Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5To/31/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315010484 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8315010484.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.12.2016 v Prešove takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. f/, ods. 3 Tr. poriadku na podklade odvolania obžalovaného G. W. z r u š u j e v rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/151/2015 zo dňa 31.05.2016 výrok o náhrade škody. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/151/2015 zo dňa 31.05.2016 bol obžalovaný G. W. uznaný vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že: dňa 02.07.2015 v čase okolo 11.30 hod. počas otvárania vchodových dverí do bytového domu na ul. P. Č.. XX/XX Q. M. fyzicky napadol P. O. N. M. tak, že ho raz udrel päsťou ruky do oblasti tváre, pod ľavé oko a lícnu kosť, čím mu takto spôsobil zranenia, a to trieštivú zlomeninu zygomatikomaxilárneho komplexu vľavo s posunom a pohmoždenie okolia ľavého oka stredne ťažkého stupňa s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 35 dní, za čo mu bol podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1, § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2 Tr. zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu bola určená skúšobná doba na 1 rok. Súčasne podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanému bola uložená povinnosť nahradiť poškodenému P.E. O. škodu vo výške 2.060,- eur. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení. V dodatočne predložených dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu po rekapitulácii výrokov napadnutého rozsudku vyslovil, že tento považuje za nesprávny, pretože skutkový stav vyhodnotil okresný súd v jeho neprospech. Podstatou priebehu jemu za vinu kladeného skutku je skutočnosť, či poškodený O. mal byť udretý ním do tváre spôsobom facky alebo dokonca päsťou. Od začiatku tvrdil, že mu dal facku ľavou rukou na jeho pravú časť tváre, nič iné. Že to bolo naozaj rukou, k tomu vypovedali v prípravnom konaní aj svedkyne P.. W.. O. Y. P.. O.. Na hlavnom pojednávaní P.. O. modifikovala svoju výpoveď tak, že jeho úder mohol byť aj päsťou, čo však nevedela logicky zdôvodniť, iba dodala, že je to jej názor, lebo vraj počula tupý zvuk. Vierohodnosť svojej výpovede spochybnila vyjadrením, že údajný jeho úder vnímala len ako obrazovo otočený, sediac vo svojom aute vo vzdialenosti asi 20 m cez bariéru iných áut tam stojacich a dokonca videla iba hlavy účastníkov od krku hore. Aj svedkyňa P.. O. modifikovala najprv svoju výpoveď tak, že poškodeného O. mal udrieť päsťou, potom ale od tohto svojho tvrdenia ustúpila s tým, že ho naozaj udrel rukou. Závažné rozpory sú aj vo výpovedi poškodeného O., ktorý v zázname o podaní oznámenia dňa 02.07.2015 neuvádzal, aby ho napadol päsťou, v trestnom oznámení toho istého dňa o 17,35 hod. tvrdil, že ho udrel päsťou. V korešpondencii s jeho obranou, že ho päsťou neudrel, je preto nevyhnutné položiť si otázku, prečo poškodený podal naňho ešte raz trestné oznámenie o 17,35 hod. s odstupom času až päť a pol hodiny po incidente, pričom jeho úvaha je, že si mohol zranenie spôsobiť inde, resp. sám. Zo skutočnosti, že ho poškodený nemá rád a v deň incidentu dlhoval prenajímateľovi bytu na nájomnom okolo 1.300,- eur, preto peniaze na úhradu chcel získať nečestne na jeho úkor, je potom úvaha o jeho krivom obvinení z trestného činu rovnako aktuálna. Prvostupňový súd pochybil vo výroku rozsudku o náhrade škody, keď mu uložil povinnosť nahradiť poškodenému O. škodu vo výške 2.060,- eur, pričom poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody iba vo výške 500,- eur. Priznáva, že poškodenému O.E. dal facku, čím sa dopustil priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, preto navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že vec postúpi na neverejnom zasadnutí inému orgánu na prejednanie ako priestupok podľa § 326 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku. Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania obžalovaným ako osobou na to oprávnenou krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné. V prvom rade odvolací súd posudzoval zákonnosť procesného postupu predchádzajúceho napadnutému rozsudku, pričom nezistil žiadne podstatné chyby, pre ktoré by musel napadnutý rozsudok zrušiť. Obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa ku skutku, ktorý sa mu kládol obžalobou za vinu, mal možnosť vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, navrhovať doplnenie dokazovania, o ktorom konajúci súd rozhodol, a tiež mal možnosť predniesť argumentáciu o svojej nevine v rámci záverečnej reči a posledného slova. V konaní bol čiastočne zastúpený obhajcom, ktorému bola daná možnosť uplatňovať prostriedky obhajoby, preto odvolací súd vyvodil záver, že v danej veci k porušeniu práva na obhajobu nedošlo. Konajúci súd vykonal dokazovanie podľa pravidiel stanovených procesným predpisom, a preto o vykonané dôkazy mohol opierať svoje skutkové zistenia. Ustálený skutkový stav považoval odvolací súd za vecne správny, zodpovedajúci výsledkom vykonaného dokazovania. Keďže z odôvodnenia napadnutého rozsudku plynie nielen obsah dôkazov, ale aj ich stručné hodnotenie, odvolací súd toto hodnotenie dopĺňa o úvahy z pohľadu uplatňovaných odvolacích námietok. Obžalovaný nepoprel, aby poškodeného napadol udretím do tváre, čo vyplýva z jeho výpovede, ale priznal sa, že poškodeného udrel otvorenou dlaňou ruky. Toto jeho tvrdenie je vyvrátené nielen výpoveďou poškodeného O., ktorý popísal útok na jeho osobnú integritu tak, že obžalovaný ho udrel do ľavej časti tváre päsťou, ale aj závermi znaleckého posudku, z ktorého je zrejmé, že objektívne pri vyšetrení dňa 02.07.2015 a 09.07.2015 boli u poškodeného zistené poranenia, a to trieštivá zlomenina zygomatikomaxilárneho komplexu vľavo s posunom a pohmoždenie okolia ľavého oka stredne ťažkého stupňa, ktoré poranenia boli spôsobené úderom päsťou veľkej intenzity. Ako to vyplýva zo znaleckého dokazovania, znalec P.. X., ktorý pozoroval obžalovaného na hlavnom pojednávaní, po oboznámení sa s dodatočne predloženými lekárskymi správami obžalovaného z roku 2008 uzavrel, že obžalovaný aj so zreteľom na diagnostikované ochorenie pravej ruky mohol túto zovrieť v päsť a pôsobiť ňou veľkou silou na ľavú časť tváre poškodeného. Tvrdenie obžalovaného, že poškodeného nemohol udrieť päsťou pravej ruky tak nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. Námietku obžalovaného, že poškodený si mohol spôsobiť poranenia sám inde, vyhodnotil odvolací súd ako v príkrom rozpore s obsahom vykonaných dôkazov. O 11,05 hod. kritického dňa bol poškodený O. na polícii oznámiť, že obžalovaný sa mal dopustiť priestupku, keďže mu vulgárne nadával na schodisku ich bytového bloku. Pri návrate domov ho obžalovaný napadol, v dôsledku čoho išiel opätovne na políciu, odkiaľ išiel na vyšetrenie a až po vyšetrení podával trestné oznámenie o 16,35 hod., ktorá skutočnosť je zrejmá zo zápisnice o tomto úkone. Na takýto priebeh udalostí možno usudzovať aj z výpovede obžalovaného, ktorý potvrdil, že asi 20 minút po konflikte prišli za ním policajti a vypočúvali ho ohľadne poškodeného O., kde sa zdržal dlhšie, pretože policajti nevedeli, aké má poškodený poranenia, ktoré preverovali aj osobne na chirurgickom oddelení NsP v Humennom. Skutočnosť, že obžalovaný bol preverovaný ku konfliktu políciou v krátkej dobe po ňom, logicky zakladá oznámenie poškodeným o útoku obžalovaného na jeho osobu. Vzhľadom na charakter poranenia poškodeného pred spísaním zápisnice o podaní trestného oznámenia bolo prednostným jeho vyšetrenie a ošetrenie, preto je logické, že trestné oznámenie bolo realizované až po týchto zdravotníckych výkonoch. Ak teda obžalovaný poukazuje na rozpor v tvrdeniach poškodeného, keď podával dvakrát trestné oznámenie a pritom v prvom podaní neuvádzal, aby ho napadol päsťou do oblasti tváre, v tomto smere odvolací súd poznamenáva, že predmet podania z 02.07.2015 realizovaného na polícii o 11,05 hod. je obsahovo odlišný od predmetu trestného oznámenia podávaného toho istého dňa o 16,30 hod., pretože pokiaľ v dopoludňajších hodinách vypovedal poškodený k priestupku na úseku občianskeho spolunažívania v dôsledku vulgárneho vyjadrovania sa obžalovaného na jeho osobu, pri trestnom oznámení poškodený uvádzal skutočností zakladajúce trestné činy spočívajúce v jeho fyzickom napadnutí pred vchodom obytného bloku. Z doposiaľ uvedeného potom logicky možno vyvodiť, že poškodený si poranenia nespôsobil sám. Ak obžalovaný bol na polícii asi 20-30 minút po fyzickom ataku na poškodeného, z toho je zrejmé, že už v tej dobe poškodený oznámil, že bol napadnutý a následne absolvoval lekárske vyšetrenie. Takýto priebeh udalostí nedáva možnosti k tomu, aby poškodený ešte išiel do posilňovne, kde by si mal pri tréningu spôsobiť poranenie, ako na to poukazoval obžalovaný. Slovný konflikt, ktorý predchádzal fyzickému útoku a pri ktorom sa obžalovaný mal vulgárne vyjadrovať na adresu poškodeného, podľa názoru odvolacieho súdu bol motívom jeho konania, keď sa neovládol a fyzicky napadol poškodeného. Tvrdenie obžalovaného, že poškodeného udrel otvorenou rukou po pravej strane tváre, je iba jeho obranou za účelom zbavenia sa trestnej zodpovednosti. To, že ku konfliktu došlo, potvrdili aj svedkyne P.. O. Y. P.. O., pričom obidve registrovali, že po údere do tváre si poškodený chytil tvár, pričom svedkyňa P.. O. v dôsledku intenzity útoku vyhodnotila fyzický útok ako útok päsťou. O tom, že tento útok mal výrazný charakter svedčí i to, že svedkyňa P.. O. išla po dcéru ku vchodu, pretože sa začala o ňu obávať v dôsledku agresívneho vystupovania obžalovaného. Za daných zistení odvolací súd preto na podklade výsledkov vykonaného dokazovania nemal pochybnosti o tom, aby sa skutok nestal alebo aby sa skutok stal inak, než ako ho ustálil konajúci súd. Preto jeho závery považuje za správne a v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. Právne posúdenie skutkov zodpovedá zákonu. Konanie obžalovaného konajúci súd posúdil ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona. Obžalovaný totiž na mieste verejnosti prístupnom, ktorý priestor pred vchodom do obytného domu určite je, fyzicky napadol iného, ktorým konaním naplnil objektívnu stránku uvedeného prečinu výtržníctva. Súčasne v jednočinnom súbehu naplnil aj objektívnu stránku prečinu ublíženia na zdraví, pretože poškodenému O. spôsobil fyzickým útokom poranenia vyžadujúce si ich liečbu, ktorá bola spojená so sťažením obvyklého spôsobu životu v trvaní 35 dní, čo bolo objektivizované znaleckým posúdením. Odvolaciu námietku obžalovaného, aby jeho konanie bolo posúdené ako priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb. považoval odvolací súd za neopodstatnenú. So zreteľom na spôsobený stredne ťažký následok nemožno závažnosť konania obžalovaného hodnotiť ako nepatrnú, čo vylučuje posúdenie jeho konania ako priestupok. Hoci v dôvodoch odvolania obžalovaný žiadnym spôsobom nenamietal druh trestu a jeho výmeru, odvolací súd v zmysle § 317 ods. 2 Tr. poriadku preskúmal aj tento výrok. Zistil pritom, že konajúci súd pri určení druhu trestu a jeho výmery prihliadal na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, čo je vedenie riadneho života pred spáchaním trestného činu, keďže v posledných takmer 30 rokoch nebol súdne trestaný, a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, že obžalovaný spáchal viac trestných činov. Pri rovnosti pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona konajúci súd súčasne aplikoval zásadu pre ukladanie úhrnného trestu za viac trestných činov podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona a podľa najprísnejšie trestného prečinu, ktorým je prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, obžalovanému uložil trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby vo výmere 7 mesiacov, keďže za túto sa považuje hranica 6 mesiacov v zmysle sankcie ustanovenej Trestným zákonom za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona z dôvodu stanovenia vyššej dolnej hranice trestnej sadzby. Vzhľadom na doterajší spôsob života obžalovaného konajúci súd vyvodil záver, že výkon trestu nie je nevyhnutný pre dosiahnutie účelu trestu, a preto podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona tento podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil kratšiu skúšobnú dobu na 1 rok. Takto uložený trest považuje odvolací súd za zákonu zodpovedajúci, keďže konajúci súd prihliadal pri jeho ukladaní na všetky okolnosti v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona a tieto dôsledne aj vyhodnotil. Odvolací súd ale zistil pochybenie vo výroku o náhrade škody, ktorý obžalovaný namietal. Je totiž faktom, že poškodený pred začatím dokazovania si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 500,- eur, pričom v prípravnom konaní tento nárok neuplatňoval spôsobom uvedeným v § 46 ods. 3 Tr. poriadku. Z výpovede poškodeného O. z 10.07.2015 totiž vyplýva, že si uplatnil nárok na náhradu škody tak, že „žiada, aby súd v prípadnom odsudzujúcom rozsudku zaviazal páchateľa uhradiť spôsobenú škodu, ktorá mu vznikla“, pričom preštudovania vyšetrovacieho spisu sa nezúčastnil, kedy si mohol ešte uplatniť riadne nárok na náhradu škody a tento neuplatnil ani v písomnej forme do skončenia vyšetrovania. Za daných zistení potom odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku smerujúcu proti výroku o náhrade škody ako opodstatnenú a na podklade odvolania obžalovaného zrušil v napadnutom rozsudku výrok o náhrade škody, keďže nebol podklad na rozhodnutie v zmysle § 287 či § 288 Tr. poriadku. To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd iba čiastočne vyhovel odvolaniu obžalovaného v rozsahu uvedenom vo výroku tohto uznesenia. jednohlasne Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.