Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6Sd/86/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015201064 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015201064.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa G. G., bytom K. č. XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, o invalidný dôchodok takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. augusta XXXX. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.08.2015 odporkyňa podľa § 70 ods. 1, § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákona“ ) priznala navrhovateľovi od 01.09.2014 invalidný dôchodok v sume 182,00 Eur mesačne, ktorý podľa § 82 zákona a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodina Slovenskej republiky č. 295/2014 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty od 01.01.2015 zvýšila na sumu 184,70 Eur mesačne. Rozhodnutie odôvodnila citovaním ustanovenia § 70 ods. 1 zákona podľa ktorého, nárok na invalidný dôchodok vzniká ak sa poistenec stal invalidným, získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 zákona a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Dôvodila, že za invalidného bol navrhovateľ uznaný z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné a výsledok jeho posúdenia je uvedený v Lekárskej správe zo dňa 07.07.2015. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočnosti, ktoré boli preukázané počas konania o priznanie invalidného dôchodku. Ďalej uviedla, že potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, pred 01. septembrom 2014 navrhovateľ získal 8 012 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia (ďalej len „osobný list“). Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona považujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Podľa § 60 ods. 9 zákona rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu vzniku invalidity získal navrhovateľ XX rokov a XXX dní z obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Ku dňu vzniku invalidity splnil aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok, čím mu vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona zo dňa 01. septembra 2014. Konštatovala, že suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 2 zákona, ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce obdobie sa určilo v súlade s § 63 ods. 6 zákona ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok, sú to kalendárne roky 1988 až 2013. Do rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky, počas ktorých poistenec získal 365 (366) dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku po 31. decembri 2007 priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno urči t osobný mzdový bod. Osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie, a všeobecného vymeriavacieho základu uvedeného v prílohe č. 3 k zákonu a v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za kalendárne roky po kalendárnom roku 2002. Poistencovi, ktorý v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 zákona, patrí za takýto kalendárny rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka podľa § 255 ods. 3 zákona. Pretože navrhovateľ získal náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, preukázal dobu štúdia, ktorá sa hodnotí ako zamestnanie a získal dobu inej vojenskej služby alebo dobu civilnej služby v kalendárnom roku Y. XXX dní, v kalendárnom roku XXXX XXX dní, v kalendárnom roku XXXX XX dní, v kalendárnom roku XXXX XXX dní, v kalendárnom roku XXXX XX dní, v kalendárnom roku XXXX XX dní, v kalendárnom roku XXXX XX dní, v kalendárnom roku XXXX XX dní, v kalendárnom roku XXXX XX dní, patrí mu za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu X,X. Y. osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je XX,XXXX. F. uviedla, že v rozhodujúcom období úhrnom získal navrhovateľ X XXX dní dôchodkového poistenia, to znamená XX,XXXX rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod, je 0,8701. Podľa § 63 ods. 4 písm. b/ zákona sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta v roku 2014 18 % z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,8935. Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, k 01. septembru 2014 získal navrhovateľ X XXX dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona navrhovateľ dosiahne dovŕšením XX rokov veku, XX.októbra XXXX. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku získal X XXX dní, spolu s obdobím dôchodkového poistenia XX XXX dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje XX,XXXX rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 01.septembru 2014 je podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 469/2013 Z.z., ktorým sa určila suma aktuálnej dôchodkovej hodnoty na rok 2014, XX,XXXX Eur. Suma invalidného dôchodku je XXX,XX Eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Priemerný osobný mzdový bod 0,8935 x 43,0466 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 10,2524 x 45 % = 177,50 Eur mesačne. V závere konštatovala, že suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 4,50 Eur mesačne (o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. g) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z.z.) na 182,00 Eur mesačne. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zvyšuje od 1. januára 2015 o 2,70 Eur mesačne (o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. g) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z.z.) na 184,70 Eur mesačne. Obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku (zvýraznené tučným písmom), sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body sú uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Súčasťou odôvodnenia rozhodnutia je aj posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné, ktorý tvorí II. časť Lekárskej správy zo 07. júla 2015. Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia odporkyne. Žiadal prehodnotenie invalidity na základe všetkých odborných nálezov a dôvodil, že v Lekárskej správe posudkový lekár uvádza na základe odborných nálezov okrem iného aj závažnú systolickú dysfunkciu ľavej komory. Prekvapilo ho, že pri jeho zdravotnom stave mu posudkový lekár doporučil prácu údržbára, skladníka alebo pomocného robotníka. Podľa jeho názoru s takouto závažnou chorobou srdca ho nikto nezamestná. K opravnému prostriedku navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa písomným podaním zo dňa 18.11.2015, v ktorom popísala doterajší priebeh konania, poukázala na dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a poverený zástupca odporkyne navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne a zákonne potvrdiť. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ustanovenia § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Podľa ustanovenia § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa ustanovenia § 250l ods. 1,2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250 a. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul právneho zástupcu odporkyne, oboznámil sa s obsahom dávkového a posudkového spisu odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Súd vec prejednal podľa § 250g ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa, ktorému predvolanie na pojednávanie bolo riadne a včas doručené. Navrhovateľ svoju neprítomnosť ospravedlnil písomným podaním zo dňa 18.01.2016 a žiadal, aby súd vec prejednal bez jeho prítomnosti. Z obsahu dávkového spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 07.07.2015 požiadal odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku. Na základe tejto žiadosti bol posúdený jeho zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné výsledkom, ktorého je Lekárska správa a odborný posudok o invalidite zo dňa 07.07.2015. Posudkový lekár sociálneho poistenia v odbornom posudku o invalidite popísal odborné nálezy predložené navrhovateľom, ich diagnostické závery, na základe ktorých ako rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovil choroby obehovej sústavy zaradené do kapitoly IX, oddiel A, položka 1, písm. b/ s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Posudok odôvodnil tým, že navrhovateľ má v rodinnej anamnéze náhle úmrtie otca. Dňa 26.07.2014 doma v záhrade odpadol, bola mu podaná laická prvá pomoc. Po príchode rýchlej záchrannej pomoci obraz komorovej fibrilácie, obnovená akcia srdca. Prijatý na Interné oddelenie v Humennom, odkiaľ bol preložený do VÚSCH v Košiciach pre podozrenie na akútny koronárny syndróm. Tento nebol potvrdený. Diagnostická katetrizácia ukázala na normálny koronarografický nález. Echokardiografia vykazuje obraz dilatačnej kardiomyopatie zo závažnou systolickou funkciou ľavej komory s ejekčnou frakciou 30-35%. Doporučená implantácia ICD, ktorá bola aj vykonaná. Aktuálne klinický stav kompenzovaný pri bežnej námahe sa nezadýchava, bez palpitácii a synkopy. Celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovil preto 45% a konštatoval, že navrhovateľ je invalidný podľa § 70 ods. 1 zákona. Na základe opravného prostriedku navrhovateľa bol opätovne posudzovaný jeho zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne ústredie, pracovisko Košice, výsledkom ktorého je Lekárska správa a Odborný lekársky posudok zo dňa 03.11.2015. Posudkový lekár v Odbornom lekárskom posudku popísal odborné nálezy a ich diagnostické závery na základe ktorých konštatoval u navrhovateľa choroby: dilatačná kardiomyopatia kardiálne kompenzovaná, NYHA II, stav po komorovej fibrilácii s potrebou KPR, primoimplantácia ICD bez recidívy arytmie. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovil choroby obehovej sústavy zaradené do kapitoly IX, oddiel A, položka 1, písmeno b s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Posudok odôvodnil tým, že navrhovateľ s bezvýznamnou anamnézou v júli 2014 bol hospitalizovaný vo VÚSCH pre stav po úspešnej kardiopulmonálnej resuscitácii pre srdcovú arytmiu a bezvedomie. Po kompletnom kardiologickom vyšetrení je zistená kardiomyopatia s následnou implantáciou kardistimulátora dňa 30.07.2014 v rámci sekundárnej prevencie. Odvtedy je pravidelne sledovaný a liečený kardiologickou ambulanciou. Podľa objektívneho funkčného kardiologického vyšetrenia ide o kardiomyopatiu s poklesom výkonu pri stredne ťažkom zaťažení. Na základe toho konštatoval, že navrhovateľ je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa ustanovenia § 71 ods. 1,2 zákona, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Podľa ustanovenia § 71 ods. 4 zákona, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa ustanovenia § 71 ods. 5,6,7 zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení zákona je zrejmé, že poistencovi môže byť priznaný nárok na invalidný dôchodok, ak splní podmienky uvedené v § 70 ods. 1 a § 71 zákona. Jednou z týchto podmienok je podmienka medicínska, t. j., aby pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav mal poistenec pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje a určuje v rámci posudkovej činnosti posudkových lekárov sociálneho poistenia podľa § 153 zákona, na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, ako aj komplexných funkčných vyšetrení a ich diagnostických záverov, ktoré predkladá v konaní navrhovateľ. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje podľa druhu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí podľa prílohy č. 4 zákona. Odporkyňa v danom prípade postupovala podľa vyššie citovaných ustanovení zákona pri posudzovaní žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok. Posudkoví lekári sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne pobočka Humenné a ústredie pracovisko Košice vyhotovili odborné posudky o invalidite, v ktorých dospeli k rovnakému posudkovému záveru a to, že navrhovateľ je podľa § 71 ods. 1 zákona invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Ako vyplýva z týchto odborných posudkov o invalidite rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľa boli choroby obehovej sústavy zaradené do kapitoly IX, oddiel A, položka 1, písmeno b/ prílohy č. 4 zákona. Podľa prílohy č. 4 zákona do vyššie uvedenej kapitoly sú zaradené choroby obehovej sústavy ( IX), srdcové choroby (oddiel A) vrodené alebo získané chlopňové chyby, ischemická choroba srdca, kardiomyopatie, stavy po srdcovom infarkte, stavy po myokartitíde, stavy po reumatických ochoreniach a iné, (položka 1) s poklesom výkonu pri stredne ťažkom zaťažení (napr. chôdza 4-5 km/ h, stredne ťažká telesná práca) maximálna záťaž 75 W - NYHA II, kde je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená v rozsahu od 35 do 45%. Toto zaradenie zdravotného postihnutia zodpovedá odborným nálezom z kardiologickej ambulancie, kde je konštatované stav po komorovej fibrilácii s KPR (6/2014), primoimplant. ICD (7/2014), bez recidívy synkopy či tachyarytmie, t. č. stim. funkcia AAIR, chronická porucha vnútrokomorového vedenia, dilatač. KMP, kard. komp. NYHA II, stav po flebotrombóze ľavej dolnej končatiny, trombofília v dokum. Posudkoví lekári sociálneho poistenia podľa odborných lekárskych nálezov stanovili u navrhovateľa maximálnu hornú hranicu percentuálneho rozpätia pri danom zdravotnom postihnutí a to 45%. Podľa ustanovenia § 73 ods. 2 zákona, suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta štvrtá veta platia rovnako. Odporkyňa pri určení sumy invalidného dôchodku navrhovateľa postupovala v súlade s vyššie citovaným ustanovením zákona a určila sumu invalidného dôchodku ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť 45%, priemerného osobného mzdového bodu 0,8935, aktuálnej dôchodkovej hodnoty 10,2524 a počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia t.j. 43,0466 rokov, čo predstavuje sumu 177,50 Eur mesačne. Sumu invalidného dôchodku odporkyňa ďalej podľa § 82 zákona, § 1 písm. g/ Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z. z. a § 1 písm. g/, Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z. z. zvýšila na sumu 184,70 Eur mesačne. Podľa § 209 ods. 1,2 a 4 zákona, rozhodnutie organizačnej zložky sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Súd po preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky zákonom požadované kritéria uvedené v § 209 zákona. Z odôvodnenia rozhodnutia Odborných lekárskych posudkov o invalidite, ktoré tvoria jeho neoddeliteľnú súčasť je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie a akými úvahami bola odporkyňa vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Posudkoví lekári sociálneho poistenia dôsledne zhodnotili všetky odborné nálezy predložené navrhovateľom v konaní a posudok dostatočne a presvedčivo odôvodnili. Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne a zákonné potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal a odporkyňa aj pri úspechu v konaní nemá právo zo zákona na náhradu trov konania. Preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.