Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 7To/16/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415010144 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8415010144.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr. Mariána Sninského a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.12.2016, v trestnej veci proti obžalovanému A. Z. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,2 písm. a/ Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. XT/XX/XX zo dňa 26.11.2015 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obž. A. Z., nar. XX.XX.XXXX v Q. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Kežmarok uznal obž. A. Z. vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,2 písm. a/ Tr. zák., s poukazom na ust. § 138 písm. h/ Tr. zák. a prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že -dňa X.X.XXXX, okolo XX.XX hod., potom čo požil alkoholické nápoje, ktoré u neho zvýšili hladinu alkoholu v jeho dychu na najmenej 0,90 mg/l vydychovaného vzduchu (1,88 promile), čo bolo zistené analyzátorom dychu typu ALCOTEST 7410 ARFM-0030, po štátnej ceste č. III/018163, v smere od obce T. do obce H., okres J., viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky V. O., ev. číslo LE XXX AU, kde pri prejazde ľavotočivou zákrutou, v dôsledku požitého alkoholu, nedôsledného sledovania situácie v cestnej premávke, čo bolo v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 písm. a/, § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z., o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších právnych predpisov, pravou prednou stranou vedeného motorového vozidla narazil do tam, mimo cestnej komunikácie, pri odstavenom motocykli továrenskej značky KTM, stojacieho N. P., ktorému spôsobil zranenie - devastačné poranenie ľavého predkolenia, ktoré malo za následok amputácii ľavej dolnej končatiny v úrovni nad kolenom, pričom následne po odťahovaní N. P. z miesta vzniku dopravnej nehody na vozovku mu spôsobil ďalšie poranenia - tržnozmliaždenú ranu nosa, dolnej pery vľavo, pomliaždenie a odreniny tváre a brucha ktoré zranenia si vyžiadali lekárske ošetrenie a následne sa zahojili bez komplikácií. Za to mu podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j/, l/ Tr. zák., § 37 písm. h/, § 38 ods. 2,3 Tr. zák. a § 41 ods. 1 )Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov (§ 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák.). Zároveň mu podľa § 61 ods. 1,2 Tr. zák. uložil trest zákazu činnosti riadiť všetky druhy motorových vozidiel po dobu 6 rokov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému N. P., nar. XX.X.XXXX, bytom C. č. XX bolestné v sume 9476,- eur, ďalšiu škodu v sume 520,- eur a poškodenej organizácii C. zdravotná poisťovňa a.s., krajská pobočka N., regresnú náhradu v sume 4640,68 eur. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkázal pošk. N. P. so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný A. Z. prostredníctvom obhajcu, čo do výroku o náhrade škody nahradiť pošk. N. P. bolestné v sume 9.476,- eur a škodu v sume 520,- eur a čo do výroku o uložení trestu zákazu činnosti riadiť všetky druhy motorových vozidiel po dobu 6 rokov, ktoré následne písomne odôvodnil. V dôvodoch odvolania obžalovaný konštatuje, že uvedené dva výroky, ktoré napadol odvolaním, sú neprimerané a boli vyslovené na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Vo vzťahu k otázke náhrady škody, pri citácii tohto výroku, uvádza, že v adhéznom konaní je zisťovanie výšky spôsobenej škody predmetom ustálenej judikatúry, z ktorej vyplýva, že pri stanovovaní výšky škody pri dopravnej nehode je súd povinný preskúmať správnosť vyúčtovania opravy motorového vozidla najmä v tom smere, či spôsobenie škody nebolo využité na opravu motorového vozidla nad rámec jeho poškodenia trestným činom, t.j. aj na opravu, resp. výmenu náhradných dielov opotrebovaných bežným užívaním. Náhrada škody na zdraví sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktorý v dikcii § 444 uvádza, že pri škode na zdraví sa jednoznačne odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia, zároveň však nemožno opomenúť dôležité ust. § 441 OZ, ktoré uvádza, že ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne. Skutkový stav je, podľa názoru odvolateľa, preukázaný znaleckými posudkami, výpoveďami svedkov, rovnako aj ďalšími dôkazmi, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie vo veci. Z týchto dôkazov však vyplýva aj skutočnosť, že na vzniku, následku sa podieľal poškodený, a to značnou mierou. Sám poškodený bol v čase nehody taktiež pod vplyvom alkoholu. Závažné porušenia zákona poškodeného je dané aj tým, že v čase skutku riadil motocykel, na ktorého riadenie nemal, podľa obžalovaného, ani vodičské oprávnenie. Svedkovia potvrdili dohodu poškodeného a obžalovaného, že sa budú pretekať. Poškodený vedel o tom, že porušuje zákon, keď pod vplyvom alkoholu bez vodičského oprávnenia riadil motocykel a zúčastnil sa preteku. Na tieto skutočnosti súd pri rozhodovaní, podľa názoru odvolateľa, neprihliadal, pričom sú rozhodnými pre spravodlivé vyčíslenie náhrady škody. Pri citácii ust. § 288 Tr. por. dodáva, že vzhľadom na spolupodieľanie sa poškodeného na následku nepovažuje za spravodlivé a ani zákonné rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktoré poškodenému priznáva 100%-tnú náhradu škody, ktorú žiadal tak na zdraví, ako aj na majetku, bez zohľadnenia spoluviny poškodeného, ktorý svojou mierou prispel k vzniku dopravnej nehody. Vo vzťahu k uloženému trestu zákazu činnosti tento považuje za neprimerane prísny, taktiež vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu a podiel spoluviny. Podľa jeho názoru bolo potrebné uložiť obžalovanému nižší trest zákazu činnosti. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil výroky rozsudku, ktoré napáda odvolaním, vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alebo aby odvolací súd rozhodol sám rozsudkom vo veci tak, že vo výroku o náhrade škody na zdraví a majetku poškodeného P. odkáže na občianske súdne konanie. Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania postupoval krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Keďže krajský súd v danom prípade nezistil také pochybenia, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por., preskúmaval len napadnuté výroky rozsudku, teda výroky o treste a náhrade škody a po takomto preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.11.2015 po tom, čo obžalovaný urobil vyhlásenie o vine v zmysle § 257 Tr. por. a kladne odpovedal na otázky uvedené v ust. § 333 ods. 3 písm. c/,d/,f/,g/,h/ Tr. por., prijal vyhlásenie obžalovaného a dokazovanie k vine ďalej nevykonával. Vychádzajúc potom z tohto vyhlásenia súd vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste, oboznámil záznamy dychových skúšok, odpisy z registra trestov, výpis z evidencie priestupkov obžalovaného, správy o povesti, pracovné posudky, evidenčnú kartu vodiča a vo vzťahu k ukladanému trestu v dôvodoch rozsudku stručne konštatoval, že prihliadal na poľahčujúce okolnosti, ktoré zistil v ust. § 36 písm. j/, l/ Tr. zák., teda na skutočnosť, že pred spáchaním skutku bol obžalovaný bezúhonným občanom a k spáchaniu skutku sa v celom rozsahu priznal, jeho spáchanie oľutoval, prihliadol tiež na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h/ Tr. zák., a to na skutočnosť, že obžalovaný svojim konaním spáchal dva prečiny a pri prevahe poľahčujúcich okolností pri použití zásad podľa § 38 ods. 2,3 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. mu ukladal úhrnný trest v trvaní 14 mesiacov, ktorého výkon mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní troch rokov, pričom takýto trest považoval za primeraný. Vo vzťahu k ukladanému trestu zákazu činnosti konštatoval v dôvodoch napadnutého rozsudku, že obžalovaný prečin spáchal pod vplyvom návykovej látky v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky a vykonával činnosť, pri ktorej ohrozil život a zdravie poškodeného, spôsobil mu ťažkú ujmu na zdraví, preto považoval za zákonný a správny ukladaný trest zákazu činnosti riadiť všetky druhy motorových vozidiel v hornej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Správne je konštatovanie súdu prvého stupňa, že obžalovanému bolo potrebné ukladať úhrnný trest v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zák. a aj vyhodnotenie pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a ich ustálenie je zákonné a správne, a hoci z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa súd prvého stupňa vysporiadal s ďalšími hľadiskami ukladania trestu, vyplývajúcimi z ust. § 34 ods. 4 Tr. zák., ktorými sú spôsob spáchania činu, zavinenie, pomery a možnosti nápravy páchateľa trestného činu, na podklade dôkazov, ktoré prvostupňový súd vo veci vykonal, bolo možné konštatovať, že tresty, ktoré boli obžalovanému súdom prvého stupňa uložené, a to trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov, aj trest zákazu činnosti riadiť všetky druhy motorových vozidiel po dobu 6 rokov, boli ukladané v rámci zákonných trestných sadzieb, tieto možno považovať za zákonné a správne, aj keď skôr mierne, teda pochybenie súdu prvého stupňa pri ukladaní trestu obžalovanému v jeho neprospech krajský súd nezistil. Skutočne v prospech obžalovaného bolo potrebné vyhodnotiť okolnosť, že tento doposiaľ nemá záznam v registri trestov, teda evidentne súdne trestaný nebol. V evidencii priestupkov OR PZ J., OKP nemá záznam, v záznamoch o priestupkoch a trestných činoch v cestnej premávke má jeden záznam, kde mu pre priestupok v zmysle § 4 ods. 1 písm. c/ a § 20 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. bola uložená pokuta 60,- €. Uloženie tejto sankcie bližšie špecifikuje pripojený rozkaz o uložení sankcie za priestupok na čl. 273 spisu. Obžalovaný je držiteľom vodičského oprávnenia od 15.11.2011. V mieste bydliska, aj zamestnávateľom, u ktorého bol na základe dohody o vykonaní práce zamestnaný od 1.4.2014 do 31.12.2014, k jeho osobe ani správaniu pripomienky vznesené neboli. Po zohľadnení všetkých hľadísk pre ukladanie trestu, vrátane spôsobu spáchania trestného činu (charakterizovaného najmä skutočnosťou, že obžalovaný pod vplyvom alkoholu vyjadrenom hladinou alkoholu v dychu najmenej 0,90 mg/l, čo zodpovedá hladine alkoholu v krvi 1,88 ‰), riadil osobné motorové vozidlo a neskôr po vzájomnej dohode s poškodeným jazdiacim na motocykli rovnako pod vplyvom alkoholu na preteku, záverom ktorého, vychádzajúc zo znenia ustáleného skutku vo výroku rozsudku, v dôsledku požitého alkoholu, nedôsledného sledovania situácie v cestnej premávke, pravou prednou stranou vedeného osobného motorového vozidla narazil do tam, mimo cestnej komunikácie, pri odstavenom motocykli stojaceho pošk. N. P., ktorému spôsobil devastačné poranenie ľavého predkolenia, ktoré malo za následok amputáciu ľavej dolnej končatiny v úrovni nad kolenom, pričom následne po odťahovaní poškodeného z miesta vzniku dopravnej nehody na vozovku mu spôsobil aj ďalšie poranenia, a to tržnozmliaždenú ranu nosa, dolnej pery vľavo, pomliaždenie a odreniny tváre a brucha, je aj podľa názoru krajského súdu uložený trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov, teda pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby (1-5 rokov), s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní troch rokov, spolu s trestom zákazu činnosti v trvaní šiestich rokov tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie skôr mierny, určite však nie v neprospech obžalovaného neprimeraný. Vo vzťahu k odvolaním napadnutému výroku o náhrade škody, krajský súd konštatuje, že v tomto smere súd prvého stupňa nevykonal všetky dôkazy potrebné pre rozhodnutie o týchto výrokoch, aj keď všetky tieto dôkazy potrebné pre rozhodnutie o náhrade škody sa v spise nachádzali, preto krajský súd na verejnom zasadnutí v konaní o odvolaní obžalovaného doplnil dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise. Z doplneného dokazovania evidentne vyplynulo, že poškodení si nároky na náhradu škody riadne a včas v konaní uplatnili, správnosť vyčíslenia výšky škody vyplývala pri bolestnom zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva K.. N., vo vzťahu k poškodeniu motocykla zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru dopravy X.. P., vo vzťahu k C. zdravotnej poisťovni správnosť výšky škody vyplývala z jej vyčíslenia, v ktorom jednotlivé položky boli aj zákonným spôsobom rozpísané a špecifikované. Napokon obžalovaný a ani jeho obhajca výšku škody nenamietali a nespochybňovali vyčíslenie škody tak, ako bolo vykonané v prípravnom konaní, spochybňovali iba tú skutočnosť, že súd priznal poškodenému 100%-tnú výšku vyčíslenej škody, pričom neprihliadol na mieru zavinenia poškodeného. V tomto smere krajský súd poukazuje na zákonne ustálený skutkový stav, z ktorého evidentne plynie, ako už bolo aj vyššie konštatované, že obžalovaný A. Z. pri prejazde ľavotočivou zákrutou, v dôsledku požitého alkoholu, nedôsledného sledovania situácie v cestnej premávke, pravou prednou stranou vedeného motorového vozidla narazil do tam, mimo cestnej komunikácie, pri odstavenom motocykli tov.zn. KTM stojaceho pošk. N. P., ktorému spôsobil zranenie - devastačné poranenie ľavého predkolenia, ktoré malo za následok amputáciu ľavej dolnej končatiny v úrovni nad kolenom, pričom následne po odťahovaní N. P. z miesta vzniku dopravnej nehody na vozovku mu spôsobil ďalšie poranenia, a to tržnozmliaždenú ranu nosa, dolnej pery vľavo, pomliaždenie a odreniny tváre a brucha, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie a následne sa zahojili bez komplikácií. Nesporne, vychádzajúc z ustálenej celkovej dôkaznej situácie, poškodený P. tým, že jazdiac pod vplyvom alkoholu na motocykli bez evidenčného čísla sa zúčastnil na „preteku“ s obžalovaným, ktorý taktiež jazdil pod vplyvom alkoholu na osobnom motorovom vozidle, spoluzavinil vznik dopravnej nehody, čo však, podľa názoru krajského súdu, bolo náležite zohľadnené pri ukladaní trestu obžalovanému A. Z., napokon aj samotný poškodený N. P. bol rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T XXX/XXXX zo dňa 4.11.2014 právoplatne uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený aj trest, no krajský súd nezistil žiadnu formu spoluzavinenia poškodeného vo vzťahu k vzniku škody na zdraví a na poškodení motocykla vo vzťahu k pošk. N.vi. Opakovane je tu potrebné zdôrazniť, že obžalovaný mal naraziť do poškodeného, ktorý stál mimo cestnej komunikácie, pri odstavenom motocykli a naviac vznik ďalších poranení, ale aj vznik komplikácií pri operácii zranenej nohy poškodeného, podľa vyjadrenia znalcov, malo spôsobiť aj následné odťahovanie poškodeného obžalovaným z miesta vzniku dopravnej nehody na vozovku. Rovnaký záver prezentuje aj splnomocnenec poškodeného S.. F. vo vyjadrení poškodeného k odvolaniu obžalovaného proti rozsudku a dôvodne tam poukazuje aj na postoj obžalovaného k spáchanému trestnému činu, ktorý sa počas celého konania, podľa jeho vyjadrenia, zbavuje zodpovednosti za spáchaný skutok a prenáša zodpovednosť na iných. K odvolacím námietkam obhajoby krajský súd považuje za potrebné poznamenať, že nemal pochybnosti ani o správnosti ustálenia výšky škody vo vzťahu ku škode na motocykli tov. zn. KTM, keďže túto znalec X.. P. vo svojom znaleckom posudku riadne špecifikoval, ustálil a rozpísal, teda nevzhliadol krajský súd pochybnosti o správnosti vyúčtovania opravy tohto motocykla, ani nezistil, žeby táto výška škody v sebe zahŕňala opravu motocykla nad rámec jeho poškodenia stíhaným trestným činom. Poškodený N. prostredníctvom splnomocnenca v zázname o preštudovaní vyšetrovacieho spisu si uplatnil aj náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorej výšku bližšie špecifikovať nevedel s tým, že túto určia v nadväznosti na obsah vyhotoveného znaleckého posudku, a teda v tomto smere je aj výrok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku podľa § 288 ods. 2 Tr. por. o odkázaní poškodeného so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie zákonný a správny. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, vzhľadom na to, že krajský súd nedostatok, ktorý by bolo možné napraviť v prospech obžalovaného, či už vo výroku o treste, alebo vo výroku o náhrade škody nezistil, jeho odvolanie podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.