Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4To/20/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116010031 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8116010031.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr. Mariána Sninského a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.9.2016, v trestnej veci obžalovaného Z. N. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. b/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu S. zo dňa 10.6.2016, sp. zn. 41T 1/16, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods.1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a o ochrannom opatrení. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. Obžalovanému Z. N. nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom S. č. XXX, t.č. v ÚVV Prešov u k l a d á: Podľa § 364 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2,4 Tr. zák., pri neexistencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr. zák., pri prevahe priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnástich) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného Z. N. vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že - dňa X.XX.XXXX asi o XX.XX hod. v obci S., na ceste pri autobusovej zastávke, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov bezdôvodne fyzicky napadol svoju manželku Z. N. tým spôsobom, že najsamprv jej vulgárne nadával a následne ju chytil rukami za plecia a pritlačil ju o kovové zábradlie, pričom týmto konaním jej spôsobil zranenia, a to mierny opuch hematóm v oblasti pravého lakťa a pomliaždenie hrudníka, ktoré zranenia si vyžiadali lekárske ošetrenie bez doby liečenia. Za to mu podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2,4 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, pre výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 1,2 písm. d/ Tr. zák. mu zároveň uložil aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Naproti tomu podľa § 285 písm. b/ Tr. por. obžalovaného Z. N. oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry S. sp. zn. XPv XXX/XX pre skutky právne kvalifikované ako 1/ prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. b/ Tr. zák., 2/ prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť tak, že 1) dňa X.X.XXXX asi o XX.XX hod. v obci S., okr. S., v rodinnom dome č. XXX bezdôvodne fyzicky napadol svoju manželku Z. N. tým spôsobom, že najprv jej vulgárne nadával a následne ju udrel pravou rukou do jej ľavej ruky v oblasti bicepsu, v dôsledku čoho táto z domu ušla preč, pričom týmto konaním jej spôsobil zranenie, a to povrchové poranenie v oblasti bicepsu na ľavej ruke, ktoré si vyžiadalo jednorazové ošetrenie bez doby liečenia a taktiež týmto konaním u nej vzbudil dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, 2) dňa X.XX.XXXX asi o XX.XX hod. v obci S., v mieste svojho trvalého bydliska bol kontrolovaný privolanou službukonajúcou policajnou hliadkou, kde následne dobrovoľne sa podrobil dyhovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu na zariadení ALKOTEST 7410, č. prístroja ARJJ-0057 s výsledkom merania 1,66 mg/l, teda bolo zistené, že nedodržiaval obmedzenia a povinnosti, ktoré mu boli uložené Okresným súdom S., sp. zn. 0Tp 69/2015 uznesením zo dňa 13.7.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.7.2015, ktorým mu bolo v zmysle § 82 ods. 1 písm. f) Tr. poriadku uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov, pretože skutky uvedené pod bodmi 1/ a 2/ nie sú trestnými činmi. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote podali obžalovaný, prostredníctvom svojho obhajcu, avšak len v časti, v ktorej bol uznaný vinným a okresný prokurátor ohľadom všetkých výrokov (hlavné pojednávanie dňa 10.6.2016), odvolania. Okresný prokurátor v písomných dôvodoch ním podaného odvolania nesúhlasil s konštatovaním súdu prvého stupňa uvedenom v napadnutom rozsudku, že obžaloba sa dostala do dôkaznej núdze, keďže poškodená Z. N. a matka obžalovaného na hlavnom pojednávaní odmietli vo veci vypovedať. V tejto súvislosti poukázal odvolateľ na výpoveď poškodenej Z. N. z prípravného konania, kedy bola po vznesení obvinenia štandardným spôsobom vypočutá a obžalovaného zo stíhanej trestnej činnosti usvedčila, okrem toho uviedla, že obžalovaný je agresívny a má strach, aby jej v budúcnosti neublížil viac ako len zranením. Vyjadril názor, že napriek jednoznačnej dôkaznej situácii v prípravnom konaní a následne na hlavnom pojednávaní súd prvého stupňa nesprávne právne vyhodnotil skutkový stav uvedený v bode 1/ a 2/ obžaloby, v tomto smere považoval za dôveryhodnú výpoveď poškodenej z prípravného konania, ktorá trestnú činnosť obžalovaného oznámila orgánom činným v trestnom konaní, pričom obžalovaný popieraním spáchaných skutkov sa snažil len vyviniť zo spáchania trestnej činnosti. V ďalšom odvolateľ uviedol, že súdom prvého stupňa uložený trest vo výmere 18 mesiacov za tretí skutok obžaloby považuje za neprimerane nízky, a keďže obžalovaný bol doposiaľ viackrát súdne trestaný, za primeraný považoval trest vo výmere 24 mesiacov. V podstate z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Obžalovaný, prostredníctvom svojej obhajkyne, v písomných dôvodoch podaného odvolania uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bol uznaný za vinného z prečinu výtržníctva týkajúceho sa skutku špecifikovaného v bode 3/ obžaloby. Vyjadril názor, že takto popísané jeho konanie z hľadiska intenzity nedosahuje stupeň spoločenskej nebezpečnosti prečinu výtržníctva. Vysvetľoval, že jeho manželstvo s poškodenou nesie charakteristické črty tzv. talianskeho manželstva, ktoré je sprevádzané častými hádkami a nedorozumeniami. Pripustil, že skutok 2.11.2015 sa síce stal, medzi ním a poškodenou, teda jeho manželkou, došlo k vzájomnej hádke, avšak z fyzického útoku, ku ktorému malo dôjsť z jeho strany voči poškodenej, poškodená neutrpela žiadnu ujmu, žiadne následky, či zranenia, čo vyplýva aj z lekárskych správ, keďže utrpené zranenie si nevyžadovalo žiadnu dobu liečenia, preto by jeho konanie bolo potrebné taktiež kvalifikovať ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, v dôsledku čoho mal súd konanie zastaviť a vec postúpiť príslušnému správnemu orgánu na prejednanie priestupku. Obžalovaný ešte sám písomne doplnil, že nesúhlasí s výrokom o znaleckom posudku, pretože tento znalecký posudok bol vyhotovený v r. 2013 dvoma znalcami, a to Z.. E. Moravčíkom a Z.. T. D., ktorí neboli nezávislí, pretože pracujú spolu v jednej kancelárii, tento znalecký posudok bol použitý aj v septembri 2015 pri jeho ďalšom odsúdení v tomto trestnom stíhaní, čo znamená, že v prebiehajúcom trestnom stíhaní nebol, podľa jeho názoru, vypracovaný žiaden znalecký posudok. V podstate z týchto dôvodov, aj keď nenamietal výšku trestu, žiadal o zrušenie ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou. Na základe odvolaní podaných obžalovaným a okresným prokurátorom preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k nasledovným záverom. V posudzovanej trestnej veci bolo pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v prejednávanej veci nepochybne preukázané, že všetky tri skutky, kladené obžalovanému obžalobou za vinu sa stali a spáchal ich práve obžalovaný. Pokiaľ ide o skutok 2/ obžaloby, právne kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., krajská prokurátorka, prítomná na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach dňa 14.9.2016 modifikovala odvolanie okresného prokurátora tak, že aj ona sama toto konanie nepovažovala za trestný čin. V tomto smere je nutné už len sa stotožniť či už so záverom súdu prvého stupňa, alebo s názorom krajskej prokurátorky, že konanie popísané pod bodom 2/ obžaloby naozaj žalovaným, ale ani iným trestným činom nie je. Žalovaného trestného činu by sa obžalovaný dopustil len vtedy, pokiaľ by mu obmedzenia, ktoré nepochybne porušil, boli uložené popri treste. V prejednávanej veci však spomínané obmedzenia, ktoré obžalovaný porušil, boli uložené v súvislosti s nahradením väzby písomným sľubom obžalovaného (vtedy obvineného), teda nie v súvislosti s ukladaním trestu. Vychádzajúc z platnej právnej úpravy, konkrétne §-u 80 ods. 3 Tr. por. v spojení s ust. § 82 Tr. por., ak obvinený poruší obmedzenia, alebo povinnosti, ktoré mu boli uložené v súvislosti s nahradením väzby jeho písomným sľubom, nedopúšťa sa trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, ale dôsledkom takéhoto jeho konania je jeho vzatie do väzby. Preto súd prvého stupňa postupoval nepochybne správne, keď obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok uvedený pod bodom 2/ obžaloby a právne kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. oslobodil. Vo vzťahu ku skutku 1/ obžaloby právne kvalifikovanému ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. b/ Tr. zák., ani krajský súd nedospel k záveru, že by nastala dôkazná núdza ohľadom skutkových okolností tak, ako sú popísané v podanej obžalobe. Zo spáchania tohto skutku obžalovaného spoľahlivým spôsobom usvedčuje poškodená Z. N. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola vykonaná kontradiktórnym spôsobom, za prítomnosti obhajcu a aj keď poškodená na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a nevypovedala, zápisnica o jej výpovedi z prípravného konania bola na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátora prečítaná, pričom v súlade s jej výpoveďou vyznieva aj výpoveď svedkyne G. N., teda matky obžalovaného s tým, že zápisnica o jej výpovedi z prípravného konania, vykonanej kontradiktórnym spôsobom, bola taktiež na hlavnom pojednávaní prečítaná, pretože aj táto svedkyňa na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a nevypovedala. O pravdivosti tvrdení poškodenej svedčí aj zabezpečená lekárska správa o zranení, ktoré poškodená pri incidente utrpela. O spoľahlivosti takto zisteného skutkového stavu nemal pochybnosti ani súd prvého stupňa, keďže v napadnutom rozsudku v podstate konštatoval, že skutok tak, ako je uvedený v obžalobe, sa stal, avšak nie je trestným činom, a preto obžalovaného spod obžaloby pre tento skutok oslobodil. V ďalšom je už ale nutné súdu prvého stupňa prisvedčiť, že takto zistený skutok nie je žalovaným, ale ani žiadnym iným trestným činom. Prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. Je pravdou, že uvedeného trestného činu sa nedopustí len ten, ktorý sa vyhráža výslovne použijúc slovné vyhrážky, ale napríklad aj ten, kto použije namiesto slovnej vyhrážky gesto, či iný spôsob vyjadrenia vyhrážky, avšak vždy musí ísť o taký spôsob, ktorý môže objektívne vzbudiť dôvodnú, vyššie popísanú obavu. Takýmto spôsobom ale, ani podľa názoru krajského súdu, nie sú vulgárne nadávky. Z použitia len vulgárnych nadávok neobsahujúcich vyhrážky nie je možné vyvodiť záver, že by osoba používajúca takýto spôsob vyjadrovania, mala v úmysle niekomu spôsobiť smrť, ťažkú ujmu na zdraví, či inú ťažkú ujmu a takýmto spôsobom, aj podľa názoru krajského súdu, nie je ani udretie pravou rukou do ľavej ruky poškodenej v oblasti bicepsu so spôsobením pomliaždenia ramena, ktoré si nevyžiadalo žiadnu dobu liečenia. Zo skutočnosti, že obžalovaný svojou rukou bez zbrane, či akéhokoľvek iného predmetu, spôsobil poškodenej taktiež na ruke drobné zranenie, nie je možné, ani podľa názoru krajského súdu, vyvodiť záver, že by tým chcel vyjadriť, že poškodenej mieni spôsobiť smrť, ťažkú ujmu na zdraví alebo inú ťažkú ujmu. Za gesto, ktorým by bolo možné nahradiť slovnú vyhrážku, je možné považovať napr. prejdenie si rukou po krku, odhrnutie si saka, aby bolo vidno pištoľ, ktorú má páchateľ za pásom, nie však udretie rukou po ruke. Takéto konanie by mohlo byť posúdené nanajvýš ako priestupok, vzhľadom ale na to, že aj samotná poškodená pripustila, že ona mohla obžalovaného udrieť ako prvá a toto mohol byť už len dôsledok jej konania, že pripustila, že aj ona obžalovaného občas udrie, dospel aj krajský súd k záveru, že takéto riešenie v prejednávanej veci nie je namieste. Pokiaľ ide o skutok 3/ obžaloby, právne obžalobou kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. b/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným, avšak súd prvého stupňa v tomto konaní obžalovaného videl len prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., k tomu je nutné uviesť, že aj podľa názoru krajského súdu takto popísané a ustálené konanie obžalovaného znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. b/ Tr. zák. nevykazuje. Vychádzajúc zo skutku ako ho ustálila obžaloba, ale napokon aj súd prvého stupňa, obžalovaný sa mal nebezpečného vyhrážania voči svojej manželke Z. N. dopustiť tým spôsobom, že jej najprv vulgárne nadával a následne ju chytil rukami za plecia a pritlačil ju o kovové zábradlie, čím jej spôsobil opuch a hematóm v oblasti pravého lakťa a pomliaždenie hrudníka, teda drobné zranenia, ktoré si nevyžiadali žiadnu dobu liečenia. Ako to už bolo vyššie uvedené, len z vulgárnych nadávok, neobsahujúcich žiadne vyhrážky, nie je možné vyvodiť záver, že by ich pôvodca chcel adresátovi spôsobiť smrť, ťažkú ujmu na zdraví, alebo inú ťažkú ujmu a obdobne tak, ako to už bolo vyššie naznačené, ani úder rukami, či pritlačenie rukami bez zbrane, bez iného predmetu za plecia, majúce za dôsledok spôsobenie drobného zranenia, nie je samé o sebe bez ďalšieho spôsob, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver, že takto konajúci páchateľ chce spôsobiť poškodenej osobe smrť, ťažkú ujmu na zdraví, či inú ťažkú ujmu. Takéto gesto, podľa názoru krajského súdu, nemohlo vzbudiť vyššie uvedenú obavu ani v kontexte s predchádzajúcimi odsúdeniami obžalovaného. Z výpovede poškodenej, ale aj samotného obžalovaného vyplýva, že pokiaľ ide o skutok 3/, obžalovaný mal poškodenej, okrem iného, povedať aj slová „týmito rukami ťa teraz chytím a ty uvidíš“. Tieto slová by už bolo možné za nebezpečné vyhrážanie považovať, pokiaľ by boli súčasťou skutku, avšak v tomto smere je nutné súdu prvého stupňa prisvedčiť, že obžalovaný nielen takúto vyhrážku použil, ale následne ju aj zrealizoval, pritlačil poškodenú o kovový plot, z čoho vyplýva, že nemal v úmysle jej spôsobiť iné zranenie ako to, ktoré jej spôsobené bolo, a ktoré bolo potvrdené lekárskou správou, teda pomliaždenie hrudníka a opuch a hematóm v oblasti pravého lakťa. Keďže svoju vyhrážku obžalovaný hneď aj zrealizoval, pritom malo ísť o spôsobenie drobného zranenia, ani podľa názoru krajského súdu, tieto slová nie je možné posúdiť ako prečin nebezpečného vyhrážania. Samotný skutkový stav bol, aj podľa názoru krajského súdu, spoľahlivo a bez akýchkoľvek rozumných a dôvodných pochybností preukázaný tak výpoveďou poškodenej, ako aj matky obžalovaného, ktorej sa poškodená s priebehom incidentu, bezprostredne po jeho udianí, zdôverila, ale taktiež aj výpoveďou svedka S. E., ktorý videl ako obžalovaný poškodenú sotil do oblasti hrudníka smerom k plotu, pridržal ju pri plote, pričom bolo vidno, že poškodená, podľa jeho tvrdení, má bolesti, pretože kričala, svedok do incidentu nezasiahol, pretože sa zľakol, pričom, podľa jeho názoru, bolo potrebné do tohto zasiahnuť. Napokon ani samotný obžalovaný v podanom odvolaní, odôvodnenom či už obhajkyňou, alebo ním samotným, priebeh skutku nespochybnil, netvrdil, že by k nemu nedošlo, namietal len, že išlo o prejavy ich tzv. talianskeho manželstva a že takéto jeho konanie nedosiahlo taký stupeň nebezpečnosti, aby ho bolo možné posúdiť ako trestný čin, ale išlo nanajvýš o priestupok. S týmto názorom obžalovaného však nie je možné súhlasiť. Ak by aj bolo pravdou, že jeho manželstvo je charakteristické častými hádkami, prípadne nezávažnými fyzickými napadaniami, pokiaľ k takémuto napádaniu dochádza na verejnosti, ide o konanie, ktoré je spôsobilé naplniť všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva, o čom svedčí aj vyjadrenie svedka S. E., ktorý mal zo vzniknutej situácie strach a bol presvedčený, že bolo potrebné zasiahnuť, čiže išlo o konanie, ktoré nepochybne verejné pohoršenie vzbudzovalo, teda narúšalo riadne občianske spolunažívanie, ktoré toto ustanovenie Trestného zákona chráni. Preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď skutok ustálil tak, ako je uvedený v napadnutom rozsudku a taktiež postupoval správne, keď konanie obžalovaného, ktorý sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol chránenú osobu, teda svoju manželku, právne posúdil ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že prihliadal najmä na jednotlivé hľadiská ukladania trestov vyplývajúce z ust. § 34 Tr. zák., ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, a prihliadal taktiež na účel trestu vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zák., ktorým je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne odradenie iných od páchania trestných činov, ako aj vyjadrenie morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou. V mieste trvalého bydliska je obžalovaný hodnotený tak, že jeho správanie na verejnosti nevyvolalo žiadne oficiálne evidované sťažnosti zo strany susedov, spoluobčanov, nebol riešený komisiou pre verejný poriadok, taktiež jeho správanie na Obecnom úrade bolo slušné a zdvorilé, avšak v mieste trvalého bydliska je známe, že jeho správanie pod vplyvom alkoholu voči jeho manželke a v domácnosti je konfliktné. V odpise registra trestov má obžalovaný 8 záznamov, čo znamená, že už v ôsmich prípadoch sa do rozporu so zákonom spáchaním trestného činu dostal, v jednom prípade sa síce na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, avšak fikcia neodsúdenia z hľadiska hodnotenia osoby obžalovaného sa na skutočnosť, že aj v tomto prípade sa trestného činu dopustil, nevzťahuje. Naposledy bol obžalovaný súdne trestaný trestným rozkazom Okresného súdu S. sp. zn. 6T 29/14 zo dňa 14.7.2014, právoplatným toho istého dňa, za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. b/ Tr. zák., za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 roka so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom tento trest vykonal 16.4.2015. Predtým bol ešte odsúdený taktiež za trestný čin nebezpečného vyhrážania, ale aj trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 5 mesiacov, ktorý vykonal 27.8.2013. Obžalovanému teda priťažovalo, že v minulosti už bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zák.). Ani krajský súd žiadne poľahčujúce okolnosti nezistil. Krajský súd ani nezistil, žeby obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, teda nezistil v jeho konaní poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., keďže obžalovaný nevyvinul žiadnu zvláštnu, osobitnú aktivitu, ktorá by prispela k zabezpečeniu dôkazov, odhaleniu skutočností atď., ktoré by orgány činné v trestnom konaní bez jeho pričinenia neodhalili. Prvostupňový súd potom dospel k správnemu záveru, že u obžalovaného bol zistený prevažujúci pomer priťažujúcich okolností, a preto bolo potrebné zákonom stanovenú trestnú sadzbu upraviť podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. Trestný zákon umožňuje za prečin výtržníctva v druhom odseku uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí od šiestich mesiacov do troch rokov. Dolnú hranicu takto stanovenej trestnej sadzby bolo potom potrebné postupom podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. zvýšiť o jednu tretinu z rozdielu medzi jej hornou a dolnou hranicou (§ 38 ods. 8 Tr. zák.), teda na úroveň 16 mesiacov a trest ukladať potom v rozmedzí od 16 mesiacov do troch rokov. Majúc potom na zreteli vyššie uvedené hľadiská pre ukladanie trestu a spomínaný účel trestu, prihliadajúc teda na zistenú priťažujúcu okolnosť, na skutočnosť, že v konaní obžalovaného nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť, že konaním obžalovaného nebol spôsobený závažný následok na zdraví poškodenej, že pri predchádzajúcom odsúdení za obdobne závažný trestný čin mu bol uložený jednoročný trest odňatia slobody, ktorý vykonal, dospel aj krajský súd k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov je trestom na nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti primeraným. Vzhľadom na to, že obžalovaný pred spáchaním stíhaného trestného činu už vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin bol, bolo potrebné obžalovaného zaradiť pre výkon uloženého trestu podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Krajský súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o treste len z dôvodu, že súd prvého stupňa zrejme nedopatrením použil nesprávne číselné označenie zákonného ustanovenia, podľa ktorého trest ukladal, a to § 360 namiesto § 364 Tr. zák., z ktorého uznal obžalovaného vinným. Pokiaľ ide o námietky obžalovaného týkajúce sa podaného znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, k tomu je nutné uviesť, že tento znalecký posudok bol vydaný na podklade príkazu sudcu pre prípravné konanie na vyšetrenie duševného stavu obžalovaného, znalci Z.. E. Z. a MUDr. T. D. boli do konania pribratí uzneseniami povereného príslušníka PZ zo dňa XX.X.XXXX a XX.X.XXXX a samotný znalecký posudok znalci podali dňa XX.XX.XXXX, teda evidentne v prebiehajúcom trestnom konaní. Ak snáď má obžalovaný pocit, že tento znalecký posudok obsahuje obdobné závery ako znalecký posudok z r. 2013, k tomu je nutné uviesť, že je možné, že duševný stav obžalovaného sa od r. 2013 nezmenil natoľko, aby znalci museli dospieť k iným záverom, pričom opak z obsahu spisu nevyplýva. Pokiaľ obžalovaný namietal, že ide o dvoch znalcov, ktorí sedia v jednej kancelárii, aj keby to bola pravda, platná právna úprava takúto situáciu nevylučuje a skutočnosť, že ide o znalcov z jedného pracoviska nebráni podaniu ich spoločného znaleckého posudku týkajúceho sa duševného stavu obžalovaného. Z obsahu spomínaného znaleckého posudku vyplýva, že znalci odporučili uložiť obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, pretože zistili uňho závislosť na alkohole. Z obsahu spisu, a to tak z výpovede poškodenej, ako aj samotného obžalovaného, vyplýva, že obžalovaný bol v čase spáchania skutku pod vplyvom alkoholu, čo znamená, že všetky podmienky pre uloženie ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. boli splnené, preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď takéto ochranné liečenie obžalovanému uložil. Krajský súd v tejto časti napadnutý rozsudok zmenil len z toho dôvodu, že súd prvého stupňa použil vo výrokovej časti nadbytočne aj ust. § 73 ods. 1 Tr.zák., ktorého použitie v tomto prípade neprichádzalo do úvahy. Už len záverom považuje krajský súd za potrebné ešte uviesť, že z výpovede znalkyne Z.. T. D., okrem iného, vyplýva, že alkohol je toxická látka, ktorá vyvoláva organické zmeny aj na mozgu, v dôsledku zneužívania alkoholu obžalovaný porušuje zákony, pričom skutočnosť, že obžalovaný pod vplyvom alkoholu je agresívny a nevhodne sa správa k svojim rodinným príslušníkom vyplýva tak z výpovede poškodenej, ako aj z výpovede matky obžalovaného, čo znamená, že zbavenie sa závislosti na alkohole by malo byť u obžalovaného prioritou. Obžalovaný by si mal uvedomiť, že práve absolvovanie protialkoholického liečenia ústavnou formou by mu mohlo napomôcť vo vedení riadneho spôsobu života. Z vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste a o ochrannom opatrení postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. zrušil a na základe § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému uložil vyššie uvedený trest a vyššie spomínané ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný