Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Co/125/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109219285 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8109219285.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej, JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, E., právne zastúpený JUDr. Františkom Komkom, advokátom, Hlavná 27, Prešov, proti žalovaným 1. J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, U., právne zastúpený Mgr. Adriánom B., advokátom Tkáčska 2, Prešov, 2. J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, E. a 3. G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. P. X, E., obaja právne zastúpení JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom, Hlavná 19, Prešov, o vydanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 25C/171/2009-343 zo dňa 02.02.2015 takto r o z h o d o l : Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva (ďalej len LV) č. XXXX k.ú. E., parc. č. KN C XXXX/ X záhrady o výmere XXX m2 a na nej stojacej záhradnej chatky súp. č. XXXX vo vzťahu k žalovaným v 1., 2. a 3. rade zamietol. Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko účastníkov konania, obsah pripojených spisov Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/13/2011, 5T/78/2012, 6T/30/2010 a uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/64/2011 a uviedol, že žalobca ako predávajúci uzavrel dňa 26.11.2008 so žalovaným v 2. rade ako kupujúcim kúpnopredajnú zmluvu, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX - záhradná chatka súp. č. XXXX na parc. č. KN C XXXX/X s príslušenstvom, t.j. oplotením, vonkajšími úpravami, porastmi a parc. KN C č. XXXX/X - záhrada o výmere XXX m2 v podiele pod B1 v celosti. V čl. 2 predmetnej zmluvy bolo uvedené, že dohodnutá kúpna cena je 150. 000 Sk, to je 4.979,87 Eur, ktorá bola predávajúcemu vyplatená v hotovosti v celosti pred podpisom zmluvy. Dňa 15.07.2009 žalovaný v 2. rade uzatvoril so žalovaným v 3. rade kúpnopredajnú zmluvu, ktorej predmetom bola totožná nehnuteľnosť za kúpnu cenu 5.000 Eur, ktorej vklad bol povolený 13.08.2009. Neskôr žalovaný v 3. rade previedol predmetnú nehnuteľnosť na žalovaného v 1. rade, ktorej vklad bol povolený pod V XXXX/XXXX. Súd poukázal na stanovisko účastníkov konania, výsluch svedkyne N. H., citoval ust. § 37 ods. 1, § 39, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 80 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že v predmetnom konaní považoval za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade bola uzatvorená kúpna zmluva dňa 26.11.2008. O tejto kúpnej zmluve žalobca tvrdil, že ju v skutočnosti nechcel uzavrieť a pre nedostatok zhody vôle s prejavom a taktiež pre rozpor s ust. § 39 Občianskeho zákonníka ju považoval za neplatnú. Žalovaní v 2. a 3. rade po zmene žalobného návrhu namietali svoju pasívnu legitimáciu. Tvrdili, že nemajú vec v držbe, nie sú vedení ako jej vlastníci a žalobca vo vzťahu k nim nemá naliehavý právny záujem a z tohto dôvodu žiadali voči nim žalobu zamietnuť. Žalovaný v 1. rade odmietal žalobu z dôvodu, že ako dobromyseľný nadobudol nehnuteľnosť v dobrej viere. Súd prvej inštancie skúmal, či žalobca bol oprávnený na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva a či na takejto žalobe má naliehavý právny záujem. Poukázal aj na ust. § 90 Občianskeho súdneho poriadku vo vzťahu k stranám sporu a uviedol, že žalovaní v 2. a 3. rade ´k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k.ú. E., parc. č. U. XXXX/X - záhrady o výmere XXX m2, na nej stojacej záhradnej chatky, súp. č. XXXX, ku ktorým sa domáhal žalobca určenia vlastníckeho práva nemajú vecnú legitimáciu pasívnu. V konaní bolo nesporné, že práva k predmetnej nehnuteľnosti sa v čase podania zmeny návrhu žalobcu, t.j. dňa 25.03.2014, ako i v čase rozhodovania súdu dotýkala ďalšia právna zmena a to, že v katastri nehnuteľnosti je ako vlastník zapísaný žalovaný v 1. rade. Súd s poukazom na ust. § 154 ods. 1 a § 5 Občianskeho súdneho poriadku vzhľadom na nesplnenie hmotnoprávnej podmienky, t.j. nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v 2. a 3. rade žalobu žalobcu vo vzťahu k ním zamietol. Neobstojí argumentácia žalobcu o pasívnej legitimácii žalovaných v 2/ a 3/ rade, pretože táto by prichádzalo do úvahy v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy, čo však v tomto konaní predmetom nie je. 2. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že zo strany žalobcu podľa súdu nebolo preukázané, že by nemal byť vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca tvrdil, že pôvodná kúpnopredajná zmluva zo dňa 26.11.2008 je absolútne neplatná, keďže ju neuzatvoril slobodne a vážne a taktiež svojim obsahom odporuje zákonu. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca bol uznaný za vinného zo spáchania viacerých trestných činov, ktoré súviseli s jeho podnikateľskou činnosťou, ktorej trestnej činnosti sa dopúšťal v rokoch 2004 až 2009. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade bolo zistené, že bol spod obžaloby oslobodený, aj keď rozsudok v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nebol právoplatný. Súd v trestnom konaní konštatoval, že žalovaného v 2. rade z údajného spáchania trestných činov usvedčovala len rodina žalobcu. Žalobca a jeho rodina, pokiaľ ide o vlastný majetkový prospech nemali zábrany klamať. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie nazeral aj na uzatvorenie pôvodnej kúpnej zmluvy z 26.11.2008 a vychádzal z toho, že išlo o štandardnú kúpnu zmluvu, ktorú medzi sebou uzatvorili žalobca a žalovaný v 2. rade, pričom účel tejto zmluvy bol podľa súdu irelevantný vzhľadom na skutočnosť, že žalobca a žalovaný v 2. rade mali medzi sebou podnikateľské vzťahy. Za situácie, kedy je žalobca právoplatne odsúdený zo spáchania niekoľkých trestných činov a naopak žalovaný v 2. rade spod obžaloby oslobodený, aj keď neprávoplatne, je dôveryhodnosť tvrdenia žalobcu, ako aj svedkov, jeho rodinných príslušníkov spochybnená. Vzhľadom na skutočnosť, že prakticky iné dôkazy žalobca na preukázanie svojich tvrdení nepredložil, súdu neostávalo nič iné ako žalobu pre neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zamietnuť. Súd prvej inštancie uviedol, že nezistil nič, čo by spochybňovalo platnosť kúpnopredajných zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, medzi žalovaným v 2. rade a žalovaným v 3. rade a nakoniec medzi žalovaným v 3. rade a žalovaným v 1. rade. Taktiež poukázal na to, že pôvodná kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade bola uzatvorená v roku 2008, teda v čase, keď sa žalobca dopúšťal zločinu krátenia daní a poistného podľa § 276 ods. 1, 3 Trestného zákona. O trovách konania účastníkov súd nerozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, o ktorých rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 3. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal nesprávne skutkové zistenia, vrátane nesprávneho právneho posúdenia, ako aj inú vadu konania. Poukázal na princíp právnej istoty a najmä rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR, z ktorých záverov vyplýva, že vytvorenie právnej istoty znamená, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď. Namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj dôvody, na základe ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, ktoré spočívali na konštatácii súdu, že žalobca bol opakovane uznaný za vinného za viaceré trestné činy, čím sa znižuje dôveryhodnosť jeho tvrdení, ako aj svedkov, t.j. jeho rodinných príslušníkov. Poukázal na to, že súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov ignoroval samotnú výpoveď žalovaného v 2. rade, ktorý sa vyjadroval k okolnostiam, za akých bola uzavretá medzi nimi pôvodná kúpnopredajná zmluva. Z výpovede žalovaného v 2. rade vyplynulo, že išlo o simulovaný právny úkon, ktorým sa prejavovala vôľa, ktorá v skutočnosti neexistovala, lebo v skutočnosti žalovaný v 2. rade ako kupujúci mal iba jednu vôľu, a to zabezpečiť svoju pohľadávku v sume 2.000.000 Sk a k tomu 150.000 Sk, ktorú mal mať proti matke žalobcu o čom svedčí samotná jeho výpoveď pred súdom v konaní dňa 10.06.2010. Z tohto dôvodu namietal absolútnu neplatnosť právneho úkonu, aj v rozpore s účelom záložného práva a v rozpore so zákonom. Taktiež poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, týkajúcu sa obdobnej veci. Vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovaných v 2. a 3. rade, poukázal na právny záver vyplývajúci z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/49/2009, z ktorého vyplýva, že ak je predmetom súdneho konania neplatnosť viacerých na seba nadväzujúcich zmlúv, dôvody neplatnosti treba zisťovať u každej z nich samostatne. V tejto súvislosti poukázal na okolnosti uzavretia zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade s tým, že ak pôvodná kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade bola od samého začiatku absolútne neplatná, nemôžu byť ani ďalšie 2 nasledujúce kúpne zmluvy platné, pretože platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy platne nenadobudol a teda nemohol ďalej platne previesť. Navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo zmeniť voči žalovanému v 1. rade a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Právni zástupcovia žalovaných sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrili. 4. Podľa ust. § 470 ods. 1, 2 podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len Civilného sporového poriadku), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa čl. 2 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Podľa čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. 5. V predmetnej veci bolo podané odvolanie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30. 06. 2016. Vychádzajúc z cit. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku pre konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku sa v súlade s princípom okamžitej aplikability aplikuje Civilný sporový poriadok, ktorý je okamžite použiteľný na všetky prebiehajúce už začaté konania podľa pôvodného Občianskeho súdneho poriadku s výnimkou explicitne uvedených konaní, na ktoré sa neaplikuje. Z cit. ust. § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku vyplýva princíp justifikácie účinkov procesných úkonov, obsahom ktorého je zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku s tým, že následky úkonu sa uznávajú aj vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta. Uvedený princíp je kompatibilný s princípom okamžitej aplikability, t. j. vyplývajúci z ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku. 6. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj uplatnenými odvolacími námietkami odvolací súdu zistil, že namietané nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd prvej inštancie mali za následok nesprávne právne posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku. Tieto uplatnené odvolacie námietky preto odvolací súd považoval za dôvodné. 7. Je nesporné, že predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva, ktorého sa domáhal žalobca k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k.ú. E., parc. č. KN C XXXX/X - záhrady o výmere XXX m2 a na nej stojacej záhradnej chatky súp. č. XXXX, ktorú na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade dňa 26.11.2008 nadobudol žalovaný v 2. rade. Dôvodom uplatneného nároku žalobcu bola namietaná absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade z dôvodu nedostatku vážnosti vôle, ako aj jej uzavretia v rozpore so zákonom, s poukazom na ust. § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti takto uplatneného nároku o určenie vlastníckeho práva vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zohľadnil skutočnosti vyplývajúce z trestných konaní vo vzťahu k žalobcovi a samotnému žalovanému v 2. rade s tým, že uzavrel, že pokiaľ žalobca bol opakovane trestne stíhaný a uznaný z trestných činov spojených s jeho podnikateľskou činnosťou, ktorej sa dopúšťal v období 2004 až 2009, jeho tvrdenie týkajúce sa okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy nepovažoval za vierohodné. Naopak na strane žalovaného v 2. rade zohľadnil, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov, sp. zn. 5T/13/2011 bol rozsudkom zo dňa 26.05.2014 žalovaný v 2. rade oslobodený spod obžaloby v celom rozsahu z dôvodu, že zo spáchaných skutkov ho usvedčovali len sami poškodení, t.j. žalobca a jeho rodina. Odvolací súd poukazuje na ust. § 193 posledná veta Civilného sporového poriadku, podľa ktorého je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu a o tom kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Citované ustanovenia Civilného sporového poriadku v podstate až na odstránenie úpravy týkajúcej sa viazanosti súdu rozhodnutím v blokovom konaní s poukazom na stanovisko správneho konania Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cp/36/2001, zodpovedá právnej úprave vyplývajúcej z ust. § 135 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie je viazaný v sporovom konaní rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu. Je pravdou, že žalovaný v 2. rade bol v trestnom konaní pod sp. zn. 5T/13/2011, vedené na Okresnom súde Prešov oslobodený spod obžaloby na skutkovom základe, ktorý mal základ v žalobe z dôvodu, že nebolo preukázané, že by sa skutok stal, to však znamená, že nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu, závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 4 písm. b) Trestného zákona. 8. Odvolací súd považoval za dôvodnú aj namietanú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Záver súdu prvej inštancie pre zamietnutie žaloby vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade s poukazom na výsledok v trestnom konaní neodôvodňoval takýto postup, lebo bolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa vysporiadať s okolnosťami týkajúcimi sa uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, ako aj následnými ďalšími prevodmi nehnuteľnosti medzi žalovaným v 2. rade a žalovaným v 3. rade a následne zo žalovaného v 3. rade na žalovaného v 1. rade. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s výsledkami vykonaného dokazovania v tomto konaní, najmä s výpoveďou žalovaného v 2. rade k okolnostiam uzatvárania kúpnej zmluvy, jeho záujmu, že v prípade uspokojenia jeho pohľadávky zo zmluvy o pôžičke s otcom žalobcu mal následne previesť nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy na žalobcu za 1 Sk. Namietané nevyhodnotenie skutkových zistení z vykonaných dôkazov bolo opodstatnené. 9. Posúdením namietanej aj platnosti kúpnej zmluvy a následných prevodov vlastníckeho práva sa mal súd prvej inštancie zaoberať predbežne, vzhľadom na predmet konania, a to určenie vlastníckeho práva. Pri žalobe na určenie vlastníckeho práva a preukázanie naliehavého právneho záujmu na jeho určení § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku sa mal súd prvej inštancie prejudiciálne vysporiadať s namietanou absolútnou neplatnosťou právneho úkonu, t.j. kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade dňa 26.11.2008, najmä z hľadiska namietaného nedostatku vážnosti vôle na strane účastníkov zmluvy, ako aj okolností uzavretia zmluvy vo vzťahu k vyplateniu kúpnej ceny, na ktorú skutočnosť žalobca v žalobe poukazoval. Aj z vyjadrenia žalovaného v 2. rade v konaní pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že kúpnu cenu žalobcovi nevyplatil, ale zaplatil súdnym exekútorom v exekučných veciach vedených proti matke žalobcu sumu 41.832 Sk a 53.438 Sk, t.j. celkom 95.270 Sk. Ani s touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Vzhľadom na rozsiahlu rozhodovaciu prax k otázke určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, prípadne určenia vlastníckeho práva vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, ktorej platnosť súd posudzuje ako prejudiciálnu otázku, odvolací súd súhlasí s názorom právneho zástupcu žalobcu, že žalobca legitímne očakával, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou s poukazom na čl .2 ods. 2 Civilného sporového poriadku, t.j. princípom právnej istoty, podľa ktorého je právnou istotou stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že je spor bude rozhodnutý spravodlivo. 10. Z týchto dôvodov odvolací súd uznal odvolanie žalobcu za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na ust. § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať (§ 391 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo nevyhodnotenie výsledkov vykonaného dokazovania, okolností tvrdených stranami sporu, za ktorých došlo k uzavretiu namietanej kúpnej zmluvy uzavretej medi žalobcom a žalovaným v 2. rade dňa 26.11.2008, ako aj neposúdením právneho úkonu z hľadiska namietaného nedostatku vážnosti vôle s poukazom na ust. § 37 Občianskeho zákonníka, ako aj rozporu so zákonom § 39 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k pasívnej legitimácii na strane žalovaných v 2. a 3.rade odvolací súd poukazuje na to, že podľa aktuálneho výpisu listu vlastníctva zo dňa XX.XX.XXXX, LV č. XXXX k.ú. E., pozemok parc. registra C, č. XXXX/X o výmere XXX m2 záhrady, súp. č. záhradnej chatky XXXX na pozemku parc. č. XXXX/X je ako vlastník vedený žalovaný v 1. rade. Vzhľadom k tomu, že na strane žalovaných došlo k opakovaným prevodom spornej nehnuteľnosti zo žalovaného v 2. rade na žalovaného v 3. rade a zo žalovaného v 3. rade na žalovaného v 1.rade, odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie aj vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade, ku ktorým bola žaloba zamietnutá pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v spore z dôvodu, že v konaní o určenie vlastníckeho práva sa súd prvej inštancie bude prejudiciálne zaoberať otázkou namietanej neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade zo dňa 26.11.2008 a následnými prevodmi vlastníckeho práva medzi žalovanými navzájom. 11. Vo vzťahu k posudzovaniu existencie naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu, odvolací súd poukazuje na to, že súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je pri prípustná pri spornosti právnych vzťahov k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľnosti, ak rozsudok vyhovujúcu žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Tento záver vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, napr. sp. zn. 1Cdo/56/2003 publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod číslo XX/XXXX, v ktorom uviedol, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva. Pri posudzovaní právneho úkonu z hľadiska jej platnosti je potrebné túto otázku riešiť prejudiciálne a vychádzať z individuálnych konkrétnych okolností, ktoré vyplynuli z výsledkov vykonaného dokazovania a skúmať, či kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, v 2. rade bola uzavretá slobodne, vážne, zrozumiteľne a určite. Nedostatok vážnosti vôle je okolnosťou zakladajúcou neplatnosť zmluvy v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak má byť určitý právny úkon urobený tzv. simulovaným právnym úkonom zastieraný iný právny úkon tzv. disimulovaný právny úkon, je simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon za predpokladu, že zodpovedá vôli subjektu a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jej platnosť. Pokiaľ by sa zastieraný právny úkon nepriečil zákonu bol by tiež neplatný s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplynulo, že účastníci kúpnej zmluvy žalobca a žalovaný v 2. rade nemali záujem skutočne uzavrieť kúpnu zmluvu, ale malo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky matky žalobcu pani H. v exekučných konaniach. K vyplateniu kúpnej ceny predávajúcemu, t.j. žalovaným v 2. rade vo vzťahu k žalobcovi nedošlo. Podľa tvrdenia žalovaného v 2. rade, uhradil len časť pohľadávok v exekučnom konaní celkom vo výške 95.270 Sk. 12. Vo vzťahu k ďalším prevodom medzi žalovanými v 2., 3. a v 1. rade odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. US 50/2000 z 10.02.2010, podľa ktorého z nepráva nemôže vzniknúť právo. Platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol a teda ani nemohol ďalej platne previesť. Ak je prvotná kúpna zmluva neplatná, nestal sa vlastníkom prvý kupujúci - žalovaný v 2. rade a v prípade ďalšieho prevodu nesvedčí v prospech ďalších nadobúdateľov žalovaných v 3. a v 1. rade vlastnícke právo, ktoré by malo byť odvodené od vlastníckeho práva prvého kupujúceho. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu, nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva. Nie je možné za daného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv ako má sám. 13. V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať skutkovými tvrdeniami žalobcu vo vzťahu k predmetu konania, ako aj prejudiciálne posúdiť namietanú absolútnu neplatnosť právneho úkonu a následne vo veci samej opätovne rozhodnúť. 14. Podľa § 396 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.