Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 21Co/14/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712204934 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8712204934.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobkyne Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. Y., H. XX/X, proti žalovanému Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.-D., ul. T. XX, zastúpený advokátom JUDr. Viktorom Novýsedlákom, Poprad, Mnoheľova 830/15, v konaní o zaplatenie 14.243,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 11C/134/2012 -180 zo dňa 29.05.2014 takto jednohlasne r o z h o d o l : Z r u š u j e sa rozsudok a vec sa v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : Predmet konania, argumentácia strán 1. Predmetom konania je nárok žalobkyne na náhradu škody spôsobenej pri dopravnej nehode dňa 03.04.2009. 2. Žalovaný vo svojej procesnej obrane namieta pasívnu legitimáciu tvrdiac, že ju má poisťovňa Kooperatíva a.s., ako aj, že nárok je premlčaný. Obsah napadnutého rozhodnutia 3. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“ ) napadnutým rozsudkom rozhodol tak že cit.: „Súd návrh navrhovateľky zamieta. Navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 934,88 Eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku“. 4. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané vychádzajúc zo záznamu o dopravnej nehode, že dňa 03.04.2009, že strany sporu boli účastníkmi dopravnej nehody, čo bolo potvrdené Okresným dopravným inšpektorátom v Banskej Bystrici č.p.: P-ORP-188/DI-2009, č.: DU:5601/09/188. 5. Na takto zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého je námietka premlčania dôvodná. Dôvodiac to tým, že k dopravnej nehode došlo dňa 03.04.2009, jej účastníkmi boli strany sporu. Návrh na začatie konania bol podaný dňa 03.04.2012 teda po márnom uplynutí 2-ročnej lehoty, keďže už pri vzniku škodovej udalosti žalobkyňa vedela u koho má požadovať plnenie. Škodová udalosť a premlčacia lehota začala plynúť vznikom škodovej udalosti dňa 03.04.2009, ako vyplýva zo zápisov z Dopravného inšpektorátu v Banskej Bystrici, pri výsluchu boli prítomní obidvaja účastníci dopravnej nehody, žalobkyňa vedela kto je povinný plniť škodu, ktorú v tomto konaní požaduje. 6. Poukázal na ustanovenia § 100 ods. 1, § 100 ods. 2, § 103, § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 7. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vychádzal zo zásady úspechu a priznal účastníkovi konania, ktorý mal plný úspech vo veci, plnú náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva, na zaplatenie ktorých súd zaviazal navrhovateľku. Pri určení výšky náhrady trov právneho zastúpenia postupoval podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy právneho zastúpenia zaviazal zaplatiť navrhovateľku v sume 934,88 Eur. Obsah odvolania žalobkyne 8. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací sud napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Tvrdila v podanom odvolaní, že je lehota na podanie zachovaná, keďže súd rozhodol bez jej účasti, pričom nesúhlasila, aby sa pojednávalo v jej neprítomnosti. Súdu uviedla, že je študentkou a nachádza sa v Banskej Bystrici. Ustanovením opatrovníka nedošlo k zachovaniu jej práva na spravodlivý súdny proces. V odvolaní tiež uviedla, že v konaní došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď súd aplikoval ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka na všetky čiastkové nároky, pričom nie deň dopravnej nehody považovaný za začiatok plynutia premlčacej doby. Nerozlíšil nároky na bolestné a sťaženie. 9. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný. Navrhol odmietnuť odvolanie žalobkyne ako podané oneskorene. Hodnotenie odvolacieho súdu 10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku, alebo jeho zmenu (§ 387 ods. 1, § 388 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). 11. Žalobkyňa sa domáha náhrady škody spôsobenej jej pri dopravnej nehode. 12. Z obsahu odvolania je zrejmé, že namieta postup súdu, ktorým jej bol ustanovený opatrovník podľa ustanovenia § 29 ods. 1, ods. 2 O.s.p.( účinného v čase ustanovenia opatrovníka) tvrdiac, že súd mal vedomosť o jej pobyte v mieste štúdia v meste Banská Bystrica, že je študentkou UMB - Univerzity Mateja Bela a teda vedomosť, že sa nezdržiava v Bratislave, kam jej doručoval zásielky. Dôvodom podaného odvolania je aj odňatie možnosti konať pred súdom postupom súdu. 13. Pod odňatím možnosti konať pred súdom podľa doterajšej judikatúry súdov bolo potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky súdny poriadok. V zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti uplatnenia ich práv [napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O.s.p.), na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)]. 14. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. Medzi najzávažnejšie prípady odňatia možnosti konať pred súdom možno zaradiť situácie, keď súd rozhodoval bez nariadenia pojednávania a neboli na to splnené podmienky, ak účastníka na pojednávanie riadne nepredvolal alebo ak rozhodol bez toho, aby bola dodržaná zákonom ustanovená lehota na prípravu pojednávania (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 96/2010, zo dňa 20. mája 2010). 15. Odvolací súd sa zaoberal v prvom rade otázkou, či bola v konaní odňatá možnosť konať pred súdom odvolateľke čomu podľa v súčasnosti platného Civilného sporového poriadku zodpovedá nesprávny procesný postup znemožňujúci strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a teda, či jej odvolanie je možné považovať za odvolanie podané včas. 16. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 29 ods.2 O.s.p., pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať. 17. Funkcia opatrovníka v súlade s týmto zákonným opatrením bola vytvorená preto, aby do dôsledku sa hájili záujmy neprítomného účastníka, čo predstavuje okrem iného účasť na pojednávaní, štúdium spisu, podávanie vyjadrení, vedenie celého sporu za neprítomného účastníka. 18. Ustanoveniu opatrovníka pre účastníka konania, ktorému pobyt nie je známy musí predchádzať šetrenie o tom, či sú dané predpoklady pre takýto postup v konaní a či nie je možné použiť iné opatrenie. Ak súd dospel k záveru, že nie je možné použiť iné opatrenie, pretože sa žalovaná nezdržuje v mieste svojho trvalého pobytu a nemožno účinne zistiť jej adresu, všetky zistenia zostali bezvýsledné, tak mohol pristúpiť k ustanoveniu opatrovníka postupom podľa § 29 ods.2 O.s.p. 19. Po nedoručení zásielok žalovanej na adresu jej trvalého bydliska a na adresu jej pobytu v Bratislave na adresu P.BOX (č.l. 108) a neúspešnom doručení zásielok Mestskou políciou v Bratislave (ktorá oznámila súdu, že zásielky nedoručuje), po nezrealizovanom dopyte o pobyte žalobkyne u jej matky napriek pokynu sudcu takéto zistenie realizovať (č.l. 140) súd jej ustanovil N. N. v tom čase vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Bardejov za opatrovníka. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava a nachádza sa na nezistenej adrese. Napriek tomu, aby realizoval ďalšie šetrenia, ktorými by zisťoval v prvom rade jej pobyt u osoby blízkej - matky, ustanovil za opatrovníka nie osobu jej blízku ale priamo pracovníka Okresného súdu Bardejov. Ako vyplýva z obsahu spisu, ustanovený opatrovník sa k písomným vyjadreniam žalovaného nevyjadril, nezúčastnil sa súdneho pojednávania vo veci a nepodal žiadne návrhy. 20. Okolnosť neznámeho pobytu účastníka konania sa musí vždy hodnoverne preukázať a táto povinnosť zaťažuje súd, ktorý musí vyčerpať všetky možnosti na zistenie, či je jeho pobyt skutočne neznámy. Každý má totiž právo, aby jeho vec bola prejednaná na súde v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom (čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd). Vydaniu rozhodnutia o ustanovení opatrovníka účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy, podľa predpisov účinných v čase rozhodovania súdu o ustanovení opatrovníka musí predchádzať prešetrenie toho, či sú dané všetky podmienky pre takýto postup a či nie je namieste iné opatrenie. Pokiaľ nie je pobyt účastníka známy ani po dôslednom prešetrení, súd malo v prvom rade skúmať, či za opatrovníka nemôže ustanoviť osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Až pokiaľ takejto osoby niet, môže súd ustanoviť za opatrovníka inú osobu. Súd nepostupoval dôsledne, ak nezisťoval pobyt žalobkyne v meste Banská Bystrica, keďže na č.l. 86 súdneho spisu sa nachádza jej oznámenie o tom, že je študentkou Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Po opakovaných vrátených nedoručených zásielkach nezisťoval pobyt žalobkyne dopytom u jej matky a až následne po šetreniach, že jej pobyt skutočne nie je známy mal ustanoviť jej v súlade s § 29 ods. 2 O.s.p. opatrovníka najskôr osobu blízku ktorou jej je matka a pobyt matky žalobkyne bol súdu známy. 21. Odvolací súd v tomto smere dáva do pozornosti závery z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky: Ustanoveniu opatrovníka musí predchádzať šetrení o tom, či súd dané predpoklady tohto postupu konania a aj neprítomnému účastníkovi konania musí byť zabezpečená ochrana jeho záujmov. Predpisy O.s.p. o ustanovení opatrovníka nemôžu byť používaného len z dôvodu urýchlenia vybavenia veci. Pokiaľ sa súd týmito zásadami neriadi, odníma tým účastníkovi možnosť konať pred súdom. (porovnaj IV. ÚS 200/97 sb.12). Neprítomnému účastníkovi súdneho konania musí byť zabezpečená ochrana jeho záujmov i základných práv. Funkcia opatrovníka nebola zákonom ustanovená, aby uľahčovala činnosť súdu tým, že má kam odosielať písomnosti. Bola vytvorená pre toho, aby opatrovník do dôsledkov hájil záujmy neprítomného, čo predstavuje okrem iného štúdium spisu, podávanie vyjadrení a vedenie celého sporu za neprítomného tak, ako by takúto povinnosť bol nútený plniť zmluvný zástupca. Opatrovníka jej treba hľadať predovšetkým v okruhu osôb blízkych osobe zastupovaného respektíve tých ktorí sú schopné skutočne prezentovať záujmy účastníka konania (porovnaj I. ÚS 559/2000 Sb. 27). 22. Odvolací súd v tomto smere dáva do pozornosti konštatovanie Ústavného súdu Českej republiky: „Ústavní soud v řadě svých nálezů vyslovil názor, že je zásadně nevhodné, pokud je opatrovníkem účastníka řízení ustanovena osoba podřízená orgánu veřejné moci, který vede řízení, a to právě s ohledem na z toho plynoucí konflikt mezi povinnostmi vůči zaměstnavateli a vůči účastníkovi řízení [viz nález sp. zn. II. ÚS 1090/07 ze dne 7. 8. 2007 (N 124/46 SbNU 171)]. Obdobně se k této otázce vyjádřil např. v nálezech sp. zn. II. ÚS 629/04 (viz výše), sp. zn. II. ÚS 2704/07 ze dne 28. 2. 2008 (N 44/48 SbNU 521), sp. zn. II. ÚS 171/06 ze dne 5. 10. 2006 (N 182/43 SbNU 81), sp. zn. II. ÚS 565/03 ze dne 27. 10. 2004 (N 160/35 SbNU 195), sp. zn. II. ÚS 351/04 ze dne 4. 11. 2004 (N 167/35 SbNU 267), sp. zn. II. ÚS 27/2000 ze dne 2. 7. 2001 (N 97/23 SbNU 3), sp. zn. I. ÚS 204/2000 ze dne 25. 10. 2001 (N 157/24 SbNU 157), sp. zn. I. ÚS 559/2000 ze dne 25. 9. 2002 (N 111/27 SbNU 233). Pokud byl soudem ustanoven jako opatrovník pracovník soudu, který je jeho zaměstnancem, pak tento postup správným shledat nelze. Při ustanovení opatrovníka je třeba přísně vážit, aby nedošlo ke kolizi zájmů zástupce a zastoupeného. Opatrovník je osobou, která má v řízení hájit práva a oprávněné zájmy účastníka, kterého zastupuje. Je-li takovou osobou zaměstnanec soudu, který ve věci rozhoduje, z povahy tohoto vztahu vyplývá konflikt mezi zájmem zaměstnavatele opatrovníka (a tím i jeho samotného) na co nejrychlejším skončení věci a zájmem účastníka řízení, kterého má zastupovat, na plném zachování jeho práv a oprávněných zájmů. Proto je praxe, kdy jsou opatrovníky účastníků řízení ustanovováni pracovníci soudu, který o věci rozhoduje, v naprostém rozporu s ústavními zásadami, kterých má být ustanovením opatrovníka nepřítomnému účastníkovi řízení dosaženo.“ 23. Najvyšší súd Českej republiky vo svojom rozsudku zo dňa 24. 2.2010 sp.zn. 32Cdo/421/2008 dokonca zaujal názor, že nemožno očakávať, že zamestnanec súdu ako opatrovník účastníka konania vo veci prejednávanej tým istým súdom by brojil proti postupu a rozhodnutiu súdu. Naopak je v takomto prípade veľmi pravdepodobný konflikt medzi záujmom zamestnávateľa a opatrovníka na čo najrýchlejšom skončení veci a záujmom účastníka konania, ktorého má opatrovník zastupovať na plnom zachovaní jeho práv a oprávnených záujmov. 24. Povinnosťou odvolacieho súdu je prihliadnuť a zhodnotiť správnosť postupu súdu pri ustanovení opatrovníka žalobkyni. V opačnom prípade by došlo k porušeniu práva strany súdneho konania na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. 25. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porovnaj IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (porovnaj I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. 11. 2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010) Súčasťou právnej istoty je právo každého dovolávať sa právnej ochrany svojho subjektívneho práva, ako aj istota, že sa mu takejto ochrany zo strany štátu dostane. V práve na ochranu je vyjadrené jedno zo základných ľudských práv, ktoré spočíva v povinnosti štátu poskytnúť ochranu každému subjektívnemu právu. 26. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyni ako strane sporu nesprávnym procesným postupom zo strany súdu došlo k znemožneniu realizácie jej procesných práv v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Vzhľadom na procesný charakter vady konania, ktorou došlo k porušeniu jej oprávnených záujmov a právom chránených práv strany konania, odvolací súd sa nezaoberal meritom veci. Zrušil rozsudok z dôvodu uvedeného v § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 391 C.s.p.). Vzhľadom k prijatiu záveru o porušení práv žalobkyne postupom súdu, nie je možné považovať doručenie rozsudku opatrovníkovi za dostatočné, keďže pochybnosti súdu neboli odstránené 27. V ďalšom konaní súd umožní žalobkyni vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného a k námietke premlčania, zhodnotí dôkazy ponúknuté súdu v rámci dôkaznej povinností a opätovne preskúma nárok žalobkyne a vo veci rozhodne. 28. Žalobkyňa sa musí v súdnom konaní správať však zodpovedne a bdelo vo vzťahu k svojím právam, podľa ustanovení nového civilného sporového poriadku bola zavedená striktná zásada, že každý si musí strážiť svoj pobyt, odpadol dôvod pre ustanovenie opatrovníka osobe, ktorej pobyt nie je známy. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).