Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1S/13/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200248 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8016200248.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a sudkýň JUDr. Evy Slávikovej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu BHJ, a.s., Masarykova č. 16, Prešov, IČO 36 450 936, právne zastúpený JUDr. Ivom Babjakom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, Ul. Sovietskych hrdinov č. 200/33, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 28. januára 2016 č. 92876/2016 takto r o z h o d o l : Zrušuje rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 28.januára 2016 č. 92876/2016 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 26.októbra 2015 č. 1592305/2015 a vracia vec daňovému úradu na ďalšie konanie. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. V predmetnej veci prvostupňový správny orgán Daňový úrad Prešov u žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty vykonal daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. až VI. štvrťrok 2007, ktorú ukončil 09.09.2009. O výsledku zistení z daňovej kontroly Daňový úrad Prešov vyhotovil protokol zo dňa 06.08.2009 č. 724/320/37942/2009/Bls a na základe uvedeného správcom dane bol vydaný dodatočný platobný výmer zo dňa 14.10.2009 č. 724/230/48837/09/Petn. Týmto podľa § 44 ods. 6 písm.b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov správca dane vyrubil platiteľovi dane, teda žalobcovi, rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007 v sume 4.261,07 eur v dôsledku porušenia § 2 ods. 1 písm. a/, § 8 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 1 písm. c/, § 22 ods. 1, § 19 ods. 1, § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a to tým, že žalobca ako daňový subjekt nezdanil zdaniteľný obchod na základe faktúry č. 20070001/Z zo dňa 27.06.2007 pre odberateľa SONDEX, s.r.o., Duchnovičové námestie 1, Prešov, deň dodania 27.06.2007, predmet zdaniteľného obchodu čierne energetické uhlie na sumu 31.878,- USD, v prepočte na slovenskú menu 803.995,04 Sk. 2. Daňovým riaditeľstvom rozhodnutím zo dňa 04.01.2010 vyššie citované rozhodnutie bolo zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Na základe podnetu zo dňa 09.02.2010 I/225/16139/2010/990813 prvostupňový správny orgán dňa 08.04.2010 začal vykonávať opakovanú daňovú kontrolu u žalobcu. O výsledku zistení z opakovanej daňovej kontroly Daňový úrad Prešov vyhotovil protokol dňa 21.03.2011 č. 724/320/15636/2011/Bls a bol opätovne vydaný dodatočný platobný výmer č. 724/230/21557/11/Petn a to dňa 13.04.2011, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov žalobcovi bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie druhý štvrťrok 2007 v sume 4.261,07 eur. 3. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 24.04.2012 č. 1S/159/2011-32 žalobu žalobcu zamietol a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil, vrátil vec na ďalšie konanie. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 1S/159/2011-93 zo dňa 25.03.2014 bolo zrušené rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 04.10.2011 č. I/225/12667-101600/2011/990813-r a to v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov I. č. 724/230/21557/11/Pent zo dňa 13.04.2011 a vec bola vrátená na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné, lebo sa daňové orgány nevyrovnali s otázkou opakovanej daňovej kontroly. 4. Daňový úrad Prešov rozhodnutím zo dňa 26.10.2015 č. 1592305/2015 rozhodol tak, že podľa § 68 ods. 5, 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov určil platiteľovi dane z pridanej hodnoty BHJ, a.s.,... rozdiel v sume 4.261,07 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007, nadmerný odpočet nepriznal v sume 241,78 eur a vyrubil daň v sume 4.019,29 eur. 5. Vo výroku rozhodnutia uviedol, že u žalobcu nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní doručenom 23.07.2007 je 241,78 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní je 4.019,29 eur a rozdiel dane na úhradu je 4.261,07 eur. Ďalej rozhodol, že rozdiel dane v sume 4.261,07 eur pozostávajúci z nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie druhý štvrťrok 2007, ktorý bol vrátený podľa § 79 ods. 1 zákona 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov v sume 241,78 eur a z vyrubenej dane 4.019,29 eur, je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na účet Daňového úradu Prešov. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán popísal podrobne priebeh doterajšieho konania a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vyhodnotenie všetkých dokladov (odberateľskej faktúry, dodávateľských faktúr, zmluvy č. S-01-107, nákladných listov, JCD k faktúre a kúpnej zmluvy č. 07/03/2007) a skutkového stavu usúdil, že správne posúdil dodávku pre odberateľa SONDEX, s.r.o. na základe faktúry č. 20070001/Z zo dňa 27.06.2007 bez dane za čierne energetické uhlie na sumu 31.878 USD a to tak, že ju v zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty považoval za predmet dane , ktorý podlieha dani z pridanej hodnoty. Vyhodnotením všetkých dokladov, ako aj ďalších dôkazov získaných v rámci daňovej kontroly dospel k záveru, že miestom dodania tovaru pri predmetnom obchode je tuzemsko, a preto bol kontrolovaný daňový subjekt povinný toto dodanie tovaru zdaniť. 6. K tvrdeniu, že k dodávke tovaru došlo v tuzemsku, a nie ako to platiteľ dane tvrdí, (bez akéhokoľvek relevantného dôkazu) mimo tuzemska správcu dane utvrdzujú aj predložené listinné dôkazy a to: 1. Kontrakt č. S-01-107, kde v bode 3.4 je uvedené, že dátumom dodania je dátum na zázname o prekročení hranice Ukrajiny a to na stanici prechodu. Táto dodacia podmienka v kontrakte jasne nasvedčuje skutočnosti, že do momentu prechodu tovaru cez hranice bol tento vo vlastníctve predávajúceho. V súlade s rímskou zásadou“ Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“, ktorá sa uplatňuje aj v súčasnom platnom právnom systéme (aj v obchodných vzťahoch) ktorá znamená, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má. Ak sa spoločnosť BHJ stala vlastníkom tovaru až potvrdením vývozného dokladu (JCD) nemohla tovar, ktorý je predmetom dodávky pred týmto momentom predať, pretože ho nevlastnila. 2. O skutočnosti posledného predaja pred prepustením tovaru v režime vývoz z tretej krajiny do tuzemska svedčia aj dodávateľské faktúry spoločnosti BHJ, a.s., od spoločnosti Obchodná-ťažobná spoločnosť ekonomická oblasť Sajany (Ukrajina), kde kupujúcim je spoločnosť BHJ, a.s., a nie spoločnosť SONDEX, s.r.o. To, že na faktúre je uvedený aj následný príjemca tovaru od spol. BHJ, a.s. nemá na vznik daňovej povinnosti žiaden vplyv. 3. Pri vývoze tovaru z Ukrajiny na Slovensko bola colnému orgánu predložená uvedená faktúra. Aj vývozné JCD nasvedčuje tomu, že kupujúcim tovaru z Ukrajiny bola spoločnosť BHJ, a.s.. Ak by bolo pravdivé tvrdenie platiteľa DPH, že k dodávke tovaru došlo na Ukrajine aj reálne, nie iba „ papierovo“, potom by k tovaru malo byť vývozné JCD kupujúceho (spol. SONDEX, s.r.o.), čo by však bolo v rozpore so zásadami colného konania, podľa ktorých na jeden tovar nemôžu prebiehať dve colné konania. Ak už tovar bol colne prejednaný pre spoločnosť BHJ, a.s., nemôže ten istý tovar byť prepustený v režime vývoz aj inej spoločnosti SONDEX, s.r.o., ktorá na vývoz takého tovaru nemala ani zákonné povolenia štátu vývozu tak, ako to bolo v prípade spoločnosti BHJ, a.s.. 4. V súlade s listinnými dôkazmi kupujúcim tovaru z Ukrajiny bola spoločnosť BHJ, a.s. Následne tovar, ktorý bol predmetom dodávky, bol v tuzemsku predaný inej osobe, o čom svedčí aj dovozné JCD, v ktorom colná správa prepustila tovar do režimu voľný obeh už spoločnosti SONDEX, s.r.o.. 5. Faktúra, ktorú spoločnosť BHJ, a.s. pre SONDEX, s.r.o. vyhotovila (č. 20070001/Z zo dňa 27.6.2017), obsahuje okrem iného aj IČ DPH SK dodávateľa aj odberateľa. V súlade s § 74 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov je uvedenie IČ DPH podstatnou náležitosťou faktúry vyhotovenej v súlade s § 72 citovaného zákona. Podľa §72 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe... . 6. Dodávka tovaru bola zmluvne dojednaná v dodacej podmienke DAF hranica Ukrajiny - Užhorod stanica Maťovce. Dodacia parita vyjadruje vzájomné povinnosti zmluvných strán v súvislosti s dodaním a prevzatím predmetu zmluvy. Dodacie doložky INCOTERMS upravujú: • miesto dodania, • balenie, • kontrolu tovaru, • povinnosti týkajúce sa zaistenia dovozných či vývozných formalít a úradných povolení, • povinnosti týkajúce sa uzavretia prepravnej zmluvy, • okamihu prechodu nebezpečenstva, • okamihu či miesta prechodu nákladov, • a v niektorých prípadoch i povinnosti poistenia prepravy, dodacia podmienka DAF - S DODANÍM NA HRANICU (...zjednané miesto). 7. „Predávajúci splní svoju povinnosť, ak bol tovar daný k dispozícii kupujúcemu na prichádzajúcom dopravnom prostriedku nevyložený, odbavený pre vývoz, ale nie pre dovoz, v zjednanom bode a mieste na hranici, ale ešte pred colnou hranicou susednej zemi. Pojem „hranica“ môže byť použitý pre ktorúkoľvek hranicu, vrátane hranice krajiny vývozu. Je preto veľmi dôležité, aby hranica bola určená presne v každom prípade menovaním bodu a miesta pri zjednávaní doložky (v predloženom kontrakte bolo presne zadefinované dodanie v DAF-e. ktoré je uvedené v bode 3.1 a to stanica Maťovce. pričom uhlie je určené na ďalšie odoslanie na Slovensko - v danom prípade príjemcovi tovaru spoločnosti SONDEX. s.r.o.. Pokiaľ si strany prajú, aby predávajúci bol zodpovedný za vykládku tovaru z prichádzajúceho dopravného prostriedku a niesol nebezpečenstvo a náklady spojené s vykládkou, je treba takto jasne doplniť znenie kúpnej zmluvy. Táto doložka môže byť použitá pre akýkoľvek druh dopravy, pri ktorej je tovar dodávaný do hraničného priestoru“. 8. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č.222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou. 9. Daňový úrad dôvodil, že podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č.222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska. 10. Podľa § 13 ods. 1 písm. c/ zákona č.222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. 11. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. 12. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 13. Podľa § 69 ods. 1 zákona č.222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň. 14. Na základe vyššie citovaných ustanovení Zákona o dani z pridanej hodnoty správca dane dospel k záveru, že platiteľ porušil vyššie uvedené ustanovenia zákona tým, že predmetný zdaniteľný obchod nezdanil. 15. Výpočet rozdielu dane: Faktúra č.20070G01/Z pre odberateľa SONDEX, s.r.o., Duchnovičovo nám. 1, Prešov, IČ DPH SK2020013457 zo dňa 27.6.2007, deň dodania 27.6.2007, predmet zdaniteľného obchodu - čierne energetické uhlie na sumu 31.878 USD v prepočte na slovenskú menu 803.995,04 Sk, výpočet dane 803.995,04 x 19/119=128.368,96 Rozdiel základu dane v riadku 03 a 04 spôsobil rozdiel v riadku 01 DP 675.626,- Sk Rozdiel dane v riadku 02 DP ( 0,- x 0,10 + 675.626,- (základ dane) x 0,19 ( sadzba dane) 128.369,- Sk Vyčíslenie celkového rozdielu dane z pridanej hodnoty: Kontrolované zdaňovacic obdobie Daňové priznanie podľa daňového subjektu VDP + NO - v SKK Výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu určený kontrolou VDP + NO - v SKK Rozdiel v SKK ¦ Rozdiel v EUR 2. štvrťrok 2007 -7 284 121 085 128 369 4 261,07 Všetky sumy uvedené v mene eur boli prepočítané podľa stanoveného konverzného kurzu: 1 euro = 30,1260 Sk a zaokrúhlené v súlade s ustanovením § 20 ods. 2 Vyhlášky MF SR č. 75/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá vykazovania, prepočtu a zaokrúhľovania peňažných súm v súvislosti s prechodom na menu euro na účely účtovníctva, daní a colné účely. 16. Správca dane zdôraznil, v odôvodnení rozhodnutia, že hodnotil dôkazy v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t.j. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Viedol dokazovanie v zmysle § 24 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov pričom dbal, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nebol pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 17. Správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech platiteľa, ale je oprávnený zákonným spôsobom získať a použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Správca dane iba prejednáva dôkazy platiteľom predložené, čo vyplýva zo skutočnosti, že dôkazná povinnosť je na strane platiteľa (§ 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov). V priebehu vyrubovacieho konania daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, ktoré mu vyplýva z ustanovenia § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov, a to preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov a skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania. Keďže daňový subjekt nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukázali jeho tvrdenia, že k dodaniu tovaru pre spoločnosť SONDEX, s.r.o., došlo už na území Ukrajiny, správca dane zotrval na zisteniach uvedených v protokole č. 724/320/37942/2009/ Bls zo dňa 6.8.2009 a určil platiteľovi dane rozdiel dane v sume 4.261,07 eur. 18. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 28.01.2016 č. 92876/2016 podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 19. V odôvodnení rozhodnutia citoval odvolacie námietky žalobcu, ktoré sú identické so žalobnými námietkami, zistený skutkový stav a citoval ustanovenia zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov § 2 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 1 písm. a/, c/, § 19 ods. 1, § 69 ods. 1, ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov § 2 ods. 1, 2, § 29 ods. 8, § 45 ods. 1, 2, ustanovenia Daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní § 3 ods. 1, 3, § 24 ods. 1, 2, 4, § 165 ods. 1, § 165b ods. 1 a na základe zisteného skutkového stavu správcom dane konštatoval, že žalobca vystavil v zdaňovacom období II. štvrťrok 2007 pre odberateľa SONDEX, s.r.o., Prešov faktúru č. 20070001/Z zo dňa 27.06.2007 bez dane za čierne energetické uhlie na sumu 31.878,- USD, k úhrade 0,- USD z dôvodu zálohovej platby z 28.05.2007. Správca dane preveroval uvedený postup a posudzoval odberateľskú faktúru, dodávateľské faktúry, zmluvu S-01-107, nákladné listy JCD k faktúre a kúpnu zmluvu č. 07/03/2007. Vyhodnotením zistených skutočností dospel k záveru, že miestom dodania tovaru pri predmetnom obchode je tuzemsko, a preto bol daňový subjekt povinný toto dodanie tovaru zdaniť. 20. Žalovaný konštatoval, že vzhľadom na to, že krajský súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie, aj prvostupňové rozhodnutie, a vrátil vec na ďalšie konanie, vrátil týmto postupom vec do vyrubovacieho konania, ktoré bol správca dane povinný vykonať v súlade s ustanovením § 68 v spojení s ustanovením § 165b ods. 1, ktoré je účinné od 30.12.2012 Daňového poriadku. Vychádzajúc z právneho názoru súdu, že daňové orgány sa nevyrovnali s otázkou zákonnosti opakovanej daňovej kontroly, v súvislosti s touto otázkou žalovaný posúdil zákonnosť svojho postupu pri výkone opakovanej daňovej kontroly a dospel k záveru, že nebol oprávnený opakovanú daňovú kontrolu vykonať, a že neboli splnené podmienky na vydanie dodatočného platobného výmeru po opakovanej daňovej kontrole, pretože neboli zistené žiadne nové skutočnosti, ktoré by v dobe vykonávania riadnej daňovej kontroly nemal k dispozícii, a ktoré by mohol mať vplyv na správne stanovenie daňovej povinnosti. Prvostupňový správny orgán uviedol, že dôkazy, ktoré získal v priebehu vykonávania opakovanej daňovej kontroly vo vyrubovacom konaní, neboli použité. Uvedené závery správcu dane žalovaný považoval za správne a vykonanie opakovanej daňovej kontroly bolo nezákonným konaním zo strany daňových orgánov, a preto aj všetky úkony, ktoré súviseli s týmto konaním, boli nezákonné vrátane vydania dodatočného platobného výmeru po opakovanej daňovej kontrole. 21. S odvolacou námietkou, že povinnosťou správcu dane podľa § 30a zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov bolo vydať rozhodnutie v 60-dňovej lehote od začatia konania, teda odo dňa 16.01.2011, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie DR SR, žalovaný konštatoval že táto námietka nie je opodstatnená. Z popísaného skutkového stavu vyplýva, že dodatočný platobný výmer č. 724/230/483709/Petn zo dňa 14.09.2009 správca dane vydal po riadnej daňovej kontrole 14.09.2009, teda v lehote upravenej v § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, pričom po zrušení dodatočného platobného výmeru rozhodnutím DR SR zo dňa 04.01.2010 vykonával správca dane u daňového subjektu od 08.04.2010 do 06.04.2011 na základe podnetu DR SR opakovanú daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty za druhý až štvrtý štvrťrok 2007, následne bol vydaný dodatočný platobný výmer, opäť v lehote podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, bolo uskutočnené odvolacie konanie a aj konanie na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia súdom. 22. Žalovaný uviedol, že Krajský súd v Prešove rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť 21.05.2016, zrušil rozhodnutie o odvolaní, ako aj prvostupňové rozhodnutie, a správca dane pokračoval v konaní vo veci vyrubenia rozdielu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. až VI. štvrťrok 2007. Pokračoval teda vo vyrubovacom konaní v súlade s ustanovením § 68 v spojení s ustanovením § 165b ods. 1 Daňového poriadku a lehota na vydanie rozhodnutia bola predĺžená Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky o 180 dní. 23. Žalovaný konštatoval, že z popísaného skutkového stavu vyplýva, že správca dane nebol v konaní nečinný a k žiadnym prieťahom v konaní zo strany správcu dane nedošlo. Žalovaný zdôraznil, že po každej ukončenej daňovej kontrole, ktorej výsledkom je zistenie rozdielu dane, je správca dane povinný vydať rozhodnutie, ktoré vychádza zo skutočností, ktoré boli zistené v priebehu daňovej kontroly a sú uvedené v protokole o tejto kontrole a námietka žalobcu vo vzťahu k ustanoveniu § 30a zákona č. 511/1992 Zb. a v ustanovení §65 ods. 1, 2 Daňového poriadku sú lehoty, ktoré majú procesný charakter a aj v prípade ich nedodržania nie je možné vyvodiť záver, že by zaniklo právo vyrubiť daň, alebo žeby malo byť ďalšie konanie zastavené, ako namieta žalobca v odvolaní. Preto odvolacie námietky žalobcu, že rozhodnutie nebolo vydané v zákonom stanovenej lehote, žalovaný považoval za nedôvodné. 24. Ďalšiu odvolaciu námietku, že došlo k uplynutiu lehoty na vydanie rozhodnutia, a teda k preklúzii práva vyrubiť daň, žalovaný zdôraznil, že v prvostupňovom rozhodnutí je právny názor na neplynutie lehôt jednoznačne uvedený. S námietkou žalobcu, že prvostupňový správny orgán nemôže argumentovať fyzickým prevzatím tovaru, ale je povinný rešpektovať vôľu zmluvných strán, ktoré zhodne vyhlásili, že právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na kupujúceho SONDEX, s.r.o., na území Ukrajiny, a že teda postupoval správne, keď predmetné obchody nepodradil pod režim DPH bez ohľadu na znenie kontraktu či sprievodnú dokumentáciu, poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/45/2013 zo dňa 03.06.2014, ktorý zistil, že zásadnou právnou skutočnosťou je, že v právnom vzťahu žalobca BHJ, a.s., SONDEX, s.r.o., išlo o dodanie tovaru bez prepravy a odoslania terminológiou z rozsudku Súdneho dvora C-254/04 EMAG - nepohyblivá dodávka bez reálnej fyzickej manipulácie s tovarom o tzv. traditio longa manu, teda vôľové odovzdanie tovaru. Ďalej v odvolaní žalobca argumentoval aj rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie v rozsudku sp. zn. C-320/88 Shipping and Forwarding Enterprice Safe. 25. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že rešpektoval právny názor uvedený v žalobcom namietanom rozsudku. Správca dane v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že miesto dodania tovaru medzi BHJ, a.s., ako dodávateľom a SONDEX, s.r.o., ako odberateľovi je na území Slovenskej republiky, lebo vychádzajúc z kontraktu č. S-01-107 bod 3.4, dátum dodania je dátum na zázname o prekročení hranice Ukrajiny a to na stanici prechodu. Zmluvné strany si de facto sami určili miesto dodania. Dodacia podmienka v tomto kontrakte znamená, že do momentu prechodu tovaru cez hranice bol tento tovar vo vlastníctve predávajúceho - ukrajinský dodávateľ Obchodno-ťažobná spoločnosť ekonomická oblasť Sajany. Ak žalobca v odvolaní argumentoval rozsudkom C-320/88, podľa ktorého pojem dodania tovaru v čl. 5 ods. 1, šiestej Smernice treba vykladať tak, že znamená prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, a to aj v prípade, ak nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k majetku a je úlohou vnútroštátneho súdu v jednotlivých prípadoch na základe skutkového stavu veci určiť, či došlo k prevodu práva nakladať s majetkom ako vlastník podľa čl. 5 ods. 1, šiestej Smernice. Žalovaný poukázal na to, že z tohto rozsudku vyplýva, že otázku, či došlo k prevodu práva nakladať s majetkom ako vlastník, je treba posudzovať v jednotlivých prípadoch na základe skutkového stavu veci. 26. Z dokazovania vykonaného prvostupňovým orgánom vyplýva, že dodanie tovaru pre odberateľa SONDEX, s.r.o., je predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, lebo miesto dodania tovaru pri predmetnom obchode je tuzemsko, dôkazom čoho je kontrakt č. S01-107, kde v bode 3.4 je uvedené, že dátumom dodania je dátum na zázname o prekročení hranice Ukrajiny a to na stanici prechodu, dátum dodávky uhlia sa počíta dňom pečiatky na hranici Ukrajiny na stanici prechodu. Táto dodacia podmienka v kontrakte jasne nasvedčuje skutočnosti, že do momentu prechodu tovaru cez hranice bol tento vo vlastníctve predávajúceho ukrajinský dodávateľ. Ak sa teda spoločnosť BHJ, a.s., stala vlastníkom až potvrdením vývozného dokladu, teda JCD, nemohla tovar, ktorý je predmetom dodávky pred týmto momentom predať, pretože ho nevlastnila. 27. Žalovaný ďalej zdôraznil, že o realizovanom predaji pred prepustením tovaru v režime vývoz tretej krajiny do tuzemska svedčia aj dodávateľské faktúry spoločnosti BHJ, a.s., od spoločnosti Obchodno- ťažobná spoločnosť ekonomická oblasť Sajany Ukrajina, kde kupujúci tu v nej je spoločnosť BHJ, a.s., a nie spoločnosť SONDEX, s.r.o.. Skutočnosť, že na faktúre je uvedený aj následný príjemca tovaru od spoločnosti BHJ, a.s., nemá na vznik daňovej povinnosti žiaden vplyv a aj vývoz JCD nasvedčuje tomu, že kupujúcim tovaru z Ukrajiny bola spoločnosť BHJ, a.s., lebo ak by bolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že k dodávke tovaru došlo na Ukrajine, potom by k tovaru malo byť vývozné JCD kupujúceho SONDEX, s.r.o., čo by však bolo v rozpore so zásadami colného konania, podľa ktorých na jeden tovar nemôžu prebiehať dve colné konania. Ak už tovar bol colne prejednaný pre spoločnosť BHJ, a.s., nemôže ten istý tovar byť prepustený v režime vývoz aj inej spoločnosti SONDEX, s.r.o., ktorá na vývoz takého tovaru nemala ani zákonné povolenie štátu vývozu tak, ako je to v prípade žalobcu. Vzhľadom na uvedené sa žalovaný stotožnil s právnym názorom správcu dane. 28. Žalovaný zdôraznil, že v predmetnej veci išlo o realizáciu obchodu, ktorého predmetom je dodanie toho istého tovaru medzi tromi podnikateľskými subjektmi, pričom išlo o dovoz tovaru z tretieho štátu a zároveň sa tovar fyzicky prepravoval od prvého dodávateľa priamo k poslednému odberateľovi. Pre účely správnej aplikácie Zákona o DPH je potrebné určiť miesto dodania, určiť, ktorá dodávka tovaru je pohyblivá, pretože potom všetky ostatné dodávky tovaru sú nepohyblivé. Taká dodávka tovaru, ktorá je v rámci zmluvného vzťahu spojená s prepravou tovaru, je tzv. pohyblivá dodávka tovaru, pri ktorej sa miesto dodania určí v tom štáte, v ktorom sa tovar nachádza v čase, keď sa začína jeho preprava, s odkazom na § 13 ods. 1 písm. a/ Zákona o dani z pridanej hodnoty a všetky ostatné dodávky sú nepohyblivé, čo znamená, že miesto dodania majú v tom štáte, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje, s odkazom na § 13 ods. 1 písm. c/ Zákona o dani z pridanej hodnoty. 29. Žalovaný ďalej uviedol, že v predmetnej veci bol uskutočnený obchod medzi spoločnosťami Obchodno-ťažobná spoločnosť ekonomická oblasť Sajany Ukrajiny, BHJ, a.s., a SONDEX, s.r.o., pričom predmetom obchodu bol ten istý tovar uhlie a podľa zmluvného vzťahu medzi ukrajinským dodávateľom a žalobcom zmluva č. S01-107 sa dodávka realizovala na podmienke DAF hranica Ukrajiny Užhorod, stanica Maťovce a dodacie podmienky INCOTERMS 2000, teda medzinárodné obchodné podmienky určujú miesto a spôsob prechodu rizika a podmienky vyplývajúce z dodacích doložiek uvedených v kúpnopredajnej zmluve, teda riziká a podmienky vo vzťahu medzi predajcom a kupujúcim pri medzinárodnom obchode, pričom dodacie podmienky INCOTERMS sa však nezaoberajú vlastníckym právom tovaru. Podľa žalovaného zo zmluvy vyplýva, že preprava tovaru bola dohodnutá pri zmluvnom vzťahu medzi ukrajinským dodávateľom a žalobcom, a keďže ide o vývoz tovaru deklarovaný predloženým JCD, vývozca ukrajinská spoločnosť a príjemca tovaru spoločnosť BHJ, a.s., je nesporné, že tovar musel byť v rámci tohto zmluvného vzťahu prepravený až na územie Slovenskej republiky, pretože iba tak môže byť naplnená skutková podstata tejto transakcie. Aj z nákladných listov, ktoré tovar pri preprave sprevádzali, vyplýva, že prijímateľ zásielky SONDEX, s.r.o., môže tovar prevziať až v stanici určenia uvedenej v kolónke č. 8 nákladného listu SMGS, t.j. Maťovce na území Slovenska. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že nasledujúci zmluvný vzťah medzi žalobcom a SONDEX, s.r.o., na základe kúpnej zmluvy č. 07/03/2007 sa uskutočnil bez prepravy ako nepohyblivá dodávka tovaru s miestom dodania v Maťovciach, teda v tuzemsku, teda tam, kde sa tovar nachádzal v čase, keď sa jeho dodanie uskutočnilo. 30. Ak žalobca v odvolaní namietal, že k dodaniu tovaru tak pri prvom zmluvnom vzťahu, ako aj pri nasledujúcom zmluvnom vzťahu, došlo ešte na území Ukrajiny, resp. že spoločnosť SONDEX, s.r.o., nadobudlo právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte na území Ukrajiny, je tak v rozpore s predloženými dokladmi, zisteným skutkovým stavom veci a v zmluvách prejavenou vôľou zmluvných strán. Skutočnosť, že spoločnosť SONDEX, s.r.o., znášala náklady na prepravu tovaru od štátnej hranice po prekládkovú stanicu v Maťovciach, neznamená, že tovar jej bol dodaný na území Ukrajiny, resp. že SONDEX, s.r.o., nadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník. V takom prípade by totiž doklady preukazujúce vývoz tovaru, ako aj nákladné listy, ktoré sprevádzali tovar pri preprave, obsahovali iné údaje o vývozcovi, dodávateľovi, prijímateľovi tovaru a podobne. Podľa kúpnej zmluvy č. 07/03/2007 sa dodávka považuje za splnenú momentom potvrdeného pristavenia k colnému prejednaniu, štátna hranica Užhorod - Maťovce a zo všeobecného vymedzenia uvedeného v § 18 Zákona o dani z pridanej hodnoty vyplýva, že miestom dovozu je územie členského štátu, na ktorom sa nachádza tovar v dobe, kedy vstupuje na územie Európskych spoločenstiev. Ak tovar dovážaný z tretích štátov ešte nie je prepustený do voľného obehu a pred jeho prepustením je predaný, je takýto predaj predmetom dane, pretože sa dodanie tovaru uskutočnilo v tuzemsku. Na základe uvedených skutočností podľa názoru žalovaného jednoznačne vyplýva, že prvostupňový orgán posudzoval miesto dodania tovaru, resp. miesto, kde kupujúci nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník na základe zisteného skutkového stavu veci pri rešpektovaní vôle zmluvných strán. 31. Námietka žalobcu v odvolacom konaní, že zmluvné strany zhodne vyhlásili, že právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na kupujúceho SONDEX, s.r.o., na území Ukrajiny, je nedôvodná a daňový subjekt takú skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázal. Za nedôvodnú považoval žalovaný aj námietku žalobcu v odvolacom konaní o správnom postupe zmluvných strán, keď predmetné obchody nepodradili pod režim DPH bez ohľadu na znenie kontraktu, či sprievodnú dokumentáciu, pretože práve takéto doklady preukazujú skutočnú realizáciu obchodu a práve z nich je možné zistiť, ako sa zmluvné strany dohodli na mieste a čase dodania tovaru, pričom nemusí ísť o fyzické prevzatie tovaru. Žalovaný akcentoval, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy o tom, že k dodaniu tovaru pre spoločnosť SONDEX, s.r.o., došlo už na území Ukrajiny. 32. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že k preklúzii práva vyrubiť daň nedošlo, lebo správca dane vykonal daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007. Päťročná lehota na vyrubenie dane alebo rozdielu dane za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007 plynula podľa § 45 ods. 1 zákona 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov od konca roka 2007 do konca roku 2012 a protokol z nej bol prerokovaný 09.09.2009, t.j. protokol bol daňovému subjektu doručený pri jeho prerokovaní dňa 09.09.2009, čo sa považuje za úkon smerujúci k vyrubeniu dane alebo rozdielu dane. Doručením tohto protokolu teda znova začala plynúť päťročná lehota na vyrubenie dane alebo rozdielu dane podľa § 45 ods. 2 zákona 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a to od konca roku 2009. Skutočnosť, že protokol z daňovej kontroly bol úkonom smerujúcim na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, je potrebné vykonať aj vzhľadom na znenie § 165 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, teda za účinnosti tohto zákona 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov zostávajú zachované. 33. Žalovaný ďalej poukázal na to, že následne žalobca podal žalobu na Krajský súd v Prešove a to dňa 21.12.2011 za účelom preskúmania rozhodnutia zo dňa 14.10.2011 č. I/225/12667-101600/2011/990813-r, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer č. 724/230/21557/11/Petn zo dňa 13.04.2011, ktorým správca dane vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007, a teda išlo o konanie, ktoré sa týkalo vyrubenia dane a nie je opodstatnená odvolacia námietka, že súdne konanie vedené na KS v Prešove vo veciach 1S/159/2011 a 2S/47/2011 sa týkajú nezákonnosti vykonania opakovanej daňovej kontroly, čiže úplne iného daňového konania. Pretože lehoty na vyrubenie dane alebo rozdielu dane v súlade s § 246d Občianskeho súdneho poriadku počas konania podľa piatej časti O.s.p. neplynú, je potrebné zdôrazniť, že lehota na vyrubenie dane alebo rozdielu dane za zdaňovacie obdobie druhý štvrťrok 2007 v čase od podania žaloby, teda od 21.12.2011 do dňa právoplatnosti rozsudku č.k.: 1S/159/2011-93 zo dňa 25.03.2014, t.j. do dňa 21.05.2014 neplynula, a teda lehota na vyrubenie dane alebo rozdielu dane uplynie až o 882 dní odo dňa 31.12.2014. 34. V súvislosti s uvedenými skutočnosťami Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky zdôraznilo, že námietka žalobcu, že celý postup a konanie správcu dane sú zaťažené zánikom práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane, je nedôvodná. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán zabezpečil právo daňového subjektu oboznámiť sa zo zistenými skutočnosťami, predkladať dôkazy, ktoré preukazujú jeho tvrdenia, dôkazy boli hodnotené samostatne a vo vzájomných súvislostiach a rozhodnutie bolo správcom dane dostatočne odôvodnené. Z uvedených dôvodov sa žalovaný stotožnil so závermi správcu dane, že žalobca ako daňový subjekt v rozpore s ustanovením § 2 ods. 1 písm. a/, § 8 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 1 písm. c/, § 22 ods. 1, § 19 ods. 1 a § 69 ods. 1 Zákona o dani z pridanej hodnoty nezdanil zdaniteľný obchod na základe faktúry č. 20070001/Z zo dňa 27.06.2007 pre odberateľa SONDEX, s.r.o., Prešov za čierne energetické uhlie. 35. Rozhodnutie daňových orgánov napadol včas podanou žalobou žalobca, ktorý žiadal rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie Daňového úradu Prešov zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať žalobcovi náhradu trov konania. 36. Žalobu odôvodnil tým, že poukázal na priebeh konania s tým, že prvostupňový správny orgán vydal za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007 dodatočný platobný výmer zo dňa 14.09.2009 č. 724/230/48837/09/Petn, ktorý bol zrušený žalovaným rozhodnutím zo dňa 04.01.2010 č. I/225/17/2010/990183-r a vec bola vrátená daňovému úradu na ďalšie konanie a rozhodnutie. V súvislosti s týmto postupom žalobca konštatoval, že vec bola vrátená do štádia vyrubovacieho konania, ktoré je upravené v § 44 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a povinnosťou správcu dane bolo vyrubovacie konanie ukončiť vydaním rozhodnutia, teda platobného výmeru alebo dodatočného platobného výmeru. Žalobca namietal, že daňový úrad v rozpore s vyššie citovaným ustanovením, s odkazom na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 8Sžf/15/2012, 4Sžf/42/2012, 3Sžf/45/2013 otvoril opakovanú daňovú kontrolu, ktorá bola ukončená dňa 06.04.2011, nasledujúci deň podľa § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. sa začalo vyrubovacie konanie, ktoré bolo ukončené vydaním dodatočného platobného výmeru č. 724/230/21557/11/Petn dňa 13.04.2011. Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že za uvedené zdaňovacie konanie prebiehali súbežne dve daňového vyrubovacia konania. Prvé prebiehalo potom, čo žalovaný uvedeným rozhodnutím zo dňa 04.01.2010 zrušil rozhodnutie správcu dane a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie a druhé, ktoré začalo dňa 07.04.2011 po prejednaní protokolu z opakovanej daňovej kontroly, pričom na túto skutočnosť žalobca namietal v odvolaní zo dňa 07.12.2015 proti napadnutému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, lebo akcentoval, že v obidvoch konaniach sa jedná o tú istú vec, tých istých účastníkov konania, a preto bez zastavenia konania jedného z týchto konaní nie je možné pokračovať v konaní v druhom pre prekážku litispendencie. Vytýkal žalovanému, že sa s uvedenou námietkou v odôvodnení rozhodnutia žiadnym spôsobom nevyrovnal, a teda postupoval v rozpore s ustanovením § 74 ods. 2 Daňového poriadku s tým, že podľa rozhodnutia R75/98 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk sa na daňové konanie neviaže zásada koncentrácie konania, a ak sa odvolací orgán v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní nevyrovná so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, je tu dôvod, aby súd zrušil takéto rozhodnutie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Rozhodnutie je nezákonné. S odvolaním sa na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 5Sž 51/96, 4Sž 34/97, 4Sž 35/97, 5Sžf 4/2009, 8Sžf 14/2012. 37. Žalobca ďalej poukázal na rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 25.03.2014 sp. zn.: 1S/159/2011 s tým, že rozhodnutia Daňového úradu Prešov a žalovaného boli zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie, a teda podľa názoru žalobcu žalovaný mal v konaní, ktoré bolo začaté dňa 07.04.2011, pokračovať a povinnosť uloženú súdom žalovaný si žiadnym spôsobom nesplnil. Konštatoval, že správca dane po 21.05.2014, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok KS v Prešove sp. zn.: 1S/159/2011, predsa konal, resp. pokračoval vo vyrubovacom konaní na základe záverov odvolacieho orgánu v rozhodnutí č. I/225/17/2011/990813-r, z čoho podľa názoru žalobcu vyplýva, že daňové vyrubovacie konanie po opakovanej daňovej kontrole nie je do dnešného dňa ukončené právoplatným rozhodnutím. 38. Ďalej namietal nečinnosť správcu dane, pretože tento po zrušení rozhodnutia zo dňa 14.09.2009 odvolacím orgánom rozhodnutím zo dňa 04.01.2010 pokračoval v konaní až na základe oznámenia zo dňa 25.07.2014 č. 9701401/5/3628055/2014/Bls, t.j. po uplynutí takmer štyroch rokov a v zákonom stanovenej lehote rozhodnutie nevydal. Ak žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že v období od 08.04.2010 do 06.10.2011 bola vykonávaná opakovaná daňová kontrola a po jej skončení boli vydané rozhodnutia, z popísaného skutkového stavu je pritom zrejme, že správca dane v predmetnom konaní nebol nečinný a k žiadnym prieťahom v konaní zo strany správcu dane nedošlo. Žalobca zdôraznil, že je treba brať zreteľ na nezákonný výkon opakovanej daňovej kontroly a o nezákonnosti všetkých úkonov súvisiacich s touto opakovanou daňovou kontrolou a nasledujúcim daňovým konaním. Na nezákonné úkony správneho orgánu sa ma prihliadať tak, ako keby nikdy neboli vykonané, preto podľa jeho názoru nemôže žalovaný nimi argumentovať a obhajovať nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. 39. Žalobca ďalej namietal, že v odvolaní zo dňa 07.12.2015 argumentoval aj judikatúrou Ústavného súdu SR vo veci posudzovania lehôt na vydanie rozhodnutia štátnym orgánom, ku ktorému sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom nevyjadril, a aj v konaní pred súdom zastáva žalobca názor, že lehoty na vydanie rozhodnutia uvedené v ustanovení § 30a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov a v § 65 Daňového poriadku sú lehotami zákonnými, nedodržaním ktorých zo strany štátneho orgánu dochádza k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 40. V súvislosti s aplikáciou ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty žalobca argumentuje rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn: 3Sžf/45/2013 zo dňa 03.06.2014, ktorým Najvyšší súd SR potvrdil rozsudok KS v Prešove zo dňa 15.02.2013 sp. zn.: 2S/47/2011, ktorý sa týka identickej veci žalobcu a žalovaného za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2007. Zdôraznil, že v toto rozsudku sa NS SR vyjadril aj hmotnoprávnemu aspektu prejednávanej veci, keď konštatoval, že „senát zistil, že zásadnou právnou skutočnosťou je, že v právnom vzťahu žalobca - SONDEX, s.r.o., išlo o dodanie tovaru bez prepravy a odoslania, bez reálnej fyzickej manipulácie s tovarom. Ide o tzv. traditio longa manu, teda vôľové odovzdanie tovaru. Uvedený spôsob odovzdania tovaru a prevod ekonomického vlastníctva je právne prípustným nielen z hľadiska obchodnoprávneho, ale i z hľadiska daňového, kde je kvalifikovaný terminológiou z rozsudku Súdneho dvora C-254/04 EMAG ako nepohyblivá dodávka. Z rozsudku EMAG však možno na danú právnu vec primerane prevziať iba terminológiu. Senát dospel k záveru, že rozsudok EMAG nie je možné na túto vec aplikovať ako acte eklaire, pretože ide o daňovú transakciu, ktorá sa zásadne odlišuje tým, že EMAG bola intrakomunitárna dodávka tovaru spojená s nárokom na odpočet DPH, teda daňové subjekty podraďovali nepohyblivé dodávky režimu DPH a uplatňovali nárok na odpočet DPH. Rozsudok EMAG je esenciálne spojený s právnym prostredím intrakomunitárneho dodania tovaru a jeho súvislosti.“ 41. Najvyšší súd SR zaujal stanovisko, že pri vyhodnocovaní odovzdania tovaru vo forme nepohyblivej dodávky traditio longa manu a nepohyblivej dodávky tovaru sa objektívne nedá vychádzať z fyzického prevzatia tovaru. Miesto dodania tovaru pri tejto forme je vôľovým prvkom zmluvných strán a správca dane nemôže určiť miesto dodania na základe fyzického prevzatia. Ďalej konštatoval, že pri štúdiu spisu si Najvyšší súd SR všimol, že z obsahu spisu je zrejmé, že správca dane predmetný problém viackrát konzultoval s finančným riaditeľstvom so žiadosťou o metodické usmernenie. Je tendencia, že daňové orgány z opatrnosti podradia aj takýto typ transakcie právnemu režimu DPH. Senát však konštatuje, že zo zisteného skutkového stavu nie je dôvod na takýto postup. Ďalej uviedol, že aj Najvyšší súd SR zo spisu zistil, že v danom prípade sa nejedná o intrakomunitárnu dodávku tovaru, pretože ide o dodanie tovaru na území krajiny, ktorá nie je členom EÚ a to podľa terminológie uvedenej v § 2 ods. 2 písm. d/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení územie tretieho štátu, a preto dal za pravdu žalobcovi, ktorý tým, že predmetné faktúry pre svojho odberateľa SONDEX, s.r.o., vystavil bez DPH, postupoval v súlade so zákonom, avšak žalovaný zotrval na svojom názore, že miesto dodania tovarov bolo území Slovenskej republiky a právnym názorom NS SR sa neriadil. 42. Na základe namietaných skutočností žalobca tvrdí, že rozhodnutia oboch správnych orgánov boli vydané v rozpore so zákonom, zakladajú na sa nesprávnom právnom posúdení veci a v konaní správnych orgánov bola zistená taká vada, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. 43. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom podaní zo dňa 17.05.2016 a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 44. Žalovaný uviedol, že žalobca v žalobných námietkach zotrval na dôvodoch, ktoré uviedol v odvolaní zo dňa 13.11.2015 a jeho doplnení zo dňa 07.12.2015 proti prvostupňovému rozhodnutiu, resp. tieto dôvody viedol formuláciou vo vzťahu k záverom žalovaného. S týmito námietkami sa žalovaný tak v rovine procesno-právnej, ako aj hmotno-právnej vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na stranách 9 až 17, pričom na stranách 4 až 8 popisuje skutkový stav. Žalovaný na svojich záveroch trvá a uvádza, že jeho vyjadrenie k žalobným námietkam sa zhoduje s jeho vysporiadaním sa s odvolacími námietkami uvedenými v napadnutom rozhodnutí. K námietke žalobcu, že prebiehali súbežne dve vyrubovacie konania, a preto bez zastavenia jedného z týchto konaní nie je možné pokračovať v konaní druhom, že takto postavená právna argumentácia by bola v tomto konaní významná iba v prípade, ak by z dvoch takto iba žalobcom označených vyrubovacích konaní vyplynuli dve rozhodnutia o určení rozdielu dane. Takéto konanie by bolo v rozpore so zákonom, pretože v tej istej veci nie je prípustné rozhodovať viacerými rôznymi rozhodnutiami. Zo základných princípov práva vyplýva, že nie je možné konať dvakrát o tom istom (princíp „ne bis in idem“), a uvedený princíp je implementovaný aj do znenia ustanovení právnych predpisov, ktorými je upravený postup vo vyrubovacom konaní pri správe daní a ktorými sa v tomto konaní riadil správca dane. 45. Z popísaného skutkového stavu je zrejmé, že v rámci celého konania sa vykonávalo vždy jedno vyrubovacie konanie, z ktorého vyplynulo jediné rozhodnutie o určení rozdielu dane. Tvrdenie žalobcu, že daňové vyrubovacie konanie po opakovanej daňovej kontrole nie je do dnešného dňa ukončené právoplatným rozhodnutím, považuje žalovaný za neopodstatnené, pretože vyrubovacie konanie po opakovanej daňovej kontrole bolo ukončené vydaním dodatočného platobného výmeru č. 724/230/21557/11/Petn zo dňa 13.04.2011, ktorý Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1/225/12667-101600/2011/990813-r zo dňa 04.10.2011 potvrdilo. Skutočnosť, že súd následne vrátil vec na ďalšie konanie, znamená, že správca dane bol povinný vykonať v súlade s ustanovením 68 v nadväznosti na ustanovenie § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov (účinné od 30. decembra 2012) vyrubovacie konanie, pretože iba týmto spôsobom (berúc do úvahy, že opakovaná daňová kontrola bola vykonaná v rozpore so zákonom) mohol zabezpečiť, aby o určení zisteného rozdielu dane mohol vydať rozhodnutie. 46. V predmetnej veci konanie začalo dňom 07.04.2016 doručeným žaloby súdu. 47. Dňom 01.júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok, ktorý v ustanovení § 491 ods. 1 upravuje, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 48. Podľa § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku - v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 49. Žalobca v žalobe namieta, že došlo k preklúzii práva na vyrubenie dane, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí správnych orgánov a nesprávne právne posúdenie vzhľadom na vyššie citovaný rozsudok NS SR. 50. Zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní v ustanovení § 165b ods. 1, ktoré je účinné od 30.decembra 2012, upravuje, že daňové konanie začaté podľa zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 51. Daňový poriadok v ustanovení § 3 upravuje základné zásady správy daní a to v ods. 1 tak, že pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § 3 ods. 3 - správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa ods. 6 tohto ustanovenia - pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. Podľa ods. 9 tohto ustanovenia - správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa ods. 10 § 3 - ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 52. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku - daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 53. Podľa § 3 ods. 2 - správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa ods. 4 - ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa ods. 5 tohto ustanovenia - na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada. 54. Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom k 30-júnu 2007 v § 2 ods. 1 upravuje, že predmetom dane je a/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, b/ poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, c/ nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskych spoločenstiev, d/ dovoz tovaru do tuzemska. 55. Podľa § 2 ods. 2 - na účely tohto zákona je a/ tuzemsko územie Slovenskej republiky, b/ zahraničím územie, ktoré je nie je tuzemskom, c/ územím Európskych spoločenstiev tuzemsko a územia ostatných členských štátov, ktoré sú zákonmi týchto členských štátov vymedzená na účely dane ako tuzemsko týchto členských štátov, d/ územím tretích štátov územie, ktoré nie je územím Európskych spoločenstiev. 56. Podľa § 8 ods. 1 - dodaním tovaru je a/ dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotný majetok sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska. 57. Podľa § 12 Zákona o dani z pridanej hodnoty - dovozom tovaru je vstup tovaru z územia tretích štátov na územie Európskych spoločenstiev. Pri dovoze tovaru do tuzemska sa na daň vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak. 58. Podľa § 13 ods. 1 - miestom dodania tovaru a/ ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písm. b/ ods. 2 a § 14. 12. 16 59. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov - daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník... . 60. Podľa § 21 ods. 1 - daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká a/ prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh... . Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - daňová povinnosť pri tovare podľa odseku 1 vzniká dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu alebo dňom, v ktorom colný dlh vznikol iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia. Daň je splatná v lehote pre splatnosť cla podľa colných predpisov. 61. Podľa § 69 ods. 1 Zákona o dani z pridanej hodnoty - platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň. 62. Medzi účastníkmi konania je spornou otázkou, či k dodaniu tovaru čierneho energetického uhlia s označením „T“ z ťažobnej oblasti Ukrajiny Donbass medzi žalobcom a SONDEX s.r.o. došlo na území Slovenska alebo na území Ukrajiny, pričom žalovaný argumentuje listinný dôkazmi tak, ako sú uvedené v rozhodnutiach správnych orgánov. 63. Z kúpnej zmluvy 07/03/2007 zo dňa 25.05.2007 vyplýva, že medzi predávajúcim BHJ, a.s., Masarykova 16, Prešov a kupujúcim SONDEX, s.r.o., Duchnovičovo námestie 1, Prešov, sa predávajúci zaviazal dodať a kupujúci kúpiť čierne energetické uhlie s označením „T“ z ťažobnej oblasti Ukrajiny Donbass v objeme 5000 ton +- 5%. 64. V bode 3 tejto zmluvy je upravený termín dodania a dodacie podmienky v bode 3.1 tak, že predávajúci sa zaväzuje dodať a kupujúci sa zaväzuje prevziať kontrahovaný tovar v objeme 5000 ton +- 5% v mesiaci jún, júl 2007. Podľa bodu 3.2 dodávka sa považuje za splnenú momentom potvrdeného pristavenia k colnému prejednaniu štátna hranica Užhorod/Maťovce. Bod 3.3. predávajúci zabezpečení a avízom oznámi kupujúcemu súpis vozňov s množstvom uhlia, ktorého bolo vyslané producentom na fax č.... . 65. Podľa § 9 bod 9.1 - pokiaľ nie je v tejto zmluve dohodnuté inak, vzťahujú sa na ňou založený právny vzťah príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. 66. Z ďalších predložených listinných dôkazov pripojených v spise vyplýva, že príjemcom tovaru bol kupujúci SONDEX, s.r.o.. 67. Ako svedka Daňový úrad Prešov dňa 01.04.2009 vypočul A.. Y. R., ktorý v predmetnom zdaňovacom období bol konateľom spoločnosti SONDEX, s.r.o. a tento na otázku „na ktorej strane Ukrajinsko-Slovenskej hranice Užhorod/Maťovce prevzala spoločnosť SONDEX, s.r.o., v zmysle faktúry 2007/001Z..., špecifikujte presné miesto prevzatia tovaru“, svedok odpovedal, že „tovar bol spoločnosťou SONDEX, s.r.o., prevzatý v colnom pásme Maťovce, colné prerokovanie tovaru na dovoz zabezpečovala spoločnosť SONDEX, s.r.o., v dohodnutom mieste v Maťovciach“. Na ďalšiu otázku, „kto, akým dopravným prostriedkom a odkiaľ prepravoval tovar z Ukrajinsko-Slovenskej hranice do tuzemska s uvedením identifikačných údajov o prepravovaní jeho vodičovi, o druhu a evidenčnom čísle použitého dopravného prostriedku, s presným určením miesta, v ktorom sa preprava tovaru začala“, tento uviedol, že „preprava bola zabezpečovaná na účet spoločnosti SONDEX, s.r.o., železničnou spoločnosťou CARGO Slovakia, a.s., na úseku širokorozchodnej trate od štátnej hranice po prekládkovú stanicu v Maťovciach. Po prekládke do slovenských vagónov tovar bol prepravovaný konečnému odberateľovi CHEMES, a.s. Humenné a prekládku a prepravu po normálnom rozchode uhrádzala spoločnosť SONDEX, s.r.o. a zabezpečovala železničná spoločnosť CARGO Slovakia, a.s.. Celkové náklady za prepravu a prekládku boli zahrnuté do ceny tovaru pre konečného odberateľa CHEMES, a.s., Humenné a uhradená daň z pridanej hodnoty.“ 68. Z obsahu predloženého administratívneho spisu je bez akýchkoľvek pochybností, že žalobca si neuplatňoval nárok na odpočet dane na vstupe, pretože podľa jeho názoru ide o extrakomunitárnu dodávku a z uvedeného ju nemožno kvalifikovať ako zdaniteľné plnenie. 69. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3Sžf/45/2013 zo dňa 03.júna 2014, kde ide o identický skutkový stav, Najvyšší súd SR jednoznačne konštatoval, že pri vyhodnocovaní odovzdania tovaru vo forme nepohyblivej dodávky sa objektívne sa nedá vychádzať z fyzického prevzatia tovaru. Miesto dodania tovaru pri tejto forme je vôľovým prvkom zmluvných strán a správca dane nemôže určiť miesto dodania na základe fyzického prevzatia a argumentáciou pripojenými zmluvami. 70. Podľa názoru súdu daňové orgány v predmetnej veci posudzovali predložené dôkazy iba z formálnoprávneho hľadiska a nebrali na zreteľ aj vôľu oboch zmluvných strán. V predmetnej veci je nepochybné, že ide o obchodnoprávny vzťah medzi dvomi obchodnými spoločnosťami, a že tieto si neupravené zmluvné vzťahy podriadili ustanoveniam Obchodného zákonníka - zákona č. 513/1991 Zb.. 71. Obchodný zákonník v § 272 ods. 1 upravuje, že zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme. 72. Podľa prejavov vôle medzi žalobcom ako predávajúcim a SONDEX, s.r.o. ako kupujúcim je zhodný prejav vôle v ústnej forme o nadobudnutí tovaru kupujúcim SONDEX, s.r.o. na území Ukrajiny a správca dane v priebehu konania neprodukoval žiadne iné dôkazy, okrem formálnoprávneho hľadiska, že prejav vôle nezodpovedal reálnemu obchodu. Je zrejmé, že Obchodný zákonník spočíva na princípe neformálnosti zmlúv, ktoré sa môžu v zásade dojednávať aj ústne a dokonca aj konkludentným spôsobom, pričom táto úprava umožňuje pružné uzavieranie zmlúv medzi podnikateľmi a zodpovedá aj tendenciám pri medzinárodnej unifikácii obchodného práva. 73. Správca dane nemal k dispozícii žiadne iné dôkazy okrem už uvedených zmlúv, ktoré nevylučujú zhodnú vôľu účastníkov obchodnoprávneho vzťahu BHJ, a.s., a SONDEX, s.r.o., o nadobudnutí tovaru kupujúcim na území Ukrajiny, potom pre záver o tom, že k dodávke tovaru došlo na území Slovenskej republiky, správca dane nemal dostatok dôkazov a nezaoberal sa prejavom vôle zmluvných strán. 74. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o DPH teda vyplýva, že daňová povinnosť pri dodaní tovaru vzniká dňom dodania tovaru a dodaním tovaru sa rozumie prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak Zákon o DPH neustanovuje inak. Za deň dodania hnuteľnej veci, teda aj energetického uhlia sa považuje deň, keď kupujúci nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník a nemá ísť o reálne fyzické prevzatie tovaru. 75. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že ignoroval právny názor Najvyššieho súdu SR zo dňa 03.06.2014 sp. zn.: 3Sžf 45/2013 a to napriek tomu, že ide o skutkovo identické veci. NS SR v odôvodnení rozsudku uviedol, že v danom prípade však daňový subjekt naopak transakciu kvalifikoval ako daňovo neutrálnu z hľadiska DPH. Daňový subjekt tvrdil, že išlo o extrakomunitárnu dodávku a z tohto dôvodu ju ani nekvalifikoval ako zdaniteľné plnenie a ani neuplatňoval nárok na odpočet dane na vstupe. Pri vyhodnocovaní odovzdania tovaru vo forme nepohyblivej dodávky traditio longa manu a nepohyblivej dodávke tovaru sa objektívne nedá vychádzať z fyzického prevzatia tovaru. Miesto dodania pri tejto forme je vôľovým prvkom zmluvných strán a správca dane nemôže určiť miesto dodania na základe fyzického prevzatia. Preto dopyt správcu dane zo dňa 07.04.2009 č. 724/320/2302/2007-16461/2009/Miho na Železničnú spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., či je možné, aby tovar prepravovaný po železnici fyzicky prevzal 1. odberateľ, v danom prípade BHJ, a.s., od Ukrajinca v Užhorode, t.j. na ukrajinskej strane hranice alebo k fyzickému prevzatiu tovaru môže dôjsť až v prekládkovej stanici Maťovce je nesprávny, lebo takýto dôkaz je použiteľný iba pri dodaní tovaru, ktoré má svoj základ vo fyzickom odovzdaní, t.j. podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z., ale nie pri nepohyblivej dodávke tovaru podľa § 13 ods. 1 písm. c/ zákona č. 222/2004 Z.z.. 76. Z uvedených skutočností teda vyplýva, že nebolo povinnosťou žalobcu platiť daň z pridanej hodnoty, pretože miesto dodania tovaru nebolo v tuzemsku. 77. V súvislosti s námietkami žalobcu vo vzťahu k procesným pochybeniam správcu dane uplynutiu lehoty na vyrubenie dane súd predovšetkým poukazuje na to, že námietky žalobcu považuje za nedôvodné. Ak súd zrušil rozhodnutie daňového úradu a žalovaného a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, išlo o aplikáciu Občianskeho súdneho poriadku, pričom z uvedeného v žiadnom prípade nemožno vyvodiť, že vo veci mal konať žalovaný. Žalovaný jednoduchým listom vrátil celý spisový materiál prvostupňovému správnemu orgánu, pretože je bez akýchkoľvek pochybností, ak bolo zrušené rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu a správcu dane ako prvostupňového správneho orgánu, nemohol ďalej vo veci konať žalovaný. 78. Lehoty na vydanie rozhodnutia správcom dane sú procesnými a ich prípadné nedodržanie nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Rovnako je nedôvodná aj námietka žalobcu vo vzťahu k uplynutiu lehoty na vyrubenie dane, teda k zániku práva - preklúzii, pretože § 69 ods. 1 Daňového poriadku upravuje, že ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozhodnutie o dani alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, alebo o ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú lehoty podľa ods. 1 znova od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno najneskôr do 10 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. 80. Podľa § 69 ods. 3 Daňového poriadku - za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenia nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje doručenie a/ protokolu z daňovej kontroly. 81. Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov... (obdobným spôsobom ako Daňový poriadok zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane upravovalo ustanovenie § 45 zákona č. 511/1992 Zb.). 82. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR a Daňového úradu Prešov vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto podľa § 191 ods. 1 písm. c/, ods. 3 písm. a/ Správneho súdneho poriadku zrušil rozhodnutie správcu dane a žalovaného. 83. Správne orgány v ďalšom konaní sú povinné rešpektovať právny názor súdu, že žalobca v predmetnej veci nebol povinný platiť daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007. 84. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, súd priznal nárok na náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník. 85. Senát správneho súdu vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.