Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Co/283/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314213288 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8314213288.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a sudcov JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcov: 1. W. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XX/X, R., právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sov.hrdinov 163/66, 2. M. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XX, R., 3. I. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX, R., 4. C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom XX G. X. R., T. Z., S. U XSR, 5. G. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom X T. M., Y., UK, U XAL a 6. U. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. Y. XX, I. proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 26. 03. 2015, č. k. 15C/296/2014-51 takto jednohlasne r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom v 1. až 6.rade trovy odvolacieho konania vo výške 94,15 Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 52 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Určil, že zmluvná podmienka v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 24. 02. 2009, číslo zmluvy: XXXXXXX uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach - bod 13 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahrňujúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobkyne 340,15 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vychádzal zo skutkového stavu, podľa ktorého účastníci konania dňa 24. 02. 2009 uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver 100 Eur a žalobkyňa ako dlžník sa zaviazala zaplatiť žalovanému ako veriteľovi sumu 152 Sk (správne 152 Eur; poznámka odvolacieho súdu), a to v štyroch mesačných splátkach po 38 Eur počnúc dňom 24. 03. 2009. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde v bode 13 podmienok je uvedená: „Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné 2/3 zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“. Pri posudzovaní nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého žalobkyni reálne boli poskytnuté finančné prostriedky 100 Eur a žalobkyňa zaplatila žalovanému celkom sumu 152 Eur za úver. Uhradený poplatok žalobkyňou súd prvého stupňa považoval za úžerný, neprimeraný, odporujúci dobrým mravom, a teda za neplatný. Súd prvého stupňa poukázal, že v zmysle čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „Smernica“, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Z internetovej stránky Národnej banky Slovenska pritom súd zistil, že priemerná úroková sadzba v decembri 2009 pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou do jedného roka bola 7,58 % ročne. V prejednávanej veci dohodnutý úrok predstavujúci 52 % ročne (17,33 Eur za 4 mesiace) je preto nepochybne v rozpore so zásadou dobrých mravov pre neúmernú výšku. Poplatok za poskytnutý úver 15,6 % ročne je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, a preto súd požadovanie úhrady administratívneho poplatku vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je totiž nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Úspešnej žalobkyni súd priznal náhradu trov konania (§ 142 ods. 1 O. s. p.) pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný namietajúc, že je daný odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) O. s. p., nakoľko rozhodnutie súdu prvého stupňa je nedostatočne odôvodnené a bráni účastníkovi účinne sa brániť, čo spôsobuje odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom (221 ods. 1 písm. f) O. s. p.). Poukázal, že súd prvého stupňa sa nijako nevysporiadal so vznesenou námietkou premlčania, žalovaný aj v odvolacom konaní trval na nedôvodnosti žaloby a navrhol rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu písomne vyjadrila navrhujúc napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uplatnila si aj náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Nemali by byť pochybnosti o tom, že neprimeraná výška úrokov je väčšinou v spoločnosti neuznávaná a hodnotená ako odporujúca dobrým mravom (m.m. Najvyšší súd Slovenskej republiky 1MCdo 1/09; Najvyšší súd Českej republiky 21Cdo 1484/2004 ,,Nemohou být žádné pochybnosti o tom, že nepřiměřeně vysoké úroky sjednané při peněžité půjčce jsou obecně považovány za odporující obecně uznávaným pravidlům chování a vzájemným vztahům mezi lidmi a mravním principům společenského řádu a že tedy jsou v rozporu s dobrými mravy. Požadavek na nepřiměřené smluvní úroky současně naplňuje skutkovou podstatu trestného činu lichvy, a to za předpokladu, že jde (má jít) o plnění, jehož hodnota je k hodnotě vzájemného plnění v hrubém nepoměru, a že věřitel přitom zneužije tísně, nezkušenosti, rozumové slabosti nebo rozrušení dlužníka (srov. § 253 trestního zákona)“. Pre porovnanie tiež rozhodnutie Krajského súdu v Ostrave z 23. 8. 2011 č. k. 16 ICm 944/2010, ktoré obdobné úroky označuje za úžernícke. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 5Cdo 26/2011 ide o neplatnosť úrokov v celom rozsahu a nie je možné ich modifikovať. Judikatúra súdneho dvora podporuje takéto opatrenie v rozsudku zo 14. júna 2012 vo veci C-618/10 Banco Espanol de Crédito SA proti Joaquín Calderón Camino: Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje právna úprava členského štátu, akou je článok 83 legislatívneho dekrétu 1/2007 o prepracovaní všeobecného zákona o ochrane spotrebiteľov a užívateľov a ďalších doplňujúcich zákonov (Real Decreto Legislativo 1/2007 por el que se aprueba el texto refundido de la Ley General para la Defensa de los Consumidores y Usuarios y otras leyes complementarias) zo 16. novembra 2007, ktorá vnútroštátnemu súdu umožňuje v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej podmienky, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, doplniť uvedenú zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky. Napriek aplikačnej praxi s podporou zachovania platnosti zmlúv odvolací súd sa vzhľadom na okolnosti prípadu stotožňuje s prvostupňovým súdom, podľa ktorého ide o neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu z dôvodu tzv. civilnoprávnej úžery. Súčasné pôsobenie tiesne žalobkyne a neprimeraného plnenia za úver s evidentným využívaním tohto stavu zo strany žalovaného tento záver plne a bez pochybností odôvodňuje. Predmetný úverový vzťah bol uzavretý v čase výraznej tiesne žalobkyne, ktorá naviac trpí vážnym onkologickým ochorením. Zdá sa, že cenové praktiky žalovaného sú na úkor jasnosti a zrozumiteľnosti. Obídenie inštitútu spotrebiteľského úveru znemožnilo žalobkyni poznať celkové náklady (RPMN). Za takéhoto stavu aj európske právo pripúšťa súdnu kontrolu ceny hlavného plnenia (porov. uznesenie C-76/10 POHOTOVOSŤ). Občiansky zákonník v ustanovení § 37 ods. 1 upravuje absolútnu neplatnosť v prípade, že právny úkon je nezrozumiteľný. Pokiaľ v čase uzatvorenia zmluvy OZ upravoval výnimku zo súdnej kontroly pri cene služby (§ 53 ods. 1, 2 OZ v znení k 31.8.2006), tak uvedené ustanovenie je treba vykladať systematicky v spojení s § 37 ods. 1 OZ, a teda umožniť súdnu kontrolu v prípade nejasnej ceny úveru. Právnu úpravu súdnej kontroly ceny úveru podporil súdny dvor v rozsudku vo veci C 484/08 - Caja de Ahorros y Monte de Piedad de Madrid proti Asociación de Usuarios de Servicios Bancarios (Ausbanc). V prípade administratívneho poplatku, ktorý dosahuje až dvoch tretín celkového poplatku odvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe (Oberlandesgericht Karlsruhe) z 3. mája 2010 č. k. AZ 17 U 192/2010 Poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné ,,Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene. Poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru bol bankou stanovený vo výške 2 % z výšky úveru, najmenej však 50 Eur paušálne. Banka sledovala podľa vlastných vyjadrení v podstate úhradu úsilia vynaloženého pri spracovaní údajov v predzmluvnej fáze, túto obranu však súd odmietol a vyhodnotil jej konanie vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Spotrebiteľ nenavštívi banku z dôvodu poradenstva v otázke konkrétnej úrokovej sadzby alebo rady, či si na základe vlastnej finančnej situácie môže dovoliť úver, ale výhradne s cieľom zistiť, či a za akých mesačných splátok je banka vôbec ochotná mu ním požadovaný úver poskytnúť. Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru vyšší krajinský súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok, bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie. Aj z tohto dôvodu je zmluvná podmienka stanovujúca povinnosť platiť poplatok za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru neprijateľná a voči spotrebiteľom neúčinná. Súd doplnil, že zmluvná podmienka, je neprijateľná aj z dôvodu, že nie je pre spotrebiteľa jasná a zrozumiteľná - nie je z nej totiž zrejmé, či poplatok za spracovanie bude na spotrebiteľa dopadať iba v prípade, ak uzavrie zmluvu o úvere alebo aj v situácii, keď sa bude iba informovať ohľadom úverovej služby (arg. výška úveru 0 Eur = paušálna minimálna výšky poplatku 50 Eur). Vyšší krajinský súd potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa (bod 34. rozsudku)“. Žalovaný v konaní nepreukázal žiadnu takú skutočnosť, ktorá by opodstatňovala záver o tom plnení pre spotrebiteľa, ktoré by bolo v jeho prospech. Naviac Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 21. 08. 2014, č. k. 5Co/219/2013-91 potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 13. 09. 2013, č. k. 11C/42/2012-46, ktorým bol predmetný poplatok určený za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Niet akýchkoľvek pochybností, že predmetná spotrebiteľská úverová zmluva, okrem neprijateľného administratívneho poplatku, je úžerná a neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom č. 258/2001 Z. z., a to napr. RPMN, priemernú RPMN, a preto je bezúročná a bez poplatkov. To sú zákonom stanovené predpoklady, z ktorých plynie bezdôvodné obohatenie sa žalovaného. Žalovaný ako veriteľ nemôže od žalobkyne ako spotrebiteľa požadovať úrok, ktorý nebol uvedený v zmluve o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov). Súd prvého stupňa preto dôvodne rozhodol o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni v súvislosti s plnením za poskytnutý úver plnenie bez právneho dôvodu, výška ktorého bola ustálená sumou 52 Eur (žalobkyňa zaplatila 152 Eur, poskytnutý jej bol úver vo výške 100 Eur). Prijatím takéhoto plnenia bez právneho dôvodu vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré má povinnosť vydať podľa ust. § 451 OZ. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, odvolací súd v zmysle ust. § 213 ods. 2 O. s. p. vyzval účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu ust.§ 107 ods. 2 OZ vyjadrili v lehote 7 dní z dôvodu, že odvolací súd je toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie citovaného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité. Podľa ust. § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenie z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Na výzvu odvolacieho súdu žalovaný podaním zo dňa 23. 03. 2016 reagoval nasledovne: „Vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobca v zmysle ustanovení OSP môže domáhať v subjektívnej (dvojročnej) lehote, najneskôr však do uplynutia 3 ročnej objektívnej premlčacej lehoty. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa končí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba“. Na podporu svojich tvrdení, že žalovaný sa neobohatil úmyselným konaním, poukázal na rozhodnutia, v ktorých bola riešená otázka úmyselného obohatenia sa (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 13Co/567/2015 zo dňa 22.09.2015, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/557/2015 zo dňa 22.09.2015, rozsudok Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 6C/192/2014 zo dňa 12. 03. 2015, rozsudok Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 6C/78/2014 zo dňa 05. 03. 2015, rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 14C/78/2014 zo dňa 24. 09. 2015). Čo sa týka žalovaným vznesenej námietky premlčania, vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe Krajský súd v Prešove a Krajský súd v Žiline už vo viacerých svojich rozhodnutiach posúdil konanie dodávateľov ako úmyselné konanie vedúce k bezdôvodnému obohateniu tým, že nedávajú svoje zmluvy do súladu so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Objektívna premlčacia doba je 10 ročná (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/84/2011, 3Co/41/2012, 2Co/9/2012, 5Co/134/2012 a rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/648/2013). V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov, a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Neuvedenie ročnej úrokovej sadzby v uzatvorenej zmluve účastníkov, použitie neprijateľnej podmienky, nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia, bez právneho dôvodu minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech vyššie opísanými praktikami. Za tohto stavu nie je možné uznať obranu žalovaného, že nárok je premlčaný, keďže vychádzajúc z právneho hodnotenia, že došlo k bezdôvodnému obohateniu veriteľa plnením dlžníka, ide zo strany veriteľa o úmyselné získanie bezdôvodného obohatenia, na ktoré sa viaže výhradne objektívna 10-ročná premlčacia doba. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd poukazuje na neuplynutie objektívnej 10-ročnej lehoty od poskytnutia úveru (24. 02. 2009), čo znamená, že v čase podania návrhu (20. 11. 2014) objektívna premlčacia doba neuplynula. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že postupom súdu prvého stupňa došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom z dôvodu nedostatočného a nepreskúmateľného odôvodnenia predmetného rozsudku, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý vo svojom rozhodnutí, s výnimkou vznesenej námietky premlčania sa zaoberal všetkými rozhodnými skutočnosťami. Odvolací súd preto z uvedených dôvodov potvrdil rozsudok ako vecne správny (§ 219 O. s. p.). V priebehu odvolacieho konania žalobkyňa J. D. zomrela XX. XX. XXXX, a preto súd pokračoval v konaní s právnymi nástupcami pôvodnej žalobkyne, t. j. žalobcami v 1. - 6. rade (§ 92 ods. 2, 3, 5 O. s. p.), vzhľadom na singulárnu sukcesiu. V rámci odvolacieho konania úspešným žalobcom patrí právo na náhradu trov odvolacieho konania (§ 224 ods 1, § 142 ods. 1 O. s. p.). Žalobcom vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby- vyjadrenie k odvolaniu. Pri spojení dvoch vecí súd vychádzal z hodnoty 52 Eur a z neurčitej hodnoty 64,54 Eur podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Keďže odvolateľ zo spojenej veci podľa § 13 ods. 3 vyhlášky si účtoval 1/3, predstavuje sumu 5,53 Eur (16,60 : 1/3 = 5,53 Eur). Odmena za jeden úkon právnej služby za spojené veci (vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky) predstavuje 70,07 Eur (64,54 Eur + 5,53 Eur). K tomu je potrebné pripočítať režijný paušál 8,39 Eur a 20 % DPH (15,69 Eur). Trovy odvolacieho konania vo výške 94,15 Eur je žalovaný povinný nahradiť na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.