Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 17Co/269/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111209489 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8111209489.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu MACKONTROL engineering, s.r.o., so sídlom Ondavská 13935/32, 080 05 Prešov - Solivar, IČO: 44325461, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Vladimíra Běhalová, Rastislavova 68, 040 01 Košice, proti žalovaným 1/ S.. Y. D., nar. X.X.XXXX, bytom Y., XXX XX Y., 2/ D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX Y., obaja žalovaní právne zastúpení JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou, sídlom Floriánova 12, 080 01 Prešov, v konaní o zaplatenie 10.224,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných aj žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14C 115/2011-391 zo dňa 5.12.2014 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Zrušuje rozsudok súdu prvého stupňa a vracia vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalovaných v 1/ a 2/ rade zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 5.094,98 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 18.5.2011 do zaplatenia v lehote 90 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodol, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva a o trovách štátu rozhodne do 30 dní od právoplatnosti vo veci samej. Prvostupňový súd tak rozhodol o návrhu žalobcu, ktorý žiadal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 10.224,90 eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 436,06 eur od 30.10.2009 do zaplatenia a zo sumy 9.788,84 eur od 11.12.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe objednávky žalovaných vykonal rekonštrukciu ich bytu, za ktorú činnosť si vyfakturoval sumu 10.788,84 eur. Žalovaní mu poskytli zálohu vo výške 1.000 eur, zvyšok nezaplatili, preto si uplatňuje sumu 9.788,84 eur. Ďalej si žalobca uplatnil od žalovaných sumu 436,06 eur ako plnenie, ktoré poskytla poisťovňa C. žalovaným. Pôvodne im poisťovňa vyplatila sumu 823,54 eur, pričom práce realizované žalovaným boli v rozsahu 436,06 eur, ktoré žiadajú uhradiť. Prvostupňový súd zistil, že žalobca realizoval ako stavebník nadstavbu bytového domu na ulici Y.. V súvislosti s realizovaním nadstavby po odkrytí strechy došlo v dôsledku dažďov a búrok k viacnásobnému zatečeniu bytov. Medzi iným došlo aj k zatečeniu bytu žalovaných. Prvostupňový súd zistil, že obdobné problémy podľa toho, ako vypovedali svedkovia na pojednávaní mali aj susedia žalovaných, a to S.. D.. R. I., R.. D. T., pán X., F. V.. Svedkyňa Q. K. potvrdila, že žalovaní nielen opravovali svoj byt v súvislosti s odstránením škôd, ale boli vykonávané u nich aj rekonštrukčné práce bytu. Cez predajňu si objednávali na základe písomnej objednávky potrebné veci. Svedok L. Q. taktiež potvrdil, že žalovaní a žalobca, resp. konateľ žalobcu sa dohodli nielen na odstraňovaní škôd v byte žalovaných, ale aj na tom, že sa ich byt bude rekonštruovať. Prvostupňový súd ďalej zistil, že žalobca vyfakturoval žalobcom z titulu rekonštrukcie faktúrou č. XXX/ XXXX sumu 10.788,84 eur a faktúrou č. XXX/XXXX sumu 2.410 eur. Žalovaní zaplatili preddavok, resp. zálohu vo výške 1.000 eur. Nárok účastníkov konania posúdil prvostupňový súd podľa § 415, § 420, § 420a Občianskeho zákonníka a podľa § 451, § 456 a § 3 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Z procesných predpisov aplikoval ust. § 136 O.s.p. a § 120 ods. 1, 4 O.s.p. Mal preukázané, že pri realizácii nadstavby bytov žalobca porušil minimálne prevenčnú povinnosť pri zabezpečení odkrytej strechy tak, aby nedošlo pri zrážkovej činnosti k zatečeniu vody do bytov, nad ktorými realizoval nadstavbu. Minimálne v súvislosti s nedbanlivostným konaním žalobcu vznikla žalovaným škoda. Žalovaní vyvinuli maximálnu iniciatívu na zabezpečenie predchádzania škôd v ich nehnuteľnosti. Prvostupňový súd ďalej konštatoval, že žalovaní si žiadnu rekonštrukciu bytu neobjednali, žalovaní náklady realizované žalobcom považujú ako náklady v súvislosti s odstraňovaním škôd. Žalobca nepredložil žiadnu objednávku ani nepreukázal existenciu ústnej dohody vo vzťahu k existencii zmluvy o rekonštrukcii bytu, preto tento nárok uplatňovaný žalobcom je možné posúdiť len ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Nárok žalobcu na úhradu nároku v súvislosti s náhradou škody vyplýva zo zmluvy o nadstavbe, kde je daná zodpovednosť stavebníka pre prípad vzniku škôd, ktoré vznikli napríklad aj zamočením. Prvostupňový súd na posúdenie uplatneného nároku nariadil znalecké dokazovanie, avšak skonštatoval, že znalkyňa vypracovala znalecký posudok, ktorý je pre toto konanie nepoužiteľný, pretože ho nevypracovala účelne a správne. Znalkyňa mala odlíšiť vyčíslenie nákladov v súvislosti so vznikom škody a v súvislosti s rekonštrukciou, čo však nevykonala. Naviac, absurdne trvala na amortizácii nielen materiálu, ale aj hodnoty vykonaných prác. Keďže znalecký posudok prvostupňovému súdu sa nejavil ako dostatočný pre rozhodnutie v prejednávanej veci, s ohľadom na hospodárnosť konania a zásadu spravodlivého posúdenia prejednávanej veci, podľa § 136 Občianskeho súdneho poriadku ustálil výšku nároku na náhradu škody na celé dokazovanie a vychádzal z predložených prepisov faktúr, ktoré sú súčasťou prílohovej obálky. Zo všetkých položiek uplatnených žalobcom je potrebné vychádzať z toho, že 100 % nárok je potrebné priznať pri prvej skupine, ktorej položky sú vyznačené zeleným krúžkom, keďže prvostupňový súd mal nepochybne preukázané, že tieto náklady už bez ohľadu na ich primeranosť žalobca vynaložil bez súvislosti s odstraňovaním škôd v byte žalovaných. Druhú skupinu položiek tvorili položky, ktoré súd v celom rozsahu uznal ako položky súvisiace s odstraňovaním škôd, pričom sa jednalo o položku napr. maľovanie, ktorú prvostupňový súd uznal v celom rozsahu, a ďalšie položky, ktoré vyplývajú ako dôvodné v súvislosti s odstraňovaním škôd. Ako tretiu skupinu predstavujú položky, ktoré by určite neboli vznikli, keby nebolo došlo k zatečeniu do bytu žalovaných. Vynaložením týchto nákladov došlo podľa názoru prvostupňového súdu k zhodnoteniu bytu žalovaných. Ide o položky, ktoré boli uznané v plnej výške, pretože čiastočne prebehla aj rekonštrukcia bytu žalovaných. Je však logické, že pokiaľ voda stekala po obidvoch stranách vchodových dverí, bolo potrebné tieto dvere vymeniť, aj keď bolo svedkami potvrdené, že takéto dvere sa dajú aj vysušiť. V súvislosti s úpravami žalovaní si sami zakúpili a zabezpečili výmenu kuchynskej linky, osadenie dlažby a laminátovej podlahy, resp. rozvody odpadu. Tieto práce zaplatil jednak žalovaný pracovníkom žalobcu, ako aj inej firme. Prvostupňový súd dospel k názoru, že do tejto položky patrí aj úhrada v súvislosti so zatečením stropu vodou, kde najvhodnejším riešením predstavovalo zníženie stropu sadrokartónom. Prvostupňový súd dospel k záveru, že tieto náklady v súvislosti so spravodlivým riešením sporu by mali byť rozdelené na 50 % medzi žalobcov a žalovaných. Obdobným spôsobom prvostupňový súd postupoval aj pri nákladoch na rekonštrukciu elektroinštalácie, pri stierkovaní stien. Na základe prepočtu, ktorý je obsiahnutý v prílohovej obálke prvostupňový súd dospel k záveru, že celkové náklady z titulu rekonštrukcie bytu žalovaných, teda bezdôvodné obohatenie na ich strane predstavuje sumu 5.777,21 eur, od ktorého odpočítal zaplatenú sumu 1.000 eur a zľavu 118,29 eur a pripočítal sumu 436,06 eur z titulu výplaty poisťovne, čo predstavuje nárok žalobcu vo výške 5.094,98 eur. Túto sumu priznal žalobcovi so zákonným úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 436,06 eur od 30.10.2009, ale až od 17.5.2011, kedy bol žalovaným doručený návrh týkajúci sa prejednávanej veci z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobca nepreukázal, že by u žalovaných si uplatnil nárok skôr. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania vzhľadom na úspech a neúspech v spore nepriznal. O trovách štátu rozhodne do 30 dní od právoplatnosti prejednávanej veci. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní. Namietali výrok rozsudku súdu prvého stupňa o povinnosti zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu 5.094,98 eur s prísl. Uviedli, že zotrvávajú na svojom presvedčení aj napriek odôvodneniu rozhodnutia súdu prvého stupňa o ich povinnosti s poukazom na ust. § 451 Občianskeho zákonníka, že žalobca v zmysle zmluvy o nadstavbe domu odstraňoval škody uvedením bytu do pôvodného stavu v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti vyplývajúcej podľa § 415 Občianskeho zákonníka, ktorá škoda vznikla na majetku žalovaných. Žalovaní nemali dôvod sa domnievať, že sa táto činnosť vykonáva na základe nejakej objednávky na rekonštrukciu ich bytu, keď v čase realizácie stavebných prác žalobcom takáto zmienka nebola. Žalobca ich neustále presviedčal o tom, že ich firma všetko opraví. Dôkazné bremeno vo vzťahu k rekonštrukčným prácam je na strane žalobcu, ktorý si uplatňuje tento nárok. Žalovaní s poukazom na to, že prvostupňový súd nárok posúdil ako bezdôvodné obohatenie, priznal v prospech žalobcu náhradu nákladov z titulu rekonštrukčných prác po odpočítaní zaplatenej zálohy 1.000 eur, zľavy 118.,29 eur a pripočítal k tomu plnenie, ktoré bolo zo strany poisťovne vo výške 436,06 eur. Táto položka nepredstavuje bezdôvodné obohatenie, pretože bezdôvodné obohatenie k takýmto investíciám do cudzej nehnuteľnosti by predstavovalo rozdiel tržných cien nehnuteľnosti pred vložením týchto investícií a po vložení týchto investícií, čo nakoniec vyplýva aj z existujúcej judikatúry Najvyššieho súdu ČR, napr. 28Cdo 223/2012, alebo 2Cdo 3581/2012. Teda v prejednávanej veci nebolo zistené zhodnotenie nehnuteľnosti žalovaných a teda nebol zistený ani rozdiel medzi hodnotou pred investíciou a po investícii do bytu. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že nehnuteľnosť sa zhodnotila. Ďalej žalovaní namietali aj priznanie úrokov z omeškania, keď prvostupňový súd nesprávne stanovil výšku úrokov z omeškania od 18.5.2011 do zaplatenia. Výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalobcu nedostali a za takúto výzvu nie je možné považovať doručenie návrhu na zaplatenie žalovanej sumy. Preto v tejto časti nárok žalobcov neuznávajú a žiadajú, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, alebo aby rozsudok zmenil tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietne. Uplatnili si náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj žalobca. Namietal výrok rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom bol v prevyšujúcej časti nárok žalobcu zamietnutý. Namietal, že prvostupňový súd považoval závery znalkyne za nepoužiteľné, keď znalkyňa riadne, na základe rozhodnutia súdu, vypracovala znalecký posudok, dala odpoveď na položené otázky a svoje závery zopakovala aj na pojednávaní pred súdom. Žalobca opakovane aj na prvostupňovom súde uvádzal, že súd nemôže preskúmavať vecnú správnosť odborných záverov znalca, pretože sudca k tomu nemá odborné znalosti, alebo ich nemá v takej miere, aby mohol toto preskúmavanie zodpovedne urobiť. Pokiaľ má súd pochybnosti o vecnej správnosti znaleckého posudku, nemôže ho nahradiť vlastným názorom, ale musí znalcov uložiť, aby podal vysvetlenie, posudok doplnil, alebo inak odstrániť nedostatky, prípadne, aby vypracoval nový znalecký posudok. Prípadne musí ustanoviť nového znalca, aby vec znovu posúdil a vyjadril sa k správnosti už podaného posudku. Takýto názor má aj Najvyšší súd SR, ktorý vyjadril v rozhodnutí sp. zn. 6Obdo 31/2008 z 21.8.2008. Prvostupňový súd však tieto okolnosti vôbec nevzal do úvahy a sám rozhodol, ako určí nárok žalobcu a aj škodu určil sám prvostupňový súd bez ohľadu na závery znaleckého posudku. Preto rozsudok súdu prvého stupňa je svojvoľný a arbitrárny. Znalkyňa podala na pojednávaní dňa 22.11.2013 vysvetlenie k svojmu znaleckému posudku. Pokiaľ súd nepovažoval toto vysvetlenie za dostatočné, mal vo veci nariadiť iného znalca, aby sa k týmto okolnostiam vyjadril. Súd však sám sa rozhodol určiť aj výšku bezdôvodného obohatenia žalovaných, ktoré majú bezdôvodné obohatenie žalovaní vydať žalobcovi, čo je neprípustné, pretože majetkový prospech žalovaných spočíva v zhodnotení ich bytu. Vlastné zhodnotenie bytu podľa znalkyne bude s istotou vyššie o viac ako 30 % ako je vyčíslená hodnota investícií vykonávaných v byte žalovaných žalobcom. Uvedené konštatovanie prvostupňový súd nevzal do úvahy a sám vypočítal zhodnotenie bytu žalovaných. Nie je zrejmé, prečo súd neustanovil do konania znalca za účelom vypracovania zhodnotenia bytu žalovaných. Ďalej žalobca namietal, že povinnosťou žalobcu bolo uhradiť škody, nie ich odstrániť. Pokiaľ prvostupňový súd zamietol žalobu v prevyšujúcej časti nad sumu 5.094,98 eur, nemôže žalobca proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podať kvalifikované odvolanie, pretože rozsudok v časti určenia výšky nároku žalobcu súdom považuje za zmätočný a absolútne nepreskúmateľný. Tým, že súd vydá nepreskúmateľné, neurčité a neodôvodnené rozhodnutie, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Pri určení výšky nároku žalobcu sudca odvoláva na prílohovú obálku, ktorá sa má nachádzať v spise a v ktorej majú byť faktúry (nie je zrejmé, aké faktúry). V tejto prílohovej obálke na faktúrach majú byť niektoré položky vyznačené zeleným krúžkom ako prvá skupina položiek, ktoré je potrebné priznať vo výške 100 %, ďalej položky bez označenia ako druhá skupina súvisiace s odstraňovaním škôd, pričom sa jedná hlavne o položku maľovanie, ktorú súd uznal v celom rozsahu a tretia skupina položiek, kde z rozsudku nie je možné zistiť, ako je táto skupina v prílohovej obálke vyznačená, ktoré položky by neboli vznikli, pokiaľ by nedošlo k zatečeniu, ale na druhej strane nepochybné, že vynaložením týchto nákladov došlo k zhodnoteniu bytov žalovaných podľa konštatovania prvostupňového súdu. Z takto odôvodneného rozhodnutia súdu prvého stupňa žalobca nevie ani nemôže zistiť, ktoré vyfakturované položky súd uznal v celkovej výške, ktoré položky neuznal vôbec a ktoré uznal len čiastočne a či sa má jednať o položky iba na faktúre č. XXX/XXXX, alebo aj položky na faktúre č. XXX/ XXXX. Žalobca nevie, na základe čoho prvostupňový súd dospel k záveru, že bolo nevyhnutné v byte žalovaných vymeniť celú elektroinštaláciu, ak pracovník poisťovne uvedené pri ohliadke neskonštatoval a žalovaný uvedené pri ohliadke ani nenamietali. Prvostupňový súd podľa žalobcu nemá odborné znalosti na posudzovanie funkčnosti, resp. nefunkčnosti elektroinštalácie, resp. posudzovanie nevyhnutnosti výmeny elektroinštalácie v celom byte. V danom prípade neexistoval dôvod vzhľadom na to, že bol vypracovaný znalecký posudok na aplikáciu ust. § 136 O.s.p., pretože toto ustanovenie je možné aplikovať len v prípade, pokiaľ možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ju nemožno zistiť vôbec, čo nie je daný prípad, keďže už bol znalecký posudok znalkyne vypracovaný. Rozhodnutie súdu prvého stupňa nespĺňa požiadavky uvedené v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., je nepresvedčivé a zmätočné. Žalobca bol v konaní ochotný súhlasiť, aby škoda na byte žalovaných zodpovedala nákladom na odstránenie škôd, čo je niekoľkonásobne vyššia suma, ako skutočná škoda. Žalobca vykonal v byte žalovaných práce za 2.410 eur (faktúra č. XXX/XXXX), ktoré si však od žalobcu nenárokuje. Skutočnosť, že v byte žalovaných došlo k vzniku škody v dôsledku zatečenia, za ktorú zodpovedá žalobca, žalobca nikdy nepopieral. Konanie pred prvostupňovým súdom je porušením práva žalobcu na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Žiadal, aby napadnutý rozsudok bol zrušený a vec vrátená na nové konanie a rozhodnutie prvostupňovému súdu. Alternatívne žiadal napadnuté výroky rozsudku súdu prvého stupňa zmeniť a priznať žalobcovi celú uplatnenú sumu. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. a zistil, že odvolania oboch sporových strán sú dôvodné. Podľa § 212 ods. 3 O.s.p. odvolací súd bol povinný prihliadnuť na vady konania pred prvostupňovým súdom, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd zistil, že predmetom konania tak, ako to nakoniec aj v odvolaní uviedol žalobca, bola jednak náhrada za vykonané rekonštrukčné práce u žalovaných vo výške 10.788,84 eur, ktorá suma bola znížená o 1.000 eur ako preddavok za vykonanie týchto prác, teda z titulu rekonštrukčných prác išlo o sumu 9.788,84 eur. Žalobca pri uplatnení tohto nároku vychádzal z faktúry č. XXX/XXXX, ktorá sa nachádza na čl. 4 a 5 súdneho spisu. Ďalej si žalobca uplatnil sumu 436,06 eur ako plnenie poskytnuté poisťovňou C., kde v rozsahu tejto výšky žalovaní síce dostali poistné plnenie za odstránenie škôd žalobcom, avšak žalobcovi za odstránenie škôd nezaplatili. Čiže len tieto dva nároky boli predmetom konania. Predmetom konania nebola faktúra č. XXX/XXXX, ktorá znie na sumu 2.410 eur, pretože nároky v tejto súvislosti si žalobca neuplatňuje. Z rozsudku súdu prvého stupňa však odvolací súd nezistil, či a akým spôsobom sa vysporiadal prvostupňový súd s uplatneným nárokom, keď z rozhodnutia prvostupňového súdu najmä vo vzťahu k dôvodom nie je jednoznačne zistiteľné, ktoré položky z uplatnenej faktúry č. XXX/XXXX prvostupňový súd žalobcovi priznal a ktoré nie a prečo a či vôbec zarátal aj položky fakturované vo faktúre č. XXX/ XXXX, ktoré ako to vyplýva z dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa, splývajú s predchádzajúcou faktúrou a z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa sú neidentifikovateľne začlenené do prvej uplatnenej faktúry. Prvostupňový súd teda riadne neodôvodnil uplatnený nárok žalobcu na náhradu za práce z titulu odstránenia škody v sume 436,06 eur, keď bez ďalšieho ho započítal na priznané plnenie v neprospech žalovaných. Ďalej odvolací súd zistil, že prvostupňový súd dospel k záveru, že byt žalovaných mal byť rekonštruovaný, avšak zmluva medzi žalovanými a právnym predchodcom žalobcu nebola žiadna. Tieto okolnosti však neboli dostatočne súdom prvého stupňa vyhodnotené, keď napríklad žalobca tvrdil, že išlo o rekonštrukciu bytu žalovanými, kde výške rekonštrukcie zodpovedá aj faktúra č. XXX/XXXX a aj sám žalovaný na čl. 50 súdneho spisu pripustil rekonštrukčné práce bytového jadra. Svedkyňa K. na čl. 116 spisu, ale aj svedok J. na čl. 118 spisu popísali, ako si zabezpečoval žalovaný materiál a svedok J. dokonca popísal realizované práce u žalobcu, kde naviac svedok T. na čl. 127 súdneho spisu uviedol, že k dohode o rekonštrukcii bytu žalovaných malo dôjsť ústne a takúto istú dohodu potvrdil aj svedok Q. vo svojej svedeckej výpovedi na čl. 139 spisu. Preto jednoznačné tvrdenie o tom, že v danom prípade išlo o bezdôvodné obohatenie podľa § 451 Občianskeho zákonníka zatiaľ je predčasné a je vo vzťahu k tomuto konštatovaniu potrebné vyhodnotiť aj uvedené zistenia, ktoré prvostupňový súd opomenul. Pokiaľ prvostupňový súd sa bude zaoberať uplatnenou faktúrou č. XXX/XXXX, je povinnosťou súdu položkovite jednotlivé uplatnené úkony a nároky preveriť a zistiť, či skutočne boli vykonané v byte žalovaných a či ich vykonanie súviselo priamo so zhodnotením bytu, alebo rekonštrukciou alebo s uvedením bytu do pôvodného (pred rekonštrukciou) stavu. Javí sa vhodné zistiť, za aké úkony bolo žalovaným poskytnuté poistné plnenie z poistky žalobcu a aký charakter tieto náklady mali. Pokiaľ by prvostupňový súd zistil, že predsa len na strane žalovaných došlo k bezdôvodnému obohateniu, je potom namieste, aby bolo vyhodnotené, akým spôsobom sa vnesené investície žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom prejavili v zhodnotení nehnuteľnosti žalovaných a musí zaujať jednoznačné stanovisko k tomu, či v tomto prípade bezdôvodné obohatenie predstavuje len výšku vnesených investícií do nehnuteľností žalovaných, alebo zhodnotenie nehnuteľnosti oproti stavu pred začatím rekonštrukčných prác. V rozsudku súdu prvého stupňa tak, ako to v odvolaní namietal žalobca, prvostupňový súd odkazuje na listiny, ktoré sa nachádzajú v prílohovej obálke súdneho spisu. Z týchto listín prvostupňový súd sám vyhodnocoval dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu. Odvolací súd musí uviesť, že v prílohovej obálke na čl. 121 súdneho spisu sa nachádzajú rôzne listiny, okrem iného aj fotodokumentácia poškodenia bytu, ale aj listina s názvom „Príloha č. 1 - prepis faktúry č. XXX/XXXX D. Y. s popisom“. V tejto listine je uvedené množstvo položiek, ktoré predstavujú nielen materiál, ale aj práce vykonávané žalobcom, rozsah týchto prác, cena za jednotku, ktorá bola vykonaná a celková cena jednotlivých položiek. Je pravdou, že osoba, ktorá sa touto prílohou č. 1 zaoberala, do tejto prílohy zakreslila a vyznačila poznámky, z ich obsahu však nie je možné jednoznačne a nezameniteľne s poukazom na obsah rozsudku súdu prvého stupňa identifikovať, ktoré položky jednotlivo a v akom rozsahu boli súdom prvého stupňa uznané, resp. zamietnuté. V rozsudku súdu prvého stupňa musí vyhodnotiť, ktoré položky menovite a jednotlivo považoval alebo nepovažoval za účelné. V tejto súvislosti javí sa byť námietka žalobcu o nedostatku odbornej kvalifikácie na stavebnú činnosť a odborné stavebné úpravy, resp. rekonštrukčné práce bytu súdu prvého stupňa a nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako dôvodná. Prvostupňový súd vo veci, vzhľadom na to, že nemal dostatočné odborné znalosti, nariadil znalecké dokazovanie. Postupoval správne, pretože na posúdenie účelnosti a rozsahu prác vykonaných žalobcom u žalovaných je potrebné mať odborné znalosti, ktoré majú iný charakter, ako znalosti práva, ktoré je súd povinný poznať. Znalec je povinný prostredníctvom svojich odborných znalostí a praktických skúseností posúdiť skutočnosti určené súdom a svoje zistenia uviesť v znaleckom posudku. V prejednávanej veci tak súd postupoval, keď vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou S.. R., ktorá na súdom stanovené otázky odpovedala. To, že súd považoval tak, ako uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia tento znalecký posudok za nepoužiteľný, keďže znalkyňa nevypracovala posudok účelne a správne, nie je pochybením znalkyne. Pokiaľ sa nepoloží znalkyni otázka smerujúca k vyriešeniu predmetu sporu, potom nie je možné očakávať, aby znalecký posudok bol správne vypracovaný. Prvostupňový súd však namiesto toho, aby vo veci požiadal znalkyňu dopracovať znalecký posudok na otázky, ktoré v priebehu konania zistil ako podstatné pre svoje rozhodnutie, prípadne namiesto toho, aby vo veci nariadil kontrolné znalecké dokazovanie, na otázky, ktoré potrebuje pre svoje právne posúdenie veci, sám bez toho, aby mal odborné znalosti, vyhodnocoval okolnosti uplatneného nároku a konštatoval účelnosť, resp. neúčelnosť alebo mieru účelnosti vynaloženia jednotlivých bližšie neidentifikovateľných, len príkladmo uvedených položiek, ktoré zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi a ktoré v prevyšujúcej časti v neprospech žalobcu zamietol. Správne namietal žalovaný, že v danom prípade, keďže sú na to všetky okolnosti a podmienky, prvostupňový súd mal vo veci vykonať dokazovanie znalcom, nie ustaľovať výšku uplatneného nároku úvahou súdu podľa § 136 O.s.p. Súd môže určiť výšku nároku podľa svojej úvahy vtedy, ak je nárok preukázaný, čo sa týka jeho právneho základu. Problémy sa musia týkať len skutkových zistení spojených s výškou uplatňovaného nároku, keď výšku je možné určiť len s nepomernými ťažkosťami, alebo ju nie je možné zistiť vôbec. Nepomerné ťažkosti predstavujú napríklad aj neprimerané náklady, ktoré nezodpovedajú výške uplatneného nároku na zisťovanie okolnosti rozhodujúcej pre výpočet výšky nároku. Úvaha súdu musí byť opretá o pravdivé argumenty a táto úvaha musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe a riadne vyargumentovaná. V prejednávanej veci však nebol daný dôvod na aplikáciu ust. § 136 O.s.p., keď v danom prípade nielenže bol sporný základ uplatneného nároku, neboli dostatočne zistené ani skutkové okolnosti v súvislosti s realizáciou uvedených prác a tvrdenom rekonštrukciou bytu žalovaných. Keďže tieto vady, ktorých sa dopustil prvostupňový súd pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcov sú tak vážneho charakteru, že sú neodstrániteľné odvolacím súdom a prvostupňový súd porušil práva účastníkov konania na spravodlivý súdny proces, konal v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 45 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, naviac rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné, pretože neobsahuje dôvody uvedené v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a skutkový stav prvostupňovým súdom nebol zistený riadne, nebolo riadne právne posúdenie veci, preto odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, než napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude jednoznačne sa vysporiadať s uplatneným nárokom žalobcu na úhradu sumy 436,06 eur z titulu náhrady za realizovanú opravu škôd na byte žalovaných. Ďalej úlohou prvostupňového súdu bude jednoznačne zistiť a ustáliť, či medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými došlo alebo nedošlo, hoci aj ústne alebo konkludentne, k uzatvoreniu dohody na vykonanie rekonštrukčných prác na byte žalovaných. Pokiaľ k dohode došlo, je potrebné zistiť, či boli vykonané jednotlivé fakturované položky v súvislosti s rekonštrukciou bytu podľa faktúry č. XXX/ XXXX. Pokiaľ však prvostupňový súd zistí, že medzi účastníkmi konania nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o vykonaní rekonštrukčných prác v byte žalovaných, v takom prípade ide o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaných, kde bezdôvodné obohatenie prvostupňový súd musí zistiť, či spočíva len vo vnesení investícií žalobcu do nehnuteľnosti žalovaných, alebo či toto bezdôvodné obohatenie spočíva aj v zhodnotení nehnuteľnosti žalovaných v dôsledku vznesenia uvedených investícií. Potom zistí mieru bezdôvodného obohatenia žalovaných a o nároku žalobcu rozhodne. Rozhodnutie súdu prvého stupňa musí byť jednoznačne nezameniteľne odôvodnené tak, aby bolo zistiteľné aj v inštančnom postupe, ktoré uplatnené položky jednotlivo samostatne boli žalobcovi priznané a z akého dôvodu a prípadne ktoré položky a prečo žalobcovi priznané neboli. V prípade, pokiaľ prvostupňový súd zistí, že odborným otázkam, ktoré vzniknú na pojednávaní bude potrebné odborné, resp. znalecké stanovisko, požiada znalca, resp. odborníka na danú problematiku o zaujatie stanoviska, resp. vypracovanie znaleckého posudku. Rozhodnutie súdu prvého stupňa musí byť tak odôvodnené, aby jasne a zrozumiteľne dávalo odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Prvostupňový súd samostatne posúdi moment omeškania vo vzťahu k obom uplatneným nárokom a svoje rozhodnutie taktiež náležitým spôsobom odôvodní. V konečnom rozhodnutí vo veci prvostupňový súd rozhodne aj o trovách celého konania, čo je v súlade s ust. § 224 ods. 3 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.