Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1Cob/5/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313201899 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8313201899.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Jozefa Škraba a JUDr. Romana Tótha v právnej veci žalobcu: HUMIN, s.r.o., so sídlom Mierová 79, 066 01 Humenné, IČO: 43 895 620, zastúpeného spoločnosťou KAIFER advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Fibichova 11, 040 01 Košice, IČO: 36 861 561, proti žalovanému: Humenská energetická spoločnosť, s.r.o., so sídlom Chemlonská 1, 066 33 Humenné, IČO: 31 728 812, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Illeš, Šimčák, Bröstl, s.r.o., so sídlom Štúrova 27, 040 01 Košice, IČO: 36 861 472, o zaplatenie 35.393,88 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 13.11.2014 č.k. 11Cb/29/2013-197, takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa v tej odvolaním napadnutej časti, ktorou bola zamietnutá žaloba o zaplatenie 13.504,73 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 10.250,28 eur od 14.8.2012 do 14.3.2013, zo sumy 8,75% ročne zo sumy 2.701,80 eur od 16.8.2012 do 11.3.2013, zo sumy 8,75% ročne zo sumy 17.929,38 eur od 8.10.2012 do 14.3.2013, zo sumy 4.512,42 eur od 23.11.2012 do 14.3.2013, zo sumy 4.303,98 eur od 15.3.2013 do 27.3.2013, zo sumy 13.383,68 eur od 15.3.2013 do 27.3.2013, zo sumy 3.004,42 eur od 15.3.2013 do 27.3.2013, zo sumy 3.114,72 eur od 28.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 8.880,49 eur od 28.3.2013 do zaplatenia a zo sumy 1.509,52 eur od 28.3.2013 do zaplatenia . Vo zvyšujúcej odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výroku o náhrade trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a v rozsahu zrušenia mu vracia vec na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom, prvým výrokom zamietol žalobu v časti o zaplatenie 13.504,73 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 10.250,28 eur od 14.8.2012 do 14.3.2013, zo sumy 8,75% ročne zo sumy 2.701,80 eur od 16.8.2012 do 11.3.2013, zo sumy 8,75% ročne zo sumy 17.929,38 eur od 8.10.2013 do 14.3.2013, zo sumy 4.512,42 eur od 23.11.2012 do 14.3.2013, zo sumy 4.303,98 eur od 15.3.2013 do 27.3.2013, zo sumy 13.383,68 eur od 15.3.2013 do 27.3.2013, zo sumy 3.004,42 eur od 15.3.2013 do 27.3.2013, zo sumy 3.114,72 eur od 28.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 8.880,49 eur od 28.3.2013 do zaplatenia a zo sumy 1.509,52 eur od 28.3.2013 do zaplatenia. Druhým výrokom rozsudku rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 21.889,15 eur od 14.8.2012 do 11.3.2013, zo sumy 19187,35 eur od 12.3.2013 do 14.3.2013 a zo sumy 7187.35 eur od 15.3.2013 do 28.3.2013 a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V poradí tretím výrokom vyslovil, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca podal dňa 13.2.2013 na súde žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 35.393,88 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo predmetom ktorej bola oprava a metrologické overenie vodomerov, meračov tepla a teplomerov (ďalej len oprava a metrologické overenie). Na základe vopred dojednanej a odsúhlasenej cenovej ponuky si žalovaný u žalobcu objednal opravu a metrologické overenie jednotlivých meračov a v júni 2012 žalobca začal s výkonom prác. Žalobca práce vykonal a nás1edne vystavil žalovanému faktúry v celkovej výške 35.393,88 eur, ktoré neboli žalovaným uhradené. Podaním zo dňa 18.3.2013 doručeným súdu dňa 20.3.2013 žalobca vzal svoj návrh čiastočne späť a to v časti o zaplatenie sumy vo výške 14.701,80 eur a žiadal konanie v tejto časti zastaviť, pretože žalovaný po podaní návrhu na začatie konania čiastočne uhradil návrhom uplatnenú sumu vo výške 14.701,80 eur a ďalším podaním zo dňa 5.4.2013 doručeným súdu dňa 9.4.2013 žalobca vzal v ďalšej časti svoj návrh späť a navrhol konanie v tejto časti zastaviť a to v časti o zaplatenie istiny vo výške 7.187,35 eur, pretože žalovaný po podaní návrhu na začatie konania čiastočne uhradil žalobcom uplatnenú sumu vo výške 7.187,35 eur Uznesením sp. zn.11Cb/29/2013 zo dňa 1. júla 2013 súd konanie o zaplatenie sumy 14.701,80 eur spolu s príslušenstvom a ďalej o zaplatenie sumy 7187,35 eur s príslušenstvom zastavil, vrátil žalobcovi krátenú časť súdneho poplatku vo výške 1300,46 eur a o trovách konania rozhodol tak, že o ich výške bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 1Cob/65/2013-84 zo dňa 4. decembra 2013 zrušil uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o čiastočnom zastavení konania čo do príslušenstva z istiny 14.701,80 eur a príslušenstva z istiny 7.187,35 eur. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním mal za dostatočne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola ústne uzatvorená zmluva o dielo v súlade s ustanovením § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá nevyžaduje písomnú formu. Účastníci si dohodli predmet diela, rovnako aj to, že zhotovenie diela bude odplatné. Z vykonaného dokazovania však zároveň vyplynulo, že výška ceny diela zmluvou dojednaná nebola. Odplatnosť vykonania diela je jednou z podstatných náležitostí zmluvy o dielo. V zmluve môže byť vyjadrená ako záväzok objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu za dielo vo výške uvedenej v zmluve alebo vypočítanej spôsobom v zmluve určeným. Jej konkrétnu výšku, resp. spôsob jej určenia v zmluve však nie je potrebné uviesť, za podmienky, že zmluvné strany prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez takéhoto určenia ceny. V takom prípade sa uplatní podporné pravidlo vyslovené v § 546 ods.1, v zmysle ktorého je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok, teda tzv. cenu obvyklú. Žalobca nepreukázal, že by sa so žalovaným dohodol na paušálnej cene za vykonané dielo. Naopak všetky dôkazy predložené žalovaným nasvedčujú skutočnosti, že žalovaný nemal záujem na uzatvorení zmluvy o dielo, v ktorej by bola takto paušálne dohodnutá jeho cena. Pri objeme prác, ktoré mal žalobca pre žalovaného vykonať v súvislosti s metrologickým overovaním a opravou meračov mal žalovaný záujem dohodnúť sa na cene za dielo položkovite podľa rozsahu opráv a množstva náhradných dielov použitých na každom jednom merači. Táto skutočnosť vyplýva jednak z výpovedí konateľov spoločnosti a to Ing. B. a Ing. O., ktorí popísali systém zabezpečovania nákupu materiálu a prác u žalovaného ako člena holdingovej skupiny Chemes, a.s. Humenné, zo svedeckej výpovede Ing. N., ktorý ako vtedajší riaditeľ žalovaného komunikoval so žalobcom ohľadne výkonu predmetných prác ale aj z cenových ponúk ostatných spoločností, ktoré boli pracovníčkou obchodnej spoločnosti Chemes, a.s., Humenné, p. W. oslovené na ich predloženie. Pôvodne víťazná cenová ponuka spoločnosti Rumit Slovakia, spol. s r.o. obsahuje cenu za demontáž, montáž, vyčistenie, revíziu, opravu a spätnú montáž meračov. Tiež ponuka spoločnosti ZEN-SERVIS, spol. s r.o., ktorá bola oslovená na predloženie cenovej pokuty neobsahuje paušálnu cenu. O tom, že žalovaný nemal záujem na uzatvorení zmluvy o dielo s paušálnou sumou svedčí aj e-mailová korešpondencia medzi žalobcom a pracovníčkou obchodnej spoločnosti Chemes, a.s. Humenné, p. W., ktorá oslovovala firmy zaoberajúce sa touto činnosťou na predkladanie cenových ponúk, a ktorá žalobcu po predložení cenovej ponuky požiadala o jej doplnenie aj o opravu a nie len overenie ale aj samotná výpoveď žalobcu, podľa ktorého na žiadosť žalovaného doplnil cenovú ponuku o položkovité členenie na metrologické overenie, opravu a vyčistenie a opravu s náhradnými dielmi. Súd poukazuje rovnako ako žalovaný na následné správanie žalovaného, ktorý po tom, čo odovzdal žalobcovi merače na opravu a po následnom obdŕžaní faktúr vystavených žalobcom za zrealizované práce požiadal žalobcu o predloženie rozpisu a podrobnej špecifikácie použitých náhradných dielov. Takýto postup žalovaného možno považovať za reklamáciu a za vyslovenie nesúhlasu s účtovaním paušálnej ceny, na ktorú žalovaný nikdy nedal súhlas. Napokon i fakt, že žalovaný v ďalšom už žalobcovi nedovolil preberať merače na opravu a overenie svedčí o tom, že nemal záujem na ďalšej spolupráci so žalobcom za podmienky, že tento si bude za vykonané dielo účtovať paušálnu cenu. Argument žalobcu, že aj iné spoločnosti predložili žalovanému cenové ponuky s paušálnou cenou neobstojí, pretože fakt, že žalovaný požiadal žalobcu o doplnenie cenovej ponuky o položkovité členenie svedčí o tom, že nemal záujem o uzatvorenie zmluvy za podmienky, že cena diela bude dohodnutá paušálne. Ani odvolávanie sa na obchodné zvyklosti, keď v roku 2011 bola medzi účastníkmi konania uzatvorená zmluva s paušálnou cenou neobstojí, skôr sa dá vyvodiť, že žalovaný po predchádzajúcej skúsenosti nemal záujem na uzatvorenie zmluvy s paušálnou cenou, chcel si paušálnu cenu porovnať s cenou položkovitou, ktorá bola pre neho zrejme výhodnejšia. Žalovaný napokon žalobcovi uhradil za vykonané práce dňa 14.3.2013 sumu 14.701,80 eur a dňa 27.3.2013 sumu 7.187,35 eur. Toto jeho plnenie však nie je možné považovať za uznanie zvyšku záväzku, nakoľko zo správania žalovaného bolo zrejmé, že zvyšok záväzku neuznáva, čo sa prejavilo ihneď po zistení, že žalobca fakturuje paušálne ceny a po tom, čo bol žalobca žalovaným vyzvaný na predloženie špecifikácie použitých náhradných dielov. Suma, ktorá bola žalobcovi žalovaným uhradená sa odvíja od prepočtov žalovaného a od toho, čo bolo skutočne žalobcom pre žalovaného vykonané a dodané. Z tohto vyhodnoteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žalobca v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno, nepredložil žiaden hodnoverný dôkaz o tom, že by medzi zmluvnými stranami došlo k dohode o paušálnej cene diela. Ním produkované dôkazy boli vykonaným dokazovaním a najmä dôkazmi predloženými žalovanou stranou vyvrátené, preto považoval žalobu v časti o zaplatenie sumy 13.504,73 eur s príslušenstvom za nedôvodnú a v tejto časti žalobu zamietol. Pokiaľ ide o uplatňované úroky z omeškania zo sumy istiny 14.701,80 eur a zo sumy istiny 7.187,35 eur, t.j. zo sumy 21.889,15 eur súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 21.889,15 eur od 14.8.2012 (t.j. od prvého dňa omeškania so splatnosťou prvej faktúry) do 11.3.2013 (t.j. do dňa, kedy žalovaný vykonal v prospech žalobcu čiastočnú úhradu vo výške 2.701,80 eur), ďalej zo sumy 19.187,35 eur od 12.3.2013 do 14.3.2013 (t.j. do dňa kedy žalovaný uhradil v prospech žalobcu 12.000,-eur) a ďalej zo sumy 7.187,35 eur od 15.3.2013 do 28.3.2013 (t.j. do dňa kedy žalovaný uhradil žalobcovi sumu 7.187,35 eur) a takto priznaný úrok z omeškania je v súlade s ust. § 369 ods.1 Obchodného zákonníka účinného v čase vzniku záväzkovo-právneho vzťahu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods.1, O.s.p. a priznal ich náhradu žalovanému, ktorý mal neúspech v pomerne nepatrnej časti s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca aj žalovaný. Žalobca odvolaním napadol prvý výrok rozsudku, ktorým bola žaloba čiastočne zamietnutá a tretí výrok rozsudku, ktorým bolo vyslovené, že žalovaný je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania. Žalovaný podal odvolanie proti druhému výroku rozsudku, ktorým bol zaviazaný na zaplatenie úrokov z omeškania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku Žalobca v dôvodoch odvolania uviedol, že rozsudok, proti ktorému smeruje jeho odvolanie, považuje za nesprávny, vydaný na podklade nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu, za aplikácie nesprávnych ustanovení právnych predpisov a nesprávnej interpretácie použitých právnych predpisov. Tvrdí, že súd pri vyhodnocovaní dôkazov nemohol postupovať v zmysle ustanovenia § 132 O.s.p. v znení neskorších predpisov, keďže aplikáciou ustanovenia § 132 O.s.p. je vylúčené, aby súd dospel k tak mylným skutkovým zisteniam, aké sú obsiahnuté v odôvodnení rozsudku, na podklade ktorých súd prejednávanú vec nesprávne právne posúdil. Žalobca považuje rozsudok aj za nepreskúmateľný, nakoľko nespĺňa atribúty riadne odôvodneného rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. a za neudržateľný z dôvodu, že nespĺňa záruky, ktoré garantujú, že výkon spravodlivosti vo vyššie uvedenej právnej veci nie je svojvoľný, resp. arbitrárny. Má za to, že odôvodnenie rozsudku je nedostatočné, čo má za následok jeho nepreskúmateľnosť, a to z dôvodu absencie riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia predmetného rozsudku, ktoré by dávalo riadne a náležite odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ako aj odpoveď na rozhodujúce resp. relevantné argumenty žalobcu, ktoré žalobca v prvostupňovom konaní predniesol a ktoré mali podstatný vplyv a význam na rozhodnutie vo veci samej. Žalobca v konaní tvrdil s poukazom na ustanovenie § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, že účastníci konania uzavreli konkludentne zmluvu o dielo, nakoľko žalovaný, ktorému bola cenová ponuka žalobcu zo dňa 8.6.2012 s paušálnou sumou určená, vyjadril súhlas a to vykonaním úkonu, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo chcel žalovaný prejaviť, odovzdaním vodomerov, meračov tepla a teplomerov. Súd prvého stupňa sa však s týmito argumentmi žalobcu vôbec nezaoberal a neuviedol ani prípadne, z akého dôvodu nie je možné aplikovať ustanovenie § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka na záväzkový vzťah žalobcu a žalovaného. Žalobca v konaní tvrdil, ž cenovej ponuky zo dňa 9.5.2012 pôvodne predloženej žalobcom následne, po jednaní so žalovaným, z prvotne ponúknutej paušálnej ceny za predmet diela poskytol žalovanému 5 %-tnú zľavu z ceny diela a dňa 8.6.2012 zaslal žalovanému upravenú cenovú ponuku. Skutočnosť, že žalovaný požiadal žalobcu o poskytnutie 5 %-nej zľavy z prvotne predložených cien žalobcom, pritom v konaní nebola sporná. Spomenutými skutočnosťami sa prvostupňový súd vôbec nezaoberal. Z odôvodnenia rozsudku navyše vyplýva, že súd sa oboznámil s cenovou ponukou žalobcu zo dňa 9.5.2012, avšak cenovú ponuku zo dňa 8.6.2012 vôbec nespomenul. Prvostupňový súd sa nezaoberal ani s právnymi názormi a tvrdeniami žalobcu s poukazom na judikatúru týkajúcu sa ustanovenia § 15 obchodného zákonníka, na ktorú žalobca upriamoval pozornosť a ktorou dôvodil, že Ing. N. ako riaditeľ zodpovedný za chod spoločnosti z hľadiska prevádzkového, bol oprávnený konať za spoločnosť bez toho, aby bol na konanie za spoločnosť osobitne splnomocnený, pretože na konanie za spoločnosť je oprávnený zo zákona. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov vykonaných v konaní vôbec nebral do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli zo svedeckých výpovedí Ing. N., p. D. a Y.. O., čo má za následok nenáležité zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci. Ďalej uviedol, že v konaní poukazoval na konanie žalovaného, ktorý oslovil určitý počet subjektov, konkrétne sedem spoločností, medzi nimi aj žalobcu, aby predložili ponuky na overenie meračov tepla, vodomerov a teplomerov, a to za účelom výberu najvhodnejšej ponuky pre žalovaného. Žalovaný následne po obdŕžaní cenových ponúk od jednotlivých spoločností vybral najvhodnejšiu z predložených cenových ponúk, a to konkrétne cenovú ponuku predloženú spoločnosťou RUMIT SLOVAKIA, spol. s r.o. Následne spoločnosť RUMIT SLOVAKIA, spol. s r.o. ako žalovaným vybraná spoločnosť zaslala žalovanému oznámenie, že odstupuje z výberového konania. Žalovaný ako vyhlasovateľ verejnej obchodnej súťaže túto nezrušil, čo vyplýva aj z výpovedí svedkov Y.. N. a Y.. O., z ktorých zhodne vyplýva, že spoločnosť HUMIN, s.r.o. vykonávala pre žalovaného dielo - opravu a metrologické overenie vodomerov, meračov tepla a teplomerov, a to na základe vyššie uvedenej súťaže po odstúpení spoločnosti RUMIT SLOVAKIA spol. s.r.o. Vzhľadom k tomu, že žalobca inú cenovú ponuku ako cenovú ponuku s paušálnou cenou žalovanému nepredložil, a že žalovaný si vybral žalobcu (po odstúpení spoločnosti RUMIT SLOVAKIA, spol. s r.o.), je zrejmé, že žalovaný akceptoval a súhlasil s paušálnou cenovou ponukou za vykonanie diela. Žalobca má za to, že súd z dôvodu, že vykonané dôkazy (predovšetkým svedecké výpovede a e-mailovú komunikáciu predloženú žalobcom) posúdil nesprávne a nedostatočne resp. z dôvodu, že niektoré dôkazy súd vôbec nevzal do úvahy, dospel k neudržateľnému záveru o tom, že žalobca a žalovaný sa nedohodli na cene diela a navyše, že žalovaný mal záujem sa dohodnúť na cene za dielo položkovite podľa rozsahu vykonaných prác. Žalobca nesúhlasí ani so záverom súdu, že žalovaný tým, že „reklamoval faktúry“ vyslovil nesúhlas s účtovaním paušálnej ceny, na ktorú žalovaný nikdy súhlas nedal. Žalobca k tomuto nesprávnemu záveru dodal, že ak aj súd má za to, že zo správania žalovaného po obdŕžaní faktúr by bolo možné vyvodiť, že prejavil „reklamáciou faktúr“ svoj nesúhlas s paušálnou sumou, tak to nič nemení na skutočnosti, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o dielo s paušálnou cenou a žalovaný s tým pri uzavretí zmluvy o dielo súhlasil, a žalovaného prípadný následný nesúhlas s faktúrami nemôže mať za následok zamietnutie nároku žalobcu na zaplatenie ceny za vykonanie diela tak, ako sa mylne domnieva prvostupňový súd. Odvolateľ poukázal na to, že žalovaný síce rozporuje dohodu ohľadom paušálnej ceny za vykonanie diela, avšak faktúru č. XXXXXXX na sumu 2.701,- eur uhradil v plnom rozsahu. Vzhľadom na uvedené nie je žalobcovi zrejmé, prečo žalovaný, ktorý trvá na tom, že cena za vykonanie diela nebola dojednaná paušálne, uhradil v plnom rozsahu faktúru č. 1120178, ktorou žalobca fakturoval paušálnu cenu diela za vykonanie diela. Žalobca sa nestotožňuje ani so záverom prvostupňového súdu, že ani odvolávanie sa na obchodné zvyklosti neobstojí, skôr sa dá vyvodiť, že žalovaný po predchádzajúcej skúsenosti nemal záujem na uzatvorenie zmluvy s paušálnou cenou. Poukazuje na to, že žalobca a žalovaný tým, že v roku 2011 uzavreli zmluvu o dielo s cenou za vykonanie diela určenou paušálne, ktorá bola žalovaným akceptovaná, vytvorili si pravidlá individuálnej povahy pri rešpektovaní zásad poctivého obchodného styku, nakoľko už v minulosti uzavreli zmluvu o dielo bez písomnej zmluvy o dielo, a to konkludentným spôsobom spočívajúcim v tom, že po zaslaní cenovej ponuky s paušálne určenou sumou žalovanému, a jej akceptovaní zo strany žalovaného, tento odovzdal žalobcovi vodomery, merače a teplomery na opravu a overenie a následne v plnom rozsahu bez akýchkoľvek výhrad uhradil žalobcovi faktúry. V ďalšej časti dôvodov odvolania žalobca poukázal na to, že prvostupňový súd v poradí druhým výrokom rozsudku zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 21.889 eur od 14.8.2012 do 11.3.2013 zo sumy 19.187,35 eur od 12.3.2013 do 14.3.2013 a zo sumy 7.187,35 eur od 15.3.2013 do 28.3.2013 a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. S prihliadnutím k tomu, že súd v poradí prvým výrokom rozsudku zamietol žalobu žalobcu v rozsahu istiny 13.504, 73 eur spolu s úrokmi z omeškania, zamietol predmetným výrokom celý nárok, ktorého sa žalobca v konaní domáhal a teda zamietol nárok žalobcu aj v rozsahu uplatnených nárokov z omeškania týkajúcich sa súm, ktoré žalovaný po podaní návrhu žalobcovi uhradil, t.j. aj v rozsahu uplatnených úrokov z omeškania, ktoré žalobcovi v poradí druhým výrokom rozsudku priznal. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že v poradí druhý výrok rozsudku neobstojí popri v poradí prvom výroku rozsudku, pretože tento druhý výrok rozsudku odporuje prvému výroku rozsudku, čo sa týka priznaných úrokov z omeškania, čo spôsobuje absolútnu zmätočnosť rozsudku, predovšetkým jeho výrokovej časti a má za následok jeho nepreskúmateľnosť. Navrhol, aby odvolací súd rozsudkom zmenil napadnutý rozsudok a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13.504,73 eur s úrokom z omeškania presne špecifikovaným v závere dôvodov odvolania, alternatívne aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby mu súd priznal náhradu trov odvolacieho konania. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, a to listom zo dňa 9.1.2015. Vo vyjadrení uviedol, že podľa jeho názoru napadnutý rozsudok vychádza zo správnych skutkových zistení a právneho posúdenia a to predovšetkým v otázke toho, že žalobca nepreukázal, že medzi účastníkmi došlo k dohode o ním tvrdenej tzv. paušálnej cene, · zdôraznil, že samotnú ponuku, na ktorú sa celý čas žalobca odvoláva, nemôže označiť za ponuku s tzv. paušálnou cenou a to najmä z dôvodu položkovitého členenia jednotlivých činností - má za to, že v tejto otázke ide o účelovú interpretáciu charakteru tejto ponuky žalobcom, · nemožno uvažovať o uzavretí dohody o paušálnej cene, pretože nemohlo dôjsť ku žalobcom tvrdenému konkludentnému uzavretiu zmluvy o dielo podľa ustanovenia § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka - aplikácia tohto ustanovenia neprichádza do úvahy ani preto, že nie sú splnené podmienky obsiahnuté v tomto ustanovení (najmä obsah návrhu ponuky a povaha ponuky, či prax zmluvných strán), · otázka prípadného poskytnutia zľavy je vo vzťahu k meritu veci irelevantná - jej poskytnutie či neposkytnutie nemá žiadny priamy vzťah k tomu, či medzi účastníkmi konania došlo k dohode o cene predmetu záväzkového vzťah. Je celkom evidentné, že sa v danom prípade nemohlo jednať o obchodnú verejnú sťaž podľa ustanovenia § 281 Obchodného zákonníka napríklad preto, že zjavne chýbajú náležitosti podľa ustanovenia § 282 ods. 1 O.s.p., · prípadná aplikácia ustanovenia § 15 Obchodného zákonníka vo väzbe na postavenie Y.. N. nebola pre právne posúdenie veci potrebná, nakoľko tento vo svojej výpovedi uviedol, že cenovú ponuku nepotvrdil, · súd sa dostatočne vysporiadal s ponukami predloženými ostatnými spoločnosťami - tieto ponuky boli predložené ako dôkaz spochybňujúci tvrdenie žalobcu opakovane prednášané v rámci konania, že všetky ponuky boli predložené ako ponuky s paušálnou cenou, · k žalobcom uvádzanému tvrdeniu, že účastníci v roku 2011 zaviedli prax uzavieranie zmlúv s paušálne určenou cenou, uviedol, že o praxi nemožno hovoriť v prípade, ak určité konanie nebolo zopakované niekoľkokrát - v danom prípade sa uzavretie dohody uskutočnilo len raz. Podľa názoru žalovaného odôvodnenie rozsudku po všetkých stránkach vyhovuje kritériám ustanovenia § 157 ods. O.s.p., súd sa vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie dôležitým skutkovými aj právnymi okolnosťami a rozsudok nie je možné označiť ako nepreskúmateľný, arbitrárny či svojvoľný. Žalovaný navrhol prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne v celom rozsahu potvrdiť a zároveň si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 374,56 eur. Žalobca, po doručení vyjadrenia žalovaného, bez toho, aby bol na to súdom vyzvaný, doručil odvolaciemu súdu dňa 12.3.2015 podanie označené ako „Vyjadrenie žalobcu v právnej veci sp. zn. 1Cob/5/2015“, ktorého dôvody sú v podstate totožné s dôvodmi ním podaného odvolania, ktoré sú podrobne rozpísané v predchádzajúcom texte. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie aj žalovaný. Odvolaním napadol len druhý výrok rozsudku t.j. výrok, ktorým bol zaviazaný na zaplatenie úrokov z omeškania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Podané odvolanie však bližšie neodôvodnil v nasledujúcich podaniach doručovaných súdu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd (ust. § 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, mohol však prihliadať aj na vady konania pred súdom prvého stupňa, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V prvom rade je potrebné uviesť, že vec napadla odvolaciemu súdu dňa 26.1.2015 a podľa vtedy platného Rozvrhu práce Krajského súdu v Prešove bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie senátu v zložení JUDr. Milan Šebeň, predseda senátu a JUDr. Milan Majerník a JUDr. Marek Kohút, členovia senátu. Z dôvodu prerušenia výkonu funkcie sudcu JUDr. Milana Šebeňa ku dňu 1.1.2016, na základe opatrenia predsedníčky Krajského súdu v Prešove 1SprR/55/2015 zo dňa 28.12.2015 bola predmetná vec prerozdelená do senátu 2Cob, ktorému predsedá JUDr. Milan Majerník a ďalšími členmi senátu boli podľa rozvrhu práce JUDr. Roman Tóth a JUDr. Marek Koščo. Pretože JUDr. Marek Koščo v predmetnej veci rozhodoval ako sudca súdu prvého stupňa, bol tento sudca ako člen senátu v zmysle Pravidiel pre prerozdeľovania vecí a zastupovania bod 2.2.1 a bod 3.2 a tabuľkovej časti určujúcej sudcov na zastupovanie obsiahnutých v Rozvrhu práce na rok 2016 nahradený JUDr. Jozefom Škrabom. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) pred vecným prieskumom napadnutého rozhodnutia zodpovedajúco ust. § 213 ods. 2 O.s.p. vyzval účastníkov konania, aby sa písomne vyjadrili k nasledujúcim skutočnostiam: a) Z dôvodov napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že prvostupňový súd pri právnom posúdení uplatnených nárokov s odkazom na ust. § 536 Obch. zák. dospel k záveru, že výška ceny diela zmluvou dojednaná nebola. b) Podľa skutkových zistení súdu prvého stupňa nebolo medzi stranami sporným, že došlo medzi nimi k uzavretiu Zmluvy o dielo, predmetom ktorej bolo vykonanie diela, a to oprava a metrologické overenie vodomerov (prietokomerov), meračov tepla a teplomerov. Na preukázanie skutočností o dohodnutej cene diela boli súdu predložené i cenové ponuky žalobcu z 9.5.2012 a 8.6.2012. Podľa týchto cenových ponúk mal žalobca navrhnúť a žalovaný akceptovať i „spôsob určenia ceny diela“ podľa vzorca pozostávajúceho z položiek: - metrologické overenie, - oprava a vyčistenie, - oprava s použitím náhradných dielov. Uvedené by mohlo viesť i k záveru o tom, že spôsob určenia ceny diela bol účastníkmi dohodnutý tak, ako to vyplýva z ust. § 536 ods. 3 Obch. zák., pričom sa zdá, že predmet diela (aj podľa obsahu cenovej ponuky) mohol rozlišovať plnenie žalobcu spočívajúce na oprave a vyčistení bez náhradných dielov alebo na oprave a vyčistení s použitím náhradných dielov. Žalobca pred súdom prvého stupňa uviedol, že si neviedol evidenciu o tom, ktorá oprava bola realizovaná s použitím náhradných dielov (napr. podanie z 9.5.2013 na č.l. 53 a nasl. spisu). Žalovaný naopak tvrdí, že vyúčtované ceny podľa predmetných faktúr prekalkuloval a aj s prihliadnutím na tieto skutočnosti dospel k záverom o výške plnenia poskytnutého žalobcovi. Odvolací súd s poukazom na dôvody uvedené pod bodmi a), b) vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k možnej aplikácii ust. § 536 ods. 1, 3 Obch. zák., a to najmä k možnému záveru (odlišnému od prvostupňového súdu) o dohodnutí spôsobu určenia ceny diela podľa vzorca uvedeného v cenovej ponuke, ale i k možnému záveru o povinnosti objednávateľa diela zaplatiť cenu diela v závislosti na konkrétnom plnení spočívajúcom na oprave s použitím náhradných dielov alebo bez použitia náhradných dielov a či finančné plnenie poskytnuté žalovaným žalobcovi zodpovedá vzorcu (kalkulácii) s takto dohodnutými cenami (ktoré konkrétne položky boli s opravou s náhradnými dielmi a ktoré bez náhradných dielov). Žalobca reagoval na výzvu odvolacieho súdu vyjadrením zo dňa 9.3.2016, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s aplikáciou ustanovenia § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka v odvolacím súdom naznačených intenciách, nakoľko žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o dielo aj vrátane odsúhlasenia paušálnej ceny za vykonanie diela zo strany žalovaného, keďže cena za vykonanie diela bola na základe návrhu žalobcu (cenovej ponuky žalobcu s paušálnou cenou) žalovaným akceptovaná. V prípade, ak by odvolací súd aj tak dospel k záveru, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi cenu diela v závislosti na konkrétnom plnení spočívajúcom na oprave s použitím náhradných dielov alebo bez použitia náhradných dielov (s ktorým právnym záverom nesúhlasí), tak uvádza, že pre určenie ceny diela, na zaplatenie ktorej by bol žalovaný zaviazaný, je potrebné vykonať znalecké dokazovanie, na ktoré už žalobca alternatívne poukázal na pojednávaní konanom dňa 1.7.2013. V naznačenom prípade (s ktorým sa však zatiaľ nestotožňuje s poukazom na, podľa jeho názoru, dohodnutú paušálnu cenu diela) určenie ceny diela za vykonanie opravy s použitím náhradných dielov a bez použitia náhradných dielov sa nezaobíde bez znaleckého dokazovania zameraného na rozsah ceny diela v závislosti od počtu opráv vykonaných s použitím náhradných dielov a bez použitia náhradných dielov. V súvislosti s možným záverom súdu, či finančné plnenie poskytnuté žalovaným žalobcovi zodpovedá vzorcu (kalkulácii) s takto dohodnutými cenami, odkázal na jeho stanovisko prezentované v predchádzajúcich dvoch odsekoch, pričom je zrejmé, že ani nemôže zodpovedať, okrem finančného plnenia prijatého žalobcom v zmysle faktúry č. 1120178, vystavenej na sumu 2.701,80 eur, ktorú sumu žalovaný akceptoval v plnom rozsahu a ktorú sumu vo výške 2.701,80 eur žalovaný žalobcovi aj v plnom rozsahu uhradil. Žalovaný na výzvu odvolacieho súdu odpovedal vyjadrením zo dňa 16.3.2016, v ktorom uviedol, že žalovaný má za to, že cena za dielo bola medzi účastníkmi dohodnutá tak, že v prípade, ak budú náhradné diely použité, budú započítané (teda podľa skutočného rozsahu použitia náhradných dielov) - ako už bolo uvedené v konaní pred súdom prvého stupňa, žalovaný v rámci reklamácie faktúr požiadal o predloženie zoznamu vymenených náhradných dielov a podľa toho určil čiastku, na ktorú má žalobca nárok. Na predloženie podkladov k zostávajúcim opravám už žalobca reagoval tak, že takýmito informáciami nedisponuje a žalovaný tak bol nútený určiť výšku nároku žalobcu pomerným prepočtom, odvíjajúcim sa od pomeru skutočne vymenených náhradných dielov v prípade faktúry 1120196 (t.j. faktúry, kde bol predložený rozpis skutočne použitých náhradných dielov). Podľa názoru žalovaného takúto dohodu je možné považovať za dohodu o spôsobe určenia ceny diela podľa ustanovení § 536 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka t.j. za dohodu, že náhradné diely budú účtované podľa skutočnej spotreby (pre úplnosť uvádza, že ak žalobca vychádza z toho, že predložil zmluvu o dielo s návrhom tzv. paušálnej ceny a žalovaný mal za to, že akceptoval návrh s položkovite určenou cenou, nemohlo platne dôjsť k vzniku zmluvy o dielo, pretože neexistovala dohoda o jej podstatnej náležitosti, ani dohoda o tom, že cena diela nebude určená vôbec). Žalovaný ma tiež za to, že je možné určiť rozsah skutočných výkonov (teda počet meračov, na ktorých skutočne došlo k výmene náhradných dielov) a to buď podľa evidencie žalobcu, alebo podľa preverenia skutočného stavu. Odvolací súd potom preskúmal napadnutý rozsudok bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1, 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke súdov SR (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto prieskume napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že: a) odvolaniu žalobcu proti výroku, ktorým bol čiastočne zamietnutý jeho žalobný návrh nie je možné vyhovieť, b) na základe žalobcom podaného odvolania je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania zrušiť a v tejto zrušujúcej časti vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úspech podanej žaloby žalobcu bol závislý na tom, či na základe v konaní realizovaných dôkazov (pri rešpektovaní procesnej iniciatívy strán) bude možné privodiť skutkový záver o žalobcom tvrdenej dohodnutej paušálnej cene diela tak, ako ju žalobca žalovanému vyúčtoval vystavenými faktúrami. Prvostupňový súd túto čiastkovú otázku smerujúcu k rozhodnutiu vo veci vyhodnotil z výsledkov súdom prvého stupňa realizovaného dokazovania negatívne. Konštatoval, že žalobca takýto obsah dohody o cene v konaní nepreukázal. Z obsahu spisu vyplýva, že účastníkom konania sa pred súdom prvého stupňa dostalo poučenia o ich povinnosti tvrdenia i dôkaznej povinnosti v zmysle ust. § 101 ods. 1, § 120 ods. 1, 4 O.s.p.. Takéto poučenie okrem iného je konštatované i na poslednom pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 23.10.2014. Obe procesné strany uviedli, že ďalšie návrhy na dokazovanie už nemajú. Za takéhoto stavu je pre skutkový záver určujúcou aplikácia ust. § 153 ods. 1 O.s.p.. Žalobca v podanom odvolaní ako zásadnú námietku uplatňuje to, že skutkové zistenia prvostupňového súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, resp. že súd prvého stupňa nesprávne, či neúplne hodnotil všetky v konaní realizované dôkazy. Súdna prax je v podstate zhodná v tom, že za skutkové zistenie, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní je možné považovať len taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli počas konania najavo, pretože súd opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo, alebo preto, že v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti je logicky rozpor alebo ktorý odporuje ustanoveniam § 133 až 135 O.s.p.. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní v podstatnej časti vtedy, ak sa týka skutočností, ktoré boli významné pre posúdenie veci z hľadiska hmotného práva. Odvolací súd je však toho názoru, že podľa obsahu spisu i obsahu dôvodov napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k záverom súdu prvého stupňa o nedohodnutí tzv. paušálnej ceny diela (bez prihliadnutia na to, či išlo o opravu s náhradnými dielmi alebo bez nich) v predmetnej veci o takúto situáciu nejde. Prvostupňový súd v dôvodoch rozhodnutia podrobne popísal obsah realizovaných dôkazov. Tieto dôkazy prvostupňový súd hodnotil aj v nadväznosti na prednesy samotných účastníkov a z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, vieryhodnosti v hodnotení týchto dôkazov odvolací súd nezistili logický rozpor. Prvostupňový súd v dôvodoch rozhodnutia konštatoval aj to, že k uzavretiu dohody o predmetnom plnení došlo potom, čo spoločnosť žalobcu dostala ponuku na túto zákazku potom, čo z predchádzajúceho ponukového konania vybratá spoločnosť RUMIT SLOVAKIA, s.r.o. od ponúkanej navrhovanej zmluvy o dielo odstúpila. Pre vec nie sú tak určujúce cenové ponuky, ktoré boli dávané označenou spoločnosťou, či ďalšími spoločnosťami, ktoré mali pre žalovaného záujem realizovať. Kontraktačný proces medzi žalovaným a žalobcom na realizáciu plnenia následne bol realizovaný tak, že v rámci neho sa upresňovali predstavy, vrátane ceny o dielo, oboma zmluvnými stranami. V rámci tohto kontraktačného procesu boli predložené i cenové ponuky žalobcu z 9.5.2012 a 8.6.2012. V rámci týchto cenových ponúk sú uvedené aj jednotlivé položky spočívajúce s ocenením takto navrhovaného plnenia, a to v časti metrologické overenie, oprava a vyčistenie a oprava s použitím náhradných dielov. Za takéhoto stavu odvolací súd tak, ako je už konštatované vyššie dal priestor účastníkom konania, aby sa k takejto možnej, z toho vyplývajúcej aplikácie ust. § 536 ods. 3 Obch. zák. účastníci vyjadrili. Podľa § 536 ods. 1 Obch. zák. zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa § 536 ods. 3 Obch. zák. cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň učený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. Medzi stranami v konaní nebolo sporným, že uzavreli zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo vykonanie diela, a to oprava a metrologické overenie vodomerov, meračov tepla a teplomerov pre žalovanú spoločnosť. V zmysle citovaných ustanovení § 536 ods. 1, 3 Obch. zák. zmluva o dielo je odplatnou zmluvou a podstatnou náležitosťou tejto zmluvy je záväzok objednávateľa zaplatiť cenu za vykonanie diela. Cena musí byť v zmluve dohodnutá, spravidla je dohodnutá konkrétnou sumou, alebo musí byť určený spôsob jej určenia. Zásadnými pre rozhodnutie predmetnej veci bolo teda zistiť, či cena mala byť objednávateľom diela zaplatená konkrétnou pevnou sumou, alebo či išlo o dohodnutý spôsob určenia ceny diela v závislosti na konkrétnych plneniach realizovaných zhotoviteľom diela. Pre takéto závery je potrebné vychádzať okrem realizovaných svedeckých výpovedí aj z obsahu listinných dôkazov, na ktoré prihliadal pri závere o nedohodnutí paušálnej pevnej sumy za dielo aj prvostupňový súd. Zo skutkových zistení vyplýva, že účastníci si dohodli spôsob určenia ceny diela zodpovedajúco obsahu cenovej ponuky, ktorú žalobca adresoval spoločnosti CHEMES, a.s. (č.l. 10 až 11 spisu) zo dňa 9.5.2012 a z 8.6.2012 (v ktorej uvádza aj údaj o zľave 5 %). Z obsahu dôkazov, ktoré realizoval prvostupňový súd vyplynulo aj to, že pani W.Č. - svedkyňa v tejto veci bola oprávnená a poverená aj na realizáciu cenových ponúk za žalovaného. Je nepochybné, že podľa týchto cenových ponúk žalobca navrhol a žalovaný akceptoval spôsob určenej ceny diela podľa „vzorca“ pozostávajúceho z položiek: - metrologické overenie, - oprava a vyčistenie, - oprava s náhradnými dielmi. Predmet diela, teda aj podľa tejto cenovej ponuky, rozlišoval plnenie žalovaného založené na oprave a vyčistení, alternatívne na oprave s náhradnými dielmi. Tu treba zdôrazniť aj tú skutočnosť, že v cenovej ponuke z 8.6.2012 uviedol do kontraktačného procesu samotný žalobca údaj „z uvedených cien Vám poskytneme zľavu 5 %“. Takýto obsah svedčí o tom, že išlo o návrh na zľavu nie z konečnej tzv. paušálnej ceny, ale zľavu z jednotlivých cien, ktoré sa majú aplikovať v závislosti na realizovanom plnení zhotoviteľa. V zásade pri aplikácii ust. § 536 ods. 1, 3 O.s.p. je povinnosťou objednávateľa diela zaplatiť zhotoviteľovi diela za realizované plnenie cenu podľa dohodnutého predmetu zmluvy. Uvedené cenové ponuky rozlišujú plnenie spočívajúce v oprave bez náhradných dielov a oprave s náhradnými dielmi. Žalobca už pred súdom prvého stupňa konštatoval (napr. č.l. 54 spisu), že on nedisponuje evidenciou o oprave s náhradnými dielmi, či bez nich. Ak je už vyššie konštatované to, že žalobca nepreukázal dohodnutú cenu diela pevnou sumou bez kalkulácie ceny podľa položiek uvedených v cenových ponukách, potom jeho povinnosťou bolo pre úspech v podanej žalobe preukázať skutočnosti, ktoré by svedčili o opravách s náhradnými dielmi, teda s tou cenou, ktorú si účtoval vystavenými faktúrami. Ak toto v konaní nepreukázal, nemohlo byť jeho žalobe vo zvyšku vyhovené. Bolo by nelogickým aj pri zmluvnej voľnosti subjektov obchodných záväzkových vzťahov, aby sa v rámci zmluvy o dielo zaväzoval objednávateľ diela zaplatiť cenu za to, čo zhotoviteľ reálne neplní. Prvostupňový súd sa v dôvodoch rozhodnutia vyporiadal aj s otázkami súvisiacimi s čiastočným plnením s tým, že zodpovedajúco aplikácii ust. § 323 ods. 1 a § 407 ods. 2, 3 Obch. zák. urobil záver aj o tom, že čiastočné plnenia nebolo možné považovať za uznanie zvyšku záväzku, pretože žalovaný pri týchto čiastočných plneniach jednoznačne dal najavo, že zostatok účtovanej ceny neuznáva. Za takéhoto stavu aj odvolací súd je toho názoru, že žalobe v časti o zaplatenie 13.504,73 eur s príslušenstvom nebolo možné vyhovieť, a preto zodpovedajúco ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v tejto časti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Okrem vyššie uvedených dôvodov konštatovaných odvolacím súdom, odvíjajúcich sa od aplikácie ust. § 536 ods. 3 Obch. zák. v ostatnom odvolací súd z hľadiska hodnotenia realizovaných dôkazov súdom prvého stupňa, či právneho posudzovania nároku na zaplatenie zostatku vyúčtovanej ceny diela odkazuje na správne dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa. Nemožno akceptovať ani námietku odvolateľa poukazujúcu na nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože dôvody prvostupňového rozhodnutia v zásade obsahujú tie skutočnosti, ktoré viedli prvostupňový súd k záveru o zamietnutí zostatku žaloby. Ak nie je možné vyhovieť žalobnému návrhu v časti istiny v rozsahu 13.504,73 eur, nemožno potom ani bez ďalšieho prisúdiť žalobcovi aj príslušenstvo z tejto istiny. Aj keď prvostupňové rozhodnutie obsahuje v tomto smere nesprávnosti spočívajúce tak, že pred určité časti vyjadrujúce výšku percenta je uvedený údaj „zo sumy“, nejde o takú zásadnú vadu výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorá by musela byť odstraňovaná opravným uznesením postupom podľa § 164 O.s.p.. Preto odvolací súd v tejto časti odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v takom znení, ako bol pojatý do napadnutého prvostupňového rozhodnutia. Pre vec je treba konštatovať i to, čo už je uvedené vyššie, že bolo aj do konania zahlásené odvolanie podané žalovaným proti druhému výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa. Toto odvolanie však nebolo žiadnym spôsobom odôvodnené a v nasledujúcich podaniach žalovaný odvolaciemu súdu navrhoval rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť, nevenoval sa teda ním podanému opravnému prostriedku v takom rozsahu, aby ním podané odvolanie ďalej upresňoval výhradami voči záverom súdu prvého stupňa, ktorým boli žalovanému uložené povinnosti plniť úroky z omeškania z tých plnení, ktoré v priebehu tohto konania na účet žalobcu plnil. O tomto odvolaní rozhodol odvolací súd dopĺňacím rozsudkom. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania je odvolací súd však toho názoru, že záver súdu prvého stupňa o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania je nesprávny a nezodpovedajúci zásade úspechu účastníkov v konaní, ani zásadám vyplývajúcich z aplikácie ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.. Je nepochybné, že v priebehu konania bolo na základe žalovaným realizovaného plnenia zastavené konanie čiastočne, a to o zaplatenie súm 14.701,80 eur a 7.187,35 eur. Toto čiastočné späťvzatie žalobného návrhu bolo dôsledkom plnení žalovaného po podaní žaloby. Do úvahy tak prichádza vo vzťahu k týmto rozhodnutiam o zastavení konania aplikácia ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.. Vo vzťahu ku príslušenstvu z týchto späťvzatých častí žaloby bol žalobca úspešný, pretože napadnutým rozsudkom bol žalovaný toto príslušenstvo žalobcovi zaplatiť. Za žiadnych okolností preto v predmetnej veci nemožno konštatovať záver o tom, že by pri aplikácii ust. § 142 ods. 3 O.s.p. mal byť zaviazaný k náhrade trov konania žalobca v prospech žalovaného. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku vo výroku o náhrade trov konania len konštatoval záväzok, ktorý ani v konečnom dôsledku nevyčísľoval. Ponechal si takéto vyčíslenie na samostatné rozhodnutie. Pretože však bol judikovaný záver o povinnosti žalobcu žalovanému nahradiť tieto trovy, odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť len z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia tohto nároku v zmysle aplikácie ust. § 221 ods. 1 písm. h), ods. 2 O.s.p. v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Odvolací súd je toho názoru, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy aplikácia ust. § 142 ods. 2 v spojení s aplikáciou ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.. Aj s použitím týchto ustanovení bude povinnosťou súdu prvého stupňa o náhrade trov konania rozhodnúť. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.