Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 8To/10/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8409010408 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Mozner ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8409010408.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Františka Moznera a sudcov JUDr. Mariána Sninského a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom 20. januára 2016 v Prešove takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku na podklade odvolania obž. Y. P. zrušuje rozsudok Okresného súdu Kežmarok z 28. mája 2014, sp. zn. 1T/96/2009. Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku obž. Y. P., nar. XX. U. XXXX v W., trvale bytom X., ul. C. A.. XXXX/XX, je vinný, že 1) najmenej od mesiaca september 2008 sa opakovane vyhrážal prostredníctvom mobilného telefónu a to slovne ako aj krátkymi správami G. X., nar. XX. A. XXXX, trvalé bydlisko X. W., N. XXX/XX, okres O., tým že ak sa s ním nebude stretávať, zabije, resp. dá vyvraždiť celú jej rodinu, pričom ju aj dňa 21. novembra 2008 fyzicky napadol v zadnej časti dvora rodinného domu v meste X. W., N. XXX/XX, okres O., v ktorom G. X. býva, kde jej údermi a kopancami spôsobil modriny najmä v tvárovej časti tela a toto jeho konanie vyvrcholilo dňa 8. apríla 2009 v čase okolo 17.00 hodiny, kedy Y. P. pristúpil k poškodenej G. X. na parkovisku na ulici X. v X. W., v blízkosti nákupného strediska U., povedal jej, aby k nemu prišla, čo však ona odmietla, preto ju chytil za ľavú ruku a proti jej vôli ju zatiahol k osobnému motorovému vozidlu zn. C. F., farby zelená metalíza, kde ju následne sotil na zadné sedadlo tohto vozidla, ktoré potom naštartoval a proti jej vôli s ňou odišiel po štátnej ceste I/XX za mesto X. W., v smere na S. O., pričom počas cesty na ňu opakovane kričal a vyhrážal sa jej zabitím, pričom za mestom X. W., v blízkosti miestneho rybníka zišiel s vozidlom z hlavnej cesty na lúku, kde vystúpil z vozidla, otvoril zadné ľavé dvere a dvakrát udrel päsťou G. X. do tváre v oblasti nosa, viackrát jej zopakoval, že ak sa s ním nebude stretávať, tak ublíži jej samotnej ako aj jej rodine, pričom jej aj ukázal finančnú hotovosť a povedal, že tieto peniaze môže dať nejakému chlapcovi, ktorý ju a jej rodinu do večera zabije, čím takto spôsobil G. X.ahké zranenie a to pohmoždenie koreňa nosa a s dĺžkou liečenia do 7 dní a v dňoch 9. apríla 2009 a 10. apríla 2009, po tom ako sa dozvedel, že G. X. nahlásila skutočnosť zo dňa 8. apríla 2009 na polícii, sa telefonicky prostredníctvom mobilného telefónu a SMS správami vyhrážal G. X., nar. XX. A. XXXX, trvalé bydlisko X. W., N. XXX/XX, okres O. tak, že po sviatkoch skončí v nemocnici, že keď ju stretne, tak ju zabije, že deň d príde, čím týmto svojim konaním vzbudil u G. X. vážne obavy o jej život a zdravie, 2) v čase najneskôr od 15. júla 2008 v izbe v hoteli Q. v X. A. Q., T. Q. X, zjednal G. X., nar. XX. A. XXXX, trvalé bydlisko X. W., N. XXX/XX, okres O. na vykonávanie prostitúcie, a to aj napriek tomu, že vedel, že ide o osobu mladšiu ako 18 rokov, ktorá následne v presne nezistené dni, najneskôr od 15. júla 2008 do 15. februára 2009 opakovane, v okolí miest Spišská Nová Ves a Poprad, v interiéri motorových vozidiel náhodných klientov vykonávala dobrovoľne prostitúciu vo forme pohlavného a orálneho styku s najmenej 100 mužmi, z ktorej opakovane Y. P. prijímal od poškodenej G. X. odplatu v polovičnej sume za vykonanú prostitúciu spolu vo výške najmenej 2 157,60 eur (65 000,- Sk). teda v bode 1) - iného hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal v bode 2) - iného zjednal na vykonávanie prostitúcie a koristil z prostitúcie vykonávanej iným a čin spáchal na chránenej osobe - dieťati čím spáchal v bode 1) - zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona v bode 2) - zločin kupliarstva podľa § 367 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona v spojení s § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a za to mu ukladá podľa § 367 ods. 3 Tr. zákona v spojení s § 38 ods. 4 Tr. zákona, prihliadajúc na § 37 písm. h), m) Tr. zákona a za použitia § 41 ods. 2 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona ho zaraďuje na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej Q. N. F., a.s., O. F. F., O. X, XXX XX F., IČO XX XXX XXX škodu vo výške 15,96 eur. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Kežmarok rozsudkom z 28. mája 2014, sp. zn. 1T/96/2009, (v znení opravy vykonanej uznesením Okresného súdu Kežmarok z 24. októbra 2014, sp. zn. 1T/96/2009) uznal obžalovaného Y. P. vinným v bode 1) zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a zo zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, v bode 2) z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a v bode 3) zo zločinu kupliarstva podľa § 367 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, ktoré mal spáchať tak, že 1) najmenej od mesiaca september 2008 sa opakovane vyhrážal prostredníctvom mobilného telefónu a to slovne ako aj krátkymi správami G. X., nar. XX. A. XXXX, trvalé bydlisko X. W., N. XXX/XX, okres O., tým že ak sa s ním nebude stretávať, zabije a zbije ju, ako aj jej rodinu, že ak sa mu nebude ozývať, tak bude zle, že ak prestane pre neho robiť, tak ju zabije, resp. dá vyvraždiť celú jej rodinu, pričom ju aj dňa 21. novembra 2008 fyzicky napadol v zadnej časti dvora rodinného domu v meste X. W., N. XXX/ XX, okres O., v ktorom G. X. býva, kde jej údermi a kopancami spôsobil modriny najmä v tvárovej časti tela a toto jeho konanie vyvrcholilo dňa 8. apríla 2009 v čase okolo 17.00 hodiny, kedy Y. P. pristúpil k poškodenej G. X. na parkovisku na ulici X. v X. W., v blízkosti nákupného strediska U., povedal jej, aby k nemu prišla, čo však ona odmietla, preto ju chytil za ľavú ruku a proti jej vôli ju zatiahol k osobnému motorovému vozidlu zn. C. F., farby zelená metalíza, kde ju následne sotil na zadné sedadlo tohto vozidla, ktoré potom naštartoval a proti jej vôli s ňou odišiel po štátnej ceste I/XX za mesto X. W., v smere na S. O., pričom počas cesty na ňu opakovane kričal a vyhrážal sa jej zabitím, pričom za mestom X. W., v blízkosti miestneho rybníka zišiel s vozidlom z hlavnej cesty na lúku, kde vystúpil z vozidla, otvoril zadné ľavé dvere a dvakrát udrel päsťou G. X. do tváre v oblasti nosa, viackrát jej zopakoval, že ak sa s ním nebude stretávať, tak ublíži jej samotnej ako aj jej rodine, pričom jej aj ukázal finančnú hotovosť a povedal, že tieto peniaze môže dať nejakému chlapcovi, ktorý ju a jej rodinu do večera zabije, čím takto spôsobil G. X. ľahké zranenie a to pohmoždenie koreňa nosa a s dĺžkou liečenia do 7 dní, 2) v dňoch 9. apríla 2009 a 10. apríla 2009, po tom, ako sa dozvedel, že G. X. nahlásila skutočnosť zo dňa 8. apríla 2009 na polícii, sa telefonicky prostredníctvom mobilného telefónu a SMS správami vyhrážal G. X., nar. XX. A. XXXX, trvalé bydlisko X. W., N. XXX/XX, okres O. tak, že po sviatkoch skončí v nemocnici, že keď ju stretne, tak ju zabije, že deň d príde, čím týmto svojim konaním vzbudil u G. X. vážne obavy o jej život a zdravie, 3) v čase najneskôr od 15. júla 2008 v izbe v hoteli Q. v X. A. Q., T. Q. X, zjednal G. X., nar. XX. A. XXXX, trvalé bydlisko X. W., N. XXX/XX, okres O. na vykonávanie prostitúcie, a to aj napriek tomu, že vedel, že ide o osobu mladšiu ako 18 rokov, ktorá následne v presne nezistené dni, najneskôr od 15. júla 2008 do 15. februára 2009 opakovane, v okolí miest Spišská Nová Ves a Poprad, v interiéri motorových vozidiel náhodných klientov vykonávala dobrovoľne prostitúciu vo forme pohlavného a orálneho styku s najmenej 100 mužmi, z ktorej opakovane Y. P. prijímal od poškodenej G. X. odplatu v polovičnej sume za vykonanú prostitúciu spolu vo výške najmenej 2 157,60 eur (65 000,- Sk). Za to mu uložil podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 37 písm. h) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona, § 41 ods. 2 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní šesť rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona ho zaradil na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd uložil mu povinnosť nahradiť poškodenej strane Q. N. F., a.s., O. F. F., O. X, XXX XX F., IČO XX XXX XXX škodu vo výške 15,96 eur. Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal obžalovaný odvolanie a to proti všetkým jeho výrokom. V dodatočne predložených písomných dôvodoch sám i prostredníctvom svojho obhajcu po zrekapitulovaní odôvodnenia napadnutého rozsudku v podstate namieta hodnotenie vykonaných dôkazov. Napadnutý rozsudok považuje za nejasný a nezrozumiteľný, keďže sa okresný súd nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Podľa odvolateľa obžaloba ani v jednom zo žalovaných skutkov nedokázala žiadnymi dôkaznými prostriedkami, že skutky sa stali. Len v skutku nebezpečného vyhrážania mal okresný súd priamy dôkaz, že sa poškodenej vyhrážal, čo aj sám priznal. Incident bol pritom náhodný, lebo v tom čase sa s poškodenou nestretával. Súd pri vyhodnocovaní dôkazov dal za pravdu len poškodenej, ktorá nemala inú možnosť ako podať trestné oznámenie, keď už aj rodičia zistili, že vykonávala prostitúciu. Okrem toho považuje odvolateľ výpoveď poškodenej od samého začiatku za účelovú, podanú v snahe zvaliť vinu na obžalovaného a ukázať sa doma v dobrom svetle. Poškodená mala čas na vystúpenie z auta, kým do vozidla sám nastúpil a naštartoval ho. Podľa odvolateľa nikto zo svedkov nepotvrdil, že by jej znemožnil slobodný pohyb, pričom sa s ním chcela rozprávať mimo miesta stretnutia z dôvodu, že tam v tomto čase bolo veľa ľudí. Poškodená pritom uviedla, že bola doškriabaná, zbitá a zakrvavená. Ošetrujúci lekár pri vyšetrení poškodenej zistil, že mala opuch v oblasti nosa. Preto nemohlo dôjsť k bitke ako ju popísala obžaloba. Ďalej tvrdí, že žiaden svedok nepotvrdil, že mu odovzdávala peniaze, ktoré získala za sexuálne služby. S prostitúciou začala a pokračovala sama. Poškodenú na prostitúciu ani raz neponúkal, čo sama potvrdila. Keď zistil, že aj naďalej vykonáva tieto služby, nastal konflikt už v novembri 2008. On sa ju snažil z kolotoča prostitúcie vytiahnuť a začať s ňou normálny partnerský vzťah. Ani rodičia poškodenej nepotvrdili, že by mohla disponovať takým množstvom peňazí, o akých vypovedala. V podstate na základe týchto dôvodov obžalovaný navrhol, aby ho odvolací súd spod obžaloby oslobodil alebo rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu. Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania obžalovaným ako osobou na to oprávnenou preskúmal Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Nezistiac pritom chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodnili podanie dovolania, a po doplnení dokazovania potrebného na to, aby mohol vo veci rozhodnúť, dospel k záveru, že podané odvolanie je sčasti dôvodné, no na základe iných skutočností, než ktoré obžalovaný namietal. V podstate správne zistený skutkový stav totiž súd prvého stupňa nesprávne právne kvalifikoval a ustanovenia Trestného zákona boli porušené aj vo výroku o treste. V prvom rade odvolací súd preskúmal, či konanie predchádzajúce napadnutému rozsudku netrpí takými podstatnými chybami, ktoré by nebolo možné odstrániť a v dôsledku ktorých by bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok zrušiť. Pri tomto prieskume zistil, že vo veci rozhodoval príslušný súd v zákonnom zložení, právo na obhajobu obžalovaného bolo dodržané, keďže tento sa zúčastnil hlavného pojednávania, na ktorom mal možnosť predniesť svoju obhajobu, následne mal možnosť vyjadriť sa k dôkazom vykonaným vo vzťahu k výrokom o vine, treste i náhrade škody. Pred ukončením dokazovania mu bolo umožnené navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov, využiť právo záverečnej reči i právo posledného slova. Z toho vyplýva, že konanie predchádzajúce vyhláseniu rozsudku je v súlade so zákonom, a mohlo tak tvoriť podklad pre skutkové a právne závery pri rozhodovaní o vine, treste i náhrade škody. Okresný súd v zásade (až na nižšie uvedenú výnimku) vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre jeho rozhodnutie, dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a takýmto postupom dospel v otázke viny v podstate k správnym skutkovým záverom. Obsah vykonaného dokazovania je pritom rozvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku, v ktorom konajúci súd v súlade s § 168 ods. 1 Tr. poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Okresný súd však opomenul na hlavnom pojednávaní vykonať dôkaz výsluchom svedkyne L. D., rod. H. a oboznámením výpisu hovorov, pričom v rozpore s § 278 ods. 2 Tr. poriadku sa o tieto dôkazy opieral a na z nich plynúce skutočnosti prihliadal. Odvolací súd tento nedostatok napravil, keď na verejnom zasadnutí menovanú svedkyňu vypočul a vykonal aj ďalšie listinné dôkazy. Tieto dôkazy pritom len potvrdili správnosť skutkových zistení súdu prvého stupňa. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd považoval obhajobu obžalovaného za vyvrátenú predovšetkým svedectvom poškodenej G. X., ktorá potvrdila, že práve obžalovaný jej navrhol, aby poskytovala sexuálne služby za peniaze s tým, že sa s odmenou budú deliť na polovicu. Zároveň potvrdila, že takto odovzdala obžalovanému najmenej 65.000,- Sk, pričom keď sa s ním už ďalej nechcela stretávať, tak ju začal vydierať, vyhrážať sa jej zabitím telefonicky a sms správami. Preto sa s ním zo strachu ďalej stretávala a polovicu peňazí za poskytované sexuálne služby mu odovzdávala. Popísala napadnutie z jeho strany z 21. novembra 2008, po ktorom sa jej začal vyhrážať častejšie, a to zbitím, zabitím jej i jej rodiny. Potvrdila aj to, že ju napadol 8. apríla 2009, keď po náhodnom stretnutí ju chytil za ruku, sotil do auta a odviezol ju za mesto, kde ju udrel päsťou do tváre, vyhrážal sa zabitím jej i jej rodine a vydieral ju, že keď sa s ním nebude stretávať, tak ju zabije. Vo vyhrážkach pokračoval, pretože aj po tomto incidente sa jej nasledujúce dva dni vyhrážal telefonicky i prostredníctvom sms správ. Okrem toho okresný súd k súboru usvedčujúcich dôkazov zaradil výpovede svedkov Y. X., U. X., U. M., P.. P. M., Q. Q. i P. Y.. Zmenu výpovede svedka P. Y. na hlavnom pojednávaní k správaniu sa obžalovaného voči poškodenej 8. apríla 2009 a výpoveď svedkyne H. O. k údajnému harmonickému vzťahu obžalovaného a poškodenej považoval súd prvého stupňa za nehodnoverné, podané v snahe pomôcť obžalovanému, s ktorým boli v priateľskom vzťahu. Okresný súd uveril usvedčujúcemu svedectvu poškodenej G. X. aj v skutku pod bodom 3) napadnutého rozsudku s odkazom na výpovede svedkov Y. P. a G.. C. D., ktorí potvrdili, že v období od 1. augusta 2008 do 26. marca 2009 bol v ich ubytovacích zariadeniach obžalovaný ubytovaný, a to v hoteli X. buď sám alebo so svedkyňou H. O. a v hoteli Q. v X. A. Q. bol ubytovaný buď sám alebo s poškodenou G. X.. Okresný súd následne citujúc právne vety a pomenovanie dotknutých trestných činov sa stotožnil s podanou obžalobou aj v právnej kvalifikácii skutkov, ktoré považoval za dokázané v znení tak, ako boli popísané v podanej obžalobe. Vo všeobecnosti treba k výhradám obžalovaného proti hodnoteniu dôkazov uviesť, že proces dokazovania v trestnom konaní je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po posúdení všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Súd pri hodnotení dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. poriadku rozhodne, o ktoré z nich svoje rozhodnutie oprie tak, aby bol skutkový stav náležite zistený (§ 2 ods. 10 Tr. poriadku). Preto ani hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, neznamená porušenie ustanovení, ktorých účelom je objasnenie veci či zabezpečenie práva na obhajobu. Odvolací súd si pritom logické a presvedčivé dôvody súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojil, v podrobnostiach na ne odkazuje a nad ich rámec aj so zreteľom na podstatu odvolacích námietok k veci dodáva: Podľa názoru krajského súdu, vina obžalovaného bola zákonným spôsobom dokázaná nepochybne. Ani pri jednej z výpovedí, ktoré vypočutí svedkovia urobili počas trestného konania, neboli zistené také skutočnosti, ktoré by ich výpovede diskvalifikovali pre porušenie procesných predpisov. Predovšetkým opakovaná a podrobná výpoveď poškodenej priamo usvedčuje obžalovaného a je podporená ďalšími priamymi dôkazmi, a to výpoveďou svedkyne L. D. rod. H. pred odvolacím súdom a výpoveďou svedka P. Y.. Posledne menovaný v prípravnom konaní vypovedal, že obžalovaný chytil poškodenú za ruku, sotil ju na zadné sedadlo, počas cesty jej nadával, vyhrážal sa jej zabitím a po zastavení ju udrel dvoma fackami až jej začala tiecť krv, pričom keď chcela vystúpiť, tak jej to nedovolil a až po následnej jazde jej pred mestom vystúpiť umožnil. Povaha zmien výpovede tohto svedka, ktorý na hlavnom pojednávaní poprel, žeby obžalovaný nútil poškodenú G. X. do vozidla nastúpiť, následne ju fyzicky napadol a vyhrážal sa jej, pričom udalosť opisoval len ako verbálnu hádku obžalovaného s poškodenou, je evidentne zavádzajúca, pričom je v rozpore s výpoveďou svedkyne L. D., rod. H. a tiež s výsledkom následného ošetrenia poškodenej u svedka P.. M., ktorý potom, čo 8. apríla 2009 bola poškodená dovezená políciou zistil, že má opuch v oblasti pod koreňom nosa. Svedkyňa L. D., rod. H. pritom pred odvolacím súdom v podstate rovnako ako v prípravnom konaní uviedla, že 8. apríla 2009 videla, že obžalovaný nasilu poškodenú chytil a potiahol za ruku, pričom ju sotil do auta. Keď vtedy k nemu svedkyňa pristúpila, tak jej chcel dať facku. Od samotnej poškodenej sa dozvedela, že obžalovaný ju vtedy odviezol za X. W., tam sa jej vyhrážal, zbil ju a následne išla pešo na políciu. Hodnovernosť usvedčujúcej výpovede poškodenej potvrdzujú aj výpovede jej rodičov Y. a U. X., ktorým zhodne popísala napadnutie zo strany obžalovaného z 21. novembra 2008 a 8. apríla 2009 po tom, čo si všimli, že mala opuchnutú tvár. Hodnovernou je aj výpoveď poškodenej G. X., že po tom, čo ju obžalovaný fyzicky napadol 21. novembra 2008, prestala mať záujem sa ďalej s ním stretávať. Práve toto jej rozhodnutie viedlo k zvýšeniu jeho agresívneho správania. Jej záujem ukončiť akékoľvek vzťahy s obžalovaným dosvedčuje aj skutočnosť, že si našla nového partnera, svedka U. M., ktorý dosvedčil, že bola rozrušená a osobne sa mu sťažovala na to, že sa jej obžalovaný telefonicky a sms správami vyhráža zabitím a podpálením domu, pričom 8. apríla 2009 mu oznámila, že ju obžalovaný násilím vtiahol do auta, vyviezol a zbil. Súčasťou radu usvedčujúcich dôkazov sú aj poznatky zistené z údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke z telefónneho čísla patriaceho obžalovanému z obdobia od 8. apríla 2009 do 10. apríla 2009, podľa ktorých z tohto telefónneho čísla bolo poškodenej zaslaných spolu 9 sms správ. Poškodená G. X. hodnoverne usvedčila obžalovaného aj zo spáchania skutku v bode 2) tohto rozsudku, keď v podstate zhodne vypovedala tak v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom. Pritom nemožno prehliadnuť, že obžalovaný bol doposiaľ už dvakrát odsúdený pre trestný čin kupliarstva, čo jednoznačne svedčí o jeho sklonoch prijímať peniaze pochádzajúce od osôb, ktoré ich získali poskytovaním sexuálnych služieb. Obžalovaný sám potvrdil, že v predmetnom čase bol v kontakte s poškodenou, pričom aj oboznámené výpisy z knihy hostí hotela Q. to potvrdzujú. Mal teda aj príležitosti osobne od nej prijímať polovicu peňazí, ktoré získala od svojich zákazníkov za poskytnuté sexuálne služby. Skutočnosť, že prostitúciu možno považovať za spoločensky jav vyvolávajúci aj morálne odsúdenie zo strany rodinného prostredia osoby poskytujúcej sexuálne služby za odmenu, však odvolací súd nepovažuje v prípade poškodenej za takú, ktorá by ovplyvňovala hodnovernosť jej výpovede. Poškodená priznala vykonávanie prostitúcie už v samotnom trestnom oznámení, počas celého trestného konania vrátane konania pred súdom nemenila v tomto smere nič na odhalení tejto časti svojho súkromia. Podrobila sa psychologickému znaleckému skúmaniu, pri ktorom priznala poskytovanie sexuálnych služieb za odplatu. Ani znalkyňa F.. S. F. nezistila u poškodenej sklony ku skresľovaniu údajov ani sklony javiť sa v lepšom svetle, pričom podanie trestného oznámenia na obžalovaného bolo u poškodenej prejavom odbrzdenia spôsobeného vplyvom hrozby fyzického útoku. Za takých okolností krajský súd nemal dôvod pochybovať o pravdivosti jej usvedčujúceho svedectva a nestotožnil sa s názorom odvolateľa, že by mala snahu prispôsobovať svoje výpovede a pred inými osobami javiť sa v lepšom svetle. Nemožno ale súhlasiť so všetkými závermi, ku ktorým dospel okresný súd, keď v otázke viny posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení Trestného zákona. Odvolací súd predovšetkým spojil skutky uvedené v bodoch 1) a 2) napadnutého rozsudku do jedného skutku uvedeného v bode 1) tohto rozsudku. Krajský súd sa totiž nestotožnil so záverom okresného súdu kvalifikovať skutky uvedené v bodoch 1) a 2) napadnutého rozsudku nielen ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, ale aj ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 2 písm. b) Tr. zákona spáchaný v súbehu so zločinom obmedzovanej osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona [bod 1) napadnutého rozsudku] a ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona [bod 2) napadnutého rozsudku] a to vždy s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. V týchto bodoch nedošlo k tzv. viacčinnému súbehu trestných činov, lebo obžalovaný sa v tejto časti nedopustil viacerých skutkov. Podstatou jeho konania bolo poškodenú hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútiť, aby sa s ním naďalej stretávala, teda aby niečo konala, pričom možno konštatovať, že sa tohto konania dopúšťal v súvislosti s jej neochotou ďalej vykonávať prostitúciu tak, aby mal z toho finančný prospech. Preto nielen fyzické útoky, ktorých sa odvolateľa proti poškodenej dopustil 21. novembra 2008 a 8. apríla 2009, ale aj vyhrážky zabitím, resp. spôsobením ťažkej ujmy na zdraví, prednesené telefonicky a sms správami v dňoch 9. a 10. apríla 2009 boli súčasťou tohto vydieračského konania obžalovaného a nemožno ich právne posudzovať ako trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zákona. Zároveň jednočinný súbeh zločinu vydierania podľa § 189 Tr. zákona s trestným činom obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 Tr. zákona je vylúčený, keďže obmedzenie osobnej slobody poškodenej, ku ktorému došlo, bolo súčasťou násilného konania smerujúceho k tomu, aby sa poškodená s obžalovaným naďalej stretávala. Navyše konanie obžalovaného popísané v bodoch 1) a 2) napadnutého rozsudku nijak nesúviselo s vekom poškodenej, ale bolo podmienené výlučne jej snahou ukončiť stretávanie s obžalovaným. Trestný čin uvedený v bode 1) tohto rozsudku tak nebol spáchaný v súvislosti s vekom poškodenej v zmysle § 139 ods. 2 Tr. zákona a preto ho odvolací súd právne posúdil iba ako zločin vydierania podľa 189 ods. 1 Tr. zákona. To však neplatí aj vo vzťahu k trestnému činu uvedenému v bode 2) tohto rozsudku [bod 3) napadnutého rozsudku]. V tomto prípade totiž nízky vek poškodenej, o ktorom obžalovaný vedel a ktorý ju robil pre výkon prostitúcie nepochybne atraktívnejšou, priamo súvisel s tým, že ju obžalovaný na túto činnosť zjednal a následne z nej koristil. Preto aj odvolací súd kvalifikoval tento skutok ako zločin kupliarstva podľa § 367 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. Pokiaľ ide o výrok o treste, súd prvého stupňa správne vychádzal zo zákonných zásad určovania druhu trestu a jeho výmery tak, ako je to uvedené v § 34 ods. 4 Tr. zákona a v § 38 ods. 2 Tr. zákona vrátane použitia ustanovení o úhrnom treste podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona. V danom prípade totiž obžalovaný spáchal dvoma skutkami dva zločiny, pričom vzhľadom na trestnú sadzbu ustanovenú v § 367 ods. 3 Tr. zákona (trest odňatia slobody na tri až desať rokov), je nutné ukladať úhrnný trest podľa tohto ustanovenia, ktoré je prísnejšie ako trestná sadzba ustanovená pri zločine vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona (trest odňatia slobody na dva až šesť rokov). Vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností tak spodná hranica trestnej sadzby je po jej zvýšení päť rokov a štyri mesiace. Po použití postupu uvedeného v § 41 ods. 2 Tr. zákona je horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ohraničená trinástimi rokmi a štyrmi mesiacmi. Okrem toho treba poukázať na to, že obžalovaný Y. P. už bol za trestný čin kupliarstva odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 25. novembra 2004, sp. zn. 4T/97/2002, a uložený dvojročný trest odňatia slobody vykonal 20. júna 2003 v druhej nápravnovýchovnej skupine. Práve vzhľadom na tento trest bolo upustené od uloženia súhrnného trestu pri odsúdení rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 10. decembra 2007, sp. zn. 5T/7/2005, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava zo 6. marca 2008, sp. zn. 2To/12/2008, za trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zákona (zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon) a za trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1 Tr. zákona (zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon). Vysoká závažnosť trestnej činnosti obžalovaného v spojení s jeho doterajšou trestnou minulosťou vyžaduje v záujme dosiahnutia účelu trestu uloženie trestu odňatia slobody spojeného s jeho priamym výkonom. Odvolací súd, zohľadniac osobu obžalovaného Y. P. a sťaženú možnosť jeho nápravy, považuje trest uložený súdom prvého stupňa v trvaní šesť rokov skôr za mierny. Vzhľadom na absenciu odvolania podaného prokurátorom v neprospech obžalovaného ale nemohol odvolací súd v tomto smere rozsudok zmeniť a preto uložil odvolateľovi úhrnný trest odňatia slobody v rovnakej výmere ako súd prvého stupňa. Pritom nemal dôvod meniť v prospech obžalovaného ani výrok o spôsobe výkonu uloženého trestu, keďže okresný súd ho v súlade so zákonom zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Napokon ani pri preskúmavaní výroku o náhrade škody priznanej Q. N. F., a.s., nezistil krajský súd také chyby, ktoré by v konečnom dôsledku viedli k potrebe rozhodnúť v prospech obžalovaného. Tieto dôvody viedli krajský súd k tomu, že na podklade odvolania obžalovaného zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a sám vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. jednohlasne Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.