Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 11Co/238/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112209096 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8112209096.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Jozefa Škraba a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu DS Service, s.r.o., Duchnovičovo námestie 1, Prešov, IČO: 36 842 303, zastúpený JUDr. Marekom Polakovičom, advokátom advokátskej kancelárie v Prešove, Duchnovičovo námestie 1, proti žalovanej R. E., nar. XX. X.XXXX, bývajúca vo R. Š.L. XXX, H., zastúpená JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom advokátskej kancelárie v Stropkove, Námestie SNP 7, Stropkov, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, Petzwalova 12, Nitra a Združenia na ochranu a pomoc spotrebiteľom v núdzi, Namateyova 7, Bratislava, o zaplatenie 900,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Svidník, č.k. 2C/51/2012-112 zo dňa 5.10.2015, takto r o z h o d o l : Mení uznesenie súdu prvej inštancie tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 54,- eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Nepriznáva žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nepriznal žalobcovi náhradu trov konania. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 900,- eur, spolu s úrokom vo výške 50,- eur a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z uvedenej sumy od 17.1.2012 do zaplatenia. V návrhu uviedol, že jeho právny predchodca C. A. požičal žalovanej na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 16.12.2011 peňažné prostriedky vo výške 1.000,- eur. Žalovaná bola povinná vrátiť právnemu predchodcovi poskytnuté peňažné prostriedky v sume 1.000,- eur spolu s úrokom vo výške 5 % mesačne, t.j. 50,- eur v lehote od 16. 1.2012. Žalovaná požičané peniaze vrátila čiastočne, a to dňa 17.1.2012 vo výške 50,- eur a dňa 28.2.2012 vo výške 50,- eur. Zostávajúca dlžná suma zostala vo výške istiny 900,- eur a úroku 50,- eur. Právny predchodca žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 2.2012 postúpil túto pohľadávku spolu s príslušenstvom v plnej výške. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanej oznámené listom zo dňa 28.2.2012. 2. Rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 2C/51/2012-73 bolo o návrhu žalobcu rozhodnuté tak, že súd žalovanú zaviazal zaplatiť sumu 900,- eur s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne od 23.3.2012 do zaplatenia v 50,- eurových mesačných splátkach počnúc dňom právoplatnosti rozsudku až do úplného vyrovnania pod následkami straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanú napokon zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 54,- eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku podľa § 142 ods. 1 a § 150 O.s.p. 3. Proti tomuto rozsudku, a to iba čo do výroku o trovách konania, podal odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie a navrhol, aby mu súd priznal náhradu trov konania v plnej výške podľa písomného vyčíslenia zo dňa 22.4.2013. 4. Odvolací súd uznesením č.k. 11Co/62/2014-100 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. V rozhodnutí odvolací súd poukázal na to, že zo spisu nevyplývajú a v predmetnej veci neboli preukázané okolnosti hodné osobitného zreteľa na strane žalovanej, aké má na mysli ust. § 150 O.s.p., ktoré by odôvodňovali jeho aplikáciu v súvislosti s nepriznaním náhrady trov konania úspešnému účastníkovi. 5. Ďalej v dôvodoch napadnutého uznesenia súd citoval ust. § 142 ods. 3, ust. § 150 ods. 1 a o trovách konania rozhodol s použitím ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Toto ustanovenie je nástrojom, ktorý umožňuje súdu, aby spravodlivejšie a vyváženejšie rozhodol v konaní o náhrade trov konania, kedy by použitie jediného kritéria, a to výsledku sporu, mohlo byť neprimerane tvrdé. Aj z hľadiska úspechu mal žalobca v predmetnom konaní neúspech len v pomerne nepatrnej časti a mala by mu patriť preto plná náhrada trov konania, súd napokon žalobcovi náhradu trov konania v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl v sociálnej situácii žalovanej a tiež v jej postoji k podanej žalobe. Žalovaná na pojednávaní dňa 22. 4.2013, že je ochotná zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v 50,- eurových mesačných splátkach. Pokiaľ ide o jej osobné a majetkové pomery, žalovaná vo svojom oznámení zo dňa 20.7.1015 uviedla, že je vydatá a od 10.1.2013 doteraz evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR. Ďalej čestne vyhlásila, že nie je poberateľkou dávok v hmotnej núdzi, býva v byte, ktorý má v osobnom vlastníctve s manželom. Jej manžel má toho času prerušenú živnosť. V spoločnej domácnosti s nimi býva aj plnoleté dcéra a táto je tiež evidovaná na ÚPSVaR H.. Naproti tomu, žalobca je právnickou osobou, ktorá v predmete svojej činnosti má okrem iného aj faktoring a forfaiting, poskytovanie úverov alebo pôžičiek a sprostredkovanie poskytovania úverov alebo pôžičiek a nemal by mať podľa súdu problém preskúmať podmienky uzavretej zmluvy o pôžičke a rozsah nesplnených záväzkov dlžníkmi a podľa nej príslušné nároky uplatniť žalobou na súde. Súd mal za to, že žalovaná vzhľadom na jej sociálnu situáciu, by mohla uhradiť žalobcom požadované trovy len s neprimerane vysokými ťažkosťami, pričom nepriznaním požadovaných trov s odkazom na § 150 ods. 1 O.s.p. nebude majetková sféra žalobcu nijako vážne dotknutá. 6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to z dôvodu ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. V prvom rade poukázal na skutočnosť, že pri vyhlasovaní rozsudku vo veci samej na súdnom pojednávaní dňa 22.4.2013 súd vyhlásil, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume, ktorá bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a následne v písomnom vyhotovení rozsudku, ako aj neskôr v napadanom uznesení však konajúci súd rozhodnutie zmenil a žalobcovi s odkazom na ust. 150 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania nepriznal, čím porušil ust. § 156 ods. 4 O.s.p., v zmysle ktorého, len čo súd vyhlási rozsudok je ním viazaný. Z uvedeného pochybenia prvoinštančného súdu je žalobca presvedčený, že nie je namieste aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Rozhodovanie o trovách konania, resp. o ich náhrade musí v každom prípade akceptovať ústavné právo na súdnu ochranu, práva na rozhodnutie v súlade so zákonom, k čomu dôjde len na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktoré by v sebe nezahŕňali črty svojvôle. Za dôvody hodné osobitného zreteľa prvoinštančný súd považoval skutočnosť, že žalovaná je momentálne nezamestnaná a taktiež to, že žalobca si mohol sám uplatniť príslušný nárok žalobou na súde, na základe čoho dospel prvoinštančný súd k nesprávnemu rozhodnutiu a trovy konania žalobcovi nepriznal. Žalobca má za to, že ak mal prvoinštančný súd záujem vziať v úvahu sociálne pomery žalovanej, bolo by namieste skúmať, či dôvodom rozviazania pracovného pomeru so žalovanou v roku 2013 neboli práve dôvody na strane žalovanej. Zohľadniť, čo viedlo žalobcu k podaniu žaloby, ako žalovaná pristupovala k plneniu svojich povinností voči žalobcovi a taktiež celkovú finančnú a sociálnu situáciu žalovanej, ktorá v tomto konaní bola taktiež zastúpená právnym zástupcom. Žalobca uviedol, že k podaniu žaloby proti žalovanej ho viedlo správanie sa samotnej žalovanej, ktorá sa ku svojej povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 16.12.2011 správala už od začiatku splatnosti odmietavo. Právny predchodca žalobcu, ako aj žalobca pred podaním žaloby na súd, viackrát vyzývali žalovanú telefonicky, ako aj písomne na úhradu dlžnej sumy, na čo však žalovaná vždy reagovala odmietavo a z jej strany nebola snaha o mimosúdne vyriešenie veci. Ďalej žalobca poukázal na to, že žalovaná síce na pojednávaní dňa 22.4.2013 uviedla, že je ochotná zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v 50,- eurových mesačných splátkach, avšak ani doteraz neuhradila žalobcovi ani jednu mesačnú splátku, ako aj na to, že žalovaná žiadnym spôsobom v konaní nepreukázala, že odo dňa 10.1.2013 od kedy je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR Prešov, vykonáva aktivitu smerujúcu k získaniu nového zamestnania. Na záver žalobca uviedol, že každý má právo zvoliť si právneho zástupcu bez ohľadu na to, či sa v danom prípade jedná o vec jednoduchú po skutkovej a právnej stránke alebo nie. Všetky úkony právnej služby boli vykonané riadne. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že mu prizná náhradu trov konania podľa ich písomného vyčíslenia zo dňa 22.4.2013, resp., aby napadnuté uznesenie o trovách konania zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. 7. Žalovaná sa na odvolanie žalobcu nevyjadrila. 8. Odvolací súd odvolanie žalobcu prejednal podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku so zreteľom na ust. § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016, pričom odvolanie žalobcu bolo podané pred týmto dátumom. Teda v prípade žalobcu išlo o právo, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov a niet žiadnej zákonnej opory pre dokončenie konania podľa CSP. S ohľadom na princíp legitímneho očakávania a právnej istoty je treba odvolanie žalobcu prejednať podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy bolo odvolanie žalobcu podané. 9. Odvolací súd teda podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav a vyvodil aj správny právny záver, ak žalobcovi náhradu trov konania v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p nepriznal. Súd prvej inštancie náležite zvážil pomery oboch účastníkov konania a so zreteľom na tieto pomery potom v zmysle § 150 ods. 1 aj rozhodol. Pomery oboch účastníkov sú nepochybne také, že je možná v danom prípade aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. a v zmysle tohto ustanovenia o náhrade trov konania rozhodnúť. 10. Odvolací súd však zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 220 O.s.p., a to z toho dôvodu, že pôvodným rozsudkom č.k. 2C/51/2012-73 bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 54,- eur na účet jeho právneho zástupcu, pričom proti tomuto výroku žalovaná odvolanie nepodala, a preto v dôsledku odvolania žalobcu nemôže byť tento poškodený na náhrade trov konania a musí mu byť priznaná táto náhrada aspoň vo výške, ktorá mu bola priznaná pôvodným rozsudkom. Preto odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že žalovanú zavial nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 54,- eur na účet jeho právneho zástupcu s tým, že tieto pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku. 11. V odvolacom konaní bola žalovaná úspešná, avšak trovy jej nevznikli, preto jej ich náhrada nemohla byť priznaná. 12. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP). Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b). Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorú za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP). Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).