Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2CoE/20/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8410201990 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8410201990.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinnému: P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. T. XX/ XX, XXX XX Q. D., občan SR. o vymoženie 440,67- Eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom P.. X. F., B. úrad, so sídlom P. 5, XXX XX A., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 8Er 309/2010-19 zo dňa 27.07.2015 jednohlasne takto r o z h o d o l : Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 44,51- eur do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. Vyslovil, že žiaden z ostatných účastníkov exekučného konania nemá nárok na náhradu trov exekučného konania Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h); 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. osudných exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok). Konštatoval, že oprávnený podal dňa 04.03.2010 na Exekútorský úrad P.. X. F., exekútora so sídlom v A., P. X návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky priznanej právoplatnými a vykonateľnými platobnými výmermi Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č.: PV XXX/ XXXXXX/XXXX zo dňa 21.09.2009 a č. PV XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 21.09.2009. Dňa 19.08.2010 bolo súdnemu exekútorovi vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 03.01.2014 doručil poverený exekútor súdu návrh na zastavenie exekúcie. Exekútor v podaní navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Exekútor zároveň žiadal o priznanie trov exekúcie, ktoré vo svojom podaní aj vyčíslil. Súd prvého stupňa mal z predloženého exekučného spisu a z podania povereného súdneho exekútora za preukázané, že jeho majetkové pomery nevytvárajú v súčasnej dobe reálny podklad pre úspešné vedenie exekúcie niektorým zo zákonných spôsobov. Proti uzneseniu sa v zákonnej lehote odvolal oprávnený v celom rozsahu. V odvolaní uviedol, že súdny exekútor nedostatočne zistil majetkové pomery povinného a súd pri rozhodovaní vychádzal z neaktuálnych zistení a podkladov súdneho exekútora o majetkových pomeroch povinného z dôvodu uplynutia dlhšieho časového obdobia od podania návrhu na zastavenie exekúcie exekútorom a samotného rozhodnutia súdu prvého stupňa. Uvedená skutočnosť mohla mať vplyv na zmenu majetkových pomerov povinného v čase rozhodnutia súdu. Povinný je v produktívnom veku a môže sa v budúcnosti zamestnať. Oprávnený má za to, že súdny exekútor zisťovanie postihnuteľného majetku povinného nevykonal dostatočne a s prihliadnutím na vek povinného sa mu zastavenie exekúcie javí ako predčasné a preto oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie. Nebolo by účelné, aby toto konanie bolo zastavené a vzápätí by oprávnený podával nový návrh na vykonanie exekúcie, za účelom zisťovania a sledovania majetkových pomerov povinného. V prípade zastavenia exekúcie hrozí, že právo oprávneného na uspokojenie pohľadávky v tomto exekučnom konaní bude premlčané a dôjde k zmareniu úspešného vymáhania pohľadávky. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu. K odvolaniu oprávneného sa súdny exekútor ani povinný nevyjadrili. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného je dôvodné a napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť. Štát je garantom vykonateľnosti práva na svojom území. Zodpovedá za to, že výkon rozhodnutia nastane, a že bude dodržaná zákonnosť, ako aj práva garantované Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Právo na súdnu ochranu zaručené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR zahŕňa aj možnosť núteným spôsobom, aj proti vôli povinného, realizovať povinnosť na plnenie obsiahnuté vo výroku vykonateľného rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne. Ak už pre vymoženie vykonateľnej pohľadávky začalo exekučné konanie v zmysle zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku), potom jeho skončenie môže nastať z 3 dôvodov, a to zastavením exekúcie, upustením od vykonania exekúcie alebo vymožením pohľadávky a jej príslušenstva a trov exekúcie. Jediný spôsob, kedy sa exekúcia končí vydaním rozhodnutia exekučného súdu. je zastavenie exekúcie. Zastaviť exekúciu možno iba z dôvodov výslovne uvedených v zákone (§ 57, § 58 Exekučného poriadku). Súd je povinný skúmať existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie a rozhoduje o zastavení exekúcie na návrh alebo aj bez návrhu. Konanie o zastavení exekúcie je relatívne samostatným sporom medzi oprávneným a povinným vedeným v rámci exekučného konania, predmetom ktorého je zistenie, či sú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. Ak je na zistenie týchto dôvodov potrebné vykonať dokazovanie, exekučný súd nariadi za týmto účelom pojednávanie. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku upravuje, že exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Predpokladom zastavenia exekúcie je však zistiť z vykonaného dokazovania nepochybné skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. Právna úprava výslovne nerieši situáciu, kedy môže mať oprávnený napriek nemajetnosti povinného záujem na tom, aby exekúcia nebola zastavená. Každopádne však exekučné konanie je konaním návrhovým, ovládaným dispozičnou zásadou. Toto vyplýva už z ustanovenia § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, kde sa zdôrazňuje, že exekučné konanie možno začať len na návrh. Dispozičný princíp ovláda toto konanie aj v tom smere, že proti vôli oprávneného v ňom nemožno pokračovať. Oprávnený má v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku navrhnúť aj zastavenie exekúcie. V prípadoch, aké má na mysli ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, postavenie oprávneného ako účastníka je významným aj z pohľadu zisťovania skutočností o nemajetnosti povinného. V neposlednom rade je významné stanovisko oprávneného aj v tom, že či neočakáva do budúcna takú situáciu, že povinný nadobudne určitý majetok, a že bude spôsobilý pohľadávku priznanú vykonateľným rozhodnutím splniť. Ak je napriek takejto situácii exekúcia zastavená, oprávnený by síce mohol v budúcnosti podať návrh na vykonanie exekúcie na majetok povinného, avšak jeho pohľadávka by mohla byť už premlčaná. V takýchto prípadoch je potrebné teda za súčinnosti oprávneného realizovať aj dokazovanie o stave majetku povinného, vyžiadať si jeho stanovisko k tomuto postupu s tým, že ak by oprávnený aj napriek existujúcej nemajetnosti povinného bol ochotný zložiť dostatočný preddavok na trovy exekúcie, nemala by sa exekúcia zastavovať, ak sa očakáva v budúcnosti, že by mohol mať povinný príjem. Oprávnený však v odvolaní uviedol také okolnosti, ktoré sú významné pre posúdenie, či v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre zastavenie exekúcie. Súd prvého stupňa konal a rozhodol o zastavení exekúcie na podnet exekútora. Nešlo o návrh, ktorý by podal účastník konania, teda oprávnený alebo povinný. Odvolací súd je toho názoru, že pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku nemal súd prvého stupňa spoľahlivý skutkový podklad a predovšetkým nemal relevantné stanovisko oprávneného. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) v spojení s ods. 2 O.s.p. zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vracia mu vec na ďalšie konanie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.