Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Co/48/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115220303 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8115220303.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a sudcov JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci manžela: R.. V. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., K. XXX proti manželke: W.. W. N., rod. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., X. X, v konaní zastúpená Mgr. Ivanom Mazancom, advokátom so sídlom v Prešove, Metodova 3331/12, o rozvod manželstva, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 29. 10. 2015, č. k. 25C/323/2015-16 takto jednohlasne r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom manželstvo manželov R.. V. N. a W.. W. N., rod. M. uzavreté dňa XX. XX. XXXX v B., ktoré je zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu B. vo zväzku XX, ročník XXXX na strane XXX pod poradovým číslom XXX rozviedol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie odôvodnil, cit.: „Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX. XX. XXXX v B.. U oboch išlo o manželstvo prvé a pred uzavretím manželstva sa poznali 6 rokov. Obaja manželia sú slovenskí štátni občania. Z ich manželstva pochádzajú dve plnoleté deti, ktoré sú samostatné a schopné samé sa živiť. Posledným spoločným bydliskom účastníkov bol B., ul. X. X. Od roku 2004 účastníci nežijú v spoločnej domácnosti, z tejto sa odsťahoval navrhovateľ a v súčasnosti má každý vlastnú domácnosť. Navrhovateľ k odporkyni už nič necíti, v súčasnosti má iný vzťah, ktorý trvá štyri roky a s novou partnerkou žije v spoločnej domácnosti. Manželia nežijú manželským životom, spoločne komunikujú len ohľadom deti. Navrhovateľ uviedol, že postoj odporkyne vo vzťahu k rozvodu manželstva nechápe, keďže sama niekoľkokrát podávala návrh na rozvod manželstva. Navrhovateľ je živnostník a už počas trvania manželstva bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Podľa vyjadrenia navrhovateľa dôvodom jeho odchodu zo spoločnej domácnosti bolo obviňovanie zo strany manželky, neustále hádky, ako aj fyzické napadanie z jej strany. Odporkyňa s návrhom nesúhlasila, avšak potvrdila, že vzťah s navrhovateľom sa zhoršoval nie za posledných desať rokov, ale už od 90-tych rokov. Podľa jej vyjadrenia to bolo z dôvodu, že navrhovateľ mal mimomanželské vzťahy, čo považuje aj za hlavnú príčinu rozvratu manželstva. Odporkyňa potvrdila hádky medzi manželmi, poprela však fyzické napadanie. Potvrdila skutočnosť, že niekoľkokrát podala návrh na rozvod manželstva a dôvodom jej nesúhlasu s rozvodom má byť skutočnosť, že účastníci majú spoločné deti, a preto by sa nemali rozviesť. Taktiež uviedla, že na takýto vzťah si už zvykla a pre záchranu manželstva urobila len to, že komunikovala s rodinou navrhovateľa, ale žiadnu odbornú pomoc nevyhľadala“. 3. S poukazom na ust. § 18, § 22, § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd uzavrel, že v predmetnom konaní mal za preukázané, že účastníci spolu dlhodobo nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, nežijú intímnym životom, nezdieľajú spoločný život, nepomáhajú si a ani spolu nehospodária. Navrhovateľ k odporkyni nič necíti a má iný partnerský vzťah. Odporkyňa síce s návrhom nesúhlasila, neuviedla však žiadne relevantné dôvody, prečo by súd nemal vyhovieť návrhu a tento absolútne nefunkčný vzťah nerozviesť. Sama odporkyňa pred súdom potvrdila, že vzťah s navrhovateľom je zlý. Podľa odporkyne príčinou rozvratu sú mimomanželské vzťahy navrhovateľa, čo však navrhovateľ nepotvrdil. Ďalším dôvodom nesúhlasu odporkyne s rozvodom má byť skutočnosť, že účastníci majú spolu deti, a preto by sa nemali rozviesť. Súd poukázal na skutočnosť, že účastníci síce majú deti, tieto sú už plnoleté, samostatné a žijú mimo domácnosti oboch rodičov. Teda pri nesúhlase jedného z účastníkov konania súd neprihliadal na záujem detí, keďže tieto už nie sú maloleté. 4. Súd nevidel dôvod oddiaľovať rozhodnutie a posielať účastníkov k mediátorovi, prípadne na iné odborné konzultácie za situácie, keď účastníci po dobu 10 rokov, nevedú spoločnú domácnosť, nežijú spolu. Zo strany navrhovateľa je pochopiteľné, nechce žiť s odporkyňou v spoločnej domácnosti, keďže má novú partnerku, zo strany odporkyne nie je v záujme obnoviť spolužitie. V súčasnosti sa preto konanie odporkyne javí ako absolútne účelové, smerujúce len k snahe ospravedlniť svoju nečinnosť pred sebou alebo inými. Vzhľadom ku skutočnosti, že vzťah účastníkov je úplne rozvrátený a ich manželstvo dlhé roky neplní žiadnu z funkcií, ktoré manželstvo plniť má, súd návrhu vyhovel. 5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie manželka z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. Uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie. 6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce a zistil, že odvolanie manželky nie je dôvodné. 7. Podľa ust. § 395 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok; ďalej len „CMP“, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 8. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave. Na týchto správnych zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. 9. Podľa ust. § 23 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 10. Účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej spočívajúcej v tom, že manželstvo vytvára najvhodnejšie prostredie na zabezpečenie reprodukcie spoločnosti a na uspokojenie citových a sexuálnych potrieb, funkcie výchovnej spočívajúcej v založení rodiny a v riadnej výchove detí a funkcie vzájomnej pomoci spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom manželia a ostatní členovia nimi založenej rodiny si všestranne pomáhajú, ako aj funkcie hospodárskej spočívajúcej v tom, že v rámci rodiny ako spotrebnej hospodárskej jednotky sú obaja manželia povinní starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom podľa svojich schopností a možností. Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom je skutočnosť, že sa manželia alebo jeden z nich vo vzájomnom správaní neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine a toto správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobuje vážny rozvrat manželstva. 11. Rovnako ako súd prvej inštancie i odvolací súd dospel k záveru, že obnova manželského spolužitia medzi manželmi nie je možná. Navrhovateľ - manžel necíti k manželke lásku, v súčasnosti má už iný vzťah, ktorý trvá štyri roky. Naštrbené vzťahy medzi manželmi potvrdila i manželka, ktorá uviedla, že hlavnou príčinou rozvratu vzťahu manželov boli navrhovateľove mimomanželské vzťahy. 12. Za takejto situácie, keď manželia už od roku 2004 nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, odvolací súd manželkou namietané odvolacie dôvody nepovažoval za opodstatnené. Manželstvo účastníkov je trvalo vážne narušené. Účastníci sa intímne nestýkajú a od účastníkov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, a preto boli splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva vyplývajúce z ust. § 23 Zákona o rodine. 13. Za tohto stavu súd prvej inštancie správne postupoval, ak manželstvo manželov neplniace biologickú, ani spoločenskú funkciu, rozviedol. 14. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok o rozvode manželstva ako správny potvrdil. 15. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 57 CMP. Pretože návrh za náhradu trov konania nebol podaný, súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. 16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).