Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6To/29/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115010931 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8115010931.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov Mgr. Iva Maruščáka a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.10.2016, v trestnej veci proti obžalovanému L. I. a spol., pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného L. I. a krajského prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 1Tk/1/2015 zo dňa 04.07.2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e v napadnutom rozsudku výrok o treste u obžalovaného L. I.. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému L. I., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom W. U., C. XXX/X, prechodne bytom bez prihlásenia X. XXX, okres W. - okolie, toho času v E. L. od XX.XX.XXXX, u k l a d á : Podľa § 233 ods. 4 Trestného zákona, v spojení s § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri neexistencii poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa §§ 36, 37 Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 1, 4 Trestného zákona ho pre výkon uloženého trestu z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 58 ods. 1, 3 Trestného zákona u k l a d á trest prepadnutia majetku. Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na § 78 ods. 1 Trestného zákona u k l a d á ochranný dohľad v trvaní 2 (dvoch) rokov. Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie krajského prokurátora. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov uznal obžalovanú N. V. a obžalovaného L. I. tak, že obžalovanú N. V. v bode 1/ rozsudku z obzvlášť závažného zločinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, 4 písm. a/ Tr. zák., obžalovanú N. V. a obžalovaného L. I. v bode 2/ rozsudku z obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., ktorý mali spáchať tak, že 1./ odsúdený W. L. najneskôr od mesiaca marec 2014 do októbra 2014 pod zámienkou finančného zabezpečenia spoločnej budúcnosti a lepšieho života v zahraničí, využívajúc rôzne formy psychického nátlaku, opakovane presviedčal a navádzal svoju družku obvinenú N. V., s ktorou v tom čase žil v spoločnej domácnosti, aby využijúc možnosti svojho zamestnania ako pracovníčka O. banky a.s. vykonala neoprávnené bankové operácie a previedla v ich prospech väčšiu, presne nešpecifikovanú sumu finančných prostriedkov na vopred pripravený bankový účet, pričom obvinená N. V. po predchádzajúcej vzájomnej dohode s odsúdeným W. L. a po tom, čo si v internom systéme O. banky a.s. T. prehliadla a vytipovala viaceré termínované peňažné účty solventných klientov a ich zostatky, dňa 6.10.2014 v čase medzi 16.00 hod. až 16.10 hod. v spracovateľskom centre O. banky a.s. X., pobočka L. na ul. T. K. XX v L., ako pracovníčka banky v pozícii spracovateľ produktov a služieb v rozpore s internými predpismi banky, jej povinnosťami vyplývajúcimi z pracovnej zmluvy č. 208/2009 uzavretej s O. bankou a.s., v rozpore s povinnosťami vyplývajúcimi z ustanovení § 92 ods. 4, § 93 ods. 1 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov a bez akéhokoľvek právneho titulu, pod zámienkou zaškoľovania kolegyne - pracovníčky O. a.s. T. T. do novej agendy, na jej pracovnom počítači zneužijúc jej nepozornosť a neskúsenosť vykonala neoprávnené bankové operácie tým spôsobom, že bez prijatia požiadavky na prevod, v internom systéme TABIS prihlásená pod užívateľským číslom TB 19752 T. T. zadala a následne verifikovala supervízorským heslom 91V prideleným ďalšej kolegyni H. G. bez ich vedomia, prevody z terminovaného účtu č. 3017255046/1100 vedeného v O. banke a.s. majiteľa O. T. A. v sume 370.000,- € a z termínovaného účtu č. 4915806254/1100 vedeného v O. banke a.s. majiteľa W. J. v sume 530.000,- €, kde tieto peniaze prevodom postupne najprv zaslala na prechodný účet č. 2007012601/1100 vedený v O. banke a.s., z ktorého vzápätí vykonala ich prevod v celkovej sume 900.000,- € na účet č. 4204657424/8360 vedený v mBank SA, pobočka zahraničnej banky majiteľa T. Y., nar. 19.4.1964, pričom O. banka a.s. X. po zistení tohto protiprávneho konania na svoju ťarchu dňa 3.11.2014 vyrovnala stratu jej klientov O. T. A. v sume 370.000,- € a W. J. v sume 530.000,- €, čím O. banke a.s. so sídlom V. námestie 3, XXX XX X. 1, IČO: 00686930 bola spôsobená škoda v celkovej výške 900.000,- €, 2./ po tom, čo odsúdený W. L. prostredníctvom T. Y., nar. XX.X.XXXX pod rôznymi zámienkami založil na jeho osobu viaceré bankové účty a to dňa 26.9.2014 účet č. 4204657424/8360 vedený v mX. SA, pobočka zahraničnej banky (ďalej len mX.), dňa 1.10.2014 účet č. 1241642009 vedený v D. X. S. republic and U. a.s., pobočka zahraničnej banky (ďalej len D. X.) a dňa 6.10.2014 účet č. 3340443602 vedený v U. U. a.s. (ďalej len U.) a od T. Y. si po založení týchto účtov zobral všetky potrebné doklady umožňujúce používanie služby internetbanking a súčasne v presne nezistenom čase v mesiaci september alebo október 2014 po predchádzajúcej dohode s obvineným L. I. a prísľubu 50 % -nej provízie, tohto požiadal o pomoc vo forme poskytnutia ďalších bankových účtov a následného výberu väčších obnosov finančnej hotovosti, ktorý za týmto účelom oslovil a dohodol sa s obvineným T. U. a svedkom G. U., nar. XX.X.XXXX, od ktorých požiadal poskytnutie viacerých čísel bankových účtov, pričom obvinený T. U. pod zámienkou dočasného zapožičania účtu od N. T., nar. XX.XX.XXXX vylákal čísla účtov obchodných spoločností Z. s.r.o. a G. X. s.r.o., obidve so sídlom V. XX, W., ktoré poskytol obvinenému L. I. a ten ďalej odsúdenému W. L., G. U. poskytol na žiadosť obvineného L. I. čísla svojich dvoch bankových účtov vo P. a.s. a v O. banke a.s. a po tom, čo obvinená N. V. dňa X.XX.XXXX protiprávnym konaním rozvedeným v skutku č. 1 previedla z prechodného účtu č. 2007012601/1100 O. banky a.s. sumu 900 000,- € na účet T. Y. č. 4204657424/8360 vedený v mX. SA, tak následne dňa 7.10.2014 odsúdený W. L. so súhlasom a za asistencie obvinenej N. V. prostredníctvom služby internetbanking a bez akéhokoľvek právneho titulu previedol na účet č. 3340443602 vedený v U. U. a.s. majiteľa T. Y. sumu vo výške 100.000,- €, dňa 07.10.2014 previedol na účet č. 1241642009 vedený v D. X. majiteľa T. Y. sumu vo výške 100.000,- €, dňa 07.10.2014 previedol na účet č. 2921878837 vedený v O. banke, a.s. majiteľa G. BALL, s.r.o. sumu vo výške 255.000,- €, dňa 07.10.2014 previedol na účet č. 2925878826 vedený v O. banke, a.s. majiteľa Z. s.r.o. sumu vo výške 245.000,- €, dňa 10.10.2014 previedol na účet č. 2612895000 vedený v O. banke a.s. majiteľa G. U. sumu vo výške 100.000,- €, dňa 10.10.2014 previedol na účet č. 2836061056 vedený vo P., a.s. majiteľa G. U. sumu vo výške 100.000,- €, kde následne T. Y. na pokyn odsúdeného W. L. a za účasti obvinenej N. V. v dňoch 8.10. - 16.10.2014 vo viacerých pobočkách U. a D. bank v Prešove a v Košiciach postupne v hotovosti vybral celkovú sumu 120 000,- €, ktoré bezprostredne po ich výbere odovzdal k rukám odsúdeného W. L. a obvinenej N. V., súčasne odsúdený W. L. kvôli zdĺhavosti procesu hotovostného výberu peňazí v malých sumách, prostredníctvom služby internetbanking v dňoch 10.10.2014 a 13.10.2014 previedol z peňažných účtov T. Y. vedených v U. a D. bank na účet G. U. vedený vo P. a.s. sumu 30.000,- € a na ďalší účet G. U. vedený v O. banke a.s. sumu 60 000,- €, paralelne v dňoch 8.10.-10.10.2014 N. T. na pokyn obvineného T. U. z peňažných účtov spoločností Z. s.r.o. a G. X. s.r.o. vedených v O. banke a.s. vo viacerých pobočkách banky v Košiciach v hotovosti vybrala celkovú sumu 500.000,- €, ktorú odovzdala obvinenému T. U., ktorý v zmysle predchádzajúcej dohody s obvineným L. I. si presne nezistenú časť ponechal pre vlastnú potrebu a zvyšok v presne nezistenej výške odovzdal obvinenému L. I., následne v dňoch 13.10.-21.10.2014 svedok G. U. na pokyn obvineného L. I. a za jeho aktívnej účasti vybral vo viacerých pobočkách bánk v Košiciach zo svojho účtu č. 2612895000 vedeného v O. banke a.s. sumu 160.000,- € a z účtu č. 2836061056 vedeného vo P. a.s. sumu 95.000,- €, ktoré vzápätí odovzdal obvinenému L. I., pričom ten priebežne na viacerých presne nezistených miestach v Košiciach, v presne nezistené dni z takto vybraných peňažných hotovostí obvineným T. U. a G. U. postupne odovzdal W. L. a N. V. celkovú sumu 380.000,- € a ďalších minimálne 380.000,- € si v zmysle predchádzajúcej dohody ponechal ako províziu pre vlastnú potrebu, časť z tejto sumy v presne nezistenej výške v hotovosti odovzdal obvinenému T. U. ako jeho províziu, ktorý ju použil presne nezisteným spôsobom pre vlastnú potrebu a zo zvyšku svojej provízie obvinený L. I. dňa 24.10.2014 časť peňažnej hotovosti vo výške 76.000,-€ použil za účelom kúpy bytu č. 6 na druhom poschodí na ulici B. Triedy č. XX v W. zapísaného na LV č. 13036 a radovej garáže so súpisným číslom 555 zapísanej na LV č. 13710, okres Košice Sever od predávajúcej Y. V., nar. XX.XX.XXXX vo forme priameho hotovostného vkladu na účet predávajúcej v ČSOB a.s. č. 213675183/7500, pričom s cieľom zakryť pôvod použitých finančných prostriedkov z danej trestnej činnosti a na jeho pokyn ako kupujúca vystupovala jeho priateľka Bc. I. L., nar. X.X.XXXX, ktorá bola následne rozhodnutím Okresného úradu Košice, katastrálny odbor zo dňa 11.11.2014, číslo vkladu V 11117/14 zapísaná ako výlučná vlastníčka týchto nehnuteľností, so zvyškom svojej provízie naložil obvinený L. I. presne nezisteným spôsobom, odsúdený W. L. a obvinená N. V. v priebehu mesiaca október 2014 až do svojho zadržania dňa 7.11.2014 si za takto získané peniaze zakúpili rôzne tovary a služby osobnej spotreby a to laserový depilátor zn. Philips SC 2008/11 s príslušenstvom v hodnote 409,- €, plynovú pištoľ zn. Walther PP 140504353, 9 mm v hodnote 198,95 €, mobilný telefón zn. iPhone S5 zlatej farby s puzdrom zn. Element Case v hodnote 648,01 €, bezdrôtové slúchadlá AKG K 935 v hodnote 159,- €, televízor Panasonic TX 42AS650E v hodnote 559,- €, mobilný telefón zn. Sony Xperia, IMEI 355188063439644 v presne nezistenej hodnote, kozmetický vlasový zákrok v hodnote 1.650,- €, presne nezistenú sumu ďalej spoločne utratili pri nákupoch v meste Pandorf v Rakúsku a na výlete v Prahe v Českej republike, pričom týmto spoločným konaním obvinení W. L. a N. V. získali pre seba vo forme príjmu z trestnej činnosti konečný prospech vo výške minimálne 459.455,- € a obvinení L. I. získal pre seba vo forme príjmu z trestnej činnosti konečný prospech vo výške minimálne 380.000,-€. Uložil im za to nasledovné tresty: Obžalovanej N. V. Podľa § 233 ods. 4 Trestného zákona, v spojení s § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. e), j), l), n) Trestného zákona, oproti priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, v spojení s § 39 ods. 1 Trestného zákona, v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov. Podľa § 48 ods. 1, 4 Trestného zákona ju pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 58 ods. 1, 3 Trestného zákona uložil trest prepadnutia majetku okrem iného aj laserový depilátor zn. Philips SC 2008/11 s príslušenstvom a mobilný telefón zn. iPhone S5 zlatej farby s puzdrom zn. Element Case. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil ochranný dohľad v trvaní jedného roka. Obžalovanému L. I. Podľa § 233 ods. 4 Trestného zákona, v spojení s § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri neexistencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona a priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov. Podľa § 48 ods. 1, 4 Trestného zákona ho pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 58 ods. 1, 3 Trestného zákona uložil trest prepadnutia majetku. Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na § 78 ods. 1 Trestného zákona uložil ochranný dohľad v trvaní 2 rokov. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného O. banka, a.s., V. B. 3, XXX XX X. 1, IČO: 00686930 s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil obžalovaného T. U., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom W. - J. hrdinov, L. K. ľudu XXX/XX, prechodne bytom W., S. č. XX, toho času v E. L. od XX.XX.XXXX spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Prešov, sp. zn. Kv 65/14/7700 v bode 2/, ktorú na neho podal dňa 5.8.2015 pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 4 písm. a) Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že: po tom, čo odsúdený W.l L. prostredníctvom T. Y., nar. XX.X.XXXX pod rôznymi zámienkami založil na jeho osobu viaceré bankové účty a to dňa 26.9.2014 účet č. 4204657424/ 8360 vedený v mX. SA, pobočka zahraničnej banky (ďalej len mX.), dňa 1.10.2014 účet č. 1241642009 vedený v D. X. S. republic and U. a.s., pobočka zahraničnej banky (ďalej len D. X.) a dňa 6.10.2014 účet č. 3340443602 vedený v U. U. a.s. (ďalej len U.) a od T. Y. si po založení týchto účtov zobral všetky potrebné doklady umožňujúce používanie služby internetbanking a súčasne v presne nezistenom čase v mesiaci september alebo október 2014 po predchádzajúcej dohode s obvineným L. I. a prísľubu 50 % -nej provízie, tohto požiadal o pomoc vo forme poskytnutia ďalších bankových účtov a následného výberu väčších obnosov finančnej hotovosti, ktorý za týmto účelom oslovil a dohodol sa s obvineným T. U. a svedkom G. U., nar. XX.X.XXXX, od ktorých požiadal poskytnutie viacerých čísel bankových účtov, pričom obvinený T. U. pod zámienkou dočasného zapožičania účtu od N. T., nar. XX.XX.XXXX, vylákal čísla účtov obchodných spoločností Z. s.r.o. a G. X. s.r.o., obidve so sídlom V. XX, W., ktoré poskytol obvinenému L. I. a ten ďalej odsúdenému W. L., G. U. poskytol na žiadosť obvineného L. I. čísla svojich dvoch bankových účtov vo P. a.s. a v O. banke a.s. a po tom čo obvinená N. V. dňa X.XX.XXXX protiprávnym konaním rozvedeným v skutku č. X previedla z prechodného účtu č. 2007012601/1100 O. banky a.s. sumu 900 000,- € na účet T. Y. č. 4204657424/8360 vedený v mX. SA, tak následne dňa 7.10.2014 odsúdený W. L. so súhlasom a za asistencie obvinenej N. V. prostredníctvom služby internetbanking a bez akéhokoľvek právneho titulu previedol na účet č. 3340443602 vedený v U. U., a.s. majiteľa T. Y. sumu vo výške 100.000,- €, dňa 07.10.2014 previedol na účet č. 1241642009 vedený v D. X. majiteľa T. Y. sumu vo výške 100.000,- €, dňa 07.10.2014 previedol na účet č. 2921878837 vedený v O. banke, a.s. majiteľa G. X., s.r.o. sumu vo výške 255.000,- €, dňa 07.10.2014 previedol na účet č. 2925878826 vedený v O. banke, a.s. majiteľa Z. s.r.o. sumu vo výške 245.000,- €, dňa 10.10.2014 previedol na účet č. 2612895000 vedený v O. banke a.s. majiteľa G. U. sumu vo výške 100.000,- €, dňa 10.10.2014 previedol na účet č. 2836061056 vedený vo P., a.s. majiteľa G. U. sumu vo výške 100.000,- €, kde následne T. Y. na pokyn odsúdeného W. L. a za účasti obvinenej N. V. v dňoch 8.10. - 16.10.2014 vo viacerých pobočkách U. a D. bank v L. a v W. postupne v hotovosti vybral celkovú sumu 120.000,- €, ktoré bezprostredne po ich výbere odovzdal k rukám odsúdeného W. L. a obvinenej N. V., súčasne odsúdený W. L. kvôli zdĺhavosti procesu hotovostného výberu peňazí v malých sumách, prostredníctvom služby internetbanking v dňoch 10.10.2014 a 13.10.2014 previedol z peňažných účtov T. Y. vedených v U. a D. bank na účet G. U. vedený vo VÚB a.s. sumu 30.000,- € a na ďalší účet G. U. vedený v O. banke a.s. sumu 60.000,- €, paralelne v dňoch 8.10.-10.10.2014 N. T. na pokyn obvineného T. U. z peňažných účtov spoločností Z. s.r.o. a G. X. s.r.o. vedených v O. banke a.s. vo viacerých pobočkách banky v W. v hotovosti vybrala celkovú sumu 500.000,- €, ktorú odovzdala obvinenému T. U., ktorý v zmysle predchádzajúcej dohody s obvineným L. I. si presne nezistenú časť ponechal pre vlastnú potrebu a zvyšok v presne nezistenej výške odovzdal obvinenému L. I., následne v dňoch 13.10.-21.10.2014 svedok G. U. na pokyn obvineného L. I. a za jeho aktívnej účasti vybral vo viacerých pobočkách bánk v Košiciach zo svojho účtu č. 2612895000 vedeného v O. banke a.s. sumu 160.000,- € a z účtu č. 2836061056 vedeného vo P. a.s. sumu 95 000,- €, ktoré vzápätí odovzdal obvinenému L. I., pričom ten priebežne na viacerých presne nezistených miestach v Košiciach v presne nezistené dni z takto vybraných peňažných hotovostí obvineným T. U. a G. U. postupne odovzdal odsúdenému W. L. a obvinenej N. V. celkovú sumu 380.000,- € a ďalších minimálne 380.000,- € si v zmysle predchádzajúcej dohody ponechal ako províziu pre vlastnú potrebu, časť z tejto sumy v presne nezistenej výške v hotovosti odovzdal obvinenému T. U.i ako jeho províziu, ktorý ju použil presne nezisteným spôsobom pre vlastnú potrebu a zo zvyšku svojej provízie obvinený L. I. dňa 24.10.2014 časť peňažnej hotovosti vo výške 76.000,- € použil za účelom kúpy bytu č. 6 na druhom poschodí na ulici B. O. č. XX v W. zapísaného na LV č. 13036 a radovej garáže so súpisným číslom 555 zapísanej na LV č. 13710, okres Košice Sever od predávajúcej Y. V., nar. XX.XX.XXXX vo forme priameho hotovostného vkladu na účet predávajúcej v ČSOB a.s. č. 213675183/7500, pričom s cieľom zakryť pôvod použitých finančných prostriedkov z danej trestnej činnosti a na jeho pokyn ako kupujúca vystupovala jeho priateľka Bc. I. L., nar. X.X.XXXX, ktorá bola následne rozhodnutím Okresného úradu Košice, katastrálny odbor zo dňa 11.11.2014, číslo vkladu V 11117/14 zapísaná ako výlučná vlastníčka týchto nehnuteľností, so zvyškom svojej provízie naložil obvinený L. I. presne nezisteným spôsobom, odsúdený W. L. a obvinená N. V. v priebehu mesiaca október 2014 až do svojho zadržania dňa 7.11.2014 si za takto získané peniaze zakúpili rôzne tovary a služby osobnej spotreby a to laserový depilátor zn. Philips SC 2008/11 s príslušenstvom v hodnote 409,- €, plynovú pištoľ zn. Walther PP 140504353, 9 mm v hodnote 198,95 €, mobilný telefón zn. iPhone S5 zlatej farby s puzdrom zn. Element Case v hodnote 648,01 €, bezdrôtové slúchadlá AKG K 935 v hodnote 159,00 €, televízor Panasonic TX 42AS650E v hodnote 559,- €, mobilný telefón zn. Sony Xperia, IMEI 355188063439644 v presne nezistenej hodnote, kozmetický vlasový zákrok v hodnote 1.650,-€, presne nezistenú sumu ďalej spoločne utratili pri nákupoch v meste Pandorf v Rakúsku a na výlete v Prahe v Českej republike, pričom týmto spoločným konaním odsúdený W. L. a obvinená N. V. získali pre seba vo forme príjmu z trestnej činnosti konečný prospech vo výške minimálne 459.455,- € a obvinení L. I. získal pre seba vo forme príjmu z trestnej činnosti konečný prospech vo výške minimálne 380 000,- €, pretože skutok nie je trestným činom. Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodeného O. banka, a.s., V. námestie 3, XXX XX X. 1, IČO:00686930 s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, do zápisnice o hlavnom pojednávaní zahlásil odvolanie obžalovaný L. I. a v zákonnej lehote podal odvolanie krajský prokurátor. Krajský prokurátor v písomných dôvodoch odvolania namietal rozhodnutie okresného súdu týkajúce sa oslobodzujúcej časti, kedy oslobodil obžalovaného T. U. spod obžaloby krajského prokurátora. Podľa názoru odvolateľa, finančné toky medzi jednotlivými účtami od prevodu sumy 900.000,- eur z prechodného účtu O. a.s. až po ich hotovostné výbery za participácie obžalovaných V., I. a sprostredkovane aj U. boli nespochybniteľne preukázané listinnými dôkazmi a výpoveďami svedkov. Rovnako aj vo výpovedi a dôvodoch, ktoré na hlavnom pojednávaní v rámci svojich obhajobných tvrdení prezentoval obžalovaný U., nemožno nájsť žiadne racionálne či ekonomicky zmysluplné dôvody, ktoré obžalovaného viedli k rozhodnutiu požiadať svedkyňu T. o poskytnutie bankových účtov jej dvoch spoločností. Túto ponuku mal obžalovaný U. od obžalovaného I. prijať bez toho, aby mu bola známa identita osoby, ktorá peniaze poskytuje, samotný právny titul poskytnutia peňazí či zmluvné podmienky a jedinou jeho pohnútkou mala byť snaha pomôcť ľuďom. Obžalovaná V. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdila, že odsúdený L. sa niekoľkokrát telefonicky kontaktoval s obžalovaným U., vystupujúc ako T. Y., ale bolo to na základe požiadavky obžalovaného I.. Predmetom rozhovorov boli zmluvy medzi obžalovaným U. a svedkom Y.. Obžalovaný U. však vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní poprel, že by poznal odsúdeného L. a aj to, že by komunikoval s osobou T. Y.. Odvolateľ poukázal na ďalšie výpovede obžalovaného I. a obžalovaného U. a L.. Ďalej poukázal na to, že prvostupňový súd sa nedostatočne vysporiadal so skutočnosťou, že obžalovaný U. si nepotreboval u obžalovaného I. ujasniť výšku finančnej hotovosti, ktorá príde na bankové účty, resp. aká suma pôžičky bude poskytnutá a dokedy sa mala pôžička vrátiť, čo vzbudzuje samo osebe vysoký stupeň nedôveryhodnosti. O sume, ktorá bola zaslaná na účet spoločnosti G. X., s.r.o. a Z. s.r.o. oboznámila obžalovaného U. svedkyňa T.. Je prinajmenšom ťažké uveriť tomu, že obžalovaný U. zo samotnej výšky prevedenej sumy zostal podľa jeho výpovede jednoducho zneistený a postačilo mu iba vysvetlenie obžalovaného I., že je to v poriadku s tým, že majú urobiť výbery a tieto peniaze bez ďalšieho doručiť obžalovanému I.. V prípade obžalovaným U. prezentovanej neistoty o pôvode týchto finančných prostriedkov v spojení s nečakanou výškou prevedených súm obžalovaný U. nekonal, resp. nedal pokyn na spätné bezhotovostné prevody, čo považuje odvolateľ za nelogické a nevierohodné. Naopak, za uvedených okolností obžalovaný U. považuje následné konanie za štandardné a snaží sa vytvoriť verziu o tom, že prevedené finančné prostriedky na bankové účty bez právneho titulu, v uvedenom objeme a s nejasným pôvodom nechá svedkyňu T. prácne a opakovane vo viacerých dňoch vyberať v hotovosti po košických pobočkách. Je zjavné, že tvrdenia obžalovaného U. a svedkyne T. vo vzťahu k dôvodom a samotným okolnostiam, za ktorých boli finančné prostriedky prevedené na účty spoločností G. X., s.r.o. a Z. s.r.o., si vzájomne odporujú. Z konfrontácie medzi obžalovaným U. a svedkyňou T. k okolnostiam zapožičania bankových účtov vyplynulo, že podľa obžalovaného U., dôvodom transakcie bola možnosť zvýšiť si obrat na účtoch v obchodných spoločnostiach svedkyne, čo však svedkyňa poprela a uviedla, že nepotrebovala zvyšovať rating firmy práve cez navýšenie obratu na účtoch či poskytnutie pôžičky na rekonštrukciu prevádzkovanej reštaurácie. Odvolateľ má za to, že existuje dôkazná situácia, ktorá vedie k takému právnemu názoru, že bola preukázaná subjektívna stránka žalovaného trestného činu prinajmenšom v nepriamom úmysle a táto usvedčuje obžalovaného U. v zmysle podanej obžaloby. Podľa názoru odvolateľa, okresný súd mal po starostlivom zvážení všetkých dôkazov, jednotlivo ako aj v ich súhrne, dospieť k záveru o vine obžalovaného T. U. a uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody v polovici základnej trestnej sadzby, so zaradením pre výkon trestu do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, trest prepadnutia majetku, za súčasného uloženia ochranného opatrenia - ochranného dohľadu v trvaní troch rokov. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bol obžalovaný U. oslobodený spod obžaloby krajského prokurátora a vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obžalovaný L. I. prostredníctvom svojho obhajcu v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že v tejto trestnej veci niet takého dôkazu, ktorý by spoľahlivo preukazoval jeho vedomosť o pôvode peňazí, práve naopak, uvedené je podporené dôkazom - výpoveďou svedka W. L., z čoho logicky vyplýva, že v jeho konaní absentoval úmysel spôsobiť ohrozenie alebo porušenie záujmu chráneného Trestným zákonom. Súd sa však automaticky priklonil k výpovedi obžalovanej N. V., vyznievajúcej v jeho neprospech, no zároveň odmietol uveriť výpovedi svedka W. L.. Je pritom evidentná snaha obžalovanej N. V. dosiahnuť pre seba čo najnižší možný trest. Vzhľadom na silnú motiváciu obžalovanej uvádzať tvrdenia v jeho neprospech, nie je možné jej výpoveď považovať za dôveryhodnú. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia prezentuje svoje dohady v súvislosti s tým, že vzhľadom na výšku jeho provízie mu muselo byť zrejmé, že sa nejedná o riadny obchod a vo vzťahu k prehláseniu W. L. o tom, že nemal vedomosť o trestnom pôvode peňazí súd uviedol, že toto je nedôveryhodné, poukazujúc na hypotézy o racionalizácii správania W. L. pri mimoriadnom znížení trestu. Takéto úvahy súdu pri hodnotení dôkazov považuje za špekulatívne a motivované jednoznačnou snahou o kriminalizáciu jeho osoby. Zároveň chce pripomenúť a poukázať na problém tzv. kupčenia so spravodlivosťou zo strany orgánov činných v trestnom konaní, ktorý už v rámci záverečnej reči načrtol jeho obhajca. Nedá sa považovať za spravodlivý postup, kedy si prokurátor zo štyroch obvinených vyberie dvoch, ktorí neskôr vystupujú ako svedkovia. Na zváženie je v tejto súvislosti najmä otázka motivácie svedka G. U., ktorého výsluch počas hlavného pojednávania konaného dňa 10.11.2015 nasledoval po výsluchu svedka W. L.. U. W. L., podotýka, že pod prísahou vypovedal skutočnosti už uvedené vyššie v tomto odvolaní, čo následne viedlo prokurátora k vyjadreniu, že ľutuje, že so svedkom W. L. uzatvoril dohodu o vine a treste. Je veľmi pravdepodobné, že sa svedok G. U. v priebehu prestávky dozvedel o udalostiach sprevádzajúcich výsluch predchádzajúceho svedka, a keďže aj on sám bol v podobnom, resp. rovnakom procesnom postavení ako svedok W. L., vo svojom vlastnom záujme zvolil radšej opačný postup a vypovedal v jeho neprospech. Je toho názoru, že súd sa uvedeným problémom vôbec nezaoberal, pričom sa jedná o okolnosť významnú pre rozhodnutie. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnuté výroky rozsudku Okresného súdu Prešov a oslobodil obžalovaného L. I. spod obžaloby krajského prokurátora. Dňa 7.10.2016 bolo doplnené odvolanie obžalovaného L. I., v ktorom uviedol, že má za to, že v tomto prípade použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom je pre obžalovaného neprimerane prísne a pri zohľadnení okolností prípadu, pomerov obžalovaného a možnosti jeho nápravy je namieste použitie moderačného oprávnenia podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. Za pomery páchateľa hodné osobitného zreteľa treba považovať rodinné a osobné pomery, ktoré sú v stave u každého páchateľa pri uložení trestu vyvolať osobitne citeľný dopad. V podstate ide o pomery rodinné a osobné. Maloletý syn obžalovaného je vedený na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately od roku 2011 z dôvodu, že spáchal čin inak trestný, ktorý pre nedostatok veku bol odložený. V marci v roku 2015 zaslala škola na ÚPSVaR Prešov žiadosť o pomoc, nakoľko ako škola uviedla, maloletý je drzý k pedagógom, spolužiakom a jeho nevhodné správanie sa stupňovalo, až hraničilo so šikanovaním. Na podnet ÚPSVaR Prešov matka s maloletým navštevovala Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Prešove a pravidelne raz za mesiac absolvoval psychologické poradenstvo u T.. T.. Maloletý užíval psychofarmaká a pravidelne raz za mesiac absolvoval psychologické poradenstvo. V jeho správaní došlo k zlepšeniu, avšak matka s maloletým svojvoľne prestala navštevovať pedopsychiatrickú ambulanciu aj CPP a správanie maloletého sa znovu zhoršilo. Uznesením Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 30P 509/2015 zo dňa 09.03.2016 začal súd z úradnej moci konanie o uloženie výchovného opatrenia podľa § 37 zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 30P 509/2015 zo dňa 11.4.2016 bolo maloletému uložené výchovné opatrenie v zmysle § 37 ods. 2 písm. a/ zákona o rodine a to napomenutie. Tieto skutočnosti jasne nasvedčujú tomu, že výchova maloletého H. O. je nedostatočná, zanedbávaná a za situácie, ak má byť obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výške 12 rokov nepodmienečne, už len samotná vedomosť tejto skutočnosti môže u maloletého vyvolať psychické následky, ktoré budú viesť k úplnému morálnemu a psychickému spustnutiu. Navrhol preto, aby súd v prípade, ak uzná obžalovaného vinným zo spáchania predmetného skutku, uložil mu trest priliehavý a spravodlivý a to s prihliadnutím na osobné pomery obžalovaného a tiež s prihliadnutím na jeho zlý zdravotný stav, ktorý sa v priebehu výkonu väzby výrazne zhoršil. V ďalšom doplnení odvolania, ktoré bolo doručené krajskému súdu dňa 17.10.2016, uvádzal odvolateľ, že počas trvania jeho väzby došlo aj k rapídnemu zhoršeniu zdravotného stavu u jeho otca. Jeho otec bol pacientom na Klinike cievnej chirurgie Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb, ako aj pacientom I. Internej kliniky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura, pracovisko Tr. SNP v Košiciach. Podľa diagnostického záveru uvedeného v prepúšťacej lekárskej správe I. Internej kliniky trpel jeho otec aj organickým psychosyndrómom. Takto označený syndróm zahŕňa príznaky zmeny v osobnosti, zmeny v pamäti a pod. Otec veľmi trpel skutočnosťou, že jeho syn je trestne stíhaný a dokonca sa nachádza vo väzbe. Otcov stav sa po jeho vzatí do väzby až do jeho smrti výrazne a rýchle zhoršil. Každú chvíľu bol hospitalizovaný. Výraznosť ochorení sa prejavila pri tom, ako mu museli amputovať nohu, a on, ako jeho syn, nemohol byť v jeho blízkosti. Veľmi výrazne sa zhoršil aj zdravotný stav jeho matky. Ako dôkaz doložil odvolateľ prepúšťaciu správu I. Internej kliniky, prepúšťacie správy VÚSCH a úmrtný list. Ďalej obžalovaný poukázal, že jeho maloletý syn má jednoznačne výchovné problémy. Zanedbaná výchova jeho syna zo strany jeho matky vyústila až do problémov so správaním syna. Jeho syn nerešpektuje autority, je provokatívny voči spolužiakom, nemá problém byť vulgárny či drzý. Maloletý syn je v sledovaní Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov práve pre jeho problémové správanie. O problémoch so školou svedčia aj správy jeho triednej učiteľky, pričom odvolateľ predložil aj správy triednej učiteľky v počte 8 ks. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti si opätovne dovolil upriamiť pozornosť odvolacieho súdu na jeho doplnenie odôvodnenia odvolania zo dňa 04.10.2016, v ktorom dopodrobna rozobral dôvody možnosti použitia moderačného práva súdu podľa ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. Má za to, že v prípade, ak by sa súd stotožnil s jeho vinou, jednalo by sa u neho o také pomery páchateľa, že by z nich bolo zjavné, že trest odňatia slobody uložený v trestnej sadzbe príslušného trestného činu, by pociťoval citeľnejšie ako ostatní páchatelia. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby môže spočívať tiež v tom, že sa stará o osoby, ktoré sú na ňom závislé svojou výživou alebo výchovou. V danom prípade sa jedná o situáciu, kde syn je na jeho výchovu odkázaný a dlhodobá neprítomnosť v rodine by mohla vážnym spôsobom ohroziť riadnu výchovu týchto osôb. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a oslobodil ho spod obžaloby, ev. aby mu uložil v prípade uznania viny trest priliehavý a spravodlivý k jeho pomerom. Krajský súd na základe odvolaní odvolateľov v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného L. I. je čiastočne dôvodné a odvolanie krajského prokurátora je nedôvodné. Okresný súd rozhodnutie o vine obžalovaného L. I., o uloženom treste, ochrannom opatrení ako aj o rozhodnutí o náhrade škody a rozhodnutí o oslobodení obžalovaného T. U. odôvodnil tým, že na hlavnom pojednávaní dňa 10. novembra 2015 súd schválil dohodu o vine a treste medzi prokurátorom a obžalovaným W. L.. Na základe uvedeného preto súd vydal rozsudok, ktorým uznal obžalovaného W. L. vinným v zmysle obžaloby, resp. dohody o vine a treste, pričom mu uložil úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 6 mesiacov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, trest prepadnutia majetku a ochranný dohľad v trvaní jedného roka. Poškodenú O. banku a.s. odkázal s jej nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie. Na hlavnom pojednávaní dňa 10. novembra 2015 súd zároveň uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku rozhodol, že prijíma vyhlásenie obžalovanej N. V. podľa § 257 ods. 1, písm. b/ Tr. poriadku, že je vinnou zo spáchania skutkov, ktoré sa jej kladú za vinu v obžalobe prokurátora Krajskej prokuratúry v Prešove . Z takto uvedeného dôvodu preto súd uznal obž. V. vinnou v zmysle obžaloby, pretože jej vyhlásenie je v súlade s dôkazmi, ktoré sú obsahom trestného spisu a vykonal dokazovania iba k výroku o treste a náhrade škody. Z výpovede obžalovanej N. V. okresný súd zistil, že po tom, ako boli peniaze prevedené na účet mX., tak odsúdený L. jej povedal, že oslovil svojho známeho I., aby mu pomohol s prevodom a výberom týchto peňazí. Následne p. I. poskytol L. tri čísla účtov, na ktoré boli tieto peniaze poprevádzané. Dohoda medzi I. a L. bola, že I. si ponechá 50 % prevádzaných súm ako províziu. Ona sama sa s I. stretla niekoľkokrát. Ona bola tiež svedkom toho, ako sa L. I. pýtal, prečo je taká vysoká provízia, pričom I. mu odpovedal, že tam, kde je veľké riziko musí byť aj veľká provízia. I. hovoril tiež, že pokiaľ by sa o dané prevody začala informovať polícia, tak aby zapreli všetko čo sa stalo a nech si to polícia sama dokazuje. Ona bola takisto svedkom, keď I. niekoľkokrát odovzdal L. peniaze. Raz L. odovzdal I. zmluvu o pôžičke, na ktorej bol uvedený ako veriteľ p. U. a ako dlžník p. Y.. Čo sa týka U. tak ona s ním osobne nebola, ani nebola s ním v žiadnom kontakte. Vie však, že na základe požiadavky I. L. volal U., pričom sa predstavil ako Y. a podľa jej názoru, U. si naozaj myslel, že rozpráva s Y. ohľadom tej zmluvy o pôžičke. Obžalovaný L. I. vo svojej výpovedi uviedol, že s L. sa poznal možno 13 - 14 rokov. Raz bol u neho L. na návšteve doma v X., kde mu povedal, že nejaký jeho známy bude mať nejaké peniaze z predaja pozemkov pod diaľnicou. On najprv neprikladal tomu žiadnu vážnosť, avšak neskôr sa mu L. opäť ozval, pričom povedal, že už má tie peniaze a že či nevie o niekom, kto by chcel nejakú pôžičku, resp. či by nechcel niekto investovať. Následne potom on oslovil T. U., že sú tu nejaké peniaze a čo by sa s nimi dalo robiť. On mu povedal, že možno by sa dali použiť tieto peniaze na to, aby nejaká firma preukazovala vyšší obrat na účtoch. U. mu potom oznámil čísla účtov a on ich následne dal L.. Potom mu U. oznámil, že na tie účty už prišli peniaze a on to oznámil L.. Dohoda bola taká, že za toto všetko dostane odmenu 5.000,- Eur. Čo sa týka U., tak on mu akurát v tom čase spomínal, že potrebuje nejakú pôžičku. Na základe uvedeného mu preto dohodol stretnutie s L. a tam sa U. s L. na niečom dohodli a U. dal L. účet, na ktorý mal L. poukázať peniaze. Išlo asi o sumu 30.000,- Eur. On sa potom od U. dozvedel, že na ten účet prišla veľmi veľká suma a on sa preto zľakol a že chce tie peniaze vrátiť. Dohodli sa na tom, že U. vyberie peniaze v hotovosti a že on ich L. vráti. Tak sa aj stalo. Ohľadom kúpy bytu na Odborárskej ulici v Košiciach obžalovaný uviedol, že tento byt kúpil z prostriedkov, ktoré si ušetril zo svojej podnikateľskej činnosti, ako aj z peňazí z predaja bytu, ktorý patril jeho otcovi, ako aj z prostriedkov z hypotekárneho úveru jeho priateľky I. L.. Obžalovaný T. U. uviedol, že ho oslovil jeho známy L. I., že je tu určitá možnosť využiť ako pôžičku nejaké peniaze, ktoré pochádzajú z predaja nejakých nehnuteľností. Tieto peniaze mali pochádzať od jeho známeho, ale jeho meno mu nepovedal. Následne on oslovil p. T., či by nemala záujem o tieto peniaze. Ona mu poskytla dva účty od dvoch firiem, pričom on tieto účty poskytol p. I.. Potom na tieto účty prišli peniaze, avšak p. T. bola prekvapená, koľko ich bolo, preto sa spolu dohodli, že tieto peniaze vrátia p. I.. Peniaze vybrala p. T. v hotovosti a on ich následne vrátil p. I. v celkovej sume 500.000,- Eur. On si myslel, že p. T. potrebuje pôžičku, pretože prerábala nejakú reštauráciu a tiež ona mu spomínala, že tie peniaze môžu zvýšiť rating jej firmy u banky, pretože firma bude vykazovať väčší obrat na účtoch. Okresný súd ďalej pri hodnotení dôkazov dospel k záveru, že obžalovaného L. I. jednoznačne usvedčuje zo spáchania skutku obžalovaná N. V., ktorá uvádzala tie skutočnosti, ako sú uvedené v predchádzajúcej časti rozsudku okresného súdu. Táto obžalovaná hneď od začiatku aktívne spolupracovala s orgánmi činnými v trestnom konaní na objasňovaní tejto trestnej činnosti. Jej výpovede ako v prípravnom konaní, tak aj v konaní pred súdom boli konzistentné, bez závažných rozporov. Vo vzťahu k L. I. táto obžalovaná, aj po konfrontácii vykonanej na hlavnom pojednávaní dňa 29.2.2016, zotrvala na svojom tvrdení, že obž. L. I. vedel, že tieto peniaze pochádzajú z trestnej činnosti. Takisto zotrvala na tvrdení, že I. mal za prevody týchto peňazí získať províziu vo výške 50 %. Zo záverov znaleckého posudku znalkyne L.. H. U., z odboru psychológie, obž. N. V. je schopná vnímať, zapamätať si a správne reprodukovať prežité udalosti. Jej osobnosť, predovšetkým jej emočná labilita a nezrelosť, môžu podstatnou mierou ovplyvňovať vierohodnosť, avšak nebola preukázaná jej snaha javiť sa v lepšom svetle. U obvinenej sa preukázala prevažujúca vyššia miera špecifickej vierohodnosti. Výpoveď obžalovanej, podľa názoru okresného súdu, nie je v rozpore so žiadnou svedeckou výpoveďou, okrem svedeckej výpovede už odsúdeného W. L.. W. L. ako svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný L. I. nevedel o tom, že peniaze pochádzajú z trestnej činnosti a že za vzniknuté problémy sa mu ospravedlňuje. Okresný súd neuveril tejto svedeckej výpovedi z dôvodov, že W. L. v procesnej pozícii obvineného vo svojich výpovediach zo dňa 8.11.2014, 10.11.2014 a 27.4.2015 uvádzal, že časť peňazí, ktoré získal svojou trestnou činnosťou, previedol cez internetbanking na účty, ktoré mu poskytol L. I.. Na účty, ktoré poskytol L. I., previedol celkovú sumu vo výške 760.000,- Eur, pričom naspäť od L. I. dostal 400.000,- Eur, resp. 450.000,- Eur a zvyšok si L. I. ponechal ako províziu. On L. I. nehovoril, skadiaľ pochádzajú tieto peniaze. Je teda, podľa názoru okresného súdu, zrejmé, vzhľadom na výšku takejto dohodnutej provízie a ponechaných peňazí, že obžalovanému L. I. muselo byť zrejmé, že sa nejedná o riadny obchod, ale že musí ísť o niečo výnimočné, s veľkým rizikom, keď je mu ponechaná taká vysoká provízia za „obyčajný“ prevod peňazí z účtu na účet. Z tohto pohľadu je potom prehlásenie W. L. v pozícii svedka na hlavnom pojednávaní, že obž. I. nevedel o tom, že peniaze pochádzajú z trestnej činnosti, nedôveryhodné. Z výpovede svedka G. U. vyplýva, že tento poprel tvrdenie obž. L. I., že ho oslovil, že má záujem o nejakú pôžičku. Tento svedok uviedol, že naopak obž. L. I. ho oslovil, či nemá záujem o nejaké stretnutie v Prešove. On s tým súhlasil, pričom s I. prišli do Prešova do OC Max, kde mu I. predstavil nejakého pána, že ide o W.. Obidvaja začali s ním diskutovať, že či môžu na jeho bankový účet poslať nejaké peniaze a že najlepšie by bolo, keby mal dva účty. Uvádzali, že peniaze majú byť od nejakého p. Y. a že má ísť o sumu nejakých 30.000,- Eur. On sa ich nepýtal, z akého dôvodu toto požadujú. On p. I. dôveroval. Následne on im poskytol dva účty a o niekoľko dní na nich začali prichádzať peňažné sumy. Išlo však o oveľa viac peňazí, o akých spolu hovorili. On následne oslovil I., lebo mal obavu, čo z toho bude, ale I. mu odpovedal, že všetko bude v poriadku, že už je pripravená nejaká zmluva o pôžičke. Potom spolu s I. začali robiť výbery v hotovosti týchto peňazí z jeho účtov. I. mu o deň, možno dva od prvého výberu priniesol písomnú zmluvu o pôžičke a o vrátení výberu na meno Y.. On sa s I. nedohodol na žiadnej provízii za tieto prevody a výbery, avšak nakoniec mu I. povedal, že z tých peňazí, ktoré mu prídu na účet, nech si ponechá 15.000,- Eur. On potom túto sumu použil na bežné výdavky. Okresný súd neuveril ďalšiemu tvrdeniu obžalovaného I., že dňa 24.10.2014 kúpila jeho priateľka I. L. byt č. X na ulici B. triedy č. XX v W. z peňažných prostriedkov, ktoré pozostávali z jeho úspor, z peňazí, ktoré utŕžili jeho rodiča za odpredaj svojho bytu a z peňažných prostriedkov, ktoré nadobudla jeho priateľka z poskytnutého hypotekárneho úveru. Z listinných dôkazov, ktoré oboznámil okresný súd, vyplýva, že rodičia obžalovaného odpredali svoj byt č. 10 na ulici Odborárskej v Košiciach v mesiaci jún 2012 za sumu 69.000,- Eur. I. L. bola na účet vedený na matku obž. I. poukázaná suma 35.200,- Eur ako peňažné prostriedky z poskytnutého úveru na základe zmluvy o poskytnutí flexihypotéky, ktorú uzatvorila dňa 03.4.2013 s P., a.s. v mesiaci máj 2013. Z výpisu obratov tohto účtu je zrejmé, že následne z tohto účtu boli vykonávané ďalšie platby a výbery v hotovosti. Na základe uvedeného preto okresný súd konštatoval, že obžalovaný L. I., resp. jeho priateľka po skoro roku a pol od poskytnutia tohto úveru celý úver spotrebovali a nemohli z peňazí, ktoré im boli poskytnuté v máji 2013, uhrádzať kúpnu cenu vo výške 76.000,- Eur v októbri 2014 za zakúpenie bytu od svedkyne V. na B. triede v W.. Po preskúmaní všetkých listinných dôkazov, ktoré osvedčujú majetkové pomery obž. L. I. a jeho blízkych má súd za to, že v októbri 2014 nemohli disponovať sumou 76.000,- Eur z legálnych zdrojov. Vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy ako aj ďalšie dôkazy, ktoré vykonal okresný súd na hlavnom pojednávaní, uznal obžalovaného L. I. za vinného z obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 4 písm. a) Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Podľa § 233 ods. 4 Tr. zákona, možno potrestať páchateľa tohto obzvlášť závažného zločinu trestom odňatia slobody vo výmere od 12 do 20 rokov. Okresný súd ukladal trest odňatia slobody v tomto rozmedzí a nepoužil ustanovenie § 38 ods. 3, resp. ods. 4 Tr. zákona, pretože u obžalovaného nepriznal žiadnu poľahčujúcu, resp. priťažujúcu okolnosť. Obžalovanému I. nebolo nič negatívne z miesta bydliska vytýkané, pričom sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Zo znaleckého posudku č. 9/2015 súdnej znalkyne L.. H. U., L.. bola psychologickým vyšetrením preukázaná celková úroveň intelektových schopností v pásme nadpriemeru. V oblasti sociability ide o osobnosť s parciálne narušenou sociabilitou, síce s pozitívnou humánnou a extravertovanou zameranosťou, avšak jej mnohopočetné vzťahy sú skôr formálne, neosobné, so sklonom zaujímať v nich nereálne postoje, osobnosť je vzdorovitá, dominantná, s inadekvátnym vzťahom k autoritám. V oblasti správania ide o osobnosť vysoko reaktívnu, sebapresadzujúcu, jej konanie je osobné bez ohľadu na kontextové osobnosti, v záťaži má sklon k regresným prejavom, explozivite, únikovo možné antisociálne správanie a agresivita priamo v správaní. Pri prihliadnutí na spôsob spáchania činu a jeho následok a osobu obžalovaného tak, ako bola táto popísaná v znaleckom posudku, mal okresný súd za to, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere dvanástich rokov, je plne namieste. Takýto trest zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Zároveň súd zaradil obžalovaného pre výkon tohto trestu podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a nie podľa § 48 ods. 3 Tr. zákona do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, pretože má za to, že vzhľadom na nenásilný charakter trestnej činnosti, z ktorej bol uznaný vinným a na jeho osobné pomery, bude jeho náprava lepšie zaručená v ústave s minimálnym stupňom stráženia. Súd obžalovanému uložil obligatórne aj trest prepadnutia majetku podľa § 58 ods. 1, 3 Tr. zákona ako aj ochranný dohľad podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zákona v trvaní 2 rokov. C.. T. U. vo svojej výpovedi odmietol tvrdenia obžaloby, že sa mal podieľať na spáchaní obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti z toho dôvodu, že nevedel, že peňažné prostriedky, na ktorých prevode a výbere sa podieľal, pochádzajú z trestnej činnosti. Z výpovede obž. N. V. a ods. W. L. vyplýva, že oni s týmto obžalovaným neboli v osobnom kontakte a že nemajú žiadnu vedomosť o tom, žeby obž. T. U. mal vedieť, že predmetné peňažné prostriedky pochádzajú z trestnej činnosti. C.. N. V. vo svojej výpovedi uviedla, že bola svedkom toho, ako L. niekoľkokrát telefonicky kontaktoval U., pričom sa vždy predstavil ako Y.. Predmetom rozhovorov boli nejaké zmluvy, ktoré mali byť uzatvorené medzi T. U. a G. Y.. Ona je toho názoru, že U. naozaj nevedel, že rozpráva namiesto Y. s L.. Z tejto časti výpovede obž. V., podľa názoru okresného súdu vyplýva, že obž. T. U. sa skutočne mohol domnievať, že peniaze, ktoré prídu na účty, ktoré vybavil cez svedkyňu T., pochádzajú od T. Y. tak, ako bol o tom upovedomený I.. Z tejto časti výpovede obž. V. však nevyplýva, žeby obžalovaný U. bol upovedomený o tom, že tieto peniaze pochádzajú z trestnej činnosti. Takisto ani z výpovede obž. L. I. táto skutočnosť nevyplýva. Z jeho výpovede vyplýva iba to, že požiadal U., aby mu poskytol nejaké účty, na ktoré by mohli prísť peňažné prostriedky. U. od neho nepožadoval za toto žiadnu odmenu. Následne na tieto účty peniaze prišli a U. mu na dvakrát priniesol tie peniaze z tých účtov, ktoré tam poskytol. Z výpovede svedkyne N. T. je zrejmé, že obž. T. U. ju požiadal, či by mu neposkytla dva účty na prevod peňažných prostriedkov, ktoré získala obchodná spoločnosť X., s.r.o., ktorú zastupuje zo svojej obchodnej činnosti a ktoré nemôžu prísť na účet tejto spoločnosti, pretože tieto účty sú zablokované. Ona s tým súhlasila a zapožičala účet spoločnosti Z., s.r.o., W. a G. X., s.r.o., W., pričom jej U. neuviedol, o aké sumy má ísť. Takéto zapožičanie účtu pre p. U. už v minulosti robila. Následne na tieto účty prišli veľké sumy peňazí, a to na jeden 255.000,- Eur a na druhý 245.000,- Eur. Tieto peniaze v hotovosti vybrala a odovzdala p. U.. K podpisu písomnej zmluvy o tejto transakcii nedošlo. Okresný súd výpoveď tejto svedkyne považoval za hodnovernú z dôvodu, že nie je v rozpore so žiadnym vykonaným dôkazom, okrem výpovede obž. T. U., pričom svedkyňa vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní, tak aj pred súdom. Svedkyňa ďalej poprela tvrdenie obž. U., že by ho žiadala o nejaké peňažné prostriedky, ktoré by prešli cez jej účty v záujme zvýšenia obratu na týchto účtoch a zvýšenia ratingu jednotlivých firiem. Takisto od neho nepožadovala žiadnu pôžičku. Okresný súd nemal dôvod neveriť v tejto časti výpovedi tejto svedkyni, a preto uzatvoril, že obž. T. U. účelovo tvrdí niečo iné, avšak samotná táto skutočnosť bez pochýb nepreukazuje vinu obžalovaného v zmysle obžaloby. Obžaloba pred súdom neprodukovala žiadny priamy dôkaz, ktorý by nasvedčoval vine obžalovaného. Na druhej strane súd vykonal nepriame dôkazy, ktoré naznačujú vinu obžalovaného, avšak tieto netvoria logickú a ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré by vo svojom celku spoľahlivo preukázali všetky okolnosti žalovaného skutku a z jeho spáchania usvedčovali práve tohto obžalovaného a súčasne vylúčili možnosť akéhokoľvek iného záveru. Vykonaným dokazovaním teda súd nemal za preukázané, že obžalovaný vedel, že peňažné prostriedky, ktoré mu odovzdala svedkyňa T. a ktoré on následne odovzdal L. I., pochádzajú z trestnej činnosti. Z takto uvedeného dôvodu preto súd pri použití zásady in dubio pro reo obž. T. U. spod obžaloby v zmysle § 285 písm. b) Tr. poriadku oslobodil, pretože nebola preukázaná subjektívna stránka žalovaného obzvlášť závažného zločinu, a teda skutok nie je trestným činom. Pri rozhodovaní o nároku poškodenej strany O. banky, a.s., V. námestie 3, XXX XX X. 1, IČO: 00686930, odkázal túto poškodenú stranu s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie z dôvodu, že týmto rozsudkom nerozhodol o všetkých páchateľoch tejto trestnej činnosti, keď W. L. bol odsúdený rozsudkom zo dňa 10.11.2015. Pokiaľ by súd zaviazal obž. V. a obž. I. na náhradu škody, obmedzil by tým poškodeného uplatniť si svoj nárok na náhradu škody v občianskoprávnom konaní, resp. v civilnom konaní aj proti L., pretože o jeho nároku by už bolo rozhodnuté. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania obžalovaného L. I. a krajského prokurátora dospel k záveru, že okresný súd na zistenie skutkového stavu vykonal všetky dôkazy tak, ako to má na mysli ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj náležitým spôsobom v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil. Aj podľa názoru krajského súdu, vina obžalovaného I. bola evidentne preukázaná a to jednak výpoveďou obžalovanej N. V., výpoveďou W. L. v prípravnom konaní, pričom ani krajský súd neuveril výpovedi už odsúdeného L. na hlavnom pojednávaní, kde uvádzal, že L. I. ani T. U. nevedeli o tom, odkiaľ pochádzajú peniaze, teda, že nevedeli o tom, že peniaze pochádzajú z trestnej činnosti. Ďalej je potrebné poukázať aj na výpovede svedka U., obžalovaného T. U. a listinné dôkazy, ktoré jednoznačne usvedčujú obžalovaného L. I. zo spáchania žalovanej trestnej činnosti. Krajský súd pri tom poukazuje na dôvody rozhodnutia okresného súdu vo vzťahu k I., s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje. Správne potom dospel okresný súd k záveru, keď kvalifikoval konanie obžalovaného L. I. ako obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., nakoľko obžalovaný spoločným konaním príjem z trestnej činnosti v úmysle zatajiť jeho existenciu, zakryť pôvod v trestnom čine, zmariť jeho zaistenie na účely trestného konania alebo prepadnutia alebo zhabania previedol na seba a iného, previedol v banke alebo pobočke zahraničnej banky, držal, uschovával, ukrýval, užíval, čím získal pre seba a iného prospech veľkého rozsahu. Taktiež sa stotožňuje krajský súd s rozhodnutím okresného súdu, ktorým obžalovaného T. U. v zmysle ustanovenia § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodil spod obžaloby Krajského prokurátora v Prešove sp. zn. Kv 65/14/7700 v bode 2/, ktorú na neho podal dňa 5.8.2015 pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., nakoľko skutok nie je trestným činom. Aj podľa názoru krajského súdu, z vykonaného dokazovania nebola preukázaná žiadnym hodnoverným dôkazom tá skutočnosť, aby obžalovaný T. U. vedel o tom, že peniaze, ktoré boli zaslané na účty, ktoré si požičal od svedkyne N. T. a ktoré následne svedkyňa N. T. vybrala a on ich odovzdal I., pochádzajú z trestnej činnosti. Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery u obžalovaného L. I. však krajský súd dospel k inému záveru ako okresný súd. V rámci odvolacieho konania obhajoba obžalovaného predložila krajskému súdu lekárske správy týkajúce sa Y. I., otca obžalovaného L. I., z ktorých jednoznačne vyplýva zhoršený zdravotný stav otca obžalovaného po tom, čo bol obžalovaný vzatý do väzby, čo je zrejmé z listinných dôkazov predložených obžalovaným a to prepúšťacích správ, ktorých súčasťou sú aj diagnózy a ochorenia otca obžalovaného. Taktiež z úmrtného listu vyplýva, že otec obžalovaného 31.7.2015 zomrel. Ďalej vychádzal krajský súd aj z hodnotenia triednej učiteľky T.. O. na syna obžalovaného L. I. O. H., z ktorých vyplýva správanie obžalovaného v rámci vyučovacieho procesu. Samotný obžalovaný L. I. na verejnom zasadnutí uviedol, že aj on, vzhľadom k tomu, že je vo väzbe, začína trpieť závažnými ochoreniami a to problémami s očami, vysokým tlakom, pričom má ísť na operáciu a v súčasnosti si chodí robiť predoperačné vyšetrenia. Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom, bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti aj na tú skutočnosť, ktorú uvádzal obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania, že aj jeho mama v súvislosti s tým, že je vo väzbe, má podstatne zhoršený zdravotný stav, potom dospel k záveru, že nie je na nápravu obžalovaného a vzhľadom na tú skutočnosť, že je potrebné mať na zreteli aj život a zdravie jeho blízkych osôb, uloženie trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil okresný súd, teda v zákonnej trestnej sadzbe. Vzhľadom na tieto skutočnosti ako aj na podiel obžalovaného na páchaní trestnej činnosti potom zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste u tohto obžalovaného a sám obžalovanému uložil podľa § 233 ods. 4 Tr. zák. v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zák., pri neexistencii poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 36, § 37 Tr. zák., s použitím § 39 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov. Krajský súd dospejúc k záveru, že rozhodnutie okresného súdu o zaradení bžalovaného pre výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, je v súlade so zisteným skutkovým stavom a osobou obžalovaného, taktiež obžalovaného v zmysle § 48 ods. 1, 4 Tr. zák. pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Krajský súd tak ako okresný súd uložil obžalovanému podľa § 58 ods. 1, 3 Tr. zák. trest prepadnutia majetku a podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., s poukazom na § 78 ods. 1 Tr. zák. ochranný dohľad v trvaní 2 rokov. Vzhľadom na dôvody rozhodnutia krajského súdu, odvolanie, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného Mariána Siváka krajským prokurátorom v zmysle ustanovenia § 319 Tr. por. zamietol. jednohlasne Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.