Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6Co/276/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8611201083 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8611201083.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne V. H., rod. W., bytom Z. XX, zast. JUDr. Jánom Škrabom, advokátom, Advokátskej kancelárie so sídlom vo Svidníku, ul. Sovietskych hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, proti žalovaným 1/ M. Z., bytom Z. XX, 2/ M. Z., rod. G., bytom Z. XX, zastúpených JUDr. Annou Lažovou, advokátkou, AK so sídlom Sovietskych hrdinov 200/533, 089 01 Svidník, o určenie rozsahu dedičstva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 6C 27/2011-158 zo dňa 8. 4. 2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : I. Sudca JUDr. Michal Calko n i e j e v y l ú č e n ý z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 6C/27/2011. II. Z r u š u j e sa rozsudok a vec sa v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Svidník (ďalej lej „súd prvého stupňa“) návrh zamietol. Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcom náhradu trov konania na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Anna Lažovej, vo výške 131,82 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil cit.: „nebolo objektívne preukázané, aby právna predchodkyňa navrhovateľky O. W., rod. M., nar. XX.X.XXXX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX bola ku dňu svojej smrti výlučnou vlastníčkou parcely C KN 384 - záhrady o výmere 153 m2 k.ú. Z. zapísanej na liste vlastníctva č. XX a že táto parcela patrí do dedičstva po nej. Skutočnosti ktoré boli preukazované zo strany navrhovateľky mali jednostranný charakter v tom zmysle, že navrhovateľka veci preukazovala svedkami - ich prehláseniami, ktorí nepochádzajú z obce, prípadne už nie sú medzi živými resp. tieto osoby neskôr svoje prehlásenie zobrali späť. Čo sa týka prehlásení ktoré boli predložené súdu tak ako je vyššie uvedené je možné konštatovať, že ide o formulárové a dotyčná osoba toto iba podpísala. Stav ktorý tvrdila navrhovateľka nebol objektívne preukázaný obecným úradom Z. ani nestrannou osobou z obce Z. pretože takáto osoba pred súdom nevypovedala. Bolo preukázané, že pôvodným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti (C KN 384 - záhrady o výmere 153 m2 bol titulom prechodu vlastníckeho práva po rodičoch M. H. (bytom R. Z.), ktorý uvedené nehnuteľnosti titulom kúpnej zmluvy zo dňa 2.7.2003 vlastnícke právo predviedol na odporcov M. Z. a manželku M., rod. G., ktorí nehnuteľnosti titulom kúpy užívajú pretože na tieto sa nasťahovali v roku 2006, tieto opravovali v roku 2006, čo sa týka spornej nehnuteľnosti túto vtedy kosili a za túto platia daň z nehnuteľnosti obecnému úradu. Obec Z. potvrdila, že daň z nehnuteľnosti platia odporcovia, predtým M. H., pričom navrhovateľka V. H., rod. W. túto neplatila. Skutočnosti ktoré uvádzala navrhovateľka súd zobral na zreteľ vrátane predložených prehlásení jednotlivých svedkov pričom toto zostalo len v rovine tvrdení, obsahu jednotlivých formulárových prehlásení avšak tento stav nebol objektívne preukázaný ďalšou nestrannou osobou, ani obecným úradom čo už bolo uvedené, ani tomu nenasvedčujú listiny, že navrhovateľka ak sa cítila byť vlastníčkou predmetných nehnuteľnosti za tieto neplatila dane. Obhliadkou na mieste samom bolo preukázané, že na spornej parcele je postavená drevená šopa - búda ak sa dá takto nazvať táto stavba a nič nenasvedčovalo tomu, že táto bola užívaná prípadne kosená pretože na zemi bolo pletivo čo by aj bránilo v kosení, ďalej tam bola fólia - vápno čo svedčí o tom, že pozemok nebol užívaný spôsobom riadneho hospodárenia. Taktiež bez povšimnutia nemôže zostať skutočnosť, že v obci Z. bola vykonávaná ROEP (register obnovenej evidencie pozemkov) pričom navrhovateľka toto právo nevyužila, kde je možné jednoznačne skonštatovať, že ROEP bol v obci každému známy, bol prejednávaný a na základe toho boli robené zápisy. Titulom pripojeného spisu 7C/229/2010 kedy odporcovia M. Z. a M. rod. G. podali žalobu o vypratanie nehnuteľnosti proti žalovaným V. H., rod. W., M. W. dňa 27.12.2010, je možné konštatovať, že práve toto konanie malo za následok podanie návrhu o určenie rozsahu dedičstva ktoré je vedené pod sp. zn. 6C/27/2011 návrh podaný dňa 21.2.2011 o ktorom súd koná. Z pripojeného spisu z vyjadrenia odporcov v 2. a 3. rade vyplýva, že títo sa necítili byť vlastníkmi vypratávanej nehnuteľnosti ani stavby - drevenej šopy - búdy. Čo sa týka vlastníctva predchodcu M. H. teda M. H., v jeho prípade bolo vložené vlastnícke právo čo vyplýva aj z pozemkovo-knižnej vložky 164 k.ú. Z. titulom umiestňovacieho plánu. Okrem tvrdení navrhovateľky, že niekedy v rokoch 1946 malo dôjsť k zámene pozemkov medzi M. H. a O. W., rod. M. tento stav objektívne nepotvrdil nikto okrem formulárových prehlásení ktoré súd zobral iba na zreteľ pretože tento stav nikto iný nepotvrdil pričom aj svedok V. Y. svoje prehlásenie zobral späť. Vzhľadom na predmet sporu kedy odporcovia nadobudli bezpodielové spoluvlastníctvo titulom kúpy k nehnuteľnostiam podľa kúpnej zmluvy vrátane spornej parcely súd obom sporovým stranám poskytol rovnaký priestor, rovnaké postavenie pred súdom pričom zo strany navrhovateľky vrátane jej manžela ktorý bol prítomný pri každom úkone bol súdom upozorňovaný, aby tejto nehovoril, ako má vypovedať, došlo k prejavu, kedy odporcovia boli označení ako cigáni (rómovia), pričom súd upovedomil a poučil účastníkov na slušné správanie a poskytol rovnaký priestor obom sporovým stranám pretože bez ohľadu na etnickú skupinu odporcovia nehnuteľnosť tvoriacu predmet sporu kúpili na základe kúpnej zmluvy od ich predchodcu M. H. titulom kúpnej zmluvy zo dňa 2.7.2003, vstúpili do užívania kúpených nehnuteľnosti, tieto zveľaďujú a vo vzťahu k ním súd nezaznamenal negatívny prejav zo strany ďalších občanov prípadne obecného úradu okrem navrhovateľky a jej manžela spôsobom ako je vyššie uvedené pretože v ich prípade došlo k prevodu vlastníckeho práva a toto právo požíva rovnakú právnu ochranu ako právo iného vlastníka.“ Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka. V odvolaní uviedla, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesprávne vyhodnotil výsluchy účastníkov konania, ako aj svedkov a predložené listinné dôkazy. Navrhla napadnutý rozsudok zmeniť, prípadne zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a zistil, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie (§ 219 O.s.p.) ani na zmenu rozsudku (§ 220 O.s.p.). O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa ust. § 214 ods. 2 v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu. Podľa § 14 ods. 1 O.s.p., sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Podľa § 14 ods. 3 O.s.p., dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. V záujme zabezpečenia nezávislosti a nestrannosti súdnictva, vec patriacu do právomoci súdov prejednáva zákonný sudca, ktorým je sudca, ktorému bola vec pridelená na vybavenie v súlade s platným rozvrhom práce príslušného súdu. Tak, ako sudca nemá právo vyberať si vec, ktorú bude rozhodovať, nemajú ani účastníci právo vyberať si sudcu zodpovedajúceho ich predstavám. Sudca, ktorému bola vec pridelená, je povinný v nej konať až do jej právoplatného skončenia. Vec mu môže byť odňatá len výnimočne nadriadeným súdom za splnenia zákonných podmienok. Vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania vo veci predpokladá takú situáciu, že možno mať pochybnosti o tom, že sudca i pri vynaložení úsilia o objektívne posúdenie veci nemôže byť nestranný vo vzťahu k účastníkom, ich zástupcom alebo bude mať záujem na určitom meritórnom ukončení konania. Takúto situáciu predpokladá najmä príbuzenský vzťah k účastníkom alebo ich zástupcom priateľský alebo nepriateľský pomer k týmto osobám, osobný alebo ekonomický záujem na určitom ukončení veci a podobne. Musí však ísť o okolnosti vyvolávajúce dôvodnú obavu, že by sudca nemohol objektívne a spravodlivo vec posúdiť. Podľa článku 48 ods. 1 Ústavy SR (Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len Ústavy SR), nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Týmto sa rozumie sudca, ktorému bola vec pridelená v súlade s platným rozvrhom práce príslušného súdu a tento je povinný v nej konať až do právoplatného vybavenia. Vec mu môže byť odňatá len výnimočne nadriadeným súdom za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 14 ods. 1, § 15a, § 16 ods. 1 O.s.p., alebo s jeho súhlasom, predsedom súdu podľa § 15 O.s.p. Od sudcov je nutné vyžadovať určitú odolnosť nevyhnutne spojenú so zodpovednosťou v justícii aj voči prejavom nespokojnosti účastníkov konania s ich rozhodnutím alebo procesným postupom a tiež zachovanie si profesionálnej imunity voči účastníkom konania. V opačnom prípade, t.j. ak by prejav nespokojnosti mal byť predpokladom pre vylúčenie sudcu, účastník konania by mohol jednoduchým spôsobom zasahovať do zásady náhodného výberu sudcu, ktorou sa zabezpečuje ústavou garantované právo na zákonného sudcu a jeho neodňateľnosť. Skutočnosti uvádzané žalobkyňou v námietke zaujatosti neumožňujú prijať záver, že je zákonný sudca z prejednávania a rozhodovania danej veci vylúčený, a to že by mal pomer k veci, účastníkom alebo ich zástupcom. Žalobkyňa v tomto smere v podanej námietke zaujatosti neuviedla žiadne rozhodné skutočnosti. Existenciu pomeru zákonného sudcu k účastníkom ich zástupcom alebo k veci ničím neobjektivizoval. Nemožno prisvedčiť tvrdeniu, že by postup konajúceho sudcu vzbudzoval pochybnosť o jeho zaujatosti v predmetnej veci. Podľa § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. Pokiaľ žalobkyňa námietku zaujatosti dôvodila postupom zákonného sudcu na pojednávaní a rozhodovaní v inej veci je potrebné pripomenúť, že voľba procesného postupu v konaní je totiž výlučne vecou konajúceho sudcu, čo je bezprostredne spojené so zásadou nezávislosti súdnictva. Pokiaľ účastník nesúhlasí s postupom konajúceho sudcu, má možnosť namietať jeho nesprávnosť použitím opravných prostriedkov. Nie však návrhom na jeho vylúčenie podľa ustanovenia § 14 a nasl. O.s.p. Odvolací súd preto rozhodol tak, že sudca JUDr. Michal Calko nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Podľa § 91 ods. 2 O.s.p. ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane. Navrhovateľkou v predmetnej právnej veci je iba V. H.. Z obsahu pripojeného spisu (Okresný súd Svidník vo veci 7C 229/2010) nepochybne vyplýva, že dedičmi po poručiteľke O. W. boli aj O. G., rod. W. a M. W.. V predmetnej právnej veci preto nie sú účastníkmi konania všetci právni nástupcovia po zomrelej (§ 91 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd v tomto smere poukazuje na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. „Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že určovací návrh spočívajúci v tom, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom. K nadobudnutiu dedičstva však nedochádza len na základe smrti poručiteľa. Právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Okrem iného predpokladá aj to, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté, konanie o dedičstve začína aj bez návrhu a v konaní o dedičstve musí byť prejednaný tiež majetok, ktorý nebol známy pri pôvodnom prejednaní a rozhodnutí o dedičstve. Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva alebo o vyporiadaní dedičov sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V dobe od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdu (§ 175p, § 175q, § 175zca O.s.p.), tu teda nemôže byť istota, s akým výsledkom konanie o dedičstvo skončí, a to najmä, kto bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerých dedičov. Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú a majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p. To platí aj v prípade, ak poručiteľ zanechal viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi nimi ohľadne veci, o ktoré ide v občianskom súdnom konaní, vedenom s inou osobou ako dedičom (ktorá nie je poručiteľovým dedičom) vyporiadané. Za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento majetok známy (nebol predmetom dedičstva) a nebol v konaní o dedičstvo prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci. Z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne a majú postavenie vyplývajúce z ustanovenia § 91 ods. 2 O.s.p. (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 10. 2010, sp. zn. 4Cdo 120/2009). Súd prvého stupňa sa musí pri novom rozhodovaní vo veci samej najprv vyrovnať s legitimáciou v konaní v tom smere, že účastníkmi konania o určenie, že vec patrí do dedičstva, musia byť všetci dedičia po zomrelom poručiteľovi, a to či už na strane žalobcu alebo v prípade jeho nesúhlasu s postavením navrhovateľa na strane žalovaných. V prípade, ak tento nedostatok bude odstránený, bude úlohou súdu prvého stupňa vyrovnať sa s podstatnými argumentmi žalobkyne spočívajúcimi v tom, že v roku 1946 došlo k zámene pozemkov CKN 385/2 záhradu o výmere 99 m2 s parcelou CKN 384 o výmere 153 m2 z dôvodu, že právny predchodca žalovaných nemal mať prístup k svojej nehnuteľnosti. Z vykonanej ohliadky nie je zrejmé, kto má k žalovanej nehnuteľnosti prístup a uvedené je i podstatným argumentom žalobkyne cit.: „na tomto oplotení neexistovali žiadne dvierka alebo vrátka, ktoré by umožňovali vlastníkovi parcely 386 prechádzať na parcelu 384“ (čl. 154). Rovnako sa súd prvého stupňa nevyrovnal so skutočnosťou, kto postavil šopu, ktorá stojí na spornej nehnuteľnosti a z tohto dôvodu tvrdeným vyše polstoročným užívaním pozemku. Zanedbávanie pozemku jeho užívateľom neindikuje nedostatok dobromyseľnosti na účely vydržania. Niekoľko desaťročí užívaný pozemok na účely vedľajšej hospodárskej stavby (šopy) je neprehliadnuteľné a súd sa tým musí zaoberať. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude postupovať vo vyššie naznačených intenciách. Súd prvého stupňa rozhodne i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.