Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 9To/45/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110010394 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8110010394.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr. Jaroslava Bugeľa a JUDr. Emila Dubňanského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.05.2016, v trestnej veci obžalovaného P.. K. Q., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 32T/32/2010 zo dňa 19.06.2015 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e , ods. 3 Tr. por. z r u š u j e v napadnutom rozsudku výrok o treste. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému P.. K. Q., nar. XX.XX.XXXX vo V. nad K., trvale bytom O., ul. O. č. XXXX/XXX, okr. V. nad K. u k l a d á : Podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. d/, j/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. v spojení s § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd výkon uloženého trestu p o d m i e n e č n e odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. u r č u j e skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na 7 (sedem) rokov. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Prešov napadnutým rozsudkom sp. zn. 32T/32/2010 zo dňa 19.06.2015 uznal obžalovaného P.. K. Q. vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. a prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že dňa 8.6.2008 približne o 02.30 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. V. H. C. ev. č. V.-XXX B. po štátnej ceste v smere od obce Čierne nad Topľou na obec Hlinné, okr. Vranov nad Topľou a medzi uvedenými obcami po prejdení tiahlej pravotočivej zákruty rýchlosť jazdy motorového vozidla neprispôsobil svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať a nejazdil takou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú mal rozhľad, v dôsledku čoho s motorovým vozidlom prešiel do protismeru, kde došlo k čelnej zrážke s protiidúcim osobným motorovým vozidlom zn. V. U. ev. č. A.-XXX B., ktoré viedol poškodený P. Q., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom J., ul. Q. č. X/X, okr. A. - okolie, ktorý pri zrážke utrpel ťažké zranenia, ktorým na mieste podľahol a spolujazdkyňa v osobnom motorovom vozidle zn. V. U. Z. O., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom P. č. XX, okr. X., pri zrážke utrpela ťažké zranenia, ktorým na mieste podľahla, pričom spolujazdkyňa v osobnom motorovom vozidle, ktoré viedol obžalovaný, V. F., nar. X.X.XXXX, bytom J. č. XXX, okr. V. nad K., utrpela otras mozgu II. stupňa, trieštivú zlomeninu ľavej stehennej kosti a ďalšie zranenia s dobou liečenia najmenej 6 mesiacov a ťažké zranenia utrpel aj sám obžalovaný, čím porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa § 15 ods. 1 zákona č. 315/1996 o premávke na pozemných komunikáciách účinného do 31.1.2009. Za to mu súd uložil: Podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. d/, j/ Tr. zák., § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zák. v spojení s § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na 7 rokov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu vo výške 1.647,65 eur poškodenému D. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. č. XX, okr. X., zastúpenému splnomocnencom poškodeného P.. P. A.. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú L. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., Q. č. X/X, okr. A., s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodeného D. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. č. XX, okr. X., zastúpeného splnomocnencom poškodeného P.. P. A., so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Po vyhlásení rozsudku, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku, obžalovaný priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal odvolanie proti rozsudku. Odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 3.11.2015. Obhajca konštatuje, že napadnutý rozsudok považuje za nepresvedčivý, nepreskúmateľný vo vzťahu k výroku o vine a k výroku o treste. Podľa názoru obhajcu, súd prvého stupňa sa nevysporiadal presvedčivým spôsobom s rozpormi v obsahu jednotlivých produkovaných dôkazov, ako aj argumentáciou obhajoby, ktorá bola v koncentrovanej forme prezentovaná v záverečnej reči. Poukázal na rozpory v záveroch vyplývajúcich z obsahu znaleckého posudku spracovaného D.. L. Q. a závermi kontrolného posudku vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline, vrátane dodatku č. 1. Rozpory sa týkali jednej z možných príčin vzniku tohto nehodového deja, ktorými boli priečne nerovnosti na vozovke. Súd prvého stupňa si nekriticky osvojil závery obsiahnuté v znaleckom posudku spracovanom Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline za situácie, keď D.. A. v rámci výsluchu na hlavnom pojednávaní nevedel relevantne objasniť, v čom pochybil, v čom boli závery, ku ktorým dospel vo svojom znaleckom posudku D.. L. Q. ohľadne existencie priečnych nerovností na vozovke, nesprávne. Vysvetlenie, podľa názoru obhajoby, bolo zmätočné, nepresvedčivé. Spôsob grafickej vizualizácie nerovnosti na vozovke je iba formou dokumentácie nerovností, nemá však žiaden vplyv na ich existenciu, resp. objektivizáciu ich existencie. Podstatným sa javilo, vo vzťahu k existencii nerovnosti na vozovke, že v deklarovanom rozsahu boli objektivizované na základe reálneho terénneho geodetického zamerania realizovaného D.. A.. Nikto iný takto terénne meranie nerealizoval. Reálne sa javí zameraný rozdiel medzi referenčnými meranými bodmi, ktoré dosahujú hodnotu viac ako 50 mm. Nemožno ich označiť ako nerovnosť na vozovke, pre ktorú sa všeobecne používa pojem „vyjazdené koľaje“, či „skok“. Vyjadrenia D.. A., že meranie D.. A. bolo nesprávne a nesprávnosť mala spočívať v nedostatočnom počte jednotlivých referenčných meraných bodov, sa javí ako irelevantná. D.. A. nevedel konkretizovať, ktoré konkrétne metodické usmernenie mal porušiť D.. A. pri realizovanom zameraní priečnych nerovností, ani to, v akej vzdialenosti sa mali nachádzať jednotlivé referenčné zamerané body. Obhajca namietal, že vysvetlenie súdu prvého stupňa, že nerovnosti na vozovke merané D.. A. neboli objektivizované ani fotografickou dokumentáciou miesta dopravnej nehody, ktorá bola spracovaná ako prílohová časť ohliadky miesta dopravnej nehody, neobstojí. Fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody nie je prostriedkom spôsobilým objektivizovať existenciu týchto nerovností. Práve naopak, obhajca konštatuje, že existencia priečnych nerovností v mieste dopravnej nehody sa javí podstatnou skutkovou okolnosťou vo vzťahu k objektivizácii jednej z reálne možných príčin vzniku predmetnej nehody. Nič na veci samej nemení skutočnosť, že mohli existovať aj ďalšie možné príčiny vzniku dopravnej nehody, na ktorých participoval aj obžalovaný, a teda ktoré by prípadne boli pokryté aj jeho zavinením. V tejto súvislosti opätovne poukázal na svoju záverečnú reč. Okrem tejto skutočnosti namietal, že D.. A. nevedel reagovať na priebeh nehodového deja, ďalšie parametre, akými sú rýchlosť vozidla, ktoré riadil obžalovaný, konečná poloha vozidiel, zmena prevádzkovej hmotnosti vozidiel VW Golf a Škoda Octavia, maximálne spomalenie vozidiel, charakter zadokumentovanej stopy na vozovke, resp. jej vzniku, či išlo o brzdnú stopu alebo stopu po bočnom šmyku. Prezentované pochybnosti týkajúce sa technickej prijateľnosti priebehu nehodového deja zásadným spôsobom spochybňujú aj vecnú správnosť deklarovaných skutkových zistení. Uložený trest obžalovanému považuje za veľmi prísny, v rozpore s jeho účelom tak, ako je vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zák. Poukázal na základné zásady, ktoré sú vyjadrené v ustanovení § 34 Tr. zák. Podľa názoru obhajcu, súd prvého stupňa favorizoval iba represívny účel trestu bez toho, aby náležitou starostlivosťou vyhodnotil osobu obžalovaného, možnosť dosiahnutia prevýchovy účelu aj trestom odňatia slobody s možným podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu, za prípadného uloženia primeraných obmedzení alebo povinností uvedených v § 51 ods. 3, 4 Tr. zák. smerujúcich k tomu, aby naďalej viedol riadny život. Nestotožnil sa s názorom súdu, že uloženie nepodmienečného trestu je potrebné a nevyhnutné. V ďalšej časti odvolania sa obhajca zaoberá záujmom spoločnosti na trestaní. Poukazuje na nielen generálnu prevenciu, ale predovšetkým individualizáciu uloženého trestu. V tejto súvislosti dáva do pozornosti rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudského práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri uplatňovaní požiadavky primeranosti trestu uplatňujúce princíp proporcionality, vyjadrujúci požiadavku zachovania spravodlivej rovnováhy medzi všeobecnými záujmami spoločnosti a garanciami základných práv jednotlivcov, resp. požiadavku proporcionálnosti medzi zásahom do práva a sledovaným cieľom. Zdôrazňuje, že zákonodarca pri vyjadrení trestnej sadzby ponecháva dostatočný priestor pre individualizáciu trestu podľa okolností prípadu. Trest, ako sankcia, predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia, preto je potrebné dodržať princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú na splnenie účelu trestu. V neposlednom rade poukázal aj na dobu, ktorá uplynula od doby spáchania skutku do doby rozhodnutia v samej veci. Obhajca konštatuje, že došlo k zmene pomerov na strane obžalovaného. Zdôrazňuje, že dĺžka konania nebola ovplyvnená obštrukciami na strane obžalovaného. Neprimeranou dĺžkou trestného stíhania sa vytráca základný vzťah medzi protiprávnym konaním páchateľa a ukladaným trestom. Doba, ktorá uplynie od spáchania trestného činu, až po meritórne rozhodnutie, má bezprostredný vplyv na účel trestu, ktorý má byť uložením určitého trestu dosiahnutý. Dáva do pozornosti aj uplatnenie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu. Uloženie trestu zákazu činnosti však nenamieta. Poukázal v tejto súvislosti, že vodičské oprávnenie mu bolo zadržané po dopravnej nehode. V závere vyjadril, že obžalovanému je ľúto, že bol účastníkom dopravnej nehody, pri ktorej zahynuli dvaja ľudia. Ľútosť pociťuje o to viac, nakoľko aj samotnému obžalovanému pri dopravnej nehode zomrela mama, keď mal 13 rokov. Vie, čo to znamená stratiť najbližšiu osobu. Z ľudského hľadiska je v jeho prípade najvyšším trestom to, že tieto dopravné nehody ho budú traumatizovať až do konca života. Poukázal na tú skutočnosť, že súd prvého stupňa argumentoval pri ukladaní trestu aj okolnosťou, že neuhradil aspoň náklady súvisiace s pohrebom nebohej Z. O.. V tejto súvislosti konštatuje, že súd opomenul skutočnosť, že v čase nehody mal 18 rokov a do roku 2013 nemal žiaden príjem, nakoľko študoval na vysokej škole. Poškodenej L. Q. uhradil časť, no nebolo v jeho silách uhradiť podobnú sumu rodine Z. O.. V tejto súvislosti poukázal, že o dopravnej nehode urobil oznámenie poisťovni, teda urobil kroky, aby všetky uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a náklady pri usmrtení boli uhradené poisťovateľom. Keďže urobil tieto opatrenia, súd prvého stupňa na základe uvedeného mu mohol priznať aj ďalšiu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k/ Tr. zák. Navrhol, aby krajský súd uložil obžalovanému prísny podmienečný trest spolu s prísnym trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá a povinnosťou nahradiť spôsobené škody pre poškodených. Na základe riadne a včas podaného odvolania krajský súd podľa § 317 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré boli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného, vo vzťahu k výroku o vine, nie je dôvodné, vo vzťahu k výroku o treste je dôvodné. Súd prvého stupňa na hlavných pojednávaniach vykonal rozsiahle dokazovanie tak, že bol zistený skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech. V oboch smeroch vykonával dôkazy tak, aby umožnili spravodlivé rozhodnutie. Súd prvého stupňa takýmto postupom realizoval základnú zásadu vyjadrenú v § 2 ods. 10 Tr. por. Súd prvého stupňa hodnotil dôkazy získané základným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgán činný v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Takýmto postupom súdu došlo k naplneniu základnej zásady vyjadrenej v § 2 ods. 12 Tr. por. Súd prvého stupňa na hlavných pojednávaniach vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom obžalovaného P.. K. Q., výsluchom svedkov V. F., L. Q., D. O., F. C., P. V., F. L., D.. Q. A., výsluchom znalcov D.. V. A., F.. F. A., D.. L. Q., D.. X. A., prof. D.. U. A., CS. a znaleckými posudkami, ktoré títo znalci spracovali, prečítaním znaleckého posudku F.. X. F., listinnými dôkazmi, ktoré boli zabezpečené tak v štádiu prípravného konania ako aj na hlavných pojednávaniach, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku podrobne rozobral obsah jednotlivých dôkazných prostriedkov. Poukázal na skutočnosti, ktoré vyplynuli z výpovedí svedkov, výpovedí znalcov a jednotlivých listinných dôkazov. V tomto smere rozsudok súdu prvého stupňa obsiahle vyjadruje jednotlivé zistené skutočnosti z dôkazných prostriedkov. K predneseným námietkam odvolateľa vo vzťahu k výroku o vine, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s rozpornými závermi samotného znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilina a rozporom so znaleckým posudkom znalca L. Q. a rovnako, že znalec D.. U. A. nedal odpoveď na otázku, či vozovka bola v dobrom technickom stave, resp. či na vozovke sa nachádzali koľaje, ktoré spôsobovali to, že táto vozovka bola v zlom technickom stave a tieto koľaje boli príčinou vzniku dopravnej nehody, krajský súd konštatuje, že súd prvého stupňa tejto namietanej otázke sa podrobne venoval, touto otázkou sa presvedčivo vysporiadal a dospel k správnym záverom, ktoré sú vyjadrené v predmetnom rozsudku. Nejde o novú skutočnosť, ktorá by bola namietaná v tomto trestnom konaní. Táto skutočnosť bola už namietaná po vyhlásení prvého rozsudku v tejto trestnej veci. Súd prvého stupňa pri riešení tejto otázky doplnil dokazovanie, bol spracovaný doplnok k znaleckému posudku Ústavu súdneho inžinierstva a táto otázka bola presvedčivo vyriešená. Námietky odvolateľa v tomto smere nie sú dôvodné. V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa presvedčivo prezentoval svoje úvahy, ktorými sa riadil pri zisťovaní skutkového stavu a následne, ktorými sa riadil pri ustálení právnej kvalifikácie skutku. Dospel k správnemu záveru, že obžalovaný K. Q. jazdil tak, že rýchlosť jazdy motorového vozidla neprispôsobil svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu. Jazdil rýchlosťou, ktorá bola vyššia ako bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú mal rozhľad, teda jazdil neprimeranou rýchlosťou, prešiel do protismeru, čím spôsobil dopravnú nehodu. Okresný súd vo svojom rozhodnutí správne poukázal, že došlo k porušeniu dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona č. 315/1996 O premávke na pozemných komunikáciách. Dôsledkom porušenia dôležitej povinnosti bol vznik dopravnej nehody, pri ktorej vznikol nenapraviteľný následok a to smrť dvoch osôb a u jednej osoby bola spôsobená ťažká ujma na zdraví. Týmto svojím konaním obžalovaný naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. so zavinením vo forme nedbanlivosti vedomej podľa § 16 písm. a/ Tr. zák. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal zo základných zásad pre ukladanie trestu, ktoré sú vyjadrené v § 34 Tr. zák. Ustálil okruh poľahčujúcich okolností a to, že čin spáchal vo veku blízkom mladistvých a pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm. d/, j/ Tr. zák.) Na druhej strane priťažujúce okolnosti nezistil. Zhodnotil osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ súdne trestaný nebol. V evidencii priestupkov nemá záznam. Medzičasom uzavrel manželstvo a zamestnal sa. Odvolateľ v rámci odvolania sa domáhal, aby krajský súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu zohľadnil ďalšiu poľahčujúcu okolnosť a to skutočnosť, že sčasti uhradil spôsobenú škodu a urobil oznámenie poisťovni o vzniku poistnej udalosti. (§ 36 písm. k/ Tr. zák.) K tejto skutočnosti krajský súd poukazuje, že oznámenie o vzniku poistnej udalosti je základnou povinnosťou, ktorá pre vodiča vyplýva zo zákona. Súd prvého stupňa postupoval správne, keď v rámci poľahčujúcich okolností túto skutočnosť nezohľadnil. Na druhej strane je potrebné dať za pravdu odvolateľovi, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu okrem skutočností, na ktoré poukázal, mal mať na zreteli aj dobu, ktorá uplynula od doby, kedy bol spáchaný skutok, do doby rozhodovania súdu. Aj keď týmto trestným činom bol spôsobený nenapraviteľný následok, krajský súd dospel k záveru, že vzhľadom na dlhšiu dobu medzi dobou spáchania a dobou rozhodovania, vzhľadom na osobu obžalovaného, vzhľadom na jeho vek v čase spáchania tohto trestného činu, že účel trestu, ktorý je vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zák. sa u obžalovaného dosiahne trestom odňatia slobody v trvaní 2 rokov. Vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší bezúhonný život, krajský súd výkon uloženého trestu podmienečne odložil a dospel k záveru, že skúšobná doba v trvaní 5 rokov, je dobou primeranou a postačujúcou. Keďže obžalovaný hrubým spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky, krajský súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že je potrebné uložiť aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na dobu 7 rokov. Krajský súd nezistil pochybenie súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o uplatnených nárokoch na náhradu spôsobených škôd. Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. jednohlasne Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.