Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 8Co/98/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8615201461 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8615201461.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným 1./ D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/X, L., X./ T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/X, L., X./ U. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. N. XXX, X./ S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/X, L., o zaplatenie X.XXX,XX B. a príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 7C 59/2015-80 zo dňa 18. februára 2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby. Žalovaní m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti zaplatenia sumy 1 245,- eur. Žalobu zamietol. Žalovaným náhradu trov konania nepriznal a vyslovil, že žalobca nemá právo na ich náhradu. 2. Rozsudok právne odôvodnil ustanovením § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“); § 2 písm. a/ a b/, § 3 odsek 1 a 2, § 4 odsek 1, 2, 4 a 5 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“); § 52 odsek 2 a 3, § 53 odsek 1 a 4, § 54 odsek 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“); § 2 odsek 1, § 2a, § 8 odsek 1, § 23a odsek 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa; čl. 1 bod 2 písm. d/ a e/ Smernice rady 87/102 EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru; čl. 2 odsek 3 Ústavy SR; § 2, § 27 odsek 1 a 3 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách; § 153 odsek 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016 (ďalej len „O.s.p.“). 3. Vychádzal zo zistenia, že daný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným typovou spotrebiteľskou zmluvou. Právny vzťah účastníkov konania posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere, o ktorú žalobca opiera uplatnený nárok obsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RPMN“) 5,64 %, výšku úrokovej sadzby 11,10 % a poplatok za správu úveru 1,66 eura mesačne. RPMN predstavuje celkové náklady spotrebiteľa vrátane úrokov a iných poplatkov priamo spojených s úverom. Inak povedané RPMN predstavuje celkové náklady úveru pre klienta, ktoré obsahujú prvok úrokovej sadzby a prvok ostatných súvisiacich nákladov. Pod ostatnými súvisiacimi nákladmi sa rozumejú náklady na zisťovanie informácií, administratívu, prípravu dokumentov, záruky, poistenie úverov a podobne. Z uvedeného je zrejmé, že výška RPMN nikdy nemôže byť nižšia ako výška úrokovej sadzby. V ideálnom prípade vy sa hodnota RPMN mala rovnať hodnote úrokovej miery. RPMN je dôležitým kritériom pre spotrebiteľa pri porovnávaní úverov z hľadiska ich výhodnosti. ZoSÚ vyžaduje ako povinnú osobitnú náležitosť písomnej zmluva o spotrebiteľskom úvere ročnú percentuálnu mieru nákladov, ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmyslom uvedenej zákonnej úpravy je jednoznačne ochrana záujmov spotrebiteľa, ktorý na základe uvedeného údaja vie zistiť cenu úveru a porovnávať medzi viacerými úvermi. Nie je naplnený zmysel uvedeného zákona, ak je výška RPMN v zmluve síce uvedená, ale v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa. Súd prvej inštancie ďalej uvádza, že súdu sú známe argumenty banky v obdobných veciach, kedy poukazujú na to, že pri výpočte RPMN postupovali podľa prílohy ZoSÚ, ktorá v danom čase obsahovala chybný vzorec (čo bolo zákonodarcom upravené novelou zákona účinnou od 01.07.2006). K uvedenej argumentácii však uvádza, že predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý bankou a teda spotrebiteľ legitímne očakával, že banka bude pri poskytovaní úveru postupovať voči nemu s odbornou starostlivosťou tak, ako jej to ukladá zákon o bankách. V tomto smere legitímne očakávania spotrebiteľa naplnené neboli. Súd prvej inštancie zastáva názor, že banka ako odborník musela vedieť, že údaj o RPMN uvedený v zmluve je nesprávny (aj keď vypočítaný podľa vzorca uvedeného v prílohe ZoSÚ) a v neprospech klienta skresľuje cenu úveru. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje sumu, počet a termíny splátok úrokov podľa § 4 odsek 2 písm. a/ ZoSÚ, preto žalobca nemôže od žalovaných požadovať zaplatenie úroku neuvedeného v zmluve. Vzhľadom na vyššie uvedené, je podľa súdu prvej inštancie potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z vykonaného dokazovanie je pre prvoinštančný súd nesporné, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 4.315,20 Eur a žalovaní doposiaľ vrátili sumu 4.320,61 Eur, teda viac ako získali. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. O trovách rozhodol podľa § 142 odsek 1 a 2 O.s.p.. 4. Proti výroku rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol podal odvolanie žalobca. Odvolanie podal z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Svoje odvolanie odôvodnil tvrdením, že ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy vypočítavala RPMN ako r=(F/P)1/T - 1, kde r je neznáma, ktorá vyjadruje RPMN, F predstavuje budúcu hodnotu podľa § 2 písm. c/ ZoSÚ, P predstavuje súčasnú hodnotu a T predstavuje časové obdobie splácania úveru. Po prepočítaní na percentá a po zaokrúhlení na dve desatinné miesta, dostaneme RPMN vo výške 5,64 %. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca zastáva názor, že výška RPMN bola vypočítaná v súlade so zákonom a nevidí dôvod na posúdenie úveru ako bezúročného a bez poplatkov. Podľa jeho názoru, zmluva spĺňa všetky náležitosti vyžadované ZoSÚ účinným ku dňu uzatvorenia zmluvy. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok preskúmal a v zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. ho zmenil tak, že návrhu na začatie konania vyhovie v plnom rozsahu, resp. v zmysle ustanovenia § 221 O.s.p. ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy konania. 5. Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili. 6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené. 7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. 8. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza nasledovné: 9. Z obsahu spisu je zrejmé, že medzi žalovanými v 1./ a 2./ rade na jednej strane a Slovenskou sporiteľňou, a.s. na strane druhej bola dňa 31.08.2005 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mal byť žalovaným v 1./ a 2./ rade poskytnutý uver vo výške 130.000 Sk (4.315,21 Eur). Výška úrokovej sadzby bola 11,10 % p.a.. Splátky boli určené ako 1.855 Sk (61,57 Eur) mesačne, k 20. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola určená na deň 20.09.2005 a poslednej splátky na deň 20.08.2015. Splatnosť úrokov bola daná v posledný deň kalendárneho mesiaca. V zmluve bol ďalej uvedený poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2.600 Sk (86,30 Eur), ktorý bol splatný v deň podpisu zmluvy a poplatok za správu úveru vo výške 50 Sk (1,66 Eur) mesačne. V článku IV., bod 5 zmluvy bola uvedená RPMN ako 5,64 %. Medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným v 3./ rade bola dňa 31.08.2005 uzatvorená dohoda o ručení, ktorá mala zabezpečiť pohľadávky vzniknuté z predmetnej úverovej zmluvy. Obdobná dohoda o ručení bola k tomu istému dňu uzatvorená aj medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanou v 4./ rade. Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila žalobcovi pohľadávky a to zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 13.12.2012. Slovenská sporiteľňa, a.s. následne žalovanému v 1./ rade zaslala oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 18.12.2012. Následne žalobca žalovanému v 1./ rade zaslal výzvu k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 05.02.2013, na základe ktorého malo dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti ku dňu 05.02.2013. 10. Podľa § 4 odsek 2 písm. a/ ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť. 11. Podľa ustanovenia § 4 odsek 2 písm. g/ ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 12. Podľa § 4 odsek 5 ZoSÚ, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. 13. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Jednou z podstatných náležitostí zmluvy o splátkovom úvere je v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), absencia ktorej má za následok to, že tento úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. RPMN predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha spoznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom. To, že celkové náklady sú vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje spotrebiteľovi porovnanie obdobných produktov na finančnom trhu a tak aj výber úveru, pre toho konkrétneho spotrebiteľa najvýhodnejšieho. 14. Údaj o RPMN uvedený veriteľom v zmluve v rozsahu 5,64 % je na prvý pohľad nesprávny, vo vzťahu k spotrebiteľovi zavádzajúci, nezohľadňujúci zmysel a účel zavedenia povinného inštitútu RPMN do spotrebiteľských zmlúv t.j. informovať spotrebiteľa o celkovej výške nákladov spojených so spotrebiteľským úverom (úrokov vrátane všetkých poplatkov), čo RPMN uvedená v zmluve jednoznačne nemôže zohľadňovať pretože len výška dohodnutého úroku vo výške 11,10 % ju takmer dvojnásobne prekračuje, čím v nej nemôžu byť logicky zahrnuté všetky náklady na poskytnutie tohto úveru, ktoré sú špecifikované v základných podmienkach zmluvy v bode I. Tento údaj o RPMN je tak vo vzťahu k spotrebiteľovi jednoznačne klamlivý. 15. Ak je výška RPMN v zmluve síce uvedená, ale v nesprávnej výške, je to v neprospech spotrebiteľa. Predmetný úver bol spotrebiteľom poskytnutý bankou a spotrebiteľ mohol, teda očakával riadnu odbornú starostlivosť banky pri postupe s poskytnutím úveru. Žalobca sa nemôže odvolávať a argumentovať tým, že vychádzal z nesprávneho údaja alebo vzorca, ktorý bol v prílohe ZoSÚ uvedený nesprávne. Uvedenie nesprávneho údaja RPMN je bezo sporu klamaním spotrebiteľa, a preto nie je možné priznať takejto praktike miernejšie dôsledky ako tie, ktoré predpokladá § 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ. Uvedenie takéhoto nesprávneho údaja je potrebné hodnotiť tak, ako keby údaj RPMN v zmluve uvedený nebol, pretože správny údaj o RPMN v zmluve absentuje. Je síce pravdou, že do 01. júla 2006, kedy nadobudla účinnosť opravná novelizácia zák. č. 264/2006 Z.z., ktorou sa zosúladil vzorec RPMN so Smernicou č. 87/102/EHS (novelizáciou tejto smernice v roku 1990, bol zavedený jednotný matematický vzorec pre výpočet RPMN), bol v prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch uvedený nesprávny vzorec ročnej percentuálnej miery nákladov. Uvedená skutočnosť však na správnosť záveru súdu prvej inštancie nemôže mať žiaden dopad, a to z dôvodu, že povinnosťou právneho predchodcu žalobcu vystupujúcemu v postavení dodávateľa bolo postupovať voči spotrebiteľovi s odbornou starostlivosťou, a teda uviesť údaj o RPMN zodpovedajúci skutočnosti (teda zohľadňujúci všetky náklady s poskytnutím tohto úveru spojené), keďže dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom profesionálom so skúsenosťami a výrazne lepšími poznatkami v oblasti, v rámci ktorej vyvíja podnikateľskú činnosť. ZoSÚ ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia tejto faktickej nerovnováhy medzi dodávateľom a spotrebiteľom bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel čo najlepšie posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Bez toho, aby boli v zmluve uvedené objektívne údaje umožňujúce spotrebiteľovi orientovať sa medzi úvermi poskytovanými rôznymi dodávateľmi a posudzovať výhodnosť podmienok, za akých má byť spotrebiteľovi úver poskytnutý, nedochádza k naplneniu cieľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedenie nesprávneho údaja o RPMN je skutočnosťou, ktorá nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa a je práve na dodávateľovi ako profesionálne vystupujúcom subjekte, ktorého povinnosťou je konať s odbornou starostlivosťou tak, aby spotrebiteľa nezavádzal a poskytol mu pravdivé informácie o poskytovanom úvere. 16. Spotrebitelia môžu právom očakávať, že im ako tzv. slabšej zmluvnej strane bude poskytnutá ochrana v rozsahu a kvalite ustanovenej platnými právnymi predpismi a za daných okolností je preto potrebné prisvedčiť správnosti záveru súdu prvej inštancie, ktorý poskytnutý úver pre nesprávne uvedenú, tým chýbajúcu podstatnú náležitosť zmluvy (RPMN), tento úver vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov. 17. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 4 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných (§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Okrem iného v § 4 ods. 2 písm. a/ uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy žalobkyne a žalovaného bolo aj suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová suma, počet a termíny splátok sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Je teda jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. V danom prípade zmluva o revolvingovom úvere, ktorá bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným (č.l. 4 spisu) obsahovala len výšku splátok, ktoré neboli rozlíšené na istinu/úroky/poplatok a to v sume 1.386 Sk s dátumom splatnosti na 20. deň v mesiaci. 18. Čo sa však týka sumy, počtu a termínu splátok úrokov, tento údaj v úverovej zmluve absentuje. Účelom právnej úpravy (§ 4 ods. 5 ZoSÚ) je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške (sume) úrokov z úveru a poplatkoch. Žalovaný ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov, a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené (§ 4 ods. 5 ZoSÚ). Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalobkyňa ako spotrebiteľka však túto možnosť nemala, keďže výška úroku a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere. (porov. tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010) 19. So zreteľom na uvedené odvolací súd v zmysle § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil. 20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. v spojení s stanovením § 262 odsek 2 C.s.p.. 21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).