Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 21Co/65/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513201470 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8513201470.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: CD Consulting s.r.o., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného: Fridrichom Paľkom, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Z. J., nar. XX.XX.XXXX, J. XXXX/XXX, XXX XX R. V., o zaplatenie 1.320,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 1C/67/2013-24 zo dňa 12.08.2013 jednohlasne takto r o z h o d o l : I. P r i p ú š ť a sa späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku nad sumu 0,06 % denne, v tejto časti sa rozsudok zrušuje a konanie sa zastavuje. II. V prevyšujúcej časti sa rozsudok potvrdzuje. III. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu žalobcu zamietol. 2. V odôvodnení uviedol, že súd je v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z úradnej povinnosti povinný skúmať v každom konaní, či nejde o spotrebiteľský vzťah a to za účelom zabezpečenia právnej ochrany spotrebiteľa. V zmysle uvedeného preto vyzval žalobcu podľa článku 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len ,,nariadenie“) na uvedenie a zaslanie konkrétneho právneho titulu na základe ktorého bola zmenka vystavená a vyplnená s uvedeným prvotného právneho vzťahu medzi pôvodnými zmluvnými stranami s poučením, že ak návrh nedoplní, resp. neopraví v lehote, návrh zamietne v súlade s podmienkami ustanovenými v nariadení. Mal za to, že v dôsledku postupu žalobcu, ktorý po výzve súdu svoj návrh nedoplnil a nepredložil požadované listiny za účelom skúmania súdu či sa nejedna o spotrebiteľský právny vzťah, nebolo možné náležite preskúmať dôvodnosť a oprávnenosť návrhom uplatnených nárokov. V danom prípade ide zo strany žalobcu o uplatňovanie práva takým spôsobom, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, v dôsledku čoho súd prvej inštancie podaný návrh hodnotil ako neprípustný, pričom v zásade takýto výkon práva, takéto uplatňovanie práva, ani nemôže požívať právnu ochranu. Preto súd prvej inštancie podľa čl. 4 ods. 4 nariadenia žalobcom podaný návrh zamietol. 3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 121 zákona č.99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len ,,O.s.p“), č.l. 4 ods. 4, č.l. 19, bod 13 ,,preambuly“ nariadenia, § 77 v spojení s § 20 ods. 1 a § 46 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového (ďalej len ,,ZZŠ“) a § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Zb. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. 4. O náhrade trov konania strán ako aj vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa súd prvej inštancie nerozhodoval a to z dôvodu, že v tomto štádiu konania bolo rozhodnuté o zamietnutí návrhu z dôvodu jeho nedoplnenia a jeho neprípustnosti, teda iba z procesných dôvodov, z čoho je zrejmé , že v tomto štádiu rozhodovania žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi účelne vynaložené trovy ešte ani nemohli vzniknúť a u žalobcu vzhľadom na výsledok konania niet dôvodu na priznanie náhrady trov. 5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Ako dôvod uviedol, že nie je prípustné, aby súd vyzýval žalobcu na doplnenie, či opravu návrhu, ktorá nie je pre prejednávanú vec relevantná a splnením takejto výzvy podmieňoval ďalší postup v konaní. Žalobca nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a vystaviteľom zmenky (v tomto konaní žalovaným ). Žalobca je vlastníkom cenného papiera (má len zmenku), ktorý nadobudol na základe indosamentu. Žiadne iné informácie či dokumenty navrhovateľ k zmenke nemá a v zmysle platného poriadku ani nepotrebuje mať na to, aby mohol uplatňovať práva s týmto cenným papierom spojené. Požadovanie iných dokumentov, ako originálu zmenky pri uplatňovaní zmenkového nároku, predovšetkým pri uplatňovaní nároku zo strany indosatára, je neprípustné a nezákonné. V súlade s konštantnou judikatúrou českých a slovenských súdov je zmenka samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Navrhovateľ zásadne nesúhlasí s tým, že súd je v tomto konaní oprávnený z úradnej povinnosti skúmať, či ide o spotrebiteľský vzťah. Vzhľadom na to, že súd neuvádza žiadne konkrétne argumenty, rozhodnutie súdu je potrebné považovať za arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo predstavuje zásah do práva na spravodlivý súdny proces a inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd má povinnosť svoje rozhodnutie odôvodniť (§ 157 ods. 1 O.s.p.) spôsobom zakotveným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Právny poriadok neumožňuje súdu preskúmavať a na prejednávanú vec vzťahovať zmluvné vzťahy, ktoré s danou vecou nesúvisia a nemôžu súvisieť. Žalobca skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným vôbec netvrdil, teda nebol nositeľom dôkazného bremena. Súd si sám vytvoril pochybnosť (nie reálny poznatok z vykonaného dokazovania, ale čistý, ničím nepodložený dohad) o tom, že by medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky (ktorý ani nie je účastníkom tohto súdneho konania) a žalovaným mohol existovať iný záväzkový vzťah, než aký je predmetom tohto súdneho konania. Súd v sporovom konaní môže svoje rozhodnutie zakladať len na takých tvrdeniach, ktoré sú produkované účastníkmi konania a nie na tvrdeniach, ktorých pôvodcu nachádza v iných konaniach. Pokiaľ existuje dôkazná povinnosť súdu vo vzťahu k súdom tvrdeným skutočnostiam. Ak súd svoje tvrdenie nepreukázal (súd uvádza, že objektívne nebolo možné posúdiť, či ide o spotrebiteľský vzťah), neuniesol dôkazné bremeno a nemôže na tomto základe založiť svoje rozhodnutie. Súd zjavne a zreteľne porušil kontradiktórnosť súdneho procesu a presiahol svoju právomoc. Súd ignoroval ust. § 17 ZZŠ, z ktorého vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. Poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/3/2008 zo dňa 22. 10. 2008. V danom prípade súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením § 5 ods. 1 O.s.p.. Súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vykonané bez návrhu. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3, ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke. Ak tak však neurobil, museli byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd nesúhlasil s názorom žalobcu, že významnou pre konanie je výlučne zmenka, a to s odôvodnením, že toto tvrdenie žalobcu je v rozpore so spotrebiteľským právom. Súd poukázal na predpisy európskeho i vnútroštátneho spotrebiteľského práva, avšak zo žiadnych ustanovení (citovaných či necitovaných) súdom tvrdený rozpor nevyplýva. Poukazca na rozsudok Najvyššieho súdu SR v rozsudku 5Obo/3/2008 zo dňa 22. 10. 2008, ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22. 8. 2002 sp. z. 25Cdo/1839/2000.Žiadosť súdu na doplnenie návrhu tak bola celkom neopodstatnená a ak navrhovateľ požadované dokumenty nedoplnil, nemohlo dôjsť k zamietnutiu návrhu podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007. V tomto súdnom konaní navyše nemal vystupovať vedľajší účastník. Konanie je európskym konaním a je právne regulovaný Nariadením č. 861/2007. Procesný postup súdu a strán je upravený označeným Nariadením, a to odlišne od vnútroštátnej úpravy. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu nepripúšťa vedľajšie účastníctvo. Právna regulácia Nariadenia obsiahnutá v čl. 4 a 5 vedľajšie účastníctvo nepozná a pripúšťa aplikáciu procesných pravidiel zakotvených v O.s.p. len výnimočne, a to vtedy, ak sa explicitne ustanovuje, že sa postupuje v súlade s príslušným procesným právom uplatniteľným v členskom štáte. Všetky uvedené závery potvrdzuje uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013. S poukazom na uvedené žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná odvolateľovi náhradu trov odvolacieho konania. 6. V priebehu odvolacieho konania vzal žalobca svoju žalobu čiastočne späť, a to v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 %, čím si žalobca v tomto konaní uplatnil len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne. 7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p“) v zmysle zásad uvedených v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 379 a nasl. C.s.p bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 8. Po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, avšak pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku žalobca vzal žalobu späť v časti zmenkového úroku v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne. S ohľadom na uvedený procesný úkon žalobcu odvolací súd späťvzatie žaloby v zmysle § 370 ods. 1 a 2 C.s.p v časti zmenkového úroku nad sumu 0,06 % pripustil, rozsudok čiastočne zrušil a konanie zastavil. 9. Predmetom konania je spor zo zmenky, ktorú žalovaný vystavil dňa 31.03.2010 a obsahom ktorej je záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 1.320,57 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 10.10.2010. Listina má znaky vzorového tlačiva, do ktorého rukou boli vpísané údaje o dátume a mieste vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa a jeho podpis. Zmenková suma je vyjadrená slovom a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku sú v listine uvedené odlišným tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva. V pravo hore je číslo zmenky 705900129. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. indosovala zmenku na rad žalobcu 10. Podľa čl. 4 ods. 4 nariadenia ak sa súd alebo tribunál domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nie je správne vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, možno tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť, alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce informácie alebo dokumenty alebo vziať pohľadávku späť, a to v lehote určenej týmto orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije vzorové tlačivo B, ako je uvedené v prílohe II. Ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, alebo ak navrhovateľ tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne. 11. Nariadenie, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízku hodnotou sporu, má za cieľ zjednodušiť a zrýchliť konanie v cezhraničných sporoch, ako aj náklady s tým spojené (bod 8 ,,preambuly“). Ide o alternatívny nástroj sledujúci zjednodušenie prístupu k spravodlivosti, ako i zníženie nákladov, preferujúc tak zásadu písomnosti európskeho konania vo veciach s nízku hodnotou sporu. Nariadenie, ako prameň komunitárneho práva, nemožno však zneužívať na obchádzanie celého komplexu európskych právnych noriem, vrátane vnútroštátnych právnych noriem, zameraných na ochranu spotrebiteľa. Národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a musí ich skúmať ex offo (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-243/08,Pannon GSM). To platí aj v právnych veciach podľa nariadenia, v ktorých je žalovaný spotrebiteľ. Súdna kontrola dopadá aj na zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov, ktorí z nej nemôžu byť vylúčení v dôsledku zmeny zmluvného vzťahu na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a oprávňuje veriteľa rozhodnúť, že ním požadované plnenie je v celom rozsahu oprávnené. 12. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporov rozlišuje dve procesné štádia, a to začatie konania (čl. 4) a priebeh konania (čl. 5), ktorým má zodpovedať normovaný postup súdu (tribunálu). V prvom štádiu konania, ak pohľadávka patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia a súd sa domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca, nie sú dostatočné (jasné alebo primerané), pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, poskytne žalobcovi možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť (o požadované informácie) v určenej lehote (aplikujúc vzorové tlačivo B). Súčasne nariadenie upravuje procesný postup súdu v prípade, ak žalobca tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplní v rámci určenej lehoty, a to tak, že súd návrh zamietne. 13. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď podľa čl. 4 bod 4 nariadenia umožnil žalobcovi tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť o informácie týkajúce sa kauzálneho vzťahu, vzhľadom na obligatórnu povinnosť súdu (z úradnej povinnosti) skúmať v každom konaní, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah (za účelom zabezpečenia právnej ochrany spotrebiteľa), pričom na tento účel použil v súlade s nariadením vzorové tlačivo B (č. l. 12). 14. Žalobca, ktorý formálne preniesol do tlačiva návrhu podľa nariadenia výlučne zmenkové informácie, na výzvu súdu prvej inštancie odmietol návrh doplniť o kauzu úveru, s odôvodnením, že poskytla súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená výlučne na zmenkových nárokoch, vyplývajúcich zo zmenky (žalobca zdôraznil, že si uplatňuje v konaní majetkové práva zo zmenky a nie z pohľadávky). 15. Vzhľadom na primárnu výhradu žalobcu proti posudzovaniu kauzálneho vzťahu v predmetnej zmenkovej veci, nebolo prípustné pokračovať ďalej podľa čl. 5 nariadenia (upravujúceho priebeh konania), ale vyvodiť nariadením stanovené sankčné dôsledky nedoplnenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky, a to zamietnutím návrhu (čl. 4 veta tretia nariadenia). 16. Aj keď žalovaný - dlžník nevznesie námietky proti zmenke, resp. jej vyplneniu, príp. uplatneniu práv zo zmenky, je súd oprávnený a zároveň povinný skúmať platnosť predmetnej zmenky a dohody o jej vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní blankozmenky, a tiež nekalú povahu zmluvných podmienok, dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorej vznikol záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje, a ktorou bolo vydanie zmenky predvídané. V prípade zistených nedostatkov je súd povinný konštatovať rozpor práv uplatnených zo zmenky so zákonom. Ak má byť zabezpečené naplnenie cieľa sledovaného právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, je nutné umožniť súdu skúmať charakter právneho vzťahu, na základe ktorého došlo k vystaveniu zmenky a v prípade zistenia, že ide o vzťah spotrebiteľský, podrobiť skúmaniu zmluvné podmienky z hľadiska ich neprijateľnosti. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na závery NS SR vyslovené v stanovisku č. 93/2015 zo dňa 20.10.2015, v zmysle ktorého, ak by pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex offo, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu normu účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. 17. Ustanovenie § 17 ZZŠ neustanovuje výslovne, kto a aké námietky uplatňovať môže, ale kedy ich uplatňovať nemožno. Záver, kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia vyplýva len a contrario ((Kovařík Z.: Zákon směneční a šekový. Komentář, C.H.BECK 2014, str. 96).). Citované ustanovenie tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. 18. To je dôležité z hľadiska práva EÚ. Súdny dvor EÚ totiž vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/EHS (počnúc C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-243/08, Pannon GSM) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08, VB Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a (C-618/10, Banco Espanol de Credito), že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom EÚ. Uznesenie Súdneho dvora Európskej únie C-76/10, POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti Iveta Korčkovská, obsahujúce jednoznačnú požiadavku na ochranu spotrebiteľa pred nečestnými klauzulami, a to vždy a za každých okolností. Súdny dvor Európskej únie judikoval, že vnútroštátny súd má aj bez návrhu posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky (C-40/08, Asturcom Telecomunicaciones). Táto možnosť priznaná súdu sa považuje za nevyhnutnú na zabezpečenie účinnej ochrany spotrebiteľa, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich uplatnením (C-168/05 Mostaza Claro, C-473/00 Cofidis). 19. Z § 17 ZZŠ nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo, takže toto ustanovenie pripúšťa i taký výklad, že ich skúmať možno. Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Čl. 7 ods. 3 nariadenia naopak hovorí, že súd v prípade pasivity žalovaného len „vydá rozsudok“, nehovorí, že žalobe musí vyhovieť. 20. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu (a judikatúra SD EÚ to naopak vyžaduje), aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. 21. V kontexte vyššie uvedeného bolo povinnosťou súdu postupovať aj v konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu v súlade s komunitárnym právom, keďže proces podľa nariadenia nie je vylúčený z pôsobnosti judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ani z obligatórnej súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne nezávislý len dovtedy, pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MObdoV 9/2007). Kauzálny vzťah sa potom premieta aj do charakteru zmenky. 22. Nebolo preto možné prijať odvolací argument žalobcu, že v danej veci súd prvej inštancie mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len na základe predloženej zmenky, keďže úlohou súdu je ex offo (z úradnej povinnosti) skúmať možnú existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, zakomponovaných do zmluvy uzavretej so žalovaným, ako pôvodného kauzálneho vzťahu. Odmietnutie (žalobcom) skúmania kauzy pôvodného právneho vzťahu, ku ktorému predstavuje predmetná zmenka zabezpečenie, bránila súdu pokračovať v ďalšom priebehu konania podľa čl. 5 Nariadenia (bez skúmania možného postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danej veci a posudzovania prijateľnosti zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy). 23. Vychádzajúc z charakteru konaní s ochranou slabšej strany (spotrebiteľské spory), s ktorým práve súvisí obligatórny prieskum neprijateľných zmluvných podmienok, argumentácia žalobcu týkajúca sa nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie pri vykonávaní dokazovania (aplikácia ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p., účinnom do 30. júna 2016) nemohla obstáť, pretože vykonanie aj iných než účastníkmi navrhnutých dôkazov bolo nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci. 24. Nakoľko námietka neprípustnosti vedľajšieho účastníctva Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, o.z, vznesená žalobcom sa stala bezpredmetnou z dôvodu, že vedľajší účastník v štádiu odvolacieho konania vystúpil podaním zo dňa 06.02.2014 doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.02.2014 (č.l. 56), odvolací súd o tejto námietke nerozhodoval. 25. V prevyšujúcej časti odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. 26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p a 262 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, naopak žalovaný bol plné úspešný v odvolacom konaní a preto ma nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomu rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p).