie pod kapitolu XV. oddiel A, položka 1, písmeno b/ a dôvodil, že hodnoteniami ortopédov a špecialistov by rozhodujúce zdravotné postihnutie malo byť zaradené do kapitoly XV. oddiel A, položka 1, písmeno c/ prílohy č. 4 zákona, kde sú upravené ťažké formy neovplyvniteľné liečbou, trvale aktívne, progredujúce, s výraznými deštruktívnymi Rtg zmenami, kde je percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu od 60 do 80%. Vyjadril svoje pripomienky k lekárskej posudkovej činnosti posudkových lekárov sociálneho poistenia a v závere uviedol, že správny postup posudkového lekára zo dňa 18.06.2015 podľa jeho názoru mal byť taký, že ho mal preradiť od skončenia podpornej doby, t. j. 29.08.2012 do kapitoly XV. oddiel A, položka 1, písmeno c/ prílohy č. 4 zákona a priznať za iné zdravotné postihnutia 10%. Žiadal o zhodnotenie odpovedí znalca na položené otázky a rozhodnutie na základe znaleckého posudku a výsledkov odborných lekárskych vyšetrení. K opravnému prostriedku navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa písomným podaním zo dňa 08.09.2015, v ktorom žiadala o poskytnutie primeranej lehoty na posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa. Ďalším písomným vyjadrením zo dňa 08.12.2015 odporkyňa popísala doterajší priebeh konania a výsledky lekárskej posudkovej činnosti, pričom súdu doručila ďalšie rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.11.2015, ktorým podľa § 112 zákona zrušila rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.07. 2015 o priznaní invalidného dôchodku. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 12.11.2015 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293ce zákona priznala navrhovateľovi od 23. 04. 2013 invalidný dôchodok v sume 159,90 Eur mesačne, ktorý následne podľa § 82 zákona a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z. z a č. 295/2014 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty zvýšila navrhovateľovi od 01. 01. 2014 invalidný dôchodok na sumu 164,40 Eur mesačne a od 01. 01. 2015 na sumu 167,10 Eur mesačne. Rozhodnutie odôvodnila citovaním ustanovenia § 70 ods. 1 zákona a dôvodila, že za invalidného bol navrhovateľ uznaný z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade a výsledok jeho posúdenia je uvedený v Lekárskej správe - Odbornom posudku o invalidite zo dňa 27.10.2015. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej citovaním príslušných ustanovení zákona uviedla postup a skutkový stav, na základe ktorého určila sumu invalidného dôchodku. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je nesporné, že sumu invalidného dôchodku 154,00 Eur mesačne odporkyňa vypočítala ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 0,7556 x 45,2329 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 10,0098 x 45% miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Sumu invalidného dôchodku ďalej podľa § 82 a § 293ce zákona ako aj opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z z., 329/2013 Z. z. a č. a č. 295/2014 Z. z. zvýšila až na sumu 167,10 Eur mesačne. Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľ opätovne podal opravný prostriedok písomným podaním zo dňa 09.12.2015. V predmetnom opravnom prostriedku nesúhlasil opätovne s dátumom vzniku invalidity k 23.04.2013 ako ani s určením rozhodujúceho zdravotného postihnutia a stanovenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Toto odvolanie doplnil ďalším písomným podaním zo dňa 05.01.2016 a zdôraznil, že žiada, aby bolo prehodnotené zaradenie jeho rozhodujúceho zdravotného postihnutia podľa znaleckého posudku MUDr. Čellára ako trvalé, ťažké funkčné postihnutie na dominantnej končatine, ktoré je progredujúce s nemožnosťou liečby a je nezvratné. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1,2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250 a. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom dávkového a posudkového spisu odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporkyne ako aj z posudkového spisu súd zistil, že podkladom pre rozhodnutie odporkyne zo dňa 09.07.2015 č. XXX XXX XXXX 0 bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, ktorý je uvedený v Lekárskej správe zo dňa 18.06.2015. Posudkový lekár sociálneho poistenia v odbornom posudku o invalidite popísal všetky odborné lekárske vyšetrenia a komplexné funkčné vyšetrenia i ich diagnostické závery, ktoré boli predložené navrhovateľom v konaní. Ďalej popísal závery znaleckého posudku č. 9/2015 MUDr. Róberta Čellára, odvetvie ortopédia zo dňa 30.04.2015, na základe ktorých ako rozhodujúce zdravotné postihnutie určil infekčná artropatia zaradená do kapitoly XV., oddiel A, položka 1, písmeno b/ s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35% a pre iné zdravotné postihnutia a to bolesti chrbta a plochonožie percentuálnu zvýšil o 10%. Posudok odôvodnil tým, že navrhovateľ sa odvoláva proti dátumu vzniku invalidity od 23.09.2013. Namieta tým, že stále nemá odpoveď na to, či dátum vzniku sa má viazať na dátum podania žiadosti o invalidný dôchodok alebo na deň, kedy sa posudkový lekár oboznámil s nálezmi. Poukazuje navrhovateľ predovšetkým na nález prof. MUDr. Šullu, ktorý dňa 24.01.2014 napísal, že takéto degeneratívne zmeny v oblasti stavcov majú chronicitu v trvaní viac ako 5 rokov. Posudzovaný bol opakovane posudzovaný viacerými posudkovými lekármi v súvislosti so žiadosťou o invalidný dôchodok i v rámci odvolania a realizácie rozsudku krajského súdu. Dňa 05.11.2012 bol po prvýkrát posúdený s tým, že mu bola priznaná 35 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre postihnutie pravého ramenného zhybu. V rámci odvolania začal dokladovať neurologické vyšetrenia, ktoré popisovali ťažkosti s chrbticou. Vôbec prvé vyšetrenia boli ortopedické vyšetrenia zo dňa 16.04.2013 a 23.04.2013, kedy je po prvýkrát zmienka o bolestiach chrbtice, kde ortopéd v subjektívnej anamnéze popisuje bolesti chrbtice, preto odporúča neurologické vyšetrenie, ktoré bolo vykonané dňa 22.04.2013. Bol objednaný aj na MRI vyšetrenie LS chrbtice, urobené dňa 10.07.2013. Následne rehabilitačné vyšetrenie, ktoré po prvýkrát funkčne zhodnotilo rozsahy, resp. deficity obmedzenia. Predložil vyjadrenie MUDr. Šullu zo dňa 16.09.2013 ( nie vyšetrenie). Dňa 23.09.2013 sa konalo zasadnutie posudkového lekára ústredie, ktorý v rámci riešenia odvolania určil vznik invalidity s mierou poklesu 35% + 10% dňom posúdenia, t.j. dátum vzniku invalidity 23.09.2013. S týmto dátumom navrhovateľ nesúhlasí z dôvodu, že prof. Šulla sa dňa 21.01.2014 vyjadril, že takého degeneratívne postihnutie vzniká aspoň 5 rokov. Teda už aj v dobe podania žiadosti o invaliditu toto ochorenie mal, i keď ho nemal diagnostikované. V rámci odvolacieho konania bol posúdený posudkovým lekárom ústredie v Prešove, ktorý potvrdil mieru poklesu i dátum vzniku invalidity 23.09.2013. Proti tomu sa navrhovateľ odvolal a posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky v rámci odvolacieho konania posunul dátum vzniku invalidity na deň 23.04.2013. Aj proti tomuto dátumu sa navrhovateľ odvolal, následne bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia ústredia v Košiciach, ktorý neuznal invaliditu vôbec a určil percentuálnu mieru poklesu 35%. Krajský súd dňa 08.10.2014 zrušil rozhodnutie sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 10.02.2014 s tým, že sa posudkoví lekári majú vyrovnať s námietkami zaujatosti voči MUDr. Bednárovi a vzhľadom k rozdielnym názorom posudkových lekárov vyžiadať si znalecký posudok vo vzťahu k posúdeniu invalidity. Ďalej uviedol, že z tohto obdobia, ktoré popisujú postihnutie chrbtice, sú to už spomínané 2 ortopedické vyšetrenia zo 16.04.2013 a 23.04.2013, ďalej 2 odborné vyšetrenia a to neurologické zo dňa 22.04.2013 a rehabilitačné zo dňa 12.08.2013. Podľa neurologického vyšetrenia zo dňa 22.4.2013 bol ešte funkčný nález na chrbtici takmer bez akéhokoľvek významnejšieho patologického nálezu, teda posudkovo nevýznamné postihnutie, ktoré nie je dôvodom pre navyšovanie miery poklesu, ale rehabilitačné vyšetrenie zo dňa 12.08.2013 popisuje obmedzenie dynamiky chrbtice o 1/3 a v driekovej oblasti obmedzenie o 1/2, Lasseque + 50 st., instabilita v stoji na jednej dolnej končatine. Prvé vyšetrenia ortopedické, ktoré po prvýkrát opisujú subjektívne ťažkosti s chrbticou, nemôžu byť dôvodom pre priznanie dátumu vzniku invalidity, ale ani Rtg, CT alebo MRI vyšetrenie nie sú dôvodom pre dátum vzniku invalidity. Môže ním byť odborné vyšetrenie, ktoré popíše a zhodnotí funkčný deficit, ktorý podmieňuje pokles miery schopnosti. Prvým takýmto vyšetrením je rehabilitačné vyšetrenie zo dňa 12.08.2013. Určenie dátumu vzniku invalidity dňom posúdenia komisie môže byť len v prípade pracovnej neschopnosti a poberania nemocenského, inak vždy sa posudzuje len na podklade odborných vyšetrení, ktoré dokumentujú nepriaznivý zdravotný stav. Dátum vzniku nemôže byť ani na základe predpokladu (prof. MUDr. Šulla), že takéto zmeny sa zvýrazňujú postupne a môžu trvať aj 5 rokov, ale kedy nastal ten čas, to sa nedá určiť. Taktiež nemôže byť dátum vzniku viazaný na dátum podania žiadosti. Námietka zaujatosti bola vyriešená určením iných posudkových lekárov ústredia a to MUDr. Vaškovej a MUDr. Kendrovskej. Taktiež bolo vykonané znalecké dokazovanie, ktoré jednoznačne neurčuje nejaký dátum vzniku invalidity. Znalec uvádza, že je veľmi pravdepodobné, že obdobný funkčný nález, ako bol popísaný pri vyšetrovaní posudkovým lekárom a neurológom (23.9.2013) a tým dňom aj priznaná invalidita, bol aj pri prvotnom posudzovaní. Je možné iba odporučiť a uznať poškodenému funkčné obmedzenie, ktoré uvádza, nie je však možné objektívne spätné posúdenie funkčného stavu bez zdravotného záznamu z daného obdobia. Neexistujú žiadne odborné vyšetrenia z obdobia od 01/2011 - 08/2013, ktoré by popisovali ťažkosti spojené s postihnutím chrbtice a boli by aj dôvodom pre navýšenie miery poklesu. Aj prvé neurologické vyšetrenie zo dňa 22.04.2013 popisuje len veľmi malé funkčné obmedzenie, čiže posudkovo nevýznamné postihnutie. Žiadne rozhodnutie posudkového lekára, ale ani súdu, nemôže byť založené na podklade odporúčania, predpokladu, odhadu, pravdepodobnosti. Z uvedeného vyplýva, že dátum vzniku môže byť len od 12.08.2013, kedy sa po prvýkrát konkrétne konštatuje funkčný deficit, ktorý môže byť dôvodom pre navýšenie miery poklesu. Aj znalec konštatuje, že nie je možné objektívne spätné posúdenie bez zdravotného záznamu, nie je možné ho objektivizovať a ani odhadovať. Ďalšie, postupne dokladované odborné vyšetrenia, len popisujú trvalý, rovnaký alebo i zhoršený deficit zo strany postihnutia pravého ramenného pletenca a postihnutia chrbtice v krčnej a driekovej oblasti a nemajú žiaden vplyv na spätné posunutie dátumu vzniku. Z uvedeného dôvodu dospel posudkový lekára sociálneho poistenia k záveru, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 45 % s dátumom vzniku invalidity od 12.08.2013. Na základe opravného prostriedku navrhovateľa bol opätovne posudzovaný jeho zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Poprad, výsledkom ktorého je Lekárska správa a odborný lekársky posudok zo dňa 27.10.2015, v ktorom posudkový lekár sociálneho poistenia popísal odborné lekárske vyšetrenia, komplexné vyšetrenia a ich diagnostické závery. Rovnako popísal závery zo znaleckého posudku č. 9/2015 MUDr. Róberta Čellára zo dňa 30.04.2015, ktorý odpovedal na otázky položené odporkyňou, na základe čoho ako rozhodujúce zdravotné postihnutie uviedol infenkčná artropatia, zaradená do kapitoly XV., oddiel A, položka 1 písmeno b/ , s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % a pre iné zdravotné postihnutia bolesti chrbta a plochonožie percentuálnu mieru zvýšil o 10%. Posudok odôvodnil tým, že navrhovateľ bol opakovane posúdený viacerými posudkovými lekármi na účely invalidity, tak ako je to uvedené v úvodnej časti lekárskej správy. Naposledy bol posúdený zdravotný stav 24. 09. 2015 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % od 12. 08. 2013. Posudkový lekár pobočky tak nevyhovel žiadosti navrhovateľa, ktorý žiadal priznanie invalidity s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 45 % od 29. 06. 2012. Uviedol, že preštudoval všetky doložené odborné nálezy, vrátane znaleckého posudku, ktorý súvisí s opakovaným posudzovaním zdravotného stavu a je aktuálna aj otázka, či invalidita s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť trvá nepretržite od 23.04.2013. Po vyhodnotení všetkých odborných nálezov konštatoval, že zvýšenie percentuálnej hodnoty o 10% v súvislosti s bolesťami chrbtice od 29.06.2012 nie je dôvodné. V spisovej dokumentácii sú doložené početné odborné ortopedické nálezy od roku 2011 do apríla 2013, ktoré sa však zaoberajú výlučne funkčným poškodením pravého ramenného kĺbu. Zmienka o vertebrogénnych ťažkostiach je prvýkrát uvedená v ortopedickom vyšetrení zo dňa 16. 04. 2013 s nezáväzným funkčným stavom, ktorý je rozhodujúci pre posúdenie zdravotného stavu. Nebol teda dôvod na percentuálne navýšenie. Aj napriek tomu, že zobrazovacími metódami boli popisované degeneratívne zmeny v oblasti krížovej časti chrbtice nie je možné priame odvodenie aj predpokladaného nepriaznivého funkčného stavu chrbtice. Všeobecné posudkové hľadisko pri hodnotení funkčných porúch v kapitole XV., kde sú hodnotené choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel 3. udáva, že samotné RTG, resp. MR zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti. Ak by sa mal zaoberať touto pripomienkou, ktorú udáva aj samotný navrhovateľ degeneratívne zmeny vznikajú omnoho skôr, ako dochádza k nepriaznivému funkčnému stavu v oblasti chrbtice, ktorý sa môže posudkovo hodnotiť. Tak aj v tomto prípade aj pri dokumentovaní degeneratívnych zmien v oblasti chrbtice neboli popisované závažné funkčné poruchy, ktoré by podmieňovali percentuálne hodnotenie pri posudzovaní zdravotného stavu. Nepriaznivý funkčný stav chrbtice, ktorý podmieňuje percentuálne navýšenie má byť viazaný k určitému dátumu v odbornom vyšetrení, ktoré jednoznačne dokumentuje túto skutočnosť. Vzhľadom k absencii takejto dokumentácie nie je možné na základe odhadov - predpokladov a pravdepodobnosti určovať navýšenie percentuálnej hodnoty podľa želania navrhovateľa, keďže sa v inkriminovanom období vôbec neliečil na ochorenie chrbtice, nie sú popisované žiadne obmedzenia pohybu v celom úseku chrbtice v súvislosti s bolesťami chrbtice. Pri hodnotení zdravotného stavu je pre posudkového lekára záväzný podľa zákona č. 461/2003 Z.z. prílohy č. 4 tohto zákona nepriaznivý funkčný stav a nie statické hodnotenie zobrazovacích vyšetrení, prípadne subjektívne udávané bolesti, ktoré nie sú objektivizované aktuálnymi odbornými vyšetreniami. Prvé odborné vyšetrenie, ktoré dokumentuje nepriaznivý funkčný stav v oblasti chrbtice, ktorý je posudkovo závažnejší je zo dňa 23. 04. 2013, pričom nasledujú ďalšie odborné vyšetrenia, ktoré túto skutočnosť potvrdzujú. Od tohto dátumu až do súčasnosti je v zdravotnej dokumentácii viacero vyšetrení, ktoré poukazujú na zhoršujúci sa zdravotný stav v oblasti chrbtice, preto je dôvodné navýšenie percentuálnej hodnoty o 10 % od dátumu 23.04.2013. Aj po vyhodnotení prepúšťacej správy neurologického oddelenia Železničnej nemocnice Košice, by hodnotenie zdravotného stavu nepresiahlo mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako je hodnotené ochorenie v rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, resp. by bolo na takej istej úrovni, t.j. 35 %. Ďalej uviedol, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno aj naďalej považovať obmedzenie pohybu v pravom ramennom kĺbe po prekonaní zápalu a s ním spojených komplikácii. Keďže tieto ťažkosti trvajú nepretržite od roku 2011, možno konštatovať, že aj napriek zdanlivému zlepšeniu hybnosti (ktoré hodnotil posudkový lekár 16. 06. 2014, kedy znížil percentuálne hodnotenie v rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, pričom zvýšenie o 10 % pre vertebrogenné ťažkosti ponechal) pretrvával aj v tomto období a až do súčasnosti nepriaznivý zdravotný stav v súvislosti s opakovanými chirurgickými intervenciami, prekonaným zápalom v oblasti pravého ramenného kĺbu s funkčným obmedzením ťažšieho stupňa (podľa hodnotenia v znaleckom posudku, hoci viaceré odborné ortopedické vyšetrenia popisujú len obmedzenie hybnosti na úrovni stredne ťažkého stupňa), prítomnosťou mierne zvýšených zápalových laboratórnych parametrov, ktoré aj naďalej podmieňujú zaradenie v príslušnej kapitole a položke s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. Navrhovateľ poukazuje na výrazné obmedzenie pohybu v pravom ramennom kĺbe. Ak by sa hodnotila táto skutočnosť podľa kapitoly XV. oddiel G, položka 6, písmeno b/ bola by maximálna percentuálna hodnota 25 %. Postihnutie manžety rotátorov podľa doložených lekárskych nálezov by bola hodnotená v kapitole XV. oddiel C, položka 1, písmeno b/ - 35 %. Ďalšia požiadavka navrhovateľa, že má byť jeho zdravotný stav hodnotený v kapitole XV. oddiel A, položka 1, písmeno c/ tiež nezodpovedá doloženým lekárskym nálezom. Postihnutie kĺbu v oblasti ramena je síce na úrovni obmedzenia cca o 2/3 v porovnaní s normálnymi rozsahmi pohybov, je znížená svalová sila v oblasti pravej hornej končatiny, avšak laboratórne hodnoty nevykazujú trvalé aktívne zvýšené zápalové parametre, liečbou bol stav ovplyvniteľný a v popredí sú viac výrazné subjektívne ťažkosti navrhovateľa. V súčasnosti posudkovým lekárom hodnotené aj pracovné zaradenie podľa druhu vzdelania a pracovného zaradenia v minulosti, kde je v prílohe č. 4 zákona hodnotené, že u pracovných zaradení fyzicky náročných, s nutnosťou záťaže, v nevyváženom klimatickom prostredí je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri takomto postihnutí kĺbu 35 %. V závere konštatoval, že ďalšie ochorenia, ktoré navrhovateľ uvádza a to plochonožie, artróza kolenných kĺbov I.-II. stupňa, amputovaný posledný článok tretieho prsta a mierne zdeformovaný koncový medzičlánkový kĺb druhého prsta sú z posudkového hľadiska nezávažné a nie sú dôvodom na zmenu percentuálneho hodnotenia. Pri zhodnotení všetkých vyšetrení konštatoval, že doložené lekárske nálezy nepodmieňujú priznanie invalidity od júna 2012, podmieňujú však nepretržité trvanie invalidity s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % od 23. 04. 2013. Obsahom posudkového spisu odporkyne je aj znalecký posudok č. 9/2015 zo dňa 30.04.2015 vypracovaný znalcom MUDr. Róbertom Čellárom, PhD., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie ortopédia na základe zadania, ktoré mu uložila odporkyňa. Znalec mal zodpovedať na otázky: l/ v akom funkčnom stave je postihnutie pravého ramenného pletenca 2/ v akom funkčnom stave je postihnutie chrbtice 3/ v akom funkčnom súbehu obmedzujú pracovnú schopnosť navrhovateľa 4/ kedy asi by sa dalo zodpovedať, že postihnutie chrbtice je tak závažné, že je dôvodom navyšovanie miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo dôvodom pre priznanie invalidity. Na otázku č. 1 v posudkovej časti znalec odpovedal, že pri vyšetrení navrhovateľa bolo zistené že má ťažké funkčné postihnutie pravého ramenného kĺbu. V dôsledku chronických zmien, úrazu pooperačnej infekcie došlo k ťažkému poškodeniu štruktúr v oblasti remenného kĺbu (predovšetkým šľachového aparátu tzv. rotárotovej manžety, ktorá umožňuje pohyb v ramennom kĺbe). V dôsledku toho v ramennom kĺbe nie je možný plnohodnotný aktívny (samotným pacientom) a následne toho času ani plný pasívny (vykonávaný vyšetrujúcim) pohyb v kĺbe. Objektívny nález: pravý ramenný kĺb - aktívne: abdukcia (pohyb končatiny od tela) do cca 40 stupňov, anteflexia (pohyb končatiny pred telo) cca 50 stupňov, addukcia (pohyb končatiny na opačnú stranu tela) cca 20 stupňov, rotácie výrazne redukované, hlavne extrarotácia. Pasívne pohyby redukované, abdukcia do 110 stupňov, anteflexia do 120 stupňov, hypotrofia svalstva, pohyby v lakti voľné, neurocirkulačné pomery v norme. Pohyby výrazne bolestivé. Pacient nie je schopný aktívne pracovne plne používať pravú hornú končatinu. Ide o dominantnú končatinu. Vzhľadom k tomu a jeho pôvodnému pracovnému zaradeniu a vzdelaniu nie je možné takéto pôvodné pracovné zaradenie. Nie je možné ani iné pracovné zaradenie s potrebou fyzickej práce, resp. aktívneho využívania pravej hornej končatiny. Tieto poškodenia v ramennom kĺbe sú nezvratné. Bolo by možné ovplyvniť iba eventuálne operačnou intervenciou. Vzhľadom k tomu, že v oblasti ramenného kĺbu prebehol infekčný zápal, je však každá operácia v oblasti ramenného kĺbu zaťažená rizikom obnovenia zápalu, resp. ďalších komplikácií a neúspechu operačnej liečby. Preto je vhodnejšie pokračovať v konzervatívnej (neoperačnej liečbe). Zmeny v oblasti ramenného kĺbu budú postupne ďalej progredovať. To znamená, že bude dochádzať postupne k rozvoju degeneratívnych zmien, zhoršovanie bolestí a znižovaniu rozsahu pohybu. Napriek užívaniu liekov proti bolesti však ťažkosti nie je možné eliminovať. Na druhú otázku odpovedal znalec, že navrhovateľ má stredne ťažké obmedzenie pohybu v driekovej oblasti chrbtice. Pri záťaži bolesti s vyžarovaním do oboch dolných končatín. Objektívny nález zistený pri vyšetrení : chrbtica poklop, citlivá v L-S oblasti, paravertebrálne svalstvo v celom rozsahu C, Th. L obl. tuhšie, citlivé, pohyby redukované, bolestivé, LS: Thomayer - 40, Otto - 30/31, Schober 10/12, Lateroflexia 12 bil., Lassegue vpravo pozit. od 50 stupňov, vľavo pri doťahovaní. Vzhľadom k ťažkostiam v driekovej oblasti chrbtice nie je schopný plnej pracovnej fyzickej záťaže. Na tretiu otázku znalec odpovedal, že vzhľadom ku kombinovanému postihnutiu chrbtice a dominantnej končatiny je obmedzenie pracovnej záťaže ešte výraznejšie. Postihnutie driekovej oblasti chrbtice obmedzuje pracovné schopnosti navrhovateľa na práce bez výraznejšej fyzickej záťaže s možnými zmenami polohy tela, striedaním sedu, stoja, t.j. bez trvalých, resp. dlhodobých vynútených polôh. Nie je schopný dvíhania, nosenia bremien. Sú potrebné prestávky v práci, resp. skrátenie pracovnej doby. Z hľadiska postihnutia chrbtice by bola vhodná hlavne administratívna práca, resp. fyzicky nenáročná práca. To však vzhľadom k vzdelaniu a predchádzajúcemu pracovnému zaradeniu je problematické. Je tu však ďalej možnosť výberu redukované postihnutím dominantnej končatiny, kde nie je schopný fyzickej záťaže. Nie je možné pracovné zaťaženie s potrebou dvíhania hornej končatiny. Taktiež dlhodobejšie polohy môžu spôsobovať bolesti. Boli by možné práce s potrebou pohybu hlavne v lakti a zápästí. To znamená hlavne administratívne práce, pre ktoré ako je vyššie napísané je vzhľadom k vzdelaniu posudzovaný nevhodný. V celkovom obraze v kombinácii zdravotného postihnutia ramenného kĺbu dominantnej končatiny a driekovej chrbtice sú v oblasti pracovného zaradenia a zaťaženia možnosti výrazne limitované, resp. minimálne. Prognóza stavu je nepriaznivá. Zvyčajne dochádza k postupnému zhoršovaniu stavu s obmedzovaním rozsahu pohybu a progresiou bolestí. V oblasti ramenného kĺbu zvyčajne postupný rozvoj sekundárnych degeneratívnych zmien spôsobuje redukciu rozsahu aj aktívnych pohybov, progresiu bolestí, aj kľudových, resp. nočných pri spánku. Bolesti sú následne pri každom pohybe v ramennom kĺbe. V oblasti driekovej chrbtice ťažkosti spôsobujú bolesti pri každom pohybe. Bolesti minimalizujú aktívne zapájanie driekovej chrbtice. Na štvrtú otázku znalec odpovedal, že podľa zdravotnej dokumentácie trpel navrhovateľ ťažkosťami v oblasti chrbtice dlhodobo. Sú dokumentované ťažkosti v driekovej a krčnej časti chrbtice. Už v rokoch 1987 a 1992 mal zaznamenané ťažkosti v oblasti chrbtice. Predmetom posúdenia je predovšetkým obdobie rokov 2012 a 2013, kedy je nesúlad medzi požadovaným priznaním vzniku invalidity navrhovateľom a priznaním Sociálnou poisťovňou. V tomto období sú však predovšetkým záznamy o ťažkostiach s ramenným kĺbom, ktorý v tomto čase bol dominujúcim zdravotným problémom posudzovaného. Nie je však v zdravotných záznamoch jednoznačné vyjadrenie o stave, predovšetkým funkčnom v oblasti chrbtice. MRI nález dokumentuje pokročilé degeneratívne zmeny driekovej časti chrbtice. Je však nutné povedať, že od nálezu v rámci zobrazovacích vyšetrení (RTG, CT, MRI a pod.) nie je možné priame odvodenie aj objektívneho nálezu, resp. subjektívnych ťažkostí pacienta. To znamená, že pacient s výrazným nálezom pri týchto vyšetreniach nemusí mať klinicky rovnako závažný nález, ale aj naopak, pacient s menším nálezom na zobrazovacích vyšetreniach môže mať výrazné subjektívne ťažkosti a výrazné funkčné obmedzenia. Taktiež je nutné brať do úvahy psychosomatický podiel ťažkostí to znamená, že vplyv psychiky pacienta pri novom, resp. ďalšom zdravotnom postihnutí a obmedzení môže výrazne ovplyvňovať pociťovanie ťažkostí, ktoré neboli predtým až tak výrazne hodnotené. Taktiež je potrebné si uvedomiť, že funkčný nález na chrbtici je dej dynamický a nie statický. To znamená, že v priebehu času sa mení a to v krátkodobom aj dlhodobom horizonte. To znamená, že z krátkodobého hľadiska je možný iný objektívny nález pri rôznych vyšetreniach aj v priebehu krátkeho času (napr. po niekoľkých dňoch). Z dlhodobého hľadiska ide zvyčajne o progresiu (t.j. zhoršovanie) nálezu. Rozvoj degeneratívnych zmien, ktoré sú prítomné a dokumentované na MRI vyšetrení je dej dlhodobý. Degeneratívne zmeny vznikajú dlhé roky. V podstate už od mladého veku vznikajú individuálne, postupne rôznou rýchlosťou progredujúce zmeny. Je veľmi pravdepodobné (až v podstate takmer isté), že rozsah degeneratívnych zmien potvrdený na MRI vyšetrení 10.07.2013 bol prítomný v takmer podobnom rozsahu aj v roku 2012. Iná je otázka funkčného stavu driekovej chrbtice. Toto posúdenie a viazanie k nejakému dátumu nie je možné. Ako bolo spomenuté vyššie, funkčný stav kolíše a mení sa v čase. Vzhľadom k chýbajúcej dokumentácii k danému obdobiu nie je možné ho objektivizovať a ani odhadovať. Pri prešetrovaní dokumentácie okrem iného zistil, že dňa 23.09.2013 (deň priznania invalidity) bolo realizované vyšetrenie posudkovým lekárom a odborným lekárom neurológom. V rámci tohto vyšetrenia bolo realizované aj vyšetrenie funkčného stavu driekovej chrbtice: Thomayer + 20 cm, inklinácia aretroflexia v krajných polohách obmedzené. Je veľmi pravdepodobné (v podstate takmer isté), že obdobný funkčný nález bol aj pri prvotnom požadovaní invalidity posudzovaným. Vzhľadom k tomu považuje za indikované rovnaké posúdenie aj zvýšenia percentuálnej miery o 10% pri tomto prvotnom posudzovaní. V súčasnosti je funkčný nález v oblasti chrbtice oproti tomuto nálezu ešte zhoršený. Je možné iba odporučiť, že keďže MRI potvrdené degeneratívne zmeny a taktiež funkčný nález na chrbtici boli veľmi pravdepodobne prítomné v rovnakom rozsahu aj v období prvej žiadosti o priznanie invalidity, resp. v termíne začiatku invalidity navrhovateľa (leto 2012) uznať navrhovateľovi k danému času funkčné obmedzenie, ktoré udával. Nie je však možné objektívne spätné posúdenie funkčného stavu bez zdravotného záznamu z daného obdobia. Vzhľadom k pochybnostiam vo vzťahu k hodnoteniu zdravotného stavu navrhovateľa vykonaným posudkovými lekármi sociálneho poistenia a ustanoveným znalcom MUDr. Čellárom súd uznesením č. k. 6Sd 65/2015-167 zo dňa 08.02.2016 požiadal posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Poprad o vypracovanie dopĺňacieho posudku, v ktorom opätovne žiadal vyhodnotiť zdravotný stav navrhovateľa vo vzťahu k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia so zameraním na rozhodujúce zdravotné postihnutie so zaradením do kapitoly XV, oddiel A, položka 1, písmeno b/ s dôrazom na závery znalca MUDr. Róberta Čellára a to hodnotenie zdravotného postihnutia v oblasti ramenného kĺbu, vysporiadať sa s námietkami navrhovateľa. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Poprad vypracoval dňa 22.03.2016 dopĺňací odborný posudok v ktorom uviedol, že rešpektuje názor znalca z odboru ortopédie, ale s jeho závermi sa nestotožňuje. Ak v posudkovej časti pod bodom 1. konštatuje, že ide o ťažké funkčné postihnutie pravého ramena, toto tvrdenie vyvracia objektívny nález, ktorý je následne uvedený, kde aktívny pohyb v pravom ramennom kĺbe je podľa kritérií rozsahu hybnosti na úrovni stredne ťažkého stupňa - abdukcia 40 stupňov (norma do 90 stupňov), anteflexia do 50 stupňov (norma do 90 stupňov), addukcia do 20 stupňov (norma od 20-40 stupňov). Ako sú redukované rotácie nie je presne uvedené, je popisované, že sú výrazne redukované ). Pasívne pohyby vykazujú ešte väčší rozsah pohybov. Znalec uvádza, že u posudzovaného nie je možný plnohodnotný aktívny a pasívny pohyb, že nie je schopný plne pracovne používať pravú hornú končatiny, s čím nesúhlasí, pretože funkcia ruky nie je viazaná len na pohyb v ramennom kĺbe, ale na funkcii ruky sa zúčastňuje aj hybnosť v lakťovom a zápästnom kĺbe, ktoré sú plne funkčné a takisto je plne zachovaná aj funkcia prstov pravej ruky. Úplne obmedzenie hybnosti, ktoré je pri ťažkom funkčnom postihnutí, kedy by posudzovaný nebol schopný vôbec používať pravú končatinu však nie je dokumentované. Pri takomto funkčnom postihnutí je posudzovaný schopný zvládnuť nenáročnú fyzickú prácu bez prenášania ťažkých bremien čoho dôkazom je aj to, že aj v súčasnosti takúto prácu vykonáva bez obmedzenia v rámci dozorcu parkoviska. Aj napriek výrazným subjektívnym ťažkostiam posudkový lekár trvá na pôvodnom stanovisku, že onemocnenie podľa funkčného stavu nemá progredujúci charakter, čo dokazujú opakované ortopedické vyšetrenia po operácii, kde sú rozsahy pohybov na tej istej úrovni ako pri poslednom dokumentovanom ortopedickom vyšetrení, t.j. obmedzenie pohybu o 1/3 až 1/2. Naviac v ortopedickom vyšetrení zo dňa 04.08.2014 je dokumentované, že došlo k zlepšeniu klinického stavu. RTG nález je zo dňa 17.04.2013, kde je popísaný len zúžený subacromiálny priestor so zníženou mineralizáciou veľkého hrboľa ramennej kosti - deštruktívne zmeny v kĺbe nie sú popisované. Poškodená rotátorová manžeta bola chirurgicky ošetrená. Okrem obdobia, kedy navrhovateľ prekonal zápalový proces, nikde nie sú uvádzané nepriaznivé laboratórne hodnoty, ktoré by potvrdzovali, že sa ide o aktívny zápalový proces v ramennom kĺbe. Ak v budúcnosti dôjde k zhoršeniu zdravotného stavu, zmeny budú progredovať, čo predpokladá súdny znalec - zhoršenie zdravotného stavu bude prehodnotené posudkovým lekárom podľa doložených odborných vyšetrení v rámci kontrolnej lekárskej prehliadky na účely invalidity. V súčasnosti však hodnotí aktuálny zdravotný stav a nie to, čo bude v budúcnosti. Záverom konštatuje, že aktuálny zdravotný stav na základe doložených lekárskych nálezov plne zodpovedá percentuálnemu hodnoteniu v príslušnej kapitole v súlade so zákonom a prílohou č. 4 a to v kapitole XV, oddiel A, položka 1, písmeno b/ v hornej hranici percentuálneho rozpätia s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, ktorá hodnotí dlhotrvajúce neprogredujúce formy kĺbneho postihnutia občas recidivujúce (v prípade posudzovaného aj vplyvom degeneratívnych zmien v oblasti krčnej chrbtice ako cervikobrachiálny syndróm tak, ako to dokumentuje prepúšťacia správa z neurologického oddelenia zo dňa 25.11.2014 až 01.12.2014), s obmedzením funkcie na úrovni stredne ťažkého stupňa, so subjektívnymi ťažkosťami, pričom nepriaznivé laboratórne nálezy nie sú dokumentované, nie je popisovaný deštruktívny RTG nález. Hodnotenie v tej istej kapitole, ale pod písmenom c/ nie je odôvodnené vzhľadom k tomu, že nie je prítomné ťažké funkčné poškodenie pravého ramenného kĺbu (rozsahy pohybov, ktoré sú uvedené vyššie zodpovedajú stredne ťažkému nie ťažkému funkčnému poškodeniu), funkčný stav v oblasti ramenného kĺbu je už viac rokov na rovnakej úrovni, teda nedošlo k progresii, je trvalé prevádzaná liečba, RTG deštrukcia v ramennom kĺbe nebola popísaná, je postihnutý iba jeden ramenný kĺb. K vyššie uvedeným skutočnostiam dodáva, že zdravotný stav mohol byť hodnotený aj podľa kapitoly XV, oddiel C, položka 1, písmeno b/ v súvislosti s poškodením a operačným riešením manžety rotátora v oblasti pravého ramenného kĺbu. Hodnotenie klinického stavu ako aj percentuálne hodnotenie je však identické. Pri hodnotení zdravotného stavu bolo onemocnenie zaradené v kapitole XV, oddiel A, položka 1, písmeno b/, pretože prekonaný zápal v oblasti pravého ramenného kĺbu skôr zodpovedá hodnoteniu ako zápalová artropatia. Podľa § 196 ods. 1 zákona, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Podľa § 196 ods. 3 zákona, organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok. Vychádzajúc zo skutočnosti, že v predmetnom konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie a to znalcom MUDr. Čellárom z odvetvia ortopédie, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 9/2015 zo dňa 30.04.2015 odporkyňa pri hodnotení dôkazov považovala za správne iba hodnotenie posudkových lekárov sociálneho poistenia, ktorí vykonávali hodnotenie zdravotného stavu navrhovateľa v rámci lekárskej posudkovej činnosti. Odborná špecializácia posudkových lekárov na vykonávanie posudkovej činnosti však nespĺňa kritéria, ktoré sú stanovené na vykonávanie znaleckej činnosti a vydávanie znaleckých posudkov. Posudkoví lekári sociálneho poistenia sa nestotožnili zo závermi, ktoré sú uvedené v znaleckom posudku v podstate absolútne popreli hodnotu znaleckého posudku a to bez ohľadu na jeho odbornú úroveň. Podľa § 196 ods. 7 zákona, organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti. Podľa § 209 ods. 1,2 a 4 zákona rozhodnutie organizačnej zložky sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Podľa § 70 ods. 1 zákona, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1, 2 zákona, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Podľa § 71 ods. 3 zákona, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4 zákona, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5,6,7 zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Podľa § 71 ods. 8 zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Ako vyplýva z ustanovenia § 71 zákona, jedným z najdôležitejších predpokladov pre posúdenie invalidity je zhodnotenie zdravotného stavu poistenca určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa prílohy č. 4 zákona. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správa a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov a určuje sa podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí a to podľa prílohy č. 4 zákona. Odporkyňa v danom prípade okrem posúdenia zdravotného stavu v rámci lekárskej posudkovej činnosti vykonanej posudkovými lekármi sociálneho poistenia vykonala aj znalecké dokazovanie a to znalcom MUDr. Čellárom z odvetvia ortopédie a to na podklade záverov rozsudku Krajského súdu Prešove sp. zn. 6Sd 20/2014 zo dňa 08.10.2014 z dôvodu, že posudkové závery posudkových lekárov uvedené v odborných lekárskych posudkoch z predchádzajúcich hodnotení zo dňa 16.01.2014 a 16.06.2014 sa výrazne odlišovali jednak vo vzťahu k určeniu dátumu vzniku invalidity ako aj určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Vo vzťahu k určeniu dátumu vzniku invalidity znalecký posudok MUDr. Róberta Čellára č. 9/2015 v podstate potvrdil názory a závery posudkových lekárov sociálneho poistenia, že nie je možné objektívne a spätne hodnotiť funkčný stav bez zdravotného záznamu zo sporného obdobia. Zodpovedá to aj záverom posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Poprad, ktorý v odbornom lekárskom posudku zo dňa 27.10.2015 uvádza, že nepriaznivý funkčný stav chrbtice, ktorý podmieňuje percentuálne navýšenie má byť viazaný k určitému dátumu v odbornom vyšetrení, ktoré jednoznačne dokumentuje túto skutočnosť. Vzhľadom k absencii takejto dokumentácii nie je možné na základe odhadov- predpokladov a pravdepodobnosti určovať navýšenie percentuálnej hodnoty podľa želania navrhovateľa, keďže v inkriminovanom období vôbec sa neliečil na ochorenie chrbtice, nie sú popisované žiadne obmedzenia pohybov v celom úseku chrbtice v súvislosti s bolesťami chrbtice. Pre odborné vyšetrenie, ktoré dokumentuje nepriaznivý funkčný stav v oblasti chrbtice, ktorý je posudkovo závažnejší je zo dňa 23.04.2013 pričom nasledujú ďalšie odborné vyšetrenia, ktoré túto skutočnosť potvrdzujú. Od tohto dátumu až do súčasnosti je v zdravotnej dokumentácii viacero vyšetrení, ktoré poukazujú na zhoršujúci sa zdravotný stav v oblasti chrbtice. Súd sa preto stotožňuje s dostatočne odôvodnenými, logickými a presvedčivými závermi posudkových lekárov sociálneho poistenia, že u navrhovateľa invalidita trvá od 23.04.2013 a táto skutočnosť nie je ani v rozpore so záverom znalca MUDr. Čellára. Odporkyňa pri novom hodnotení zdravotného stavu navrhovateľa síce v zmysle záverov Krajského súdu v Prešove uvedených v rozsudku 6Sd 20/2014 zo dňa 08.10.2014 vykonala znalecké dokazovanie znaleckým posudkom, avšak závery znalca posudkoví lekári sociálneho poistenia v odborných posudkoch o invalidite nerešpektovali, teda popreli samotnú hodnotu znaleckého posudku čo vyplýva z obsahu odborných lekárskych posudkov. Teda ani v tomto konaní nedošlo k odstráneniu rozporov pri určovaní rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľa. Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 12.11.2015 zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie z dôvodu, že v konaní nebol dostatočne a úplne zistený skutočný stav vecí a odôvodnenie rozhodnutia je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Úlohou odporkyne v konaní bude opätovne vyhodnotiť zdravotná stav navrhovateľa na základe predložených lekárskych odborných vyšetrení a ich objektívnych diagnostických záverov so zohľadnením vydaného znaleckého posudku MUDr. Čellára č. 9/2015 prípadne vykonať ďalšie dokazovanie aj doplnením znaleckého dokazovania na sporné otázky týkajúce sa rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľa a jeho zaradenia podľa prílohy č. 4. Pri novom prejednaní je správny orgán viazaný právnym názorom súdu ( § 250r O.s.p.) O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s §250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní úspešný náhradu trov konania si nežiadal a odporkyňa zo zákona nemá právo na náhradu trov konania. Preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.