Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 9To/39/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314010158 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8314010158.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov Mgr. Iva Maruščáka a JUDr. Evy Rešatkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.05.2016 v trestnej veci proti obž. H.. G. F. pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T/38/2014 zo dňa 25.05.2015 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, e/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku obžalovaná H.. G. F., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom E. R. XXX/XX, P. s a u z n á v a v i n n o u , ž e ako učiteľka B. školy v obci F., najmenej od mesiaca marec 2013 do mesiaca október 2013 sa stretávala s mal. M. J., nar. XX.XX.XXXX, žiakom 7. ročníka B. školy v obci F., na rôznych miestach v meste P. a okolí, pričom v mieste svojho trvalého pobytu na ul. E. R. XXX/XX v P., v byte svojich rodičov na ul. O.. C. XX v P., ako aj v mieste trvalého pobytu mal. M. J. v obci F., ho opakovane najmenej päťkrát sexuálne zneužila takým spôsobom, že s ním vykonávala pohlavný styk, vzájomný orálny styk a iným spôsobom ho sexuálne zneužívala v záujme vlastného sexuálneho vzrušenia, v dôsledku čoho ohrozila jeho ďalší mravný a telesný vývoj, t e d a - vykonala súlož s osobou mladšou ako 15 rokov a takú osobu aj iným spôsobom sexuálne zneužívala a spáchala tento čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, využitím neskúsenosti a podriadenosti a porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jej zamestnania, - vydala úmyselne osobu mladšiu ako 18 rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že ju zvádzala k nemravnému životu, č í m s p á c h a l a zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/, g/, h/ Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a z a t o j e j u k l a d á podľa § 201 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 41 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. j/, l/, n/, § 37 písm. h/ a § 39 ods. 1 Tr. zákona ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne o d k l a d á a zároveň u k l a d á probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona jej ustanovuje skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov. Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zákona u k l a d á povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku, alebo inému výchovnému programu. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona jej u k l a d á aj trest zákazu činnosti vykonávať akúkoľvek pedagogickú činnosť na dobu 7 (sedem) rokov. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovanú H.. G. F. vinnou zo spáchania zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, pokračovacím spôsobom v zmysle § 122 ods. 10 Tr. zákona, a to na tom skutkovom základe, že ako učiteľka B. školy v obci F., najmenej od mesiaca marec 2013 do mesiaca október 2013 sa stretávala s mal. M. J., nar. XX.XX.XXXX, žiakom 7. ročníka B. školy v obci F., na rôznych miestach v meste P. a okolí, pričom v mieste svojho trvalého pobytu na ul. E. R. XXX/XX v P., v byte svojich rodičov na ul. O.. C. XX v P., ako aj v mieste trvalého pobytu mal. M. J. v obci F., ho opakovane najmenej päťkrát sexuálne zneužila takým spôsobom, že s ním vykonávala pohlavný styk, vzájomný orálny styk a iným spôsobom ho sexuálne zneužívala v záujme vlastného sexuálneho vzrušenia, v dôsledku čoho ohrozila jeho ďalší mravný a telesný vývoj. Za to jej súd uložil podľa § 201 ods. 2 Tr. zákona prihliadajúc v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona na poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. j), l), n) Tr. zákona, na priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h) Tr. zákona, podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zákona a podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody na 4 (štyri) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd obžalovanú pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona súd uložil obžalovanej aj trest zákaz činnosti, spočívajúci v zákaze vykonávať pedagogickú činnosť v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pri poskytovaní výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach podľa zákona č. 245/2008 Z.z., o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na 3 (tri) roky. Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní podala odvolanie obžalovaná, ktoré následne prostredníctvom svojho obhajcu aj riadne písomne odôvodnila. V odvolaní uviedla, že vzhľadom na jej vyhlásenie o vine, ktoré súd aj riadne prijal, súd prvého stupňa nepostupoval zákonne, ak sa odchýlil od podanej obžaloby, keď ustálil, že konania jej kladeného za vinu sa dopustila závažnejším spôsobom, ktorý mal za následok jeho prísnejšie posudzovanie, a to ako zločin sexuálneho zneužívania podľa ustanovenia § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, a spočívajúci v okolnosti, že takéhoto konania sa dopúšťala dlhodobo podľa § 138 písm. b/ Tr. zákona. Hlavná skutočnosť, ktorá ju viedla k podaniu odvolania je to, že vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery páchateľa súd mohol a mal aplikovať ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona tak, že v danom prípade by bol trestom primeraným trest odňatia slobody nespojený s jeho výkonom a podmienečne odložený na dlhú skúšobnú dobu, za súčasného uloženia aj trestu zákazu činnosti v maximálnej možnej výmere, keďže sama obžalovaná, sa už nikdy nechce vrátiť k výkonu pedagogickej činnosti. Tento svoj návrh oprela o reálne existujúce skutočnosti, citujúc pritom ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona. Následne poukázala na to, čo považuje za mimoriadne okolnosti, resp. pomery na strane páchateľa. Poukázala na jej prístup k prejednávanej veci, z ktorého možno urobiť záver, že napomáhala k objasneniu svojej trestnej činnosti, bez jej priznania, pri ktorom riadne popísala svoje konanie, by ju nebolo možné usvedčiť v takomto rozsahu, keďže maloletý poškodený spočiatku odmietal vypovedať a bližšie popísať vzťah s obžalovanou. Svoje konanie úprimne a nie účelovo oľutovala, čoho dôkazom je jej vyhlásenie o vine v konaní pred súdom. Za výnimočnú okolnosť daného prípadu je možné považovať aj tú skutočnosť, že zákonná zástupkyňa poškodeného, jeho matka, sa obrátila na súd a žiadala, aby jej nebol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Poškodený podľa svojej matky netrpí žiadnymi psychickými a fyzickými dôsledkami, ako následkami toho, čo sa udialo, skôr naopak. Matka poškodeného informovala súd, že ak by obžalovaná mala nastúpiť na výkon trestu, poškodený by to niesol ťažko a malo by to pre neho traumatické účinky. Za mimoriadne okolnosti na strane jej pomerov považuje to, že je matkou, v tom čase 15-mesačnej dcéry, ktorá má vážne zdravotné ťažkosti a vyžaduje si nepretržitú starostlivosť matky, čoho dôkazom je aj objektívny zdravotný nález tejto maloletej dcéry z 31.7.2015. V prípade, ak by musela nastúpiť do výkonu trestu odňatia slobody, je zrejmé, že by nemal kto v jej rodine túto nevyhnutnú a nenahraditeľnú starostlivosť zabezpečiť. Súčasne sa stará aj o 6 ročného syna, ktorý je ťažký astmatik a ktorý si taktiež vyžaduje nadštandardnú starostlivosť oproti zdravým deťom. Práve takéto skutočnosti mal podľa nej na mysli zákonodarca, keď ako dôvody mimoriadneho zníženia trestu sa majú zohľadňovať pomery páchateľa, jednak osobné pomery, ale taktiež aj rodinné pomery páchateľa. Poukázala aj na závery znaleckého dokazovania z odboru psychiatrie a teda, že jej pobyt na slobode nie je nebezpečný, a že pri jej osobe nie je možné predpokladať recidívu konania, pričom toto jej konanie je podľa znalcov jednorazový, ale neospravedlniteľný skrat. V súčasnosti žije s manželom a dvoma maloletými deťmi v spoločnej domácnosti, vedú usporiadaný rodinný život, zabezpečili si samostatné bývanie, začali si rekonštruovať svoje obydlie, manžel zabezpečuje finančné prostriedky na chod domácnosti a ona sa stará o dve maloleté deti. Ak by musela nastúpiť na výkon trestu, starostlivosť, ktorú si vyžadujú deti a najmä dcéra, by musel zabezpečovať otec, avšak tento vzhľadom na to, akú starostlivosť si vyžadujú, by nemohol pracovať a značne by sa znížila úroveň zabezpečenia maloletých detí. Z hore uvedených dôvodov, preto požiadala Krajský súd v Prešove, aby uvedené skutočnosti zohľadnil a zrušil výrok o treste, použijúc pri tom ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona, uložil jej trest odňatia slobody s podmienečným odkladom v maximálnej možnej zákonnej výške a súčasne uložil aj trest zákazu činnosti, spočívajúci v zákaze vykonávať pedagogickú činnosť v dĺžke 10 rokov. Na základe tohto odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku. Keďže krajský súd v danom prípade zistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku a teda, že bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu, tak neprihliadajúc na obmedzenie vyplývajúce z ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku nepreskúmaval len odvolaním napadnutý výrok o treste, ale preskúmal aj výrok o vine a zistil, že odvolanie obžalovanej je dôvodné. V rámci prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že súd prvého stupňa, na rozdiel od právnej kvalifikácie skutku v obžalobnom návrhu prokurátora Okresnej prokuratúry v Humennom, kvalifikoval konanie obžalovanej v odsudzujúcom rozsudku prísnejšie. Konanie obžalovanej bolo vo vzťahu k trestnému činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže prokurátorom v obžalobe kvalifikované ako prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. zákona. Súd prvého stupňa však spomínané konanie obžalovanej kvalifikoval ako prísnejší trestný čin podľa § 211 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona. Na takýto postup však súd prvého stupňa nebol oprávnený. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 22.1.2015 totiž vyplýva, že obžalovaná po zákonom poučení podľa § 257 ods. 2, 5, 8 Tr. poriadku urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ <aspi:// module='ASPI'&link='301/2005 Z.z.%2523257'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Tr. poriadku o vine, ktoré súd prvého stupňa podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. poriadku aj prijal a súčasne rozhodol, že vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Tým sa obžalovaná vzdala práva na riadny proces, pri ktorom by jej dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní musela byť vina dokázaná. Napriek uvedenému rozhodnutiu o prijatí vyhlásenia a o rozsahu dokazovania, teda bez vykonania dôkazov ohľadom výroku o vine, prvostupňový súd právnu kvalifikáciu skutku uvedeného v obžalobe zmenil a skutok posúdil podľa prísnejšieho ustanovenia Trestného zákona. Inštitút uznania viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie nielen skutkového stavu konštatovaného výrokom obžaloby, ale aj obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku. Odpoveďou na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku obžalovaný vyjadruje svoju vôľu prijať vinu za skutok zistený výrokom obžaloby a zároveň aj jeho právnu kvalifikáciu bez výhrad, rovnako ako pri dohode o vine a treste (§ 333 ods. 3, § 334 ods. 1, 4 Tr. poriadku). Ak súd podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku toto vyhlásenie príjme, nemá už procesný priestor na dokazovanie, ktoré by vyvolalo zmenu skutkových zistení obžaloby, zároveň ani možnosť zmeny právnej kvalifikácie skutku určenej obžalobou (pokiaľ nebol obžalovaný pred vyhlásením na možnosť odchýlneho právneho posúdenia a hroziaci trest upozornený). Inak by boli otázky kladené obžalovanej podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku nezmyselné a bez právnej relevancie. Ak má súd pochybnosti o výsledkoch prípravného konania vo vzťahu k žalovanému skutku v rovine skutkovej alebo právnej, má procesný priestor na ich vyjadrenie vymedzený pri rozhodovaní o otázke, či vyhlásenie obžalovaného prijme. Následné skúmanie viny, resp. jej kvalifikačnej podoby vo vzťahu k dotknutému skutku by popieralo zmysel a obsah predchádzajúceho uznania viny obžalovaným a prijatia tomu zodpovedajúceho vyhlásenia súdom. Keďže prvostupňový súd po prijatí vyhlásenia obžalovanej o vine zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe v napadnutom rozsudku zmenil právnu kvalifikáciu skutku uvedenú v obžalobe, tak postupoval v rozpore s ustanoveniami § 257 Tr. poriadku, ale zároveň aj v rozpore s ust. § 244 ods. 2 a § 284 ods. 2 Tr. poriadku, pretože pred vyhlásením viny obžalovanú na možnosť prísnejšej právnej kvalifikácie a hroziaci trest neupozornil a nedal jej možnosť k zmenenej právnej kvalifikácii sa vyjadriť a predložiť dôkazy na svoju obranu. Tým porušil právo obžalovanej na obhajobu, čo mohlo ovplyvniť aj správnosť výroku o treste. Vzhľadom na uvedenú chybu krajskému súdu neostávalo nič iné, než napadnutý rozsudok pre podstatnú chybu konania podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku v celom rozsahu zrušiť a následne postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku ju svojim rozsudkom napraviť tak, že obžalovanú uznal za vinnú za trestné činy, ktoré boli uvedené v obžalobe a vo vzťahu ku ktorým urobila vyhlásenie o vine. Výnimku predstavuje len časť právneho posúdenia skutku uvedená v § 211 pod písmenom b) odseku 1 Tr. zákona, teda že maloletému umožnila viesť nemravný život, ktorú okresný súd v napadnutom rozsudku oproti obžalobe vynechal. Posúdenie konania obžalovanej aj podľa tohto ustanovenia totiž krajskému súdu bránila zásada zákazu zmeny rozsudku v neprospech obžalovaného bez odvolania prokurátora podaného v neprospech obžalovaného, zakotvená v § 322 ods. 3 Tr. poriadku. Krajský súd sa však v napadnutom rozsudku v celom rozsahu nestotožnil ani s výrokom o treste. V prvom rade je však potrebné uviesť, že aj podľa krajského súdu pri rozhodovaní o treste prvostupňový súd správne použil ust. § 39 ods. 1 Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestu. Z tohto ustanovenia vyplýva, že páchateľovi možno uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom vtedy, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Keďže podľa zákona ide o mimoriadne zníženie trestu, pre takýto postup musia byť zistené také okolnosti prípadu alebo pomery na strane páchateľa, ktoré sú mimoriadne, niečím výnimočné a nevyskytujú sa v iných obdobných prípadoch, a zároveň vzhľadom na ktoré by použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej Trestným zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti by postačoval aj trest kratšieho trvania. Ako správne konštatoval okresný súd, aj viac poľahčujúcich okolností môže v konkrétnom prípade nadobudnúť taký význam, že ich bude možné posúdiť ako výnimočné okolnosti odôvodňujúce mimoriadne zníženie trestu. Tak je tomu aj v predmetnej veci, keď u obžalovanej boli zistené až tri poľahčujúce okolnosti. Ich význam zvyšuje skutočnosť, že obžalovaná s orgánmi činnými v trestnom konaní spolupracovala natoľko, že na objasnenie jej trestného činu nebola potrebná výpoveď maloletého poškodeného, ale aj skutočnosť, že obžalovaná už v prípravnom konaní navrhovala konanie skončiť dohodou o vine a treste, a prokurátor na tento návrh bez uvedenia dôvodu ani nereagoval. Prvostupňový súd však dostatočne nevyhodnotil pomery obžalovanej, teda či aj tieto nemajú charakter mimoriadnosti. Za mimoriadne pomery páchateľa sa pritom považujú také okolnosti, ktoré nemajú priamy vzťah k spáchanému trestnému činu, pričom môže ísť napríklad o rodinné pomery alebo o zdravotný stav páchateľa. Aj tieto však musia vykazovať známky mimoriadnosti, výnimočnosti a neobvyklosti v iných podobných prípadoch. V predmetnej veci, po doplnení dokazovania, krajský súd zistil, že sa obžalovaná osobne stará o dve maloleté deti nižšej vekovej kategórie (narodené X.X.XXXX a XX.X.XXXX), ktoré už vo všeobecnosti vyžadujú vyššiu mieru starostlivosti. V prípade detí obžalovanej však ide naviac o deti, ktoré trpia chorobami vyžadujúcimi zvýšenú nielen lekársku starostlivosť, ale aj osobnú celodennú starostlivosť. Z lekárskych správ krajský súd zistil, že u mal. K. F. (nar. X.X.XXXX), vzhľadom k jeho základným imuno- alergologickým a neurologickým diagnózam, je v jeho prípade nutný zvýšený dozor a starostlivosť a edukácia zo strany matky. Má poruchy správania, poruchy vyprázdňovania, neurotické - tikové prejavy v oblasti tváre, poruchy koordinácie, orientácie a jemnej motoriky, prejavujú sa výbuchy zlosti, je emočne labilný, sám sa nevie celkom poobliekať, pozapínať gombíky, zaviazať šnúrky na topánkach a podobne. Z tohto dôvodu špecializovaný lekár v danom prípade aj navrhol jednoznačne odklad nástupu základnej školskej dochádzky u maloletého. Vo vzťahu k maloletej G. F., v čase vyšetrenia ešte nie dvojročného maloletého dievčatka, krajský súd z lekárskych správ zistil, že u nej vzhľadom na pretrvávajúce závažné diagnózy, odborné nálezy - neurologický a imuno-alergologický, si táto vyžaduje dlhodobú nadštandardnú a trvalú 24-hodinovú starostlivosť matky počas nasledujúcich niekoľkých rokov. Krajský súd ďalej doplňujúcim dokazovaním zistil, že obžalovaná v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti so svojím manželom A.. F., a že za účelom prestavby spoločnej domácnosti, ktorou je rodinný dom číslo XXXX v P., títo uzavreli zmluvu o hypotekárnom úvere v peňažnom ústave na sumu 30.000,- eur. Manžel obžalovanej pritom svojou prácou zabezpečuje, okrem finančného krytia chodu spoločnej domácnosti, aj krytie predmetného hypotekárneho úveru. Vzhľadom na zdravotný stav oboch maloletých detí obžalovanej, ktoré si vyžadujú 24-hodinovú starostlivosť, vzhľadom na splácanie už existujúceho hypotekárneho úveru a potrebu aj finančného zabezpečenia rodiny, a vzhľadom na potrebu zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti, ktorú doposiaľ riadne zabezpečovala obžalovaná, je zrejmé, že by v prípade uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanej bola riadna starostlivosť o maloleté deti ohrozená viac, ako u iných detí. Práve na základe uvedených skutočností je možné uzavrieť, že pomery obžalovanej majú charakter mimoriadnosti, predpokladaný v ust. § 39 ods. 1 Tr. zákona. Zohľadniac všetky uvedené okolnosti prípadu a pomery obžalovanej dospel krajský súd k záveru, že použitie trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenej Trestným zákonom v § 201 ods. 2 Tr. zákona (po úprave v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona na 7 rokov až 10 rokov a 4 mesiace) by bolo pre ňu neprimerane prísne a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj úhrnný trest odňatia slobody kratšieho trvania a to vo výmere 3 rokov, ktorý nie je bezprostredne spojený s odňatím slobody. V súlade s ust. § 51 ods. 1 a § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona preto výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona určil skúšobnú dobu na 5 rokov. Zároveň nad správaním obžalovanej uložil probačný dohľad a na dosiahnutie účelu trestu aj primerané povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu a to povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku, alebo inému výchovnému programu Obžalovanej uložil tiež aj trest zákazu činnosti vykonávať akúkoľvek pedagogickú činnosť na dobu 7 rokov. Vzhľadom na uvedené krajský súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a sám rozhodol rozsudkom tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. jednohlasne Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.