Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4To/8/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315010326 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8315010326.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom dňa 5.10.2016, v trestnej veci obžalovaného P. L. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/,d/ Tr. zák. o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu V. zo dňa 9.12.2015, sp. zn. 1T 104/15, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. Obžalovaného P. L., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom X. G., u z n á v a v i n n ý m, ž e - v presne nezistenom čase v období najneskôr od januára roku XXXX do XX.XX.XXXX, si v V. pre vlastnú potrebu a pre potrebu svojej priateľky neoprávnene, teda v rozpore so zákonom č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zadovážil plastovú striekačku s bielou kryštalickou látkou, ktorú prechovával v izbe hotela H. v V. až do XX.XX.XXXX, kedy ju po výzve pred domovou prehliadkou dobrovoľne vydal, pričom na základe znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Košiciach bolo zistené, že sa jedná o bielu kryštalickú látku o hmotnosti 1,31 g s priemerným obsahom metamfetamínu 74,9 %, z ktorého by bolo možné pripraviť najmenej 25 obvyklých jednorazových dávok drogy spôsobilých ovplyvniť psychiku človeka, pričom v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený do II. skupiny psychotropných látok, t e d a - neoprávnene zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku, č í m s p á c h a l - zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák., Z a t o m u u k l a d á: Podľa § 172 ods. 1 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., § 38 písm. h/, m/ Tr. zák. s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. z r u š u j e výrok o treste v rozsudku Okresného súdu V. sp. zn. 2 T 172/15 zo dňa 16.03.2016, ktorým bol obžalovanému za prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a iné právoplatne uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného P. L. vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/,d/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že - v presne nezistenom čase dňa XX.XX.XXXX si v V. pre vlastnú potrebu a pre potrebu svojej priateľky neoprávnene, teda v rozpore so zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, zadovážil plastovú striekačku s bielou kryštalickou látkou, ktorú prechovával v izbe hotela H. v V. až do XX.XX.XXXX, kedy ju po výzve pred domovou prehliadkou dobrovoľne vydal, pričom na základe znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Košiciach bolo zistené, že sa jedná o bielu kryštalickú látku o hmotnosti 1,31 g s priemerným obsahom metamfetamínu 74,9%, z ktorého by bolo možné pripraviť najmenej 25 obvyklých jednorázových dávok drogy spôsobilých ovplyvniť psychiku človeka, pričom v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený do II. skupiny psychotropných látok. Za to mu podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 46 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov a 6 mesiacov, pre výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal obžalovaný, prostredníctvom svojho obhajcu, odvolanie, ktoré neskôr aj sám osobitným podaním odôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania, podaného prostredníctvom svojho obhajcu, namietal, že zaistenú psychotropnú látku si nezadovážil neoprávnene pre svoju potrebu, alebo pre potrebu svojej priateľky, ale urobil tak na základe pokynu pracovníkov NAKA, s ktorými spolupracuje, a ktorí ho touto úlohou poverili, získanie tejto látky telefonicky pracovníkovi NAKA oznámil, očakával, že si ju príde vyzdvihnúť a za týmto účelom navrhoval vypočuť pracovníka Prezídia PZ, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej zločineckej jednotky, expozitúra Východ, Košice, a to pána M. U., ktorý bol priamo jeho nadriadenou osobou, avšak súd prvého stupňa návrh na vykonanie tohto dôkazu zamietol a zároveň zamietol aj návrh na vyžiadanie si stanoviska od NAKA v tomto smere, on sám si nemohol tieto dôkazy zabezpečiť, keďže bol v rozhodnom čase vo výkone väzby a navyše je viazaný mlčanlivosťou. V tejto súvislosti potom namietal, že z jeho strany nedošlo k naplneniu ani objektívnej, ani subjektívnej stránky žalovaného trestného činu, keďže bol presvedčený o tom, že koná oprávnene, v súlade so zákonom, a aj keby súd dospel k záveru, že neboli splnené celkom všetky podmienky pre posúdenie jeho činnosti ako osoby spolupracujúcej s políciou, mal minimálne zohľadniť, že v jeho prípade išlo o skutkový omyl pozitívny, keďže na jeho strane existovala putatívna, teda domnelá okolnosť, ktorá síce nevylučovala samotnú protiprávnosť činu, ale vylučovala by jeho trestnú zodpovednosť za úmyselný trestný čin. V podstate z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, alebo alternatívne, aby odvolací súd, po doplnení dokazovania navrhovaným smerom, sám vo veci rozhodol, a to tak, že ho spod obžaloby okresného prokurátora oslobodí. Vo svojom osobitnom zdôvodnení odvolania obžalovaný namietal, že vzorku, ktorú dobrovoľne vydal, zaobstaral pre NAKU, jej zaobstaranie osobne nahlásil. Vysvetlil, že po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody bol oslovený operatívnymi pracovníkmi z NAKY za účelom spolupráce pri odhaľovaní organizovaného zločinu, pričom záujmovou osobou v tomto smere mal byť T. R., ktorý sa mal podieľať na nákupe zbraní, drogovej trestnej činnosti, ozbrojených lúpežiach a pod. Uviedol, že nebol informátorom polície, ale spolupracujúcou osobou, keďže pred stretnutím s touto záujmovou osobou dostal pokyny ako sa má správať, čo sa má pýtať a pod., z ich stretnutí bol vyhotovovaný zvukový a obrazový záznam, okrem toho bol vyťažený aj formou výpovede. Ďalej uviedol, že v tejto súvislosti bol v kontakte s T.. mjr. T. U., a to dňa XX.X.XXXX, kedy bol vypočutý ako poškodený ohľadom prípravy úkladnej vraždy na jeho osobu, okrem toho bol so spomínanou osobou v kontakte dňa X.X.XXXX, oznámil mu, že ho kontaktoval R. s tým, že má doma v pivnici 3kg pervitínu a 1,5kg „trávy“ a plnú igelitku dokladov, bolo mu povedané, aby to opatrne preveril s tým, že by bolo dobré, aby mali „v ruke dajaký dôkaz“, aby tam neposielali „kukláčov“ zbytočne. Tvrdil, že ešte v ten deň dostal od R. vzorku pervitínu a doklady, čo U. oznámil, avšak tento musel súrne odcestovať, doklady odovzdal členovi operatívy Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii Y. V., avšak s odovzdaním pervitínu mal počkať do návratu U., no XX.X.XXXX došla polícia, pričom pervitín po výzve dobrovoľne odovzdal. Uviedol, že sa cíti byť vinným, lebo sklamal aj sám seba tým, že zo spomínanej vzorky niečo užil aj sám, avšak bol pod veľkým tlakom a tak urobil svoju najväčšiu chybu v živote, čo veľmi ľutuje. Namietal ešte, že bol vzatý spolu s R. do väzby, pričom R. bol sudcom pustený na slobodu. Poukázal na to, že s NAKOU spolupracoval vo viacerých veciach. Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k nasledovným záverom. V posudzovanej trestnej veci bolo pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie takmer v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Krajský súd však ešte považoval za potrebné prečítať podstatný obsah záznamu OR PZ V. zo dňa 6.3.2015, podstatný obsah návrhu na doplnenie dokazovania obhajoby zo dňa 23.11.2015, uznesenie Prezídia PZ, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protizločineckej jednotky, Expozitúra Východ Košice zo dňa 28.9.2015, a podstatný obsah spisu Okresného súdu V. sp. zn. 2T 172/15, a preto dokazovanie v tomto smere na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného doplnil. Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci nepochybne preukázané, že skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, sa stal a že ho spáchal obžalovaný. Zo zápisnice o domovej prehliadke zo dňa XX.X.XXXX, ako aj zo záverov znaleckého dokazovania z odboru kriminalistiky vyplýva, že obžalovaný pred domovou prehliadkou dobrovoľne vydal kryštalickú látku o hmotnosti 1,31g s priemerným obsahom metamfetamínu 74,9%, z ktorej by bolo možné pripraviť najmenej 25 obvyklých jednorazových dávok drogy, pričom z výpovede svedkyne J. Q. vyplýva, že túto drogu zabezpečil obžalovaný a spoločne ju užívali v deň, keď ju zaistili policajti, a to tak, že ju rozmiešali v nápoji a vypili, konzumáciu metamfetamínu obžalovaným a J. Q. potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok U. P.. Už tieto dôkazy, podľa názoru krajského súdu, obžalovaného zo spáchania stíhaného skutku bez akýchkoľvek rozumných a dôvodných pochybností usvedčujú. Navyše ani samotný obžalovaný v podanom odvolaní nepoprel, že skutku sa dopustil, pripustil, že metamfetamín zo získanej „vzorky“ aj sám užil, bránil sa len, a to tak v podanom odvolaní, ako aj v návrhoch na doplnenie dokazovania podávaných v priebehu hlavného pojednávania, tým, že metamfetamín zaistil na pokyn príslušníkov PZ, s ktorými spolupracoval za účelom odhalenia trestnej činnosti páchanej T. R.. Preto súd prvého stupňa zistený skutkový stav v zásade ustálil správne a krajský súd zrušil napadnutý rozsudok aj vo výroku o vine len z dôvodu, že v prvom rade súd prvého stupňa v skutkovej vete uviedol nesprávny dátum uskutočnenia domovej prehliadky, ku ktorej došlo 13.3.2015, nie 13.5.2015, a navyše, podľa názoru krajského súdu, súd prvého stupňa nesprávne ustálil dátum, kedy si obžalovaný neoprávnene zadovážil metamfetamín. Skutočnosť, že sa tak malo stať 8.3.2015 vyplýva z výpovede obžalovaného, ktorú predniesol v prípravnom konaní, avšak na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a nevypovedal, a keďže strany v konaní nenavrhli čítať zápisnicu o jeho predchádzajúcej výpovedi, teda zápisnicu o jeho výpovedi z prípravného konania, súd prvého stupňa postupoval správne, keď k jej čítaniu z vlastnej iniciatívy nepristúpil, keďže taktiež nezistil dôvod pre aplikáciu ust. § 2 ods. 11 Tr. por. Vzhľadom na to, že obžalovaný sa vo svojej výpovedi v prípravnom konaní zo spáchania stíhanej trestnej činnosti prevažne usvedčoval, ani krajský súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by mal súd nahrádzať aktivitu prokurátora a bez jeho návrhu samoiniciatívne čítať takúto zápisnicu o výpovedi obžalovaného, pričom obhajobné námietky, ktoré snáď v tejto výpovedi odzneli, obžalovaný zopakoval potom vo svojich návrhoch na doplnenie dokazovania, ako aj v podanom odvolaní. Pokiaľ zápisnica o výpovedi obžalovaného z prípravného konania na hlavnom pojednávaní neodznela, nemal na základe čoho, teda na základe akého zákonného dôkazu, dospieť súd prvého stupňa k záveru, že obžalovaný si neoprávnene zadovážil pervitín práve 8.3.2015. Za účelom upresnenia doby, kedy k zadováženiu pervitínu došlo, krajský súd doplnil dokazovanie prečítaním záznamu OR PZ, Odboru kriminálnej polície Humenné zo dňa 6.3.2015, prečítanie ktorého okresný prokurátor navrhol v obžalobe, a z ktorého vyplýva, že malo k tomu dôjsť niekedy v čase od januára 2015 a keďže látka bola zaistená XX.X.XXXX, bolo potrebné dobu, kedy k zadováženiu metamfetamínu došlo ohraničiť týmito dvoma údajmi. Preto krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o vine zrušil a skutkové závery aj v zmysle doplneného dokazovania upravil. Obhajobe obžalovaného, spočívajúcej v tom, že metamfetamín zabezpečil na pokyn príslušníkov PZ za účelom odhalenia trestnej činnosti páchanej T. R., ani krajský súd neuveril, považoval ju za účelovú prezentovanú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Z vykonaného dokazovania, a to najmä uznesenia Prezídia PZ, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protizločineckej jednotky, Expozitúra Východ - Košice zo dňa 28.9.2015 naozaj vyplýva, že obžalovaný minimálne bol v kontakte s príslušníkmi NAKA, keďže vypovedal v iných veciach, objasňovaných touto organizačnou zložkou policajného zboru, ako svedok ohľadom trestnej činnosti, ktorej sa mal dopúšťať spolu s obvinenými, nič však nenasvedčuje tomu, že by obžalovaný mal byť navedený príslušníkmi PZ na spáchanie trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi. Z výpovede svedkyne J. Q., svedka U. P., ale aj tvrdení samotného obžalovaného vyplýva, že metamfetamín, ktorý mal zabezpečiť pre potreby polície, obžalovaný sám užíval, čo nasvedčuje tomu, že nejde o psychotropnú látku zabezpečenú pre potreby polície, ale pre potrebu obžalovaného, prípadne potrebu jeho priateľky. Zo spomínaného záznamu OR PZ V. zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že k začatiu trestného stíhania v prejednávanej veci v podstate došlo z podnetu operatívnej zložky policajného zboru v V., je preto nepredstaviteľné, aby činnosť polície bola až natoľko nekoordinovaná, že by jej jedna operatívna zložka dala podnet na stíhanie osoby z dôvodu, že táto napomáha inej operatívnej zložke odhaľovať trestnú činnosť páchanú inou osobou. Navyše z tvrdení obžalovaného vyplýva, že sa mal podieľať na odhaľovaní trestnej činnosti páchanej T. R., pričom z obsahu spisu Okresného súdu V. sp. zn. 2T 172/15 vyplýva, že práve s osobou T. R. v minulosti páchal trestnú činnosť a bol to práve obžalovaný, ktorý T. R. poskytol všetky potrebné informácie k spáchaniu trestnej činnosti, pričom k spáchaniu tejto trestnej činnosti, ako to vyplýva zo spomínaného spisu sp. zn. 2T 172/15, sa obžalovaný priznal. Neuveriac teda nereálnej, neuveriteľnej, ba priam až naivnej obhajobe obžalovaného, na základe už vyššie uvedených skutočností a dôkazov, nepovažoval ani krajský súd za potrebné vypočúvať príslušníkov PZ v tomto smere, či žiadať ohľadom skutočností tvrdených obžalovaným, správu od príslušných zložiek policajného zboru. Zistený skutkový stav, zahrňujúc aj úpravu skutku vo vyššie rozvedených detailoch krajským súdom, súd prvého stupňa správne právne posúdil, preto krajský súd vo svojom rozsudku už len zopakoval, že obžalovaný sa tým, že neoprávnene zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku, dopustil sa zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/,d/ Tr. zák. Keďže krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine, nevyhnutne musel zrušiť aj výrok o treste a o treste obžalovaného nanovo rozhodnúť. Prihliadal pritom na jednotlivé hľadiská ukladania trestov vyplývajúce z ust. § 34 ods. 4 Tr. zák., ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj účel trestu vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zák., a to na ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a na to, aby uložený trest súčasne iných odradil od páchania trestných činov, vyjadrujúc tým morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z obsahu predloženého spisu, ale aj obsahu pripojeného spisu Okresného súdu V. sp. zn. 2T 172/15 krajský súd zistil, že obžalovaný spáchal trestný čin v prejednávanej veci (13.3.2015) a v spomínanej veci 2T 172/15 (17.6.2015), pred tým, ako bol vyhlásený rozsudok v prejednávanej veci (9.12.2015), ale aj v spomínanej veci sp. zn. 2T 172/15 (16.3.2016). Ide teda o zbiehajúce trestné činy, za ktoré je nutné ukladať podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest. V tejto súvislosti je nutné ešte poznamenať, že v prejednávanej veci súd prvého stupňa rozhodol skôr, ako vo veci sp. zn. 2T 172/15, čo znamená, že súd práve vo veci 2T 172/15 mal vyčkať za právoplatnosťou rozhodnutia v prejednávanej veci a až tak následne rozhodnúť, vzhľadom ale na to, že takto nepostupoval, nezostávalo krajskému súdu nič iné, len toto jeho pochybenie napraviť v prebiehajúcom odvolacom konaní a obžalovanému uložiť súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. za súčasného zrušenia výroku o treste v rozsudku Okresného súdu V. sp. zn. 2T 172/15. Obžalovanému priťažovalo, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zák.) a že už bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zák.). Vo veci 2T 172/15 sa obžalovaný priznal a spáchanie trestného činu úprimne oľutoval, preto mu poľahčovala okolnosť vyplývajúca z ust. § 36 písm. l/ Tr. zák. a taktiež aj napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, teda mu poľahčovala aj okolnosť vyplývajúca z ust. § 36 písm. n/ Tr. zák. U obžalovaného bola tým zistená rovnováha poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Vzhľadom na to, že obžalovanému bol ukladaný trest za tri trestné činy, vychádzajúc z ust. § 41 ods. 1,2 Tr. zák., postupoval podľa zákonného ustanovenia upravujúceho trestnú sadzbu za prísnejšie trestný trestný čin, ktorým je nepochybne zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého je možné páchateľovi takéhoto trestného činu uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí od 3 do 10 rokov, a keďže sa dopustil dvoch prečinov a jedného zločinu dvoma skutkami, bolo potrebné v súlade s ust. § 41 ods. 2 Tr. zák. hornú hranicu trestnej sadzby už spomínaného najprísnejšie trestného trestného činu zvýšiť o jednu tretinu na úroveň 13 rokov a 4 mesiacov a trest potom ukladať v tomto rozmedzí. Zohľadňujúc potom jednotlivé vyššie uvedené hľadiská ukladania trestov, ako aj spomínaný účel trestu, prihliadajúc pritom najmä na nepriaznivú prognózu nápravy obžalovaného, plynúcu z početnosti jeho predchádzajúcich odsúdení, ako aj skutočnosti, že stíhaného skutku sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z predchádzajúceho výkonu trestu odňatia slobody, ale na strane druhej prihliadajúc aj na relatívne nízku škodu spôsobenú vo veci sp. zn. 2T 172/15 a nie ani veľký rozsah trestnej činnosti spáchanej v prejednávanej veci, dospel krajský súd k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov je pre nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti trestom primeraným. Vzhľadom na to, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním zbiehajúcich sa trestných činov bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, pre výkon uloženého trestu ho krajský súd zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.). Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.