Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2S/38/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200936 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200936.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiášovej v správnej veci žalobcu G.. Q. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX O., právne zastúpeného JUDr. Marcelom Dolobáčom, advokátom so sídlom v Košiciach, Žiškova 39, 040 01 Košice, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, Odbor opravných prostriedkov so sídlom v Prešove, Námestie mieru č. 3, 081 92 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 23. júla 2015 č. Xo 21/2015/Mi na základe žaloby jednohlasne takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného uvedeného v úvodnej časti rozsudku, ktoré žiada zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať trovy konania. V žalobe žalobca argumentoval tým, že sám seba považuje za výlučného vlastníka nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. Obec X. evidovanej na LV č. XX ako parcela reg. E KN č. XXX/X orná pôda o výmere XXX m2. Uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudol od svojho otca na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 27.08.1946 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 celku. Ako druhý podielový vlastník bola uvedená v tom čase matka žalobcu. Následne po prejednaní dedičstva po nebohej matke pod č. XXD XXX/XXDnot XXX/XX podal žalobca návrh na zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva k zdedenej časti na Okresný súd Poprad, ktorý vydal dňa 14.12.2005 rozsudok pod sp. zn. 12C 19/04 - 75, na základe ktorého sa žalobca stal okrem iného výlučným vlastníkom predmetnej parcely. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 21.07.2006. Aj napriek tejto skutočnosti žalobca nie je vlastníkom celej výmery o XXX m2 k predmetnej parcele č. XXX/X, ako to vyplýva z listinných dôkazov. Preto na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Poprad podal na príslušnú správu katastra žiadosť o opravu chyby v katastrálnom operáte z dôvodu jeho rozpornosti s verejnou listinou tzn. citovaným rozsudkom. Poukázal na skutkový a právny stav, ktorý je deklarovaný týmto rozhodnutím, ako aj dedičským konaním. Správa katastra Levoča vydala rozhodnutie zo dňa 10.09.2008 pod č. k. X60/2008, v zmysle ktorého opravil chybu na liste vlastníctva č. XX k.ú. X. na parc. reg. E KN XXX/X tak, že namiesto výmery XXX m2 zapísala výmeru XXX m2. Zároveň vyznačila na uvedenom liste vlastníctva obmedzujúcu poznámku v zmysle § 39 ods. 2 Katastrálneho zákona, podľa ktorej hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená - časť parcely reg. E KN č. XXX/X o výmere 239 m2 bola vyvlastnená v prospech Československého štátu MNV v X. na základe rozhodnutia č.: Výst./3059/65 zo dňa 25.08.1965. Žalobca preto svojim návrhom žiadal Okresný úrad Levoča Katastrálny odbor o opravu chyby v katastrálnom operáte v zmysle § 59 ods. 3 Katastrálneho zákona, pričom namietal existenciu chýb v katastrálnom operáte s poukazom na vyššie uvedené listinné dôkazy. Správny orgán výmaz obmedzujúcej poznámky na základe rozhodnutia zo dňa 07.04.2015 pod č. X 121/2014-1/Ga zamietol z dôvodu, že predmetná vyvlastnená časť parcely č. XXX/X tvorí prienik s parcelami C KN č. XXX, XXX a XXX, ktoré sú evidované ako zastavané plochy vo vlastníctve fyzických osôb a zapísané sú na LV č. XXX a XXX. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a Okresný úrad Prešov, Odbor opravných prostriedkov rozhodnutím zo dňa 23.07.2015 pod č.k. Xo 21/2015/Mi odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca pritom poukázal na výrokovú časť uvedeného rozhodnutia. Podľa žalobcu rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie je v rozpore z obsahom spisov, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Žalobca má za to, že údaje katastra týkajúce sa dotknutej nehnuteľnosti sú podľa neho chybné, keďže obmedzujúca poznámka, ktorá je zapísaná na predmetnom LV týkajúca sa dotknutej nehnuteľnosti, je v rozpore s verejnou listinou, ktorou je podľa žalobcu rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/19/04 zo dňa 14.12.2005. Rozpor údajov katastra s rozpornou verejnou listinou je podľa názoru žalobcu celkom zjavný, pretože Okresný súd Poprad v rozsudku ex nunc konštituoval výlučné vlastníctvo žalobcu k dotknutej nehnuteľnosti a to bez akýchkoľvek obmedzení. Žalobca má za to, že aktuálny stav údajov katastra, ktorý obmedzuje vlastníctvo žalobcu k dotknutej nehnuteľnosti prostredníctvom obmedzujúcej poznámky je z pohľadu reálnej nemožnosti výkonu vlastníckeho práva taktiež stavom nezákonným a protiústavným. Dôvodí tým, že obmedzujúca poznámka je nedôvodná s prihliadnutím na výrok predloženého rozsudku okresného súdu. Žalobca je toho názoru, že nebola vyvlastnená nehnuteľnosť v súlade s platnými právnymi predpismi, pretože žalobca nebol nikdy informovaný o úmysle MNV v X. začleniť parcelu E KN č. XXX/X do interviálu obce ako stavebný pozemok a rozhodnutie ONV v Spišskej Novej Vsi zo dňa 25.08.1965 mu nebolo nikdy doručené. Účel parcely E KN č. XXX/X evidovanej na LV č. XX sa nikdy nezmenil, stále je evidovaná táto parcela ako orná pôda. Žalobca spochybňuje materiálnu aj formálnu správnosť rozhodnutia o vyvlastnení, pričom ako už uviedol nebolo mu toto doručené a nie je dôkaz o jeho inom doručení napr. jeho právnym predchodcom. Týmito skutočnosťami sa kataster i súd odmieta zaoberať najmä preto, že neexistuje dôkaz o vyvrátení jeho tvrdení. O samotnom vyvlastnení sa žalobca dozvedel až s odstupom času takmer 35 rokov a obmedzujúca poznámka je výslovne zapísaná a je na liste vlastníctva podľa neho formálneho charakteru, pričom neexistuje žiadna konkrétna osoba, ktorá by reálne podanou žalobou spochybňovala vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti. Cieľom obmedzujúcej poznámky podľa žalobcu by malo byť zamedzenie k ďalšiemu nakladaniu s nehnuteľnosťou pokým sa neurčí jej nesporný vlastník. Žalobca nepopiera, že existuje k predmetnej parcele duplicitné vlastníctvo, na druhej strane kataster koná v záujme tretích osôb, v prospech ktorých svedčí duplicitné vlastníctvo, ktoré však majú vlastnú subjektivitu a je na ich vôli spôsob a ochrana ich vlastníckeho práva. Tak ako zapísal kataster poznámku v jeho neprospech, mohol tak učiniť aj v neprospech týchto tretích osôb. Žalobca za zákonný postup však považuje taký, na základe ktorého kataster nenahrádza vôľu tretích osôb bez ich vedomia, nevstupuje do súkromnoprávnych vzťahov nad rámec zákonného splnomocnenia a nezapisuje poznámku v prospech neexistujúcich osôb, konkrétne v prospech Československého štátu MNV. Podľa neho žalovaný pokiaľ supluje iných vlastníkov a pokiaľ je vlastníctvo sporné mali by to napadnúť práve tie fyzické osoby, ktorým svedčí duplicitný zápis a nemal by za nich konať kataster tým, že vyznačí poznámku v prospech Československého štátu. Podľa žalobcu orgán verejnej moci môže konať iba to , čo mu zákon umožňuje a to iba v jeho medziach. Poznámka v prospech Československého štátu z roku 2008 podľa neho v tomto čase bola poznámka zapísaná takým spôsobom, takým zápisom nie je. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 06.11.2015 vyjadril žalovaný, pričom poukázal na dôvody, ktoré uviedol v preskúmavanom rozhodnutí a na týchto zotrval. Navrhol súdu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zároveň žalovaný súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. K podanej výzve súdu podľa § 250f ods. 2 O.s.p. sa vyjadril aj právny zástupca žalobcu písomným stanoviskom zo dňa 07.12.2015 s tým, že súhlasil, aby krajský súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania. S poukazom na túto skutočnosť krajský súd dňa 26.02.2016 vyhlásil verejne rozsudok potom, čo podľa § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo vyvesené upovedomenie o vyhlásení rozhodnutia od 19.01.2016 do 26.02.2016. Z administratívneho spisu, ktorý na výzvu súdu predložil žalovaný mal súd bezpochyby preukázané, že prvostupňový správny orgán Okresný úrad Levoča, Katastrálny odbor Levoča dňa 07.04.2015 pod č. X 121/2014-1/Ga ako príslušný správny orgán rozhodol podľa § 59 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších zmien a doplnkov tak, že návrh zaevidovaný pod č. k. X 121/2014 G.. Q. U. zamietol. Výrok rozhodnutia odôvodnil správny orgán poukazom na zistený skutkový stav a zdôraznil, že žiadateľ sa domáhal zrušenia predmetnej obmedzujúcej poznámky z roku 2008 aj návrhom zo dňa 28.03.2011 na príslušnom Okresnom súde Spišská Nová Ves. Okresný súd rozsudkom pod č. 2C/48/2011 zo dňa 26.09.2013 žalobu zamietol a v odôvodnení citovaného rozsudku súd okrem iného uviedol, že údaje katastra, medzi ktoré patrí aj vyznačená obmedzujúca poznámka podľa § 39 ods. 2 Katastrálneho zákona sa považuje za hodnovernú a záväznú a dôvody jej vyznačenia nepominuli. Pozemok bol vyvlastnený a v súčasnosti preniká do novovytvorených parciel, ktoré sú už vo vlastníctve fyzických osôb. Súd teda prejudiciálne posúdil, že dôvody zápisu poznámky na LV č. XX k.ú. X. nepominuli a nie je možné predmetnú poznámku z listu vlastníctva vymazať a súdu neprináleží zrušiť obmedzujúcu poznámku na liste vlastníctva, ktorá bola vyznačená v súlade so zákonom. Predmetný rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves potvrdil Krajský súd v Košiciach rozsudkom 11Co/603/2013 zo dňa 02.07.2014. Správny orgán preto k obmedzujúcej poznámke uviedol, že do dňa rozhodnutia nepominuli dôvody na zrušenie obmedzujúcej poznámky zapísanej na LV č. XX k.ú. X.. O odvolaní žalobcu, ktoré obsahovalo identické skutočnosti ako sú uvádzané v podanej žalobe rozhodol Okresný úrad Prešov preskúmavaným rozhodnutím dňa 23.07.2015 pod č. Xo 21/2015/Mi tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Levoča, Katastrálny odbor zo dňa 07.04.2015. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na obsah prvostupňového rozhodnutia, ako aj na dôvody odvolania účastníka konania a argumentoval tým, že preskúmal rozhodnutie v súlade s ustanovením § 59 ods. 1 Správneho poriadku, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu. Zistil skutkový stav, z ktorého pri svojom rozhodnutí ďalej vychádzal. Žalovaný uviedol, že dňa 28.11.2014 bol prvostupňovému správnemu orgánu doručený návrh žalobcu na opravu chyby v katastrálnom operáte, obsahom ktorého bola žiadosť o výmaz poznámky podľa § 39 ods. 2 Katastrálneho zákona, pričom hodnovernosť údajov katastra bola spochybnená, nakoľko časť parcely E KN č. XXX/X o výmere 239 m2 bola vyvlastnená v prospech Československého štátu MNV v X. na základe rozhodnutia č. Výst. 3059/65 zo dňa 25.08.1965. Uvedená poznámka bola zapísaná na LV č. XX v k.ú. X. na parcele E KN č. XXX/X na základe rozhodnutia zo dňa 10.09.2008 č. X 60/2008 a zároveň týmto rozhodnutím bola vykonaná oprava zápisu výmery parcely č. E KN č. XXX/X o výmere 518 m2. Žalovaný preskúmal uvedené zápisy na LV č. XX a listiny, na základe ktorých boli vykonané, pričom sa oboznámil s kópiou katastrálnej mapy k.ú. X., identifikáciou parciel zo dňa 04.02.2015, podľa ktorej časť parcely mpč. XXX/ X je vysporiadaná v parcelách C KN č. XXX, XXX, XXX, XXX a XXX zapísaných na LV č. XXX a XXX a rozhodnutím č. Výst. 3059/65 zo dňa 25.08.1965. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v katastri nehnuteľnosti sú zapísané a v zbierke listín uložené právoplatné listiny, ktoré preukazujú vlastníctvo k tej istej nehnuteľnosti, resp. jej časti v prospech rôznych vlastníkov. Ako vyplýva z identifikácie zo dňa 04.02.2015 a kópie katastrálnej mapy s vyznačením stavu podľa bývalého pozemkového katastra časť parcely E KN č. XXX/X o výmere XXX m2 zodpovedá častiam parciel C KN č. XXX, XXX, XXX, XXX a XXX. Odvolací orgán mal k dispozícii právoplatný rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č. 2/48/2011, ktorý bol potvrdený rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach 11Co/603/2013, ktorým prejudiciálne súd posúdil otázku zápisu k poznámke na liste vlastníctva a uviedol, že nepominuli dôvody zápisu a nie je možné predmetnú poznámku vymazať z listu vlastníctva. Z uvedeného skutkového stavu podľa odvolacieho orgánu prvostupňový správny orgán správne vyvodil právny záver a v súlade s ustanovením § 39 ods. 2 Katastrálneho zákona ponechal zapísanú poznámku, pričom hodnovernosť údajov katastra nehnuteľností bola spochybnená duplicitnými údajmi k jednej a tej istej nehnuteľnosti, resp. k jej časti na základe právoplatného rozhodnutia č. Výst. 3059/65 z 25.08.1965 na jednej strane a na základe právoplatného rozhodnutia o dedičstve č. XXD XXX/XX na druhej strane. Po zápise práv na základe týchto listín došlo v katastri nehnuteľností k ďalším právnym zmenám a to na základe rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/19/04 bol vykonaný zápis okrem iných aj k parcele č. 202/1 v prospech účastníka konania (žalobcu) v celosti. Zápis nebol v súlade s listinou, nakoľko prvostupňový správny orgán zapísal k uvedenej parcele výmeru 279 m2, čo bolo v rozpore s touto listinou. Oprava výmery bola vykonaná na základe rozhodnutia č. X 60/2008, ktorým zároveň bola zapísaná poznámka podľa § 39 ods. 2 Katastrálneho zákona pod č. zmeny 71/08. Parcely C KN XXX/XXX, XXX/XXX a XXX sú zapísané v prospech fyzických osôb na LV č. XXX a XXX na základe zmlúv o zriadení práva osobného užívania a následne boli zapísané na základe predložených listín ďalšie právne zmeny. Žalovaný citoval príslušné ustanovenia správneho poriadku § 32 ods. 1 a § 46, ako aj príslušné ustanovenia § 5 ods. 3 a § 39 ods. 2 Katastrálneho zákona a poukázal na obsah ustanovenia § 29 ods. 3 Vyhlášky č. 461/2009 (vykonávacej vyhlášky). Účastník konania návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte, ktorým žiadal, aby poznámka na LV č. XX zapísaná nebola odôvodnil tým, že zápis poznámky je v rozpore s listinou t. j. rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/19/04 - 75 zo dňa 14.12.2005, ktorým určil jeho výlučné vlastníctvo k parcele E KN XXX/X o výmere 518 m2. Uvedený dôvod nie je možné akceptovať s poukazom na citované ustanovenie § 39 ods. 2 Katastrálneho zákona v spojení s ustanovením § 29 ods. 3 Vykonávacej vyhlášky upravujú situáciu, keď v katastri nehnuteľnosti je evidované duplicitné vlastníctvo, na ktoré ustanovenia žalovaný v závere rozhodnutia poukazuje. Nakoľko nebola preukázaná chyba v katastrálnom operáte postup prvostupňového správneho orgánu bol v súlade s citovanými ustanoveniami Správneho poriadku a Katastrálneho zákona, preto žalovaný ako odvolací orgán napadnuté rozhodnutie potvrdil. Z uvedených dôvodov, ktoré sú obsahom žaloby, ako aj z rozhodnutí správnych orgánov jednoznačne vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného podľa príslušných ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Občiansky súdny poriadok v § 244 ods. 1 upravuje, že v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť ( § 244 ods. 2,3 O.s.p. ). Podľa § 249 ods. 2 O.s.p., žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov upravuje, že správa katastra aj bez návrhu a/ opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra, b/ v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví v katastrálnej mape chybne zakreslené hranice pozemkov, c/ v súčinnosti so štátnymi orgánmi, obcami, notármi, ako aj s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví údaje katastra spôsobené chybami v písaní a počítaní a inými zrejmými nesprávnosťami v písomných vyhotoveniach právnych úkonov, vo verejných listinách a iných listinách. Podľa § 59 ods. 2 citovaného zákona, vlastníci a iné oprávnené osoby sú povinní pri oprave chýb v katastrálnom operáte poskytovať pravdivé a presné informácie a predkladať doklady na ich preukázanie; ak je to na opravu chýb v katastrálnom operáte nevyhnutné, sú povinní zúčastniť sa na tomto katastrálnom konaní. Podľa § 59 ods. 3 citovaného ustanovenia, ten, koho práv, záujmov chránených právom alebo povinností sa údaje katastra týkajú, môže kedykoľvek požiadať o odstránenie chýb v katastrálnom operáte. Správa katastra je povinná vykonať opravu do 30 dní, v osobitne odôvodnených prípadoch do 90 dní od doručenia písomnej žiadosti o opravu chýb. Podľa § 59 ods. 4 citovaného zákona, oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam; to neplatí, ak ide o opravu podľa § 59 ods. 1 písm. a/ a §78 ods. 1. Podľa § 59 ods. 5 citovaného zákona, na opravu chýb v katastrálnom operáte sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak sa oprava týka údajov uvedených v liste vlastníctva; to neplatí, ak ide o opravu výmery pozemku evidovaného v mape určeného operátu. S poukazom na dôvody, ktoré žalobca v žalobe uvádza je zrejmé, že namieta nesprávnosť zápisov jednotlivých listinných dôkazov, ktoré boli ním predložené správe katastra, avšak v tomto prípade je bezpochyby preukázané, že aplikácia týchto ustanovení, konkrétne § 59 ods. 1 až § 59 ods. 5 citovaného zákona v preskúmavanej veci do úvahy neprichádza. V súvislosti s námietkami žalobcu je potrebné súhlasiť s názorom správnych orgánov, že dôvody odvolania žalobcu, ako aj žalobné námietky uvádzané žalobcom v žalobe vo vzťahu k obsahu zapísaných listinných dôkazov a to rozsudku Okresného súdu Poprad pod sp. zn. 12C 19/04/75 zo dňa 14.12.2005, ako aj rozsudku 2C 48/2011 Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 26.09.2013 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 11Co 603/2013 - 157 zo dňa 02.07.2014, notárskej zápisnice XXD XXX/XX T. XXX/XX zo dňa 27.04.1999, ako aj zo samotného rozhodnutia Okresného národného výboru v Spišskej Novej Vsi, odbor výstavby č. Výst./3059/65 z 25.08.1965, z rozhodnutia správneho orgánu Správy katastra Levoča zo dňa 10.09.2008 pod č.: X 60/2008 a ďalších zápisov v katastri nehnuteľností súd považuje za právne irelevantné tvrdenie žalobcu, že žalovaný správny orgán konal v rozpore so zákonom, ako aj v rozpore s Ústavou SR, pretože z citovaných listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že zápis poznámky podľa § 39 Katastrálneho zákona v spojení s ustanovením § 29 ods. 3 Vykonávacej vyhlášky č. 461/2009 Z.z., ktorá platila v čase vydania predmetného rozhodnutia je v súlade so zákonom. Ako vyplýva z ustanovenia § 39 ods. 2 Katastrálneho zákona, správa katastra vyznačí v katastri poznámku aj o tom, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená. V súlade s ustanovením § 29 ods. 3 Vykonávacej vyhlášky č. 461/2009 Z.z. ku katastrálnemu zákonu preto bolo povinnosťou správy katastra v čase zistenia uvedených skutočností zapísať v takýchto prípadoch, keď v katastri nehnuteľností je evidované duplicitné vlastníctvo, predmetnú poznámku. Opodstatnenosť zápisu uvedenej poznámky na liste vlastníctva č. XX k.ú. X. v zmysle citovaného ustanovenia § 39 ods. 2 Katastrálneho zákona je opodstatnené aj preto, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená právoplatným rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves 2C 48/2011 zo dňa 26.09.2013, ktorý bol potvrdený odvolacím Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 11Co/603/2013 - 157 dňa 02.07.2014. V uvedenom rozsudku súd prejudiciálne posúdil otázku dôvodnosti zápisu poznámky na LV a jednoznačne vyslovil právny názor, že nepominuli dôvody uvedenia tejto poznámky na LV a nie je možné predmetnú poznámku ani vymazať z LV a to práve s poukazom na existenciu duplicitného vlastníctva k časti spornej nehnuteľnosti E KN XXX/X k.ú. X.. Žalobca preto bezdôvodne namieta, že rozhodnutie Okresného úradu Prešov, Odbor opravných prostriedkov vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj z nedostatočného zistenia skutkového stavu, z ktorého vychádzali správne rozhodnutia tak prvostupňové, ako aj rozhodnutie žalovaného, ktoré je podľa žalobcu v rozpore s obsahom spisov a je nedostačujúce pre posúdenie veci. Tieto dôvody podľa názoru súdu neboli preukázané v tomto konaní, pretože správny orgán rozhodoval o odvolaní potom, ako prvostupňový správny orgán správne zamietol návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte, pretože z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že v katastri nehnuteľnosti boli zapísané a v zbierke listín uložené právoplatné listiny, ktoré preukazujú vlastníctve právo k tej istej nehnuteľnosti, resp. k jej časti po výmere XXX m2, ktoré zodpovedá častiam parciel C KN XXX, XXX, XXX, XXX a XXX k.ú. X., ktoré sú zapísané v prospech fyzických osôb a evidované sú na LV č. XXX a XXX k.ú. X.. Ide o časť parcely E KN XXX/X, ktorá bola o celkovej výmere 518 m2 zapísaná na základe rozhodnutia Správy katastra v Levoči v prospech žalobcu pod č.k. X 60/2008 10.09.2008 potom, ako bolo Správe katastra Levoča predložené dedičské rozhodnutie, ako aj rozsudok Okresného súdu v Poprade pod sp. zn. 12C/19/04-75 zo dňa 14.12.2005. Uvedeným rozhodnutím Správa katastra Levoča ako správny orgán opravila údaje, ktoré boli v rozpore s verejnými listinami a zároveň zapísala podľa ustanovenia § 39 ods. 2 Katastrálneho zákona poznámku, pretože hodnovernosť uvedených údajov k práve k nehnuteľnostiam bola spochybnená práve predložením uvedených listinných dôkazov. Aj súd je toho názoru, že z popísaného skutkového stavu vyvodili správne orgány správny právny záver a v súlade s ustanovením § 39 ods. 2 Katastrálneho zákona ponechali zapísanú poznámku z dôvodu, že hodnovernosť údajov katastra nehnuteľností bola spochybnená duplicitnými údajmi k jednej a tej samej nehnuteľnosti, resp. jej časti na základe vydaného právoplatného rozhodnutia č. Výst. 3059/65 zo dňa 25.08.1965 a to na jednej strane a na druhej strane predloženými listinnými dôkazmi, ktorými bol jednak rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/19/04 z 14.12.2005, ako aj uznesenie o dedičstve č. XXD XXX/XX. Predloženie týchto listinných dôkazov vlastne spôsobilo situáciu, keď vykonaný zápis na parc. č. XXX/ X v prospech žalobcu na základe rozsudku Okresného súdu Poprad bol v rozpore s listinou, ktorá bola predložená ako právoplatné rozhodnutie č. Výst. 3059/65 z 25.08.1965, na základe ktorých listinných dôkazov správny orgán v rozpore s touto listinou zapísal k uvedenej parcele výmeru 279 m2. Tento nesprávny zápis bol opravený rozhodnutím Správy katastra Levoča z roku 2008 pod č. X 60/2008, avšak v tejto súvislosti musela byť zapísaná poznámka podľa § 39 ods. 2 Katastrálneho zákona, pretože okrem tohto zápisu boli na časti parcely E KN XXX/X evidované aj parcely C KN č. XXX, XXX, XXX, XXX a XXX zapísané v prospech fyzických osôb na príslušných listoch vlastníctva č. XXX a XXX na základe zmlúv o zriadení práva osobného užívania, ktoré vlastne boli prienikom parcely č. XXX/X, ktorej vlastníctvo bolo zapísané výlučne na žalobcovi na základe rozsudku Okresného súdu Poprad, ako aj na základe uznesenia o dedičskom konaní. Žalobca ani potom, čo podal návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte, ktorým žiadal, aby uvedená poznámka na LV č. XX bola vymazaná, nepreukázal jednoznačne skutočnosti, ktoré by viedli k výmazu tejto poznámky, pretože s poukazom na príslušné ustanovenie, ktoré bolo už súdom vyššie citované - § 39 ods. 2 Katastrálneho zákona správny orgán vyznačí v katastri poznámku o tom, že hodnovernosť údajov o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená. V súlade s obsahom ustanovenia § 29 ods. 3 Vyhlášky č. 461/2009 Z.z., ktorou sa katastrálny zákon vykonáva vyplýva, že hodnovernosť údajov katastra podľa § 39 ods. 2 Katastrálneho zákona je spochybnená, ak je v katastri zapísané duplicitné alebo viacnásobné vlastníctvo nehnuteľností. Práve na základe týchto skutočností nemohlo dôjsť k akceptácii návrhu podaného žalobcom na katastrálny úrad na výmaz poznámky podľa príslušného ustanovenia § 39 ods. 2 Katastrálneho zákona. Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania po súhlase účastníkov konania, aby takto mohol konať a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu bol v súlade so zákonom. Základom preskúmavacieho konania, ako už súd vyššie uviedol podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupu správnych orgánov, ako to vyplýva z ustanovenia § 247 a nasledujúcich ustanovení O.s.p. je preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu - Okresného úradu v Prešove, Odbor opravných prostriedkov, ktorý svojim rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Poprad, ktorý podľa § 59 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností zamietol návrh žalobcu o opravu chyby v katastrálnom operáte, ktorý bol zaevidovaný na Okresnom úrade Levoča, odbor katastrálny pod č. X 121/2014-1/Ga, ktorý dňa 07.04.2015 vydal rozhodnutie, ktoré na základe odvolania žalobcu žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil ako rozhodnutie správne a vydané zákonne. Na tomto zotrval žalovaný aj v písomnom vyjadrení k podanej žalobe a s týmto záverom žalovaného, ako aj postupom, ktorý predchádzal samotnému vydaniu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu sa aj súd v celom rozsahu stotožnil. Súd na základe predložených listinných dôkazov a s poukazom na vyššie citované ustanovenia tak Zákona o katastri nehnuteľností, ako aj Vykonávacej vyhlášky č. 461/2009 Z.z. ku katastrálnemu zákonu, ktoré boli účinné v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, bezpochyby dospel k názoru, že uvedené listinné dôkazy boli dostatočným podkladom na vydanie rozhodnutí správnych orgánov, ktoré boli vydané v súlade s citovanými ustanoveniami uvedených zákonov. Z týchto skutočností mal súd za preukázané, že správny orgán v predmetnej veci postupoval bezpochyby v súlade so zákonom, keď návrhu žalobcu o opravu chyby, ktorý podal na príslušný správny orgán Okresný úrad Levoča o opravu chyby v katastrálnom operáte zaevidovanú pod č. konania X 121/2014 zamietol podľa § 59 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. ako návrh neoprávnený, nakoľko neboli splnené podmienky s poukazom na príslušné ustanovenia katastrálneho zákona. Správny orgán nebol v predmetnej veci oprávnený vykonať opravu chyby v katastrálnom operáte na základe návrhu žalobcu, pretože takýmto rozhodnutím by zasiahol do súkromnoprávnych vzťahov týkajúcich sa vlastníckych práv a správnemu orgánu takáto právomoc ani neprislúcha. Spor o týchto otázkach je výslovne v kompetencii a právomoci súdov v občianskom konaní. Krajský súd sa vo svojom rozhodnutí stotožnil s argumentáciou správnych orgánov, že oprava chýb v katastrálnom operáte je špecifický právny inštitút, ktorého cieľom je opraviť údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou, alebo inou listinnou alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov z katastra, čo nie je uvedený prípad žalobcu, pretože tento žiadal o výmaz poznámky, ktorú nemožno v zmysle príslušných ustanovení katastrálneho zákona, ako aj vykonávacej vyhlášky vymazať. Dôvody, ktoré uviedol žalovaný ako odvolací správny orgán, pričom sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu, považuje aj súd za hodnoverné a správne aplikované. Krajský súd sa stotožnil s názorom správnych orgánov, že ak sa žalobca nestotožňuje so zápisom vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, môže sa domáhať nápravy inými prostriedkami a to podanou žalobou na príslušnom súde v občianskoprávnom konaní. Z uvedených dôvodov preto krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. po preskúmaní žalobným dôvodov dospel jednoznačne k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. z dôvodu, že žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaný nemá právo na náhradu trov konania tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Vo veci senát krajského súdu rozhodol jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.