Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6Sp/5/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200232 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8016200232.1 Rozhodnutie Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor, Konštantínova 6, Prešov, za účasti Y. H., bytom S. XXXX/XX, R. o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č. V6407/2015-Mt zo dňa 19. januára 2016 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. V V6407/2015-V zo dňa 19. januára 2016. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 19.01.2016 odporca ako správny orgán príslušný podľa § 18 ods. 2 písm. a/ a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“) a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) v konaní o povolenie vkladu vecného práva do katastra nehnuteľností na základe Záložnej zmluvy č. 262/2015-RAČ uzavretej medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a Y. H. ako záložcom podľa § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona rozhodol tak, že návrh na vklad Záložnej zmluvy č. 262/2015-RAČ zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 21.09.2015 mu bol predložený návrh na vklad vecného práva - záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorého prílohou bola aj Záložná zmluva č. 262/2015- RAČ zo dňa 14.08.2015. Predmetom záložnej zmluvy je zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam v k.ú. R. zapísaných na LV č. XXXX a XXXXX, byt č. 5, vchod XX, X.p súp. č. stavby XXXX a podielu na spoločných častiach a zriadeniach bytového domu a na pozemku CKN XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 vo veľkosti XX/XXXX. Záložca je v predmetnej záložnej zmluve zastúpený splnomocnencom a to ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava, ktoré záložcu zastupuje na základe plnej moci zo dňa 21.11.2013. Ďalej uviedol, že z obsahu predloženej dohody o splnomocnení je zrejmé, že záložca, ktorý je aj dlžníkom podľa zmluvy o úvere nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, pretože podpísal formulárovú typovú zmluvu, ktorej samotný obsah dlžník vôbec nemohol ovplyvniť. Týmto nastal konflikt podľa ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať (jeho) právne záležitosti. To, že záložný veriteľ vybral konkrétne „svoje“ občianske združenie je v kontexte predmetu a obsahu splnomocnenia prejavom jasného konania veriteľa a splnomocnenca v zhode, čo opäť potvrdzuje porušenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K uvedenému úsudku dospel aj s prihliadnutím na všetky dostupné podklady a to vrátane informácií, ktoré sú správnemu orgánu známe z doterajších úradných konaní so záložným veriteľom, ako aj z doterajšej rozhodovacej činnosti súdov. Citoval ust. § 22 ods. 1 a 2, § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že splnomocnenie osoby, ktorú spotrebiteľovi (dlžníkovi) vyberie veriteľ je v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o čom rozhodoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (rozsudok sp.zn. 10Sžr 19/2010). Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžr 150/2012, ktorý vyslovil právne vety, že ak splnomocniteľovi - úverovému dlžníkovi je odňatá možnosť určiť a vybrať si osobu splnomocnenca a osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch spoločnosti, ktorá poskytla úver, táto spoločnosť (správne skutočnosť) sama o sebe musí nutne vyvolávať pochybnosti u konajúceho správneho orgánu o tom, či výkon práv a povinností splnomocnenca pri uzavretí záložnej zmluvy je skutočne v medziach jeho riadneho zastupovania záujmov úverového dlžníka. Ďalej argumentoval, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vyššie citovanom rozsudku uviedol, že posudzovaná dohoda o splnomocnení sa priamo viaže k zmluve o zriadení záložného práva a tým je nutné ju subsumovať pod všetky zásady Európskej únie aplikovateľné pri ochrane spotrebiteľa. Poukázal na smernicu Rady Európskej únie č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky neuplatňovali v zmluvách, pričom pod jej režim súdny dvor explicitne zaradil právne vzťahy vyplývajúce z úverových zmlúv uzatvorených nebankovými spoločnosťami. Uviedol, že je nepochybné, že v danej veci existencia zmluvy o zriadení záložného práva a s ňou súvisiaca dohoda o splnomocnení je primárne vyvolaná finančnými aktivitami záložcu a ich vzťah k zabezpečovanému úveru je možné označiť ako subsidiárny a akcesorický. Právne vzťahy riešené v zmluve o úvere, dohode o plnomocenstve a následne v záložnej zmluve sú právnymi vzťahmi so spotrebiteľských zmlúv. Citoval § 52 ods .1 a 2, 3 a 4, § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka a argumentoval, že vzhľadom k vyššie uvedenému s prihliadnutím na doterajšiu prax je toho názoru, že v riešených právnych vzťahoch došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a teda ide o neprijateľné podmienky. V rovne ochrany spotrebiteľa aj keď je dohoda o splnomocnení zaradená na samostatnej listine, ide o štandardnú typovú zmluvnú podmienku, ktorej znenie nemohol spotrebiteľ ovplyvniť, preto je vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá je absolútne neplatná. Poukázal na § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa je neplatný. V tejto súvislosti konštatoval, že predložená zmluva o zriadení záložného práva je taktiež podpísaná splnomocnencom a preto je neplatná. V závere citoval ust. § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona a konštatoval, že podmienky na vklad stanovené zákonom čo do platnosti zmluvy neboli splnené a preto rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia odporcu. Citoval ust. § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku a uviedol, že je toho názoru, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa podľa riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potencionálna možnosť takéhoto rozporu. Ďalej uviedol, že pre správny orgán platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci. Podľa ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie; pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Povinnosť spoľahlivo zistiť skutkový stav vyplýva aj z ust. § 46 Správneho poriadku. Je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu vychádza len z ničím nepodložených predpokladov, čo dokazuje aj samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a preto konštatoval, že odporca si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Dôvodil, že ustanovenia Správneho poriadku sú podľa § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona plne aplikovateľné aj na katastrálne konanie, konkrétne aj konanie o povolení vkladu vecného práva do katastra nehnuteľností. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Ďalej argumentoval, že dohoda o splnomocnení je samostatne existujúcim dvojstranným právnym úkonom, kde jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva, žeby bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu odporcu tiež nevyplýva, žeby veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Odporca nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Uviedol, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí neobstojí. Uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Ak odporca z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojim spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácia ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná, pretože medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol odporca povinný preukázať. Záver odporcu, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa je hrubo rozporný s obsahom správneho spisu. Nestotožnil sa v názorom odporcu, ktorý poukazuje na absolútnu neplatnosť dohody v splnomocnení podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa jeho názoru dohodu o splnomocnení nemožno požadovať za spotrebiteľskú zmluvu a tým nemožno aplikovať § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravujúcich neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Na základe týchto skutočností namietal, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne právne posúdil dohodu o splnomocnení, v dôsledku čoho vydal nezákonné rozhodnutie. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach v § 492 ods. 1 upravuje, že konanie podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Opravný prostriedok navrhovateľa bol podaný odporcovi dňa 22.02.2016 a postúpený správnemu súdu dňa 01.04.2016 t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd postupoval ďalej v konaní podľa ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016. Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Súd vec pojednával podľa § 250g ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov konania. Navrhovateľ a odporca svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili písomnými podaniami zo dňa 14.09.2016 a 09.09.2016. Súhlasili s tým, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti. Na pojednávanie sa nedostavil ani účastník konania Slavomíra Jendrušová, ktorej predvolanie na pojednávanie bolo súdom doručované. Zásielka sa vrátila súdu nevyzdvihnutá v odbernej lehote dňa 03.10.2016 Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ podal odporcovi dňa 21.09.2015 návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 262/2015-RAČ do katastra nehnuteľností. Prílohou tohto návrhu bola aj samotná zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a Slavomírou Jendrušovou ako záložcom, zastúpeným na základe dohody o splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava. Z čl. I záložnej zmluvy vyplýva, že predmetom záložnej zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX. a XXXXX v k.ú. R.. Podľa čl. II predmetnej zmluvy, zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k podielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I tejto zmluvy v prospech záložného veriteľa - navrhovateľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 808800778 zo dňa 21.11.2013 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka. Obsah administratívneho spisu tvorí aj dohoda o splnomocnení uzavretá medzi J. K. ako splnomocniteľom a ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava ako splnomocnencom. Dohoda o splnomocnení bola bol podpísaná jej účastníkmi dňa 21.11.2013, pričom túto dohodu podpisoval Y. H. v Prešove a ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci v Bratislave. Z obsahu tejto dohody vyplýva, že bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonaných v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou s navrhovateľom. Ďalej je uvedené, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností v tomto rozsahu, ako aj vo veciach rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru, všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní s navrhovateľom združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečovaní svojho záväzku združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 522 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií. V predmetnej dohode o splnomocnení je ďalej označenie nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom záložného práva. Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona, vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona, účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 30 ods. 2 Katastrálneho zákona, konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania. Podľa § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona, návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje a) meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu; obchodné meno, názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu, b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný, c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia sa všetky právne úkony. Podľa § 30 ods. 5 Katastrálneho zákona, prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú: a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k pozemku, d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3, e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe. Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Podľa § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona, pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách vyššie citovaných zákonných ustanovení aj s prihliadnutím na námietky navrhovateľa uvedené v opravnom prostriedku a dospel k záveru, že odporca ako orgán verejnej správy postupoval v rámci svojich kompetencií a v súlade so zákonom. V rámci rozhodovacieho procesu je v kompetenciách správneho orgánu aj posudzovanie náležitostí predložených zmlúv z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona, kde okrem iného posudzuje a prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Jednou z takýchto skutočností je aj plnomocenstvo udelené účastníkom konania. Je nesporné, že dohoda o splnomocnení, ktorá tvorí obsah administratívneho spisu je dvojstranným právnym úkonom, ktorý sa podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Samotná dohoda o splnomocnení je vyhotovená v predtlačenom formulári, kde je vopred určený splnomocnenec - združenie ProHelp a z textu tohto splnomocnenia vopred predtlačeného je zrejmé, že udelenie plnomocenstva sa týka zmluvy o úvere uzavretej s navrhovateľom. Súd sa v danom prípade stotožňuje s právnou a skutkovou argumentáciou odporcu uvedenou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, z ktorej vyplýva, že v konaní pred správnym orgánom a pred tunajším súdom v totožných veciach týkajúcich sa navrhovateľa a návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností je zrejmé, že existencia zmluvy o zriadení záložného práva a s ňou súvisiaca dohoda o splnomocnení je primárne vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa a ich vzťah k úveru je možné označiť ako subsidiárny a akcesorický. Tak ako odporca aj súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžr 150/2012 zo dňa 11.06.2013 v totožnej veci, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že dohoda o splnomocnení v takomto prípade sa prejednáva a subsumuje pod režim úniového práva ochrany spotrebiteľa. Z odôvodnenia tohto citovaného rozsudku ďalej vyplýva, že správne súdnictvo je ovládané dispozitívnou zásadou obmedzenou koncentračnou zásadou, z čoho vyplýva legitímne očakávanie účastníkov súdneho prieskumu, že konajúci súd neprekročil rámec žalobných námietok navrhovateľa a nevyhlásil prekvapivé právne názory, tzn. právne názory ani účastníkmi nepožadované. Avšak úniová zásada lojality núti súdy, aby vo vnútroštátnom konaní poskytli tak vysoký stupeň ochrany úniových práv ako je v Európskej únii deklarovaný, hoci o jej ochranu účastníci výslovne nepožiadali. Obdobný záver zdôraznil súdny dvor prostredníctvom svojho rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom Telekomunicaciones sp.zn. C-40/08 bod 32, keď pre oblasť súdnej ochrany pripustil, že vnútroštátny súd má aj bez návrhu posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky. V predmetnej veci, ktorá je totožná aj s prejednávaným prípadom konštatoval, že dohoda o splnomocnení bola zachytená do formulárovej (alebo predtlačenej) listinnej predlohy kedy dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody a preto jeho možnosť, aby vopred určeného zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil záujmy splnomocniteľa bola už v takejto dohode nielenže obmedzená, ale priamo bola odňatá. Obdobné závery je možné vyvodiť aj z judikatúry súdneho dvora, ktorý prostredníctvom rozsudkov zo dňa 26.10.2006 Mostaza Claro sp.zn. C-168/05 bod 25 zo dňa 04.06.2009, Pannon GSM sp.zn. C-243/08 bod 22 a zo dňa 06.10.2009 Austur com Telekomunicaciones sp.zn. C-40/08 bod 29 vyslovil právny názor zavedený smernicou č. 93/13, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Práve takéto znevýhodnené postavenie jednej zo zmluvných strán zaväzuje členské štáty stanoviť, aby nekalé podmienky podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa. Na základe uvedeného Najvyšší súd konštatoval, že v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa na takúto dohodu o splnomocnení nevzťahuje výnimka majúca základ v individuálne dohodnutých neprijateľných podmienkach (vopred v podstatných častiach navrhnutá, pripravená, naoktrojovaná a tým minimalizovaná slobodu prejavu vôle splnomocniteľa). Preto vyvodil záver, že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle účastníka konania, ale naopak iba z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa a preto ani následné deklarovanie vôle dlžníka ako záložného veriteľa, že sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sa nezakladá na zistenej realite. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Nepochybným základom existencie uvedených rozporov v danom prípade je to, že združenie ProHelp hoci malo svedomito naplniť a hájiť záujmy splnomocniteľa, tak obsahom plnomocenstva bola realizácia zabezpečenia záväzku dlžníka z úverového vzťahu voči navrhovateľovi, to znamená také konanie, ktoré nie je možné označiť, že je vždy v záujme splnomocniteľa, ale naopak je ku prospechu navrhovateľa. Najvyšší súd Slovenskej republiky v citovanom rozsudku sp.zn. 1Sžr 150/2012 vyslovil právne vety, že ak splnomocniteľovi - úverovému dlžníkovi je odňatá možnosť určiť a vybrať si osobu splnomocnenca a osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch spoločnosti, ktorá poskytla úver, táto skutočnosť sama osebe musí nutne vyvolávať pochybnosti konajúceho katastrálneho orgánu o tom, či výkon práv a povinností splnomocnenca pri uzavretí záložnej zmluvy je skutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov úverového dlžníka. Vzhľadom na okolnosti a zistené skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu odporcu nesporne vyplýva, že v prípade uzatvárania dohody o splnomocnení je konanie splnomocniteľa v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Základom existencie týchto rozporov je to, že združenie ProHelp hoci malo svedomite naplniť a hájiť záujmy splnomocniteľa, podľa obsahu plnomocenstva realizuje zabezpečenie záväzku dlžníka z úverového vzťahu voči spoločnosti Pohotovosť s.r.o. - navrhovateľa. Takéto konanie nie je možné označiť za konanie v záujme splnomocniteľa, ale naopak v prospech navrhovateľa. V danom prípade aj z väčšieho množstva totožných konaní vedených pred tunajším súdom je nesporné, že osoba splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci vystupuje vo viacerých úverových obchodoch navrhovateľa a uzatvára zmluvy o zriadení záložného práva za navrhovateľových - veriteľových dlžníkov. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, ak odporca zamietol podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností rozhodol v súlade so zákonom. Krajský súd na základe vyššie uvedených dôvodov podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako vecne správne a zákonné potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporca aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.