Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 21Co/72/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8701899820 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8701899820.5 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcov: 1. Y. C., rod. L., bytom M., L. 3, právne zastúpená C.. Petrom Ďurišom, advokátom, so sídlom Poprad, 1. mája 3, 2. C. C., bytom v Českej republike, G. R., T.G. G. XXXX, 3. G.. G. C., bytom M., Q. A. 9/1, 4. D. C., bytom G., P.V. A. 2, 5. F. C., bytom M., W. XX, zastúpený Elenou Jarošíkovou, bytom Levoča, Kláštorná 3 proti žalovanej: G.. L. D., bytom R., C. XX, právne zastúpená JUDr. Petrom Stanom, advokátom so sídlom Bratislava, Nám. 1. mája 16, o odstránenie neoprávnenej stavby, určenie hranice a iné, o odvolaní žalobcov v 1. až 5. rade a žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 13C/316/2001-618 zo dňa 04.09.2015 jednohlasne takto r o z h o d o l : Z r u š u j e sa uznesenie a vec sa v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) uložil žalobcom v 1. až 5. rade spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanej trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 2.729,47 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. 2. V danej veci aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, § 13 ods. 6, § 18 písm. a) a b), § 20 ods. 1 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. a § 11 ods. 1 písm. a), § 15 písm. b), § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Poukázal na to, že vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 13C/316/2001-503 zo dňa 09.01.2012, podľa ktorého konanie v časti uloženia povinnosti žalovanej na vlastné náklady odstrániť murovanú dreváreň postavenú na parcele č.211, k.ú. M., katastrálny odbor, ako aj v časti určenia, že hranica medzi parcelou žalobcu č. 211 a parcelou žalovanej č. 208 je v bodoch A, B znaleckého posudku zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V zmysle uvedeného a citovanej právnej úpravy rozhodol podľa zásady úspechu s tým, že priznal žalovanej, ktorá mala úspech v konaní, plnú náhradu trov konania podľa výsledku konania. 3. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa v 1. rade, ktorá navrhla, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 150 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa jej názoru v jej prípade sa jedná o dôvod hodný osobitného zreteľa s ohľadom na jej majetkovú situáciu. Jej príjem ako dôchodkyne spolu s vdovským dôchodkom predstavuje sumu cca. 408,- Eur. Uviedla, že počas celého konania mala byť účastníkom konania po smrti jej manžela len ona. Jej deti neboli aktívne legitimované v spore, pretože nikdy neboli vlastníkmi starej nehnuteľnosti. Pokiaľ boli uvedení ako účastníci konania, bolo to len z iniciatívy súdu vo veľmi krátkom období po smrti jej manžela. Považovala za objektívne, že žalovaná strana svojím konaním spôsobila škodu, ktorá pretrváva dodnes a ktorá neustále znehodnocuje hodnotu jej vyše 100 ročnej nehnuteľnosti. Z dôvodu hospodárnosti konania a z dôvodu, že sa už nechcela ďalej súdiť s ohľadom na jej zdravie a vek 78 rokov zobrala žalobu v častiach odstránenia časti murovanej drevárne a v časti o určenie hranice späť. K odvolaniu priložila rozhodnutie Sociálnej poisťovne o zvýšení starobného dôchodku na 312,90 Eur a vdovského dôchodku na 97,10 Eur od 01.01.2015. 4. Proti uzneseniu podali odvolanie aj žalobcovia v 2. až 4. rade, ktorí navrhli, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a náhradu trov účastníkom konania nepriznal. Uviedli, že nikdy nemali aktívnu legitimáciu v spore, pretože neboli vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu. Pokiaľ boli uvedení ako účastníci konania, bolo to len iniciatívy súdu vo veľmi krátkom období po smrti ich otca a to len do doby než sa rozhodlo o dedičstve. Jednalo sa asi o 10 ročný spor a oni boli účastníkmi len niekoľko mesiacov, preto je nespravodlivé, aby platili trovy konania za cele obdobie sporu. 5. Proti uzneseniu podal odvolanie aj žalobca v 5. rade, ktorý navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a náhradu trov účastníkom konania nepriznal. Uviedol, že nikdy nemal aktívnu legitimáciu v spore, pretože nebol vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu. Pokiaľ bol uvedený ako účastník konania, bolo to len z iniciatívy súdu vo veľmi krátkom období po smrti ich otca a to len do doby než sa rozhodlo o dedičstve. Jednalo sa asi o 10 ročný spor a on bol len účastníkom len niekoľko mesiacov, preto je nespravodlivé, aby platil trovy konania za cele obdobie sporu. 6. Proti uzneseniu sa odvolala žalovaná, ktorá namietala nepriznanie trov konania vo výške 398,33 Eur, ktoré vynaložila v priebehu konania na preddavky znaleckého dokazovania. Tieto trovy konania si v priebehu konania riadne uplatnila, súd prvej inštancie ich už raz v rozsudku zo dňa 05.03.2009 priznal, napriek tomu súd prvej inštancie ich úplne opomenul a úspešnej žalovanej nepriznal. Zároveň sa nestotožnila s výpočtom trov právneho zastúpenia, keďže k jednotlivým úkonom vykonaným po dni 21.08.2007 mala byť pripočítaná aj daň z pridanej hodnoty - DPH z dôvodu, že právny zástupca žalovanej je od 21.08.2007 jej platcom. 7. K odvolaniu žalobcov v 2. až 5. rade sa vyjadrila žalobkyňa v 1. rade. Uviedla, že tvrdenia uvádzané v odvolaní sa zakladajú na pravde a odvolací súd by mal posúdiť, či v konaní pred súdom prvej inštancie boli žalobcovia v 2. až 5. rade dostatočne poučení ako účastníci konania o svojich procesných právach K odvolaniu žalovanej uviedla, že trovy konania vyčíslené a uplatnené právnym zástupcom žalovanej sú neprimerané pri náhrade cestovných výdavkov, ako i pri náhrade za stratu času. 8. K odvolaniu žalobkyne v 1. rade sa vyjadrili žalobcovia v 2. až 5. rade, k odvolaniu žalobkyne v 1. rade a žalobcov v 2. až 5. rade nemali žiadne námietky a pripomienky. Žalobkyňa v 1. rade si svoje subjektívne právo bráni dôvodne a žalobcovia v 2. až 5. rade nikdy neboli účastníkmi celého súdneho sporu, ani vlastníkmi spornej nehnuteľnosti. 9. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná, ktorá poukázala na to, že konaním žalobcov na ich stavbe došlo k jej značnému znehodnoteniu a zásahu do vlastníckych práv žalovanej. Mala za to, že nie je pravda, že by žalobcovia neboli aktívni a procesne spôsobilí, vzhľadom na to, že má v pamäti ako vystupovali žalobcovia na odvolacom pojednávaní na KS v Prešove dňa 07.04.2010. 10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p“) v zmysle pravidiel uvedených v § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. 11. O trovách konania medzi stranami sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p) účinného do 30.06.2016. 12. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 , 2 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 13. Ustanovenia § 255 až § 261 C.s.p upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú strany konania (alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili. 14. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. 15. Odvolací súd len poznamenáva, že rozhodovanie o trovách súdneho konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí zo dňa 06.02.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 07.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01). 16. Zákon však upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe ust. § 257 C.s.p. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 17. Podľa § 150 Ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. 18. Ustanovenie § 257 preberá doterajšiu úpravu v ustanovení § 150 ods. 1 prvej vety O.s.p. Účelom ustanovenia § 257C.s.p. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. 19. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 C.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania. Použitie tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. 20. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 257 C.s.p. len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982, R 23/1989). 21. Okolnosti uvádzané žalobkyňou v 1. rade v jej odvolaní tykajúcej sa jej osobných, majetkových a príjmových pomerov môžu mať význam pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 C.s.p. 22. Keďže sa súd prvej inštancie s aplikáciou výnimočného ust. 150 ods. 1 O.s.p. (§ 257 C.s.p.) nevyrovnal, jeho rozhodnutie o náhrade trov konania je z tohto pohľadu predčasné. 23. Za tohto stavu odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie, ktorým bolo uložené žalobcom v 1. až 5. rade spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanej trovy konania v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a vec vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 391 ods.1 C.s.p. 24. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania vo vyššie naznačených intenciách, pričom sa musí vyrovnať pri rozhodovaní o nich so všetkými argumentmi strán konania tak, aby jeho rozhodnutie pôsobilo presvedčivo (§ 234 ods. 2 v spojení s § 220 ods.2 C.s.p). 25. Rozhodnutie bolo prijate senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).