Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 19Co/331/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613207553 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8613207553.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Moniky Juskovej, v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752 zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Pribinova 25, 810 11 Bratislava, IČO: 47 233 516 proti žalovanej I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom 8. mája XXX/X, XXX XX G., občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom 089 01 Svidník, Sov. hrdinov č. 163/66, o zaplatenie 788,52 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 5C/436/2013-47 zo dňa 25.03.2015 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že I. Žalobu zamietol. II. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal a vyslovil, že žalobca nemá právo na ich náhradu. III. Vyslovil, že žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 239,39 eura na účet právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 39, § 52 ods. 2, § 53 ods. 2, 3, 5, § 54 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101, § 107 ods. 1, § 457 Občianskeho zákonníka, ust. § 9 ods. 2 písm. d), § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. a ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. a § 153 ods. 1, § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). 3. Z vykonaných dôkazov súd zistil, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa 16.07.2010 nemá náležitosti, ktoré vyžaduje zákon č. 129/2010 Z.z., a to konečnú splatnosť. Preto je úver bezúročný a bez poplatkov. Keďže zmluva obsahuje údaj o výške ročnej úrokovej sadzby, ktorá je v tomto prípade vo výške 70 %, čo je v rozpore s dobrými mravmi, zmluva je z toho dôvodu neplatná. Pretože zmluva je neplatná, nasledujúcim dňom od poskytnutia finančných prostriedkov, t.j. 17.07.2010 začala plynúť dvojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 17.07.2010. Žaloba bola na súd podaná až dňa 27.11.2013. Vedľajší účastník a tiež žalovaná vzniesli voči žalobe námietku premlčania, na ktorú súd prvej inštancie musel prihliadnuť. Z toho dôvodu nemohol žalobcovi premlčané právo priznať. Nárok žalobcu však bol premlčaný aj ohľadne všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Tá začala plynúť dňa 17.07.2010 a uplynula 17.07.2013. Zánikom nároku na platenie istiny z dôvodu premlčania sa premlčí aj samotný nárok na platenie úroku z omeškania. Súd prvej inštancie zároveň zistil, že žalovanej bola reálne vyplatená suma 950,15 eura a žalovaná zaplatila spolu sumu 1.709,22 eura, teda istina poskytnutého úveru bola zo strany žalovanej preplatená. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol. 4. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému vedľajšiemu účastníkovi podľa § 142 ods.1 O.s.p. náhradu trov konania vo výške 239,39 eura, ktoré pozostávajú z odmeny za zastupovanie za úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 18.12.2013 v sume 51,45 eura, vyjadrenie zo dňa 28.02.2014 v sume 51,45 eura, účasť na pojednávaní dňa 05.03.2014 (nemeritórny) v sume 12,86 eura, účasť na pojednávaní dňa 25.03.2015 v sume 51,45 eura, k tomu 1 x režijný paušál po 7,81 eura, 2 x po 8,04 eura, 1 x po 8,39 eura a 20 % DPH v sume 39,90 eura (§ 10 ods. 1,2, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), ods. 4, §16 ods.3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Povinnosť zaplatiť trovy advokátovi odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 149 ods. 1 O.s.p. 5. Proti tomuto rozsudku, a to iba čo do výroku o uložení povinnosti žalobcu zaplatiť trovy konania (trovy právneho zastúpenia) vedľajšiemu účastníkovi, podal včas odvolanie žalobca. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje žiadne zdôvodnenie účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Rozhodovanie o trovách konania a odôvodnenie rozhodnutia podliehajú povinnosti súdu odôvodniť rozhodnutie v rozsahu § 157 ods. 2 O.s.p. Podľa názoru žalobcu však z rozsudku nevyplýva ani to, podľa ktorého zákonného ustanovenia súd rozhodol, ako právnu normu vyložil a aplikoval, či zohľadňoval postavenie vedľajšieho účastníka ako „osobitného subjektu“ v prípade ktorého súdna prax priznáva náhradu trov právneho zastúpenia výnimočne. Ďalej uviedol, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva ani spôsob, akým súd vyhodnotil kritérium účelnosti ohľadne rozhodnutia o náhrade trov konania. Z rozsudku pritom plynie, že otázkou účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka sa súd nezaoberal. Otázka účelnosti vstupu vedľajšieho účastníka je odlišná od účelnosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Súd prvej inštancie ale nezdôvodnil, prečo sú trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka účelne vynaložené. V tejto súvislosti poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/5/2013 a sp. zn. 6MCdo/9/2013. Súd nezákonne priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov aj preto, že tento subjekt nemá procesné postavenie vedľajšieho účastníka. S účinnosťou od 01.01.2015 pre každý takýto subjekt je stanovená povinnosť predložiť súhlas toho, na strane koho má vystupovať, inak sa na takýto subjekt neprihliada. Právne odôvodnil svoje odvolanie žalobca ust. § 205 ods. 2 písm. a), d), f) a § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a vedľajšiemu účastníkovi nepriznať náhradu trov právneho zastúpenia. 6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhol rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Vo svojom vyjadrení poukázal na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 84/2014, zo dňa 23.05.2014, podľa ktorého je potrebné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti so zastúpením účastníka advokátom považovať za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie, resp. bránenie práva na súde. Tvrdenie žalobcu v odvolaní, že v tomto prípade ide o osobitný subjekt je subjektívnym omylom žalobcu, pretože podľa § 93 ods. 4 O.s.p. má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, koná však iba sám za seba. Popri tom sa vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu oprel aj o uznesenie Krajského súdu Košice, sp. zn. 6Co/132/2013 zo dňa 30.09.2013, v ktorom okrem iného uviedol, že obsah práva na zastúpenie účastníka konania advokátom nepredpokladá, že spotrebitelia združení v nejakom združení sú schopní uplatniť svoje právo na súdnu ochranu bez právnej pomoci spočívajúcej v zastúpení advokátom len z dôvodu, že sú právnickou osobou, založenou a vzniknutou so špecifickým účelom ochrany spotrebiteľov. Takéto združenie môže byť vytvorené aj z osôb, ktoré nemajú žiadny predpoklad, aby sa dokázali právne účinným spôsobom brániť v konaní pred príslušným súdom, a tak len zo zamerania na ochranu spotrebiteľa sa nemôže vyvodzovať, že také združenie je schopné zabezpečiť realizáciu základného práva na súdnu ochranu bez zastúpenia advokátom. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu v odvolaní, že vedľajší účastník, Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, nemá procesné postavenie vedľajšieho účastníka, pretože s účinnosťou od 01.01.2015 je podľa O.s.p. pre každý takýto subjekt stanovená povinnosť predložiť súhlas toho, na strane koho má vystupovať, inak sa na takýto subjekt neprihliada, vedľajší účastník uvádza, že keďže oznámenie o vstupe ako vedľajšieho účastníka do konania bolo súdu doručené pred 01.01.2015, je potrebné posudzovať vstup do konania podľa noriem účinných do 01.01.2015. Vedľajší účastník poukazuje aj na gramatický výklad slovesa vstúpiť v predmetnom ustanovení, ktorý novela používa v tvare „vedľajší účastník vstupuje“ a nie „vedľajší účastník vstúpil“. Z toho logicky vyplýva, v kontexte s účinnosťou novely od 01.01.2015, že súhlas účastníka musí predložiť len ten vedľajší účastník, ktorý po 01.01.2015 do konania vstupuje, nie ten, ktorý už do konania pred 01.01.2015 vstúpil. Uvedené tvrdenie vedľajší účastník oprel aj o niekoľko súdnych rozhodnutí, napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 13 Co/417/2014 z 27.01.2015, uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co/283/2014 zo 14.01.2015 alebo uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 9Co/42/2015 z 29.01.2015. Vedľajší účastník na strane žalovaného si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 40,94 eura za jeden úkon právnej služby odmenu 51,45 eura a 8,39 eura paušál, za polovičný úkon podľa § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. odmenu vo výške 25,73 eura a 8,39 eura paušál. K tomu DPH 20 %, teda 6,82 eura. 7. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie za účinnosti § 204 ods. 1 O.s.p. a podľa § 470 ods. 2 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. 8. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 10. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 11. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 12. Pri rozhodovaní o náhrade trov vedľajšieho účastníka súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a k odvolacím dôvodom žalobcu dodáva: 13. Vedľajší účastník vstúpil do konania podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p. spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia ust. § 93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2014. Podľa ust. § 93 ods. 4 O.s.p. vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že vedľajší účastník vo svojich písomných podaniach namietal práve tie skutkové okolnosti, ktoré boli dôvodom zamietnutia žaloby. Poukázal na neprimerane vysokú úrokovú sadzbu úveru, skutočnosť, že právo podať žalobu sa premlčalo, preto bola podaná aj námietka premlčania. Vedľajší účastník vstúpil do konania s cieľom zbavenia spotrebiteľa účinkov neprijateľných zmluvných podmienok a úroku, výška ktorého bola v rozpore s dobrými mravmi. 14. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie nevyplýva žiadny dôvod, pre ktorý by nemala byť poskytnutá právna ochrana aj právnickej osobe. Zásada účinnej súdnej ochrany ako je stanovená v čl. 47 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom ( z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-279/09). 15. Odvolací súd zároveň poukazuje na rozhodnutie NS SR z 29.09.2015, sp. zn. 4 MCdo/16/2014, v ktorom NS SR uviedol: „Pojem „účelný“ je nevyhnuté chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr. opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atď.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného termínu (neúčelne vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám.“ Odvolací súd konštatuje, že uvedené závery sa rovnako vzťahujú na vedľajšieho účastníka, teda nie je možné súhlasiť s argumentom žalobcu, že trovy právneho zastúpenia vedľajších účastníkov sú neúčelné z dôvodu, že vedľajší účastník - občianske združenie na ochranu spotrebiteľov má byť samé zo svojej podstaty schopné poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľovi v súdnom konaní. 16. Pri posudzovaní účelnosti trov je potrebné prihliadnuť na to, že vedľajší účastník poskytol žalovaným kvalifikovanú ochranu. Aktivity vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní evidentne súvisia s ochranou spotrebiteľa. Činnosť vedľajšieho účastníka bola účelná, pretože viedla k sledovanému cieľu za použitia primeraných prostriedkov. 17. Vychádzajúc z uvedeného, námietky žalobcu smerujúce k tomu, že nie je účelným, aby sa vedľajší účastníci dali zastupovať právnymi zástupcami neboli opodstatnené. Vedľajší účastník práve svojou právnou argumentáciou inicioval a podporoval ochranu žalovanej proti žalobcom uplatnenému nároku, a ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku, argumentačne bol úspešný, výsledkom čoho bolo zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Neopodstatneným je taktiež tvrdenie, že súd prvého stupňa nehodnotil kritérium účelnosti pri náhrade trov konania, je možné konštatovať pravý opak. Súd prvého stupňa postupoval správne aj pri vyčíslení priznaných trov v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. 18. Vo vzťahu k odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že zákon č. 353/2014 Z. z. účinný od 01.01.2015, na ktorý žalobca poukázal, neobsahuje vlastné prechodné ustanovenia, a preto bolo potrebné jeho účinky vykladať v súlade s princípom zákazu pravej retroaktivity. Ak nie je v prechodných ustanoveniach výslovne uvedené inak, je pri strete predchádzajúcej a novej právnej úpravy potrebné vychádzať zo všeobecne platnej zásady nepravej retroaktivity procesných noriem, teda aplikácie nových procesných noriem pre skôr začaté konania, čo vyplýva zo samotnej povahy procesných predpisov. V takom prípade sa v konaní pokračuje podľa novej právnej úpravy s tým, že právne účinky úkonov uskutočnených skôr zostávajú v platnosti, nakoľko pri posudzovaní ich účinkov sa vždy aplikuje len norma účinná v čase realizácie procesného úkonu. Oznámenie o vstupe predstavuje procesný úkon vedľajšieho účastníka, ktorý oznamuje svoj vstup do konania a preto sa na takýto procesný úkon vedľajšieho účastníka musí vzťahovať právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2014. 19. Súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 239,39 eura ako vecne správny potvrdil. 20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešný vedľajší účastník má právo na náhradu trov odvolacieho konania z tých istých dôvodov, ako odvolací súd konštatoval v dôvodoch rozhodnutia vo vzťahu k trovám konania v konaní pred súdom prvej inštancie. Preto mu odvolací súd priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania od neúspešného žalobcu. Vyslovil, že vedľajší účastník má právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o konkrétnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a to uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).