Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5CoP/9/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115201171 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8115201171.3 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci starostlivosti súdu o mal. V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, so sídlom Prešov, Slovenská 87, dieťa rodičov: matky I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., P. XX, zastúpenej JUDr. Lenkou Csikyovou, advokátkou, so sídlom Prešov, Hlavná 137 a otca P. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. L., K. XX, t. č. bytom Z. L., Q. C. a F. X, na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 24P/20/2015-224 zo dňa 23.02.2016 jednohlasne takto r o z h o d o l : Potvrdzuje uznesenie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením o návrhu matky, súdu doručenom 28.01.2016, ktorým sa domáhala zrušenia uznesenia Okresného súdu Prešov č.k. 24P/20/2015-75 zo dňa 05.02.2015 v časti úpravy styku otca s mal. V. B., nar. XX.XX.XXXX a nariadenia predbežného opatrenia, na základe ktorého je otec oprávnený sa s mal. V. B., nar. XX.XX.XXXX stretávať každý nepárny víkend v nedeľu v čase od 15:30 hod. do 18:00 hod. v prítomnosti matky do právoplatného rozhodnutia vo veci samej rozhodol tak, že návrh matky o nariadenie predbežného opatrenia zamietol. V odôvodnení tohto rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že pre nariadenie predbežného opatrenia neboli splnené podmienky, resp. neboli podmienky na zmenu nariadeného predbežného opatrenia v časti úpravy styku, nakoľko z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ani zo samotného spisového materiálu nevyplýva naliehavosť potreby zmeny dočasnej úpravy styku otca s maloletou formou predbežného opatrenia. Súd prvého stupňa uviedol, že doposiaľ súdnym rozhodnutím určený styk otca s maloletou je určený len v nevyhnutnej miere a bolo by v rozpore so záujmom dieťaťa, aby tento krátky úsek bol poznačený pretrvávajúcim konfliktom rodičov. K nariadeniu predbežného opatrenia by sa malo pristupovať výhradne v takých prípadoch, kedy aktuálna situácia vyžaduje nevyhnutný a okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov konania. Súd rozhoduje vždy v záujme maloletého dieťaťa a nie podľa predstáv a názorov rodičov. Konštatoval, že zo spisu je zrejmé, že realizácia styku otca s maloletou je v súčasnosti značne komplikovaná. Aktuálny vzájomný vzťah rodičov je natoľko konfliktný, že ich simultánna prítomnosť počas styku by mohla mať na dieťa nepriaznivý vplyv. Situácia by bola odlišná pokiaľ by rodičia maloletého dieťaťa dokázali spolu konštruktívne komunikovať aspoň ohľadne záležitostí týkajúcich sa dieťaťa a v jeho prítomnosti zamedzili prípadným prejavom vzájomnej nevraživosti. Úlohou rodiča, ktorý vychováva maloleté dieťa, je, aby so zreteľom na záujmy dieťaťa vytváral priaznivé podmienky ku styku druhého rodiča s maloletým dieťaťom, a to hlavne vedením dieťaťa ku správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. Pod formuláciou „matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť“ súd nerozumie len akúsi „fyzickú prípravu“ v zmysle prípravy oblečenia, liekov, hračiek a pod., ale tiež prípravu emocionálnu, akou je najmä zamedzenie vytvárania negatívneho obrazu druhého rodiča v očiach dieťaťa, či pozitívna motivácia dieťaťa k stretnutiam. Milujúci rodič by mal konať výhradne v záujme svojho dieťaťa a aj napriek potenciálnej opodstatnenosti negatívnych emócií voči druhému rodičovi, by mal tieto v prítomnosti dieťaťa dokázať natoľko korigovať, aby tým nebolo ovplyvnené vnútorné prežívanie dieťaťa. Súd prvého stupňa taktiež uviedol, že aj otec musí pristupovať k vzniknutej situácii mimoriadne citlivo a najmä trpezlivo a uvedomiť si, že nízky vek dieťaťa môže aj pri krátkom odlúčení od matky vyvolať rôznu citovú odozvu. K potrebám dieťaťa by mal otec pristupovať empaticky a prípadné dožadovanie sa matky dieťaťom by nemal vnímať ako odopieranie styku. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) - § 75 ods. 1, 6, 8, § 76 ods. 1, § 77 ods. 2, § 102 ods. 1 a ustanovením § 24 ods. 4 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej. V odvolaní uviedla, že má za to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a nezistil správne skutkový stav. Podľa matky boli splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia. K návrhu bol predložený záznam o zhodnotení zdravotného stavu osoby z 25.10.2015, posudok Súkromnej materskej školy Včielka Prešov, ktoré preukázujú, že realizácia styku s otcom bez prítomnosti matky má na maloletú výrazne negatívny vplyv, a to tak po stránke fyzickej, ako aj psychickej, ktorý má stúpajúcu tendenciu. Nemožno opomínať, že maloletá, ktorá má 3 roky, si nemôže dostatočne uvedomovať, že odlúčenie od matky je len dočasné a krátkodobé, preto akékoľvek odlúčenie od matky môže vnímať stresujúco. Tento fakt výrazného stresového vypätia spojeného s fyzickými prejavmi (pomočovanie sa, zvracanie) je aj preukázaný, tieto prejavy sú u maloletej opodstatnené aj ďalšou nepochybnou skutočnosťou, maloletá vníma odporcu - otca ako cudziu osobu, keďže s ním dlhodobo nebýva v jednej domácnosti a nemôže si ani objektívne na toto obdobie pamätať. Je pochopiteľné, že viac ako rok mal. V. odmieta odísť s otcom bez prítomnosti matky, a to aj napriek tomu, že ju matka stimuluje k tomu, aby s otcom šla. Konflikty, ktoré v týchto situáciách vznikajú a vedú k opakovanému podávaniu trestných oznámení, je potrebné považovať za tak závažné, že vedú okrem iného k vzniku bezprostrednej hrozby trvalej ujmy u mal. V.. Matka uviedla, že medzičasom sa stresové vypätie spôsobené u mal. V. snahou o realizáciu styku s otcom odzrkadlilo aj na jej zdravotnom stave. Do času, kým nebolo uznesením z 05.02.2015 nariadené predbežné opatrenie, mal. V. netrpela žiadnymi častými ani vážnejšími ochoreniami. Od času, kedy sa má realizovať styk v zmysle tohto uznesenia, sa jej zdravotný stav výrazne zhoršil. Preukazujú to lekárske správy, ktoré predložila, problémy sú zapríčinené nadmerným stresom maloletej ako aj s tým spojeným pomočovaním. Z dôvodu dlhodobého zhoršenia zdravotného stavu bol matke priznaný nárok na rodičovský príspevok od 01.01.2016. Matka uviedla, že súd pri rozhodovaní by mal brať do úvahy aj názor rodiča, ktorý sa dlhodobo a dennodenne o maloleté dieťa stará, najlepšie svoje dieťa pozná a vie usúdiť, čo je pre neho prospešné. Matka k odvolaniu predložila lekárske správy vyhotovené lekárskou službou prvej pomoci pre deti spoločnosti Vesper, a.s., prevádzka v Prešove. Podľa správy zo 07.02.2016 vyhotovenej o 18:20 hod sa maloletá 2x v ten deň pomočila, vyšetrujúci lekár odporučil vyšetrenie moču, eventuálne psychologické a nefrologické vyšetrenie a to pri opakovanom pomočovaní a riešiť kontakt s otcom, pretože sa to vyskytuje po návšteve u otca. Z lekárskej správy toho istého zdravotníckeho pracoviska vyhotovenej 21.02.2016 vyplýva, že maloletá kašle, soplí, je subfebrilná. 02.03.2016 MUDr. Q. maloletú vyšetrila konštatujúc kašeľ, nádchu, stav hodnotila ako tracheitídu, teplota 37,2 °C. Podľa písomnosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov z 23.02.016, matke maloletej bude vyplácaný rodičovský príspevok na dieťa od 01.01.2016, na základe posudku č. 2015/90280 z 20.01.2016 sa zdravotný stav maloletej považuje za dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav od 11.12.2015 do 31.12.2016. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. ods. 1 O.s.p.) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru že odvolanie matky nie je opodstatnené. Súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil okolnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu matky, skutkový stav zistil v primeranom rozsahu, vec správne právne posúdil a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa v tom, že neboli zistené zákonné podmienky pre to, aby vyhovel návrhu matky a v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p., len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa a k odvolacím dôvodom matky dodáva: Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až 77 sa použijú primerane. Podľa § 76 ods. 1 písm. a), b), f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby a) platil výživné v nevyhnutnej miere, b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd; alebo do striedavej osobnej starostlivosti, f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný ( predbežný ) charakter. Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pri vydaní konečného rozhodnutia vo veci samej, ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie, alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj podľa dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom predbežného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu ( uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo/3/2010 z 29.07.2010 ). Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Občianskom súdnom poriadku prípustné a opodstatnené vtedy, ak - sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi - tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu - táto dočasná úprava je potrebná - v právnych vzťahoch medzi účastníkmi sa nevytvorí nenávratný stav - neprimeraným spôsobom sa nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi ( účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci ) Rozhodným hľadiskom pre nariadenie predbežného opatrenia je to, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov a tak sa zabránilo vzniku alebo zväčšeniu ujmy dotknutého účastníka. Cieľom predbežného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov konania a to v prípadoch, kedy účastník podávajúci návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej. Ide teda o rozhodnutie dočasnej povahy predpokladajúce aspoň osvedčenie danosti práva alebo osvedčenie ohrozenia tohto práva, ktoré však neprejudikuje práva a povinnosti účastníkov a teda nemôže ani nahrádzať konečné rozhodnutie vo veci samej a poskytnúť účastníkom definitívnu ochranu. V prípade rozhodovania o predbežnom opatrení nie je síce potrebné, aby žalobca predložil dôkazy, ktoré by s istotou preukázali existenciu jeho práva alebo jeho ohrozenosť, musí však preukázať okolnosti, ktoré by jeho právo alebo ohrozenie tohto práva osvedčovali a jeho tvrdenia aspoň spravdepodobňovali. Súdy pri nariaďovaní predbežného opatrenia musia vziať na zreteľ fakticitu javu, proporcionalitu následku a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacích záujmov za súčasnej minimalizácie zásahu do základných práv účastníkov konania (z nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn IV.ÚS 89/02 z 18.06.2002). Podľa článku 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa (v ďalšom len „Dohovor“) záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Toto ustanovenie (článok 3 ods.1 Dohovoru) má povahu normy bezprostredne použiteľnej („self - executing“). Uvedená norma je na priame použitie spôsobilá vzhľadom na svoju dikciu (... záujem dieťaťa ... pri akejkoľvek činnosti), ktorá je dostatočne a do takej miery jasná, aby povinné subjekty, ktorým je adresovaná (vnútroštátne subjekty) boli schopné zodpovedajúcim spôsobom upraviť svoje správanie (nález Ústavného súdu Českej republiky z 09. apríla 1997, sp.zn. PL.ÚS 31/96). Aj keď záujem dieťaťa predstavuje jeden zo základných princípov, na ktorých je postavené súčasné rodinné právo, nie je tento pojem právnymi predpismi nijako vymedzený. Komentár Výboru OSN pre práva dieťaťa vo vzťahu k najlepšiemu záujmu dieťaťa uvádza: „Koncept najlepšieho záujmu dieťaťa je flexibilný a adaptabilný. Mal by byť prispôsobený a definovaný individuálne vzhľadom na špecifickú situáciu, v ktorej sa dieťa či deti, ktorých sa to týka, nachádza, pričom pozornosť by sa mala venovať ich osobným pomerom, situácii a potrebám. V rámci individuálnych rozhodnutí musí byť najlepší záujem dieťaťa hodnotený a stanovený vo svetle špecifických okolností konkrétneho dieťaťa [(General comment No. 14 (2013) on the right of the child to have his or her best interests taken as a primary consideration (art . 3, para. 1), str. 9, (dostupné na http://www.ohchr.org)]. Podľa § 26 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Podstatou odvolacích dôvodov je presvedčenie matky maloletej o tom, že styk maloletej s otcom by nemal byť realizovaný bez jej prítomnosti. Správnosť jej presvedčenia má vyplývať nie len z jej tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ale aj z lekárskych potvrdení a z písomností Súkromnej materskej školy Včielka Prešov. Tvrdenia matky nekorešpondujú však s jej vlastným vyjadrením na pojednávaní, ktoré súd prvého stupňa na prejednanie vo veci samej nariadil na deň 12.08.2015. Matka na tomto pojednávaní uviedla, že súhlasí s tým, aby otec chodil za maloletou pravidelne pol roka po 2,5 hodiny, nech si ju potom berie na 3 hodiny a nech sa to rozširuje. Pokiaľ z písomnosti vypracovanej Materskou škôlkou Včielka Prešov má vyplývať zmenené správanie maloletej po incidente rodičov v šatni Materskej školy 12.08.2015, ktorého svedkom bola aj maloletá a učiteľka, je potrebné uviesť, že z tejto písomnosti nevyplýva, čo bolo podstatou incidentu medzi rodičmi, kto ho vyvolal a kto má teda podiel na údajnom zmenenom správaní sa maloletej. Je možné súhlasiť s úvahou súdu prvého stupňa, ktorá je v istom zmysle aj usmernením smerujúcim k obom rodičom, že milujúci rodič by mal konať výhradne v záujme svojho dieťaťa a aj napriek potenciálnej opodstatnenosti negatívnych emócií voči druhému rodičovi by mal tieto v prítomnosti dieťaťa dokázať natoľko korigovať, aby tým nebolo ovplyvnené vnútorné prežívanie dieťaťa. Taktiež je možné súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa o tom, že v súčasnosti určený styk otca s dieťaťom má len nevyhnutý rozsah a bolo by v rozpore so záujmom dieťaťa, aby bol poznačený pretrvávajúcim konfliktom jeho rodičov. Pokiaľ matka v odvolaní uviedla, že súd by mal brať zreteľ na jej postoj, nakoľko maloletá je zverená do jej starostlivosti, je potrebné s týmto súhlasiť, súčasne nie je možné nebrať zreteľ aj na možný nezáujem matky na eliminácii konfliktov medzi ňou a otcom maloletej, o čom môže svedčiť úradný záznam Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku (č.l. 74 spisu), z ktorého vyplýva, že znalkyňa odporučila pre riešenie situácie dlhodobú spoluprácu, ktorej sa matka vyhýba. Apel vo vzťahu k matke vyplýva aj zo správy psychológa RPPS Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov (č.l. 161 spisu). Čo sa týka lekárskych potvrdení, ktoré matka pripojila k odvolaniu, je potrebné uviesť, že potvrdenia z 02.03.2016 a 21.02.2016 svedčia o ochoreniach, ktorými deti bežne trpia a čo sa týka správy zo 07.02.2016, nejde o správu, z ktorej by vyplývala príčina údajného pomočovania sa dieťaťa. K dôvodu, pre ktorý má maloletá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a matke maloletej má byť vyplácaný rodičovský príspevok, o čom predložila potvrdenie, je potrebné uviesť, že v spise sa nachádza niekoľko lekárskych správ, ktoré svedčia o tom, že maloletá utrpela ujmu na zdraví v dôsledku popálenia, ku ktorému malo dôjsť v čase, keď bola v opatere matkiných rodičov, t.j. nesvedčí to o žiadnom súvise s rozhodnutím súdu o tom, ktoré je naviac iba predbežné, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou v určenom rozsahu bez prítomnosti matky. Odvolací súd považuje za potrebné opakovane zdôrazniť, že podmienka záujmu dieťaťa (resp. najlepšieho záujmu dieťaťa) je, ako vyplýva z citovaného čl. 3 ods. 1 Dohovoru, aj podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, kľúčovým hľadiskom pri hodnotení povinností štátnych orgánov v rozhodovacom procese. Štátne orgány musia brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a najmä na najvyšší záujem dieťaťa a jeho práva (z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva Volesky proti Českej republike z 10.06.2003). Je bez pochybností, že v záujme dieťaťa je vytvárať si rovnocenný kontakt s oboma rodičmi, nie len s tým rodičom, do starostlivosti ktorého je zverené. Rovnocennosť spočíva aj v tom, že aj ten z rodičov, ktorému nie je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, má právo byť s dieťaťom od určitého veku sám aj bez prítomnosti toho rodiča, ktorý má dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Vek 3 rokov je takým vekom dieťaťa, keď nie je možné vo všeobecnosti predpokladať, že by počas niekoľkých hodín mohla byť neprítomnosť matky pri styku otca s maloletým dieťaťom v rozpore so záujmom dieťaťa. Z tvrdení rodičov ani z listinných dôkazov nevyplynulo, že by u otca neboli splnené objektívne alebo subjektívne predpoklady pre predbežné rozhodnutie o úprave styku s maloletou bez prítomnosti matky, pokiaľ preto súd prvého stupňa návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, rozhodol správne. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa postupom podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p. potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.