Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 9To/25/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516010116 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8516010116.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr. Emila Dubňanského a JUDr. Jaroslava Bugeľa na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.09.2016, v trestnej veci obžalovaného ml. W. Z. a spol., pre pokračovací zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného ml. W. Z., obhajcu Y.. Y. O. a zákonnej zástupkyne O. Z. proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/38/2016 zo dňa 13.06.2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného mladistvého W. Z., obhajcu JUDr. Y. O. a zákonnej zástupkyne O. Z.. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Stará Ľubovňa napadnutým rozsudkom sp. zn. 1T/38/2016 uznal obžalovaného ml. W. Z. v bode I., II. rozsudku vinným zo spáchania pokračovacieho zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona. C. Y. K. v bode I. rozsudku uznal vinným z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona a obžalovaného O. U. v bode II. rozsudku vinným zo spáchania prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zákona, ktoré spáchali tak, že I. obžalovaný ml. W. Z. dňa XX.XX.XXXX v poobedňajších hodinách v Dirt parku v Starej Ľubovni, po predchádzajúcej vzájomnej dohode s obžalovaným Y. K. tomuto predal rastlinu konope (Cannabis) za sumu 10,- eur, z ktorého zvyšné, neskonzumované množstvo obžalovaný Y. K. po zadržaní dňa 24.10.2015 v súvislosti s podozrením zo spáchania trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, vydal príslušníkom PZ v uzatvárateľnom igelitovom vrecku o rozmere 13 x 8 cm, pričom v zmysle znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Košice ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2015/3672 zo dňa 12.11.2015 v prípade predloženého prírodného materiálu sa jednalo o vrcholky rastliny konope po úplnom vysušení o hmotnosti 1,12 g s celkovým obsahom THC (tetrahydrokanabinolu) - účinnej látky rastliny konope (Cannabis) 6,2 %, z ktorého by bolo možné pripraviť od 2 do 7 obvykle jednorazových dávok na použitie spôsobilých po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom rastliny rodu Cannabis (konope) sú zaradené v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch do I. skupiny omamných látok, II. obžalovaný ml. W. Z. dňa 9.1.2016 vo večerných hodinách na parkovisku pod tržnicou v Starej Ľubovni, po predchádzajúcej vzájomnej dohode s obžalovaným O. U. tomuto predal rastlinu konope (Cannabis) za sumu 20,- eur v uzatvárateľnom igelitovom vrecku o rozmere 4 x 7 cm, pričom v zmysle znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Košice sp. zn. ČES: PPZ KEUKE-EXP-2016/67 zo dňa 13.1.2016 v prípade uvedeného prírodného materiálu sa jednalo o vrcholky rastliny konope po úplnom vysušení o hmotnosti 1,25 g s celkovým obsahom THC (tetrahydrokanabinolu) - účinnej látky rastliny konope (Cannabis) 15,2 %, z ktorého by bolo možné pripraviť od 6 do 19 obvykle jednorazových dávok na použitie spôsobilých po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom rastliny rodu Cannabis (konope) sú zaradené v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch do I. skupiny omamných látok. Za to súd uložil: obžalovanému ml. W. Z. Podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 117 ods. 1 Tr. zákona, za použitia § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri nezistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr. zákona a neprihliadaní na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, trest odňatia slobody na 18 mesiacov nepodmienečne. Podľa § 117 ods. 4 Tr. zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu pre mladistvých. obžalovanému Y. K. Podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona, za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona a nezistení priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zákona, trest odňatia slobody na 1 rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona súd určil skúšobnú dobu na 2 roky. Zároveň podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovanému uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe, pričom kontrolu uvedených obmedzení bude vykonávať probačný a mediačný úradník služobne zaradený na výkon funkcie na Okresnom súde Stará Ľubovňa. obžalovanému O. U. Podľa § 171 ods. 2 Tr. zákona, za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, pri zistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona a nezistení priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zákona, trest odňatia slobody na 18 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému určil skúšobnú dobu na 30 mesiacov. Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona v spojení § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovanému uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze používania alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe, pričom kontrolu uvedeného obmedzenia bude vykonávať probačný a mediačný úradník služobne zaradený na výkon funkcie na Okresnom súde Stará Ľubovňa. Po vyhlásení rozsudku, odôvodnení, poučení o opravnom prostriedku, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní obžalovaný ml. W. Z. podal odvolanie. Odvolanie podal obhajca obžalovaného mladistvého a zákonná zástupkyňa mladistvého O. Z.. Odvolanie odôvodnil obhajca obžalovaného podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 19.7.2016. Z podania vyplýva, že súd prvého stupňa odôvodňoval napadnutý rozsudok, a to spáchanie skutku v bode I., že mladistvý je usvedčovaný výpoveďou spoluobžalovaného Y. K., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že je mu ľúto, že musí niečo povedať na osobu mladistvého, pričom uviedol, že ho poznal už počas doby, kedy chodil na cirkevné gymnázium a v tom čase mladistvý mal chodiť do cirkevnej základnej školy. Všetko sa nachádza v jednej budove. V tomto smere zdôraznil, že to nie je pravda, pretože K. je od neho starší o 7 rokov, mladistvý chodil na cirkevnú základnú školu a od šiesteho ročníka školu zmenil, takže počas návštevy školy sa nemohli stretnúť. Rovnako poukázal na tú skutočnosť, že K. chcel kúpiť jednotku, teda gram marihuany. Keď mu to dal, pozrel sa na vrecko s marihuanou a povedal si pre seba, že to vrecko mohlo mať gram. Zaplatil a odišiel. Pred súdom K. uviedol, že keď mu dal marihuanu, tak spolu fajčili z jeho dávky, fajčil ešte doma. Teda spolu asi 2-3 cigarety z dávky, ktorú mu údajne mal dať a podľa expertízy sa z dávky dalo pripraviť 2-7 dávok. K. udával, že si z jedného gramu pripravil obvykle 3 cigarety, teda dávka marihuany, ktorú mu mal predať mladistvý, mala byť podľa K. už dávno spotrebovaná. Neskôr polícia zaistila u K. marihuanu o hmotnosti 1,12 g a K. na polícii uviedol, že ju má od mladistvého. Výpoveď K. je v tomto smere nelogická a nepravdivá, tak ako aj jeho tvrdenie, že si marihuanu preložil do iného igelitového vrecka. Obhajca nastolil otázku, prečo to neuviedol na polícii. Súd aj pri týchto nezrovnalostiach hodnotil výpoveď K. ako hodnovernú, a pretože sa mladistvý k nej nevyjadril, tak aj za dostatočnú na to, aby bol usvedčený zo spáchania skutku v bode I. Úvaha súdu o tom, že K. mal fajčiť marihuanu zmiešanú s tabakom, a teda sa nemusela celá spotrebovať, nebola podľa názoru obhajcu, ničím odôvodnená. Súd vytvára, podľa názoru obhajcu, konštrukciu bez akýchkoľvek dôkazov. Úvaha súdu, že predaná bola v skutočnosti vyššia hmotnosť ako považovaná jednotka, teda jeden gram, je nepodložená. Ak gram marihuany je ocenený na 10,- eur, nikto nepredá gram za polovičnú cenu, resp. za cenu 10 eur dva gramy. Je to zrejmé aj z druhého skutku, ku ktorému sa priznal. Dohady o tom, že K. mohol marihuanu doniesť z Rakúska, sú podložené jeho výpoveďou, keď uviedol, že marihuanu fajčí v Rakúsku, kde pracuje, a keďže domov chodí málo, tak si ju tam aj kupuje. Nie je vylúčené, že si marihuanu mohol doniesť aj na Slovensko. Zdôraznil, že nebolo povinnosťou mladistvého vyvracať tvrdenia K.. Bolo povinnosťou súdu zvážiť všetky dôkazy tak, aby bez akýchkoľvek pochybností mohol urobiť záver, že sa skutku dopustil. Obhajca hodnotil osobu K. ako človeka, ktorý opakovane bol uznaný vinným zo spáchania priestupkov. Priestupkov sa dopúšťal pod vplyvom alkoholu, a tak to bolo aj v prípade, keď našli u neho marihuanu, ktorú mal mať údajne od mladistvého. V konaní bolo preukázané, že K. nehovoril pravdu o tom, že spolu chodili do jednej školy. Najprv uvádzal, že po nákupe odišiel, potom uvádzal, že spolu fajčili marihuanu. Najprv tvrdil, že marihuanu mu mladistvý dal vo fólii a neskôr tvrdil, že presypal si do sáčku, teda do igelitového vrecka. Obhajca rozvíja úvahu, či nebola táto výpoveď ovplyvnená tým, že mu ten sáčok poradili policajti. Podľa názoru obhajoby, súd nedostatočne vysvetlil, prečo neuveril obhajobe. Neobjasnil, prečo neuveril výpovedi mladistvého. Takýmto postupom súd postupoval v rozpore so zásadou prezumpcie neviny. V rozsudku súdu, podľa názoru obhajcu, absentuje práve zhodnotenie dôkazov tak, aby bolo jasné, čo bolo v konaní dokázané, na základe čoho súd neuznal jeho obhajobu. V tejto súvislosti poukázal aj na nález Ústavného súdu Českej republiky, ktorý v prílohe je súčasťou odôvodnenia sťažnosti. Obhajca namieta, že súd prvého stupňa nesprávne postupoval pri rozhodovaní o druhu trestu, pretože neprihliadol ani na jednu poľahčujúcu okolnosť. Podľa názoru obhajcu, existuje poľahčujúca okolnosť v danom prípade podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, že k spáchaniu trestného činu sa priznal a trestný čin oľutoval. Nepriznal sa iba ku skutku uvedeného v bode I. rozsudku, ktorého spáchanie mu nebolo preukázané. Nemôže sa priznať ku skutku, ktorý nespáchal. Neexistuje žiadny časový úsek v trestnom konaní, ktorý by ohraničoval dobu, do ktorej sa ešte môže k spáchaniu skutku priznať, preto úvaha súdu, že jeho priznanie viny ohľadom skutku uvedeného v bode II. rozsudku, prišlo po dlhej dobe, nemá oporu v zákone. Súd vyslovil názor, že nie sú splnené poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zákona, teda, že by napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Napomáhanie v zmysle daného ustanovenia je taká činnosť, také konanie páchateľa, v dôsledku ktorého orgány činné v trestnom konaní zistia okolnosti, ktoré by inak nezistili, resp. zistili len s oveľa väčším úsilím. K tomu popísal jednotlivé časové úseky, ako bol zadržaný, ako mal byť umiestňovaný do cely predbežného zaistenia. Zdôrazňuje, že takýto postup bol v rozpore s Dohovorom o ochrane práv o právach dieťaťa a vyjadril presvedčenie, že mladistvý svojimi výpoveďami im pomohol pri objasňovaní trestnej činnosti, na ktorú sa ho vypytovali. Ak nezaložili policajti záznamy o výsluchu jeho osoby do spisu, tak pravdepodobne len preto, lebo by sa priznali, že výsluchy robili v nočnej dobe a nezákonne. Ak súd priznanie k druhému skutku vidí ako kalkuláciu, pod tiahou dôkazov, tak s tým nesúhlasí, pretože k spáchaniu tohto skutku sa priznal pri prvom riadnom výsluchu. Pri druhom výsluchu už odmietol vypovedať, lebo nevládal rozmýšľať, chcel mať pokoj, chcel sa vyspať. Rovnako poukázal na pochybenie pri prehliadke tela podľa § 155 Tr. poriadku. Namieta, že z biologických vzoriek, ktoré mu boli odobraté na zistenie DNA, boli protiprávne vykonané testy na prítomnosť iných látok v moči, čo je v rozpore so zákonom a neexistuje ani žiadosť, na základe ktorej laboratórium skúmanie vykonalo, ako ani záznam o pohybe skúmanej látky. Súd na túto námietku len konštatoval po vyhlásení rozsudku, že sa to robí tak vždy. Zdôraznil, že je neprípustné, aby súd obhajoval porušenie zákona. V závere obhajca navrhol, aby súd zrušil uznanie viny pre skutok v bode I. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu zohľadnil poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/, n/ Tr. zákona a na verejnom zasadnutí modifikoval tento svoj návrh s tým, že žiadal, ak súd by ukladal mladistvému nepodmienečný trest odňatia slobody, aby pre výkon trestu nebol zaradený do nápravnovýchovného ústavu pre mladistvých, ale do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, aby trest mohol vykonávať čo najbližšie k miestu svojho trvalého bydliska, čím by bola zachovaná možnosť pravidelného kontaktu rodičov s mladistvým. Na základe riadne a včas podaných odvolaní krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo; na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Na základe tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie. Postupoval tak, že bol zistený skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Objasňoval okolnosti svedčiace tak proti mladistvému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. V oboch smeroch vykonával dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Takýmto postupom plne rešpektoval základnú zásadu vyjadrenú v § 2 ods. 10 Tr. zákona. Súd prvého stupňa hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrnne, nezávisle od toho, či ich zaobstaral súd, orgán činný v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd prvého stupňa postupoval v súlade so základnou zásadou vyjadrenou v § 2 ods. 12 Tr. zákona. Obžalovaný mladistvý W. Z. vo vzťahu ku skutku, ktorý je uvedený v bode I. rozsudku vyhlásil, že je nevinný. Vo vzťahu ku skutku, ktorý je uvedený v bode II. rozsudku urobil vyhlásenie, že je vinný. Súd prvého stupňa postupoval v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku a vyhlásenie vo vzťahu ku skutku v bode II. rozsudku prijal a nevykonal dokazovanie vo vzťahu k tomuto skutku. T. W. Z. okrem vyhlásenia vo vzťahu ku skutku v bode II. rozsudku využil svoje právo, odmietol vypovedať a boli prečítané jeho skoršie výpovede. Vo vzťahu ku skutku v bode I. rozsudku súd prvého stupňa podrobne rozobral výpoveď spoluobžalovaného Y. K. Súd prvého stupňa v rámci vykonaného dokazovania sa plne vysporiadal rozpormi v samotnej výpovedi K., aj námietkami, ktoré boli prednesené už v rámci konania na súde I. stupňa, nielen v rámci odvolacieho konania. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí vyjadril úvahy, ktorými sa spravoval, ktoré skutočnosti mal za preukázané a na tieto úvahy súdu prvého stupňa, s ktorými sa krajský súd stotožnil, aj poukazuje. Súd nepochybil ani pri právnej kvalifikácii konania obžalovaného, keď skutky uvedené v bode I., II. rozsudku, vo vzťahu k ml. W. Z. právne kvalifikoval ako pokračovací zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prvého stupňa sa riadil základnými zásadami pre ukladanie trestu. Mal na zreteli osobitné ustanovenie týkajúce sa ukladania trestu pre mladistvých. Pri tomto rozhodovaní zohľadnil charakteristiky mladistvého. Mal na zreteli aj samotnú skutočnosť, že už v minulosti dostal sa do rozporu so zákonom a bol právoplatne odsúdený v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 1T/73/2015. Námietky obhajoby, ktoré boli vznesené aj v rámci odvolacieho konania, boli prezentované aj pred súdom prvého stupňa, týkajúce sa existencie poľahčujúcich okolností. Úvahy súdu, prečo neprihliadal na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/ a n/ Tr. zák., sú správne a na tieto úvahy okresného súdu krajský súd aj poukazuje. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ml. W. Z. tejto trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Súd prvého stupňa citlivo pristupoval aj k hodnoteniu priťažujúcich okolností a dospel k záveru, že účel trestu tak, ako je vyjadrený v § 97 ods. 1 Tr. zák., sa u mladistvého dosiahne trestom odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov. Obhajca navrhoval, aby mladistvý pre výkon trestu nebol zaradzovaný do ústavu pre mladistvých, ale aby ho mohol vykonávať v ústave s minimálnym stupňom stráženia, aby nebol prerušený kontakt s rodinou a častejšie mohli byť realizované návštevy. Súd prvého stupňa nepochybil pri zaradení mladistvého do ústavu na výkon trestu pre mladistvých. Plne rešpektoval ustanovenie § 117 ods. 4 Tr. zák. Mal na zreteli základnú okolnosť, že v čase vyhlásenia rozsudku, mladistvý neprekročil ešte 18-ty rok svojho veku. Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že odvolanie mladistvého W. Z., obhajcu Y.. Y. Tomka a zákonnej zástupkyne O. Z.j nie sú dôvodné, preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. jednohlasne Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.